Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-873-2019.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Subarea
35Ek/873/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: H.. F. H., T.. XX.XX.XXXX, C. Š. XXX/X, XXX XX W. I., o vymoženie 4 620,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 800 001, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 216,74 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 24.05.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4 620,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Uznesenie č. k. XCbZm XXX/XXXX - XX vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 09.02.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 05.06.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, so sídlom sídlom Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 800 001, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Dňa 20.08.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu jej nezákonnosti spočívajúcej v jej rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom a dobrými mravmi, a preto žiadal, aby súd exekučný titul v celom rozsahu zrušil. Podľa neho zmluva, ktorou mu bol poskytnutý úver je neplatná, keďže oprávnený predmetnú zmluvu uzavrel s povinným ako živnostníkom a nie ako fyzickou osobou a poskytnuté finančné prostriedky boli použité na súkromné účely a nie na podnikanie. Neplatnosť zmluvy ďalej odôvodnil aj poukázaním na odmenu za poskytnutý úver, ktorá predstavuje 126 % reálne poskytnutej výšky úveru, neplatnosť spôsobuje aj absencia uvedenia výšky ročnej úrokovej sadzby a neuvedenie v splátkovom kalendári rozdelenie splátok na istinu a úroky. S poukazom na uvedené povinný namietol aj výšku trov exekúcie uvedených v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré boli vyčíslené z nesprávnej výšky pohľadávky. Za účelom ochrany jeho práv zároveň povinný žiadal pribrať do konania aj prokurátora.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že exekučným titulom bol schválený zmier medzi ním a povinným, pričom povinný nevyužil opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu a exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa nahrádza nevyužitie zákonných prostriedkov na jeho nápravu. Povinný pristúpil k uzavretiu súdneho zmieru, a teda evidentne si bol vedomý existencie svojho záväzku, druhu záväzkového vzťahu a tým aj toho, že tvrdenia o spotrebiteľskom vzťahu sú nepravdivé a účelové (uvedené podporuje aj skutočnosť, že povinný čiastočne hradil pohľadávku priznanú exekučným titulom). Pokiaľ ide o námietku spotrebiteľského charakteru záväzkového vzťahu oprávnený poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého: „v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“, a teda ak by tvrdenie povinného bolo pravdivé a malo reálny základ, potom by konajúci súd žiadny súdny zmier medzi stranami sporu nikdy neschválil. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.03.2013 (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania nie je spotrebiteľskou zmluvou, preto nemôže byť v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ho povinný uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom: V.. F. H., G. Y. W. XX, XXX XX Y. W., V.: XX XXX XXX a v zmluve je uvedený aj zápis podnikateľa v príslušnom živnostenskom registri, pričom fyzická osoba môže mať pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa povinný oboznámil a svojím podpisom ich odsúhlasil. Oprávnený ďalej uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu ako sú namietané zmluvné podmienky či charakter záväzkového vzťahu. Podľa oprávneného povinný súdu nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie, preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. V súvislosti s podaným vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 216,74 eur s DPH.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.06.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 21.06.2019.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 4 620,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a zistil, že je nedôvodný.
12. V danej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.06.2019 a návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol doručený na exekútorský úrad dňa 21.06.2019, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa povinného je rozpor exekučného titulu so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom a dobrými mravmi, pričom neuviedol v čom spočíva namietaný rozpor. Exekučným titulom v tomto konaní je uznesenie Okresného súdu Bratislava V, ktorým súd schválil zmier medzi navrhovateľom - v tomto konaní oprávneným a odporcom - v tomto konaní povinným. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Zároveň exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu konania a či sú skutočne splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, nakoľko základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Predložený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2016 a vykonateľnosť dňa 28.03.2016, čím bola čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd preto konštatuje, že exekučný titul neobsahuje žiadnu vadu, ktorá by odôvodňovala zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, resp. zastavenie exekúcie, preto túto námietku povinného považuje za nedôvodnú.
16. Povinný ďalej namietol aj výšku vymáhaného nároku, ktorá podľa neho nie je v súlade s vykonanými čiastočnými úhradami. Tu súd uvádza, že v zmysle exekučného titulu bola povinnému uložená podľa výroku I povinnosť uhradiť oprávnenému zmenkovú sumu vo výške 9 570,30 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 23.06.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 32,20 eur, náhradu trov právneho zastúpenia 1 103,15 eur a iných rov konania 95,70 eur. Oprávnený si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na istinu vo výške 4 620,30 eur, úroky vo výške 6 % ročne zo sumy 9 570,30 eur od 23.06.2014 do 16.03.2016 a vo výške 6 % ročne zo sumy 9420,30 eur od 17.03.2016 do 28.03.2016 a nárok na trovy konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 1 231,05 eur, ktoré pozostávajú z trov konania vo výške 1 198,85 eur a zmenkovej odmeny vo výške 32.20 eur. Keďže oprávnený nedisponoval výzvou na splnenie pohľadávky zaslanej povinnému v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a ani dohodou o postupnom splnení pohľadávky uzatvorenej s povinným v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu podľa § 53 ods. 3 psím. g) Exekučného poriadku, uplatnil si nárok na úrok len do vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. do 28.03.2016. Oprávnený zároveň v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H) Vyhlásenia a návrh uviedol čiastočné úhrady povinným, ktorých celkový počet ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bol
33 po 150 eur, t. j. celková uhradená suma predstavovala sumu 4 950 eur, čo oprávnený opätovne potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Keďže v exekučnom konaní pri návrhu na zastavenie exekúcie spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení, povinný predložil súdu len odpoveď oprávneného zo dňa 12.11.2018 ako reakciu na žiadosť povinného ohľadom vyčíslenia doteraz uhradených splátok, v rámci ktorej uviedol, že cit.: „ ... podľa pôvodného splátkového kalendára, ktorým bol uzatvorený v čase podpisu zmluvy na 48 mesiacov evidujeme k dátumu 12.11.2018 uhradených 31 splátok po 236 eur a časť splátky číslo 32 v sume 30,10 eur“. Povinný však nešpecifikoval, v akom období vykonal 31 splátok po 236 eur a 1 splátku vo výške 30,10 eur a nepredložil súdu dôkaz, ktorým by preukázal ich uhradenie po vydaní exekučného titulu, keďže súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku, resp. exekučného titulu, ktorý vymáhaný nárok priznal oprávnenému. Vzhľadom na uvedené súd tak vydal poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s exekučný titulom, čiastočnými úhradami špecifikovanými v návrhu na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom. A preto aj súdny exekútor počítal trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s poverením na vykonanie exekúcie, teda zo správnej výšky pohľadávky.
17. Pokiaľ ide o námietku spotrebiteľského vzťahu a s tým súvisiacich neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré neboli súdom v základnom konaní preskúmané, súd uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených právnych prostriedkov. Otázka spotrebiteľského vzťahu a neprijateľných zmluvných podmienok sú skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavujú skutočnosti, ktoré skúmal, resp. mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, a preto problematika uvedených námietok ako okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nepatrí do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Povinný v základnom konaní uvedené skutočnosti nenamietal, ale naopak uzavrel zmier s oprávneným, čím súhlasil s uplatňovaným nárokom oprávneného. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že rovnako ani táto námietka povinného nie je opodstatnená.
18. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. IV. ÚS 583/2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že predmetnej žiadosti povinného súd nevyhovel.
19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
20. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 216,74 eur s DPH. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 216,74 eur s DPH (2 polovičné úkony vo výške 80,50 eur + 2 x režijný paušál za rok 2019, t.j. 2 x 9,80 eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.