Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-315-2010.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/315/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: M. Š.E., G.. XX.XX.XXXX, J.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. K., o vymoženie 16 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje
II. Oprávnený je povinný nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Liščákovi, so sídlom exekútorského úradu v Banská Bystrica, ČSA 23, trovy exekúcie vo výške 44,03 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému súd nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 28.05.2010, doručeným exekútorskému úradu dňa 02.06.2010 domáha v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 16 € na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A 0077323 zo dňa 18.06.2009, ktorý vydal Obvodné oddelenie Policajného zboru Banská Bystrica - východ. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.06.2010 súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozefovi Liščákovi, so sídlom exekútorského úradu v Banskej Bystrici.
(2) Súdny exekútor doručil súdu dňa 29.01.2018 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške 72,61 €, ktoré vyčíslil ako paušálnu odmenu vo výške 39,83 € a náhradu hotových výdavkov vo výške 14,04 € a DPH.
(3) Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.10.2015, č.k. 25D/80/2015-32, Dnot 44/2015 zistil, že povinný dňa 29.01.2015 zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie o zastavení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2015.
(4) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(6) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(7) Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nedostatok majetku. Z toho vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd exekúciu podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Súd pri aplikácii ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP na zastavenie exekúcie v tejto exekučnej veci vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011 sp. zn. 7 M Cdo 5/2011, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie po ňom je zastavené pre nemajetnosť, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
(8) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(9) Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(10) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(11) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(12) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
(13) Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
(14) Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(15) Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(16) Podľa § 25 citovanej vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
(17) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za úkony podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v sume 3,32 € za každý úkon exekučnej činnosti za:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 € Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za vykonanie troch úkonov, ktoré mal súd preukázané predloženým exekučným spisom, avšak z dôvodu, že podľa § 14 ods. 1 vyhlášky má súdny exekútor nárok na odmenu minimálne 33,19 eur, priznal mu súd odmenu vo výške 33,19 €. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 3,50 €, ktoré súd považoval za primerané vzhľadom na počet zásielok doručovaných v konaní a preukázané predloženým exekučným spisom. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky 0,78 €, kopírovanie o ostatné výdavky 0,80 €, pretože vynaloženie týchto hotových výdavkov je nepreskúmateľné. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať. Súd nepriznal ani náhradu za archiváciu spisu v celkovej výške 6,64 €. Rozhodol tak z dvoch dôvodov. Jednak nie je výška nákladov na archiváciu spisu preukázaná, uplatnený nárok je preto nepreskúmateľný a jednak archivácia spisu je zákonnou administratívnou povinnosťou exekútorského úradu (rovnako ako napríklad vedenie účtovníctva, vedenie personálnej agendy a podobne). Náklady na túto povinnosť nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu. Náhrada za archiváciu spisu je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 citovanej vyhlášky). 3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad (§ 196 EP) vo výške 20% zo základu 36,69 €, t.j. 7,34 €.
(18) Spolu patria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,03 € (33,19 € + 3,50 € + 7,34 €) vrátane DPH.
(19) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 44,03 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(20) Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(21) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(22) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(23) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.