Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Co-183-2019.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/183/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P. T.M., XXX, XXXXX T., C. T., zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Mostná 46, Nitra, proti žalovanému: Q. A., N.. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, Č. K., Č. T., o určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/94/2019-51 zo dňa 2. októbra 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobca súčasne so žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N. V., zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. XXX, XX. p., vchod A. X/A, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a na spoluvlastníckom podiele k pozemku v žalobe bližšie špecifikovanom (ďalej len „Byt“) žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s „Bytom“ až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.1. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s odkazom na ust. § 324 ods. 3; § 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/ ; § 328 ods. 1., § 329 ods. 1 a §228 ods. 2 a § 132 C.s.p. zastávajúc názor, že má v tomto štádiu konania pochybnosti o existencii právneho vzťahu medzi sporovými stranami, nakoľko k návrhu nebol doložený výpis z listu vlastníctva, ktorý by preukazoval predchádzajúce vlastnícke právo žalobcu. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalobca preukazuje iba nepriamo, a to kópiou zmluvy o nájme bytu, ktorá nie je ani podpísaná nájomcom, mailovou komunikáciou s pánom Q.. Naviac súd mal aj pochybnosti o osvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobca nevyužil možnosť zápisu poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Navyše podľa § 228 ods. 2 C.s.p. je výrok právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam záväzný aj pre subjekty, ktoré boli účastníkmi zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.. 2. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní predložil súdu; 1/Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.05.2009; 2/ Úplný výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. N. V.; 3/ Rozhodnutie o povolení vkladu č. M. a 4/ Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.07.2019 z dokumentov, ktorých vyplýva, že žalobca bol v čase prevodu vlastníkom „Bytu“. Žalobca
predložil odvolaciemu súdu e-mailovú komunikáciu medzi jeho právnym zástupcom a Q.. Q. M., ktorý mal autorizovať Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.07.2019, ktorej vklad bol povolený pod M. XXXXX/XXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že advokát Q.. Q. M. poprel, že by takúto zmluvu niekedy spisoval a autorizoval.
2.1. Čo sa týka druhého dôvodu o ktorom mal súd prvej inštancie pochybnosti namietal, že nie je pravdou, že by nevyužil možnosť zápisu informatívnej poznámky podľa § 38 katastrálneho zákona, keďže žalobca ihneď potom, ako disponoval potvrdením o podaní žaloby a prebiehajúcom súdnom konaní požiadal o zápis informatívnej poznámky, ktorá bola následne do príslušného listu vlastníctva aj zapísaná. Uvedené skutočnosti, ako aj v odvolaní doplnené dôkazy jednoznačne preukazujú potrebu bezprostrednej úpravy pomerov strán konania, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaný sa s poukazom na ustanovenie § 331 ods. 1 C.s.p. k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Súd pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamerá len na existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní, ktorým je preukázanie, alebo aspoň osvedčenie ohrozeného práva, a z neho plynúci právny vzťah medzi stranami sporu.
6. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 C.s.p. výslovne neukladá žalobcovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným tvrdeniam, avšak táto povinnosť vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.sp. v rámci všeobecných náležitostí žaloby. Pokiaľ sa žalobca nariadením neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho údajne porušeného vlastníckeho práva, bolo jeho povinnosťou existenciu tohto práva, a z neho plynúci právny vzťahu medzi stranami preukázať listinnými dôkazmi. Bez osvedčenia týchto základných skutočností nemôže súd poskytnúť žalobcovi ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, pretože by prekračoval rozsah svojej právomoci. Ak teda súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu hodnoverného dôkazu (aspoň v miere vysokej pravdepodobnosti) o existencii právneho vzťahu medzi stranami sporu, je jeho záver vecne správny. 6.1. Dosiahnuť zmenu napadnutého uznesenia nebolo možné dodatočným založením listinných dôkazov (Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 05.05.2009; Úplný výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. N. V.; Rozhodnutia o povolení vkladu č. M. a Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.07.2019) preukazujúcich právny vzťah, resp. vlastnícke právo žalobcu, keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na to, že ich strana sporu bez svojej viny nemohla označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t. j. situáciu, kedy strana sporu nemohla skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pričom procesným uplatnením treba rozumieť podanie, ktorým takú skutočnosť, alebo dôkaz označila pre účely jeho zaobstarania, vykonania, hodnotenia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5MCdo 4/2007 zo dňa 20.03.2008). V súdenej veci vo vzťahu k novo predloženému dôkazu nie je možné prijať záver, že by ich žalobca bez svojej viny nemohol predložiť pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže existoval už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V danom prípade preto nie je možné v odvolacom konaní na „nový dôkaz“ prihliadnuť.
7. Pokiaľ by si žalobca aj splnil svoju povinnosť v prvoinštančnom konaní a preukázal, resp. osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, súd by sa pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia musel vysporiadať s otázkou, či by nenariadením neodkladného opatrenia hrozila žalobcovi ujma, či by sa zhoršilo postavenie žalobcu vo vzťahu k „Bytu“, resp. či by takéto zhoršenie hrozilo v prípade, že žalovaný bude s „Bytom“ ďalej nakladať a tento scudzí, resp. zaťaží, tak ako dôvodí žalobca v návrhu.
7.1. Odvolací súd v súlade s § 185 ods. 1 C.s.p. cez Katastrálny portál zistil, že na LV č. XXXX, okres Bratislava III, k.ú. N. V. formou poznámky podľa ust. § 38, § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. je poznamenané začaté súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 19C/94/2019 o určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia na „Byt“.
7.2. Právnym následkom vyznačenej poznámky je v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p. následná záväznosť rozhodnutia súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, aj pre ďalšie osoby, ktoré by nadobudli vecné práva k spornej nehnuteľnosti od pôvodne žalovanej osoby. Z uvedeného vyplýva, že zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní by v prípade úspechu žalobcu vo veci samej bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia. V prípade, že by žalovaný v priebehu súdneho konania nakladal s predmetným „Bytom“ a žalobca by bol vo veci samej úspešný, rozhodnutie súdu bude záväzné aj pre osoby, na ktoré žalovaný vecné práva k „Bytu“ previedol. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor by následne vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Vyznačením poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom konaní sú rovnako chránené tretie osoby, ktoré by mohli dobromyseľne nadobudnúť „Byt“ do vlastníctva od žalovaného. 7.3. K nariadeniu neodkladného opatrenia by malo dôjsť len v najnevyhnutejších prípadoch, kedy reálne existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pokiaľ právny poriadok upravuje inštitút, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť rovnaký účel ako prípadným nariadením neodkladného opatrenia (vyznačenie poznámky), t.j. zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, súd nepovažuje za účelné nad primeranú mieru zasahovať do výkonu vlastníckych práv žalovaného (Uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo 190/2014 zo dňa 24. septembra 2014). Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na liste vlastníctva, garantuje žalobcovi, ako aj prípadným novým nadobúdateľom (v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej) istejšiu ochranu než neodkladné opatrenie a z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia ochrany prípadného vlastníckeho práva žalobcu je nadbytočné, pretože vzhľadom na právny význam informatívnej poznámky sa nemôže ohroziť reálne nebezpečenstvo zhoršenia alebo oslabenia právneho postavenia žalobcu v základnom konaní. Či by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, alebo ho zamietol, žiadnym spôsobom nezmení právny vzťah žalobcu k „Bytu“, nakoľko v súčasnosti nie je evidovaný ako vlastník „Bytu“ a takýto stav by pretrvával aj v prípade ak by žalovaný s „Bytom“ aj disponoval.
8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 C.s.p.). 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).