Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-16-2016.pdf
PDF · 93.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne: N. E., H.. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F. , zastúpená: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, Advokátska kancelária, Volkovce, J. Kalinčiaka 13, proti žalovanému: PROFICREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 7524 , sídlo: Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vyslovenie neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a nezákonnosť zmluvných podmienok takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24.5.2016 doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 25.5.2016 domáhala sa žalobkyňa proti žalovanému určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, uzavretá dňa 24.4.2014 medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, ICO 35 792 752 a žalujúcou N. E., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, je neplatná pre nezákonnosť zmluvných podmienok uvedených v bodoch 4. ods. 4.1. a bod 12 ods. 12.1. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobkyni trovy konania, ako aj vrátiť žalobkyni podpísanú blankozmenku a neprávom prevzaté sumy do troch dni od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.4.2014 uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy jej mali byť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8 424,00 € na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyne (bod 1. ods. l.1 zmluvy). Úver sa zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 468,00 € (bod 2. ods. 2.1. zmluvy). K žiadosti o poskytnutie úveru prikročila v značnej finančnej tiesni a s úvermi nemala žiadne skúsenosti. Až dodatočne zistila, že z dohodnutej výšky úveru 8 424,00 € dostane iba 4 424,00 € a sumu 4 424,00 € musí zaplatiť žalovanému ako zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a je splatná ku dňu poskytnutia úveru (bod 4. ods. 4.1. zmluvy). Celková výška úrokov teda bola 50 % z poskytnutého úveru. Okrem toho bola nútená podpísať blankozmenku bez sumy a splatnosti podľa bodu 5. ods. 5.4. zmluvy. Splátky po 468,00 € mesačne poukazovala podľa splátkového kalendára zo dňa 19.5.2014 a včas uhradila 15 splátok, tj. spolu 7 020,00 €. Po úhradách 15-tich vysokých splátok sa dostala do veľkých finančných problémov a nebola schopná ďalej plniť splátkový kalendár. Za omeškanie s úhradou 16. splátky, splatnej 24.8.2015 jej bola podľa bodu 12, ods. 12.1. dňa 9.9.2015 vyfakturovaná zmluvná pokuta vo výške 421,20 €, t.j. 5% z nominálnej výšky úveru 8 424,00€, pričom v skutočnosti dostala iba 4 424,00 €. Žiadosť žalobkyne o odklad 2 mesačných splátok žalovaný 16.9.2015 zamietol a faktúrou z 11.10.2015 vyfakturoval ďalšiu zmluvnú pokutu vo
výške 421,20 €. Na žiadosť žalobkyne o odpustenie penalizačných faktúr žalobca 28.12.2016 súhlasil s tým, že vyzval žalobkyňu k úhrade zostatku dlhu 3 671,40 € do 21.2.2016, prípadne pri nedodržaní uvedeného termínu k úhrade celej dlžnej sumy 5 054,40 €. Spolu teda žalobkyňa mala zaplatiť za skutočne prevzatú sumu úveru 4 424,00€ nie 8 424,00 €, ale až 10 691,40 € alebo dokonca 12 074,40 €. Po tomto vyjadrení žalovaného uhradila posledné tri splátky po 468,00 €, t.j. spolu žalovanému uhradila 8 424,00 €. Napriek tomu ju pracovník žalobcu sústavne telefonicky vyzýval k úhrade ďalších súm. Podľa tabuľky „Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody)“ boli úroky v II. štvrťroku 2014 u spotrebiteľských a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov 12,63 %, pričom v zmysle § la ods. 1 n.v. č. 87/1995 Z.z. v platnom znení v nadväznosti na § 502 Obchodného zákonníka odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa § 503 „Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka.“ Podľa predmetnej zmluvy si však žalobca určil splatnosť odmeny, ktorá predstavuje úroky, už ku dňu poskytnutia úveru, teda vopred. Z toho je zrejmé, že žalobca využil stav núdze žalobkyne, jej neskúsenosť a žiaľ aj ľahkovážnosť a poskytol jej uver v rozpore s dobrými mravmi, za nezákonných podmienok a za neprimerané protiplnenie.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Namietal zároveň neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktorými by žalobkyňa vôbec zdôvodnila splnenie uvedenej procesnej podmienky, po splnení ktorej je možné vo veci konať a rozhodovať. Poukázal na znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, podľa ktorého základom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 pism. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho zaujmú na určovacej žalobe aj v čase rozhodovania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahli úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ďalej uviedol, že Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je odplatnou zmluvou. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“ Špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prebraný aj do § 502 a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Predmetná skutočnosť vyplýva už zo samotného článku 1 Zmlúv; „ veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je svojou povahou a obsahom lex specialis, keďže ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú v rozsahu, v akom nejaká otázka nie je {pre účely obchodnoprávnych vzťahov) upravená osobitne v Občianskom zákonníku. Termínom „zákon“ sa v danom ustanovení pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátom stanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. Zákonom je potom možné rozumieť každé ustanovenie právneho poriadku. Právna úprava osobitne neupravovala výšku odplaty, pričom zo skutočnosti že za celú dobu trvania zmluvného vzťahu bola odplata v hodnote 50 % vyplýva, že v ročnom vyjadrení bola v hodnote 1/3 z čísla 50, čiže 16,67 %. Nie je zrejmé, v čom má byť takáto odplata neplatná. V prípade prekročenia najvyššej odplaty v zmysle označeného ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka ani nešlo o neplatný právny úkon, dlžník by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. O takýto prípad v posudzovanej veci však nejde, výška odplaty je oprávnená a nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Zmluvné strany si dohodli v zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXX úrok vo forme odplaty vyjadrenej pevnou sumou. Žiadny zákon ani iný predpis v čase uzatvorenia zmluvy neurčil, že dlžník má právo na poskytnutie peňažných prostriedkov bez akéhokoľvek úroku pre veriteľa, ak navyše poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti veriteľa, tak, ako to predpokladá Obchodný zákonník v ustanovení § 499. Tvrdenie žalobkyne o tom, že o zmluvnej odmene sa dozvedela až dodatočne, odporuje charakteru zmluvného vzťahu
zmluvných strán. Listina (v tomto prípade zmluva o úvere) je preukázateľne žalobkyňou podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, ktoré má nasvedčovať tomu, že bola nútená podpísať blankozmenku. Žalovaný zdôraznil, že zmluvné strany si dohodli spôsob zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere prostredníctvom vystavenej vlastnej blankozmenky v bode 5 a nasl. v bode 5.3. si zmluvné strany výslovne dohodli vyplňovacie právo k tejto blankozmenke. Žalobkyňa nemusela pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy, pokiaľ jej zmluvné podmienky nevyhovovali. Tým, že pripojila na zmluvu svoj podpis, akceptovala všetky ponúknuté podmienky, o platnosti ktorých nebolo dôvodu pochybovať. Z uvádzaných skutočnosti pritom nie je možné objektívne zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si zmluvy/zmluvných dojednaní. Žalobkyňa opomína, že súčasťou zmluvných dojednaní bolo aj zabezpečenie záväzku žalovaného v prípade nesplácania splátok prostredníctvom sankcií v podobe nároku na zaplatenie zmluvných pokút. K tomuto faktu pristupuje tá skutočnosť, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s plnením splátok už pri prvej splátke, ktorú zaplatila až 48 dní po dátume splatnosti, pričom do omeškania sa dostala aj s úhradou splátok č, 2,11,12,16,17,18 a 19. Žiadny zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy neurčuje ani nepredpokladá, že by poskytnutie peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere malo byť bez zabezpečenia, teda že veriteľ nemá nárok na zabezpečenie svojho záväzku v prípade zmluvných sankcii pre prípad jeho neplnenia. Žalovaný neporušil svoje povinnosti pri uplatnení sankcií, nakoľko všetky uplatnené sankcie boli dojednané plne v súlade so zmluvou a s obsahom toho, čo zmluvné strany dojednali a s čím vyjadrili súhlas s pristúpením k obsahu zmluvy. Žalovaný popieral postup žalobkyne, ktorá porovnávala uzavretú zmluvu a odplatu za úver s priemernými úrokovými sadzbami za spotrebiteľské úvery. Medzi stranami sporu žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola. Rovnako popieral dôvodnosť tvrdenia o splatnosti zmluvnej odmeny, nakoľko § 503 Obchodného zákonník je v zmysle § 263 dispozitívnej povahy, Zároveň žalovaný namietal, že podaná žaloba neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodnúť navrhovaným spôsobom.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX- XXXXX z 24.4.2014, Splátkový kalendár z 19.5.2014, faktúry č. 915003432, 915003817, listy žalobcu zo 16.9.2015 a 28.12.2015, žiadosťou o úver zo dňa 23.4.2014, živnostenským listom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa dňa 23.4.2014 požiadala žalovaného o úver na tlačive žalovaného. V žiadosti uviedla, že pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. K žiadosti pripojila okrem iných listín aj kópiu živnostenského listu. Dňa 24.4.2014 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy jej mali byť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8 424,00 € na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyne (bod 1. ods. l.1 zmluvy). Úver sa zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 468,00 € (bod 2. ods. 2.1. zmluvy). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, podľa ktorého splatnosť prvej splátky vo výške 468.00 € bola stanovená 24.5.2014 a poslednej splátky 24.10.2015. Žalovaná nesplácala splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára, preto žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvnej pokuty za omeškanie faktúrami č. 915003432,915003817.
4. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, ktorý namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na takomto určení je daný. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018 žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem
5. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverových zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť . Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške.( bod 1.1. Zmluvy). Žalobkyňa v žiadosti o úver zo dňa 23.4.2014 vyplnila bod III formulára, t.j. kontaktné a identifikačné údaje, ktoré vyplňujú podnikateľské subjekty (podnikatelia - FO a PO), pričom uviedla, že je opatrovateľkou v Rakúsku. Zároveň k žiadosti pripojila okrem iných dokladov aj živnostenský list v nemeckom jazyku vystavený v Rakúsku. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, preto na zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách. Súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 , § 262 CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.(§ 262 ods. 2/ CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.