Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/279/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: P.. I. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. I. XX, B., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00585441, zastúpený advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 7.995,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. -148, zo dňa 3. septembra 2019 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. -135 zo dňa 05.06.2019 z ospravedlniteľného dôvodu.

2. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil , .

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu boli v konaní splnené všetky podmienky (žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, bol poučený o možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie, žalobca sa bez riadneho a včasného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie v určený čas a žalovaný navrhol rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie). Po posúdení návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku č.k. -135 zo dňa 05.06.2019, mal za to, že žalobcom uvádzané dôvody neúčasti na nariadenom pojednávaní nemožno považovať za ospravedlniteľné. Skutočnosti uvádzané žalobcom ako ospravedlniteľné dôvody súd prvej neakceptoval nakoľko žalobca síce svoju neúčasť na pojednávaní dňa 05.06.2019 ospravedlnil z dôvodu dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom, v ranných hodinách v deň pojednávania, avšak ospravedlnenie súdu doručil elektronicky emailom, bez predloženia akýchkoľvek listín, ktoré by preukazovali ním uvádzané skutočnosti až v deň pojednávania, a to v nočných hodinách o 21.51 hod. s tým, že listiny preukazujúce vznik dopravnej nehody doloží súdu nasledujúci deň, t.j. 06.06.2019. Predmetné listiny súdu nepredložil tak ako uviedol a doručil ich súdu až spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, dňa 14.08.2019, teda cca po dvoch mesiacoch od pojednávania. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že k predmetnej dopravnej nehode došlo o 09.10 hod. ráno, priamo v mieste bydliska žalobcu (na ceste X. I.), v B., s tým, že polícia dorazila na miesto dopravnej nehody o 10.50 hod. a odťahová služba dorazila na miesto už o 11.45 hod. a následne poškodené vozidlo žalobcu odviezla do servisu. Mal za to, že neodkladné úkony spojené s následkami predmetnej dopravnej nehody boli zo strany žalobcu ukončené naj neskôr o 11.45 hod., pričom od miesta dopravnej nehody trvá cesta na prvoinštančný súd osobným motorovým vozidlom, respektíve v prípade, že žalobca nemal k dispozícii náhradné vozidlo, taxíkom, 15 minút a v prípade použitia hromadnej dopravy najviac 33 minút, tvrdenie žalobcu o tom, že sa nemohol zúčastniť na pojednávaní, ktoré sa konalo o 13.00 hod., vyvoláva dôvodnú pochybnosť.

Poukázal na skutočnosť, že žalobca neodôvodnil prečo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až emailom doručeným sudu v deň pojednávania v nočných hodinách o 21.51 hod., keď k dopravnej nehode došlo v rámci jeho bydliska. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol v konaní. vo vzťahu k jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní pasívny a o jeho pasivite svedčí najmä skutočnosť, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až emailom doručeným súdu v nočných hodinách v deň pojednávania a nie bezodkladne potom, ako nastali okolnosti, ktoré by mali jeho neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlňovať.

4. K tvrdeniu žalobcu, že má v konaní postavenie spotrebiteľa súd prvej inštancie uviedol, že pôvodným žalobcom v konaní bol X. A. a súd uznesením č.k. -43 zo dňa 31.08.2015, právoplatným dňa 15.10.2015, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca X. A., ktorý mal v konaní postavenie spotrebiteľa v dôsledku uplatňovania nároku zo zmluvy o havarijnom poistení a na jeho miesto do konania vstúpil P.. I. V., na ktorého pôvodný žalobca uplatňovanú pohľadávku postúpil. Konštatoval, že súčasný žalobca nemá v konaní postavenie spotrebiteľa, ktoré mal len pôvodný žalobca, ktorý so žalovaným uzavrel predmetnú zmluvu.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a návrh na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil celú prejednávanú vec, prišlo k omylu súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, súd nepoužil správny právny predpis na zistené právne závery, resp. súd vyvodil i nesprávne právne závery z vykonaného dokazovania, rozsudok nie je v súlade s rozhodovacou praxou okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave ako aj, že poučenie nie je kompletné. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa pričom nerešpektoval ust, v tom, že ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa, keď v posudzovanej veci sa domáha splnenia povinnosti žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko mu bola postúpená pohľadávka v celku a postupca bol spotrebiteľ. Uviedol, že vydaním rozsudku pre zmeškanie súd prvej inštancie znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /odňatie možnosti konať pred súdom/. Uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie boli strany poučené o tom, v akej lehote je možné podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale chýba v ňom poučenie o tom, v akej lehote je možné podať odvolanie proti nemu v prípade, ak je prípustné. Konštatoval, že je potrebné rozlišovať medzi návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolaním proti nemu, nakoľko ide o dva rozdielne postupy obrany žalobcu, v ktorých pri odvolaní žalobca rozporuje splnenie podmienok na vydanie tohto rozsudku a pri návrhu na jeho zrušenie tvrdí existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že je v spore pasívny a nedostavenie na pojednávanie bolo podľa jeho tvrdenia zapríčinené objektívnymi dôvodmi, a to dopravnou nehodou. Mal za to, že dopravná nehoda je objektívna okolnosť na ospravedlnenie z pojednávania. Poukázal na zákazkový list z autoservisu, kde je uvedené, kedy bolo prijaté vozidlo do servisu, s tým, že po príchode do servisu musel preniesť svoje osobné veci ako aj autosedačku svojej maloletej dcéry do vozidla, ktoré mu bolo zapožičané. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že cesta na súd v rannej špičke trvá 15 min., nesúhlasil so súdom prvého stupňa v tom, že svojou nedbalosťou opomenul na pojednávanie ani s úvahou súdu, že z dôvodu jeho vzdelania nie je slabšia strana a zákon o ochrane spotrebiteľa sa na neho nevzťahuje.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec podľa a , , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa (o splnenie povinnosti) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

11. Podľa Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

12. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

14. Ustanovenie umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania za splnenia v tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok.

15. Ak dôjde k vydaniu rozsudku pre zmeškanie alebo kontumačného rozsudku, strana v neprospech ktorej je kontumačný rozsudok vydaný, má možnosť žiadať zrušenie kontumačného rozsudku v zmysle a . Vo všeobecnosti však preukázanie dôvodov na zrušenie kontumačného rozsudku nemusí byť jednoduché, a teda kontumačný rozsudok môže byť finálnym rozhodnutím aj v zložitých právnych prípadoch, kedy by sa vzhľadom na charakter sporu očakávalo vykonanie dôkladného dokazovania. V porovnaní s predošlou právnou úpravou súčasný zákon umožňuje vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného (-277 ), ako aj vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu (-281 ). Práve rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu predstavuje zmenu oproti právnej úprave , ktorý umožňoval vydanie kontumačného rozsudku len v neprospech žalovaného.

16. Ustanovenie v záujme zásady materiálnej pravdy zabezpečuje súdnu ochranu žalovaného v prípade vydania kontumačného rozsudku. Umožňuje žalovanému, aby v odvolacej lehote navrhol jeho zrušenie. O tomto návrhu rozhoduje súd, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie. Ak žalovaný preukáže, prípadne osvedčí závažnosť dôvodov jeho zmeškania, súd uznesením rozsudok zruší a o veci ďalej koná a vec meritórne rozhodne. V prípade, ak súd dôjde k záveru, že návrh žalovaného nie je dôvodný, tak uznesením návrh zamietne. Voči tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V prípade právoplatného zamietnutia návrhu o zrušenie rozsudku pre zmeškanie je vec na súde prvého stupňa ukončená. Žalovaný potom má možnosť podať odvolanie proti samotnému rozsudku pre zmeškanie (-22). Rovnako ust. umožňuje žalobcovi, ktorý z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Ak súd zamietne návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie ( ), o ktorom rozhoduje odvolací súd. Po právoplatnosti tohto uznesenia sa rozhoduje o odvolaní proti samotnému rozsudku pre zmeškanie.

17. Z hľadiska štádia konania, v ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vydaný pred pojednávaním (resp. kontumačný rozsudok bez nariadenia pojednávania) a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní. Ďalšiu zmenu oproti predošlej právnej úprave predstavuje práve možnosť vydania kontumačného rozsudku na návrh sporovej strany.

18. Vzhľadom na postavenie žalobcu v spore je súd oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu iba na pojednávaní, a to ak. sú splnené podmienky uvedené v , t.j. žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný, o možnosti rozhodnutia touto formou rozhodnutia bol žalobca poučený a žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

19. Za ospravedlniteľný dôvod možno považovať závažné prekážky, pre ktoré žalobca zmeškal pojednávanie vo veci. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť

a preukázať žalobca. Odvolací súd vo vzťahu k dôvodu uvedenému žalobcom uvádza, že tieto dôvody na strane žalobcu nie je možné považovať za ospravedlniteľné dôvody, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie.

20. Súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie na deň 5.6.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, žalobcovi riadne a včas doručil s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, o čom svedčí žalobcom podpísaná doručenka dňa 18.4.2018, na ktoré pojednávanie sa žalobca nedostavil. Boli tak splnené zákonom vyžadované podmienky, aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol z tohto dôvodu rozsudkom pre zmeškanie.

21. Z ustanovenia vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný rozsudok pre zmeškanie, a to v prípade, že žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie. Za takýto ospravedlniteľný dôvod možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať závažné prekážky, ktoré žalobcovi bránili v možnosti zúčastniť sa pojednávania Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Žalobca ako ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a tiež v podanom odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie tento návrh zamietol, uviedol, že v deň pojednávania 5.6.2019 o 9.10 hod mal so svojim motorovým vozidlom dopravnú nehodu s tým, že polícia k dopravnej nehode prišla o 10.50 hod. dopravnú nehodu vyhodnotila ako škodovú udalosť, privolaná odťahová služba sa dostavila asi o 11.45 hod., vozidlo odviezla do servisu, kde bolo prevzaté o 13.10 hod. Uviedol, že hneď ako mal možnosť dostupnými prostriedkami túto informáciu súdu oznámiť, informoval ho promptne o tejto skutočnosti v deň dopravnej nehody emailom vo večerných hodinách o 21.51 hod.

22. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalobca zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010, sp. zn. ).

23. Ustanovenie umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie za splnenia v tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok. Odvolací súd konštatuje naplnenie týchto zákonom vyžadovaných podmienok, keď žalobca sa na pojednávanie dňa 5.6.2019 nedostavil, svoju neúčasť do termínu pojednávania neospravedlnil, predvolanie na pojednávanie mal riadne vykázané a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátene možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bol riadne poučený. Boli teda splnené všetky zákonom vyžadované podmienky, aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na návrh žalovaného. Z podaného odvolania žalobcu a z jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neplynie tvrdenie, že by bol uskutočnil akýkoľvek úkon, smerujúci k uplatneniu jeho procesných práv a k splneniu si jeho procesných povinností v konaní pred súdom prvej inštancie do momentu vydania rozsudku pre zmeškanie. Zákon pamätá aj na prípad, ak sa žalobca nestihne do začiatku pojednávania včas ospravedlniť, a vtedy môže využiť postup podľa . Pri skúmaní dôvodov, pre ktoré žalobca žiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného súdom prvej inštancie, sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že žalobcom uvádzané dôvody jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní nemožno považovať za ospravedlniteľné. Je pravdou, že žalobca doručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom v ranných hodinách v deň pojednávania, avšak ospravedlnenie súdu doručil elektronicky emailom, bez predloženia akýchkoľvek listín, ktoré by preukazovali ním uvádzané skutočnosti a až vo večerných hodinách o 21.51 hod. stým, že listiny preukazujúce vznik dopravnej nehody doloží súdu nasledujúci deň, t.j. 06.06.2019. Predmetné listiny nepredložil, tak ako uviedol, a doručil ich súdu prvej inštancie až spolu s návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, dňa 14.08.2019. Odvolací súd preto prisvedčil súdu prvej inštancie, že žalobca bol v konaní, vo vzťahu k jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní,

pasívny v tom, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až emailom doručeným súdu v nočných hodinách v deň pojednávania, nie bezodkladne po tom, ako nastali okolnosti, ktoré by mali jeho neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlňovať. Žalobca bol zároveň tento ním udávaný ospravedlniteľný dôvod povinný aj preukázať, čo spolu s doručeným ospravedlnením neurobil. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že žalobca je subjekt, ktorý by mal obzvlášť dbať na procesnú zodpovednosť za priebeh sporu, čím sa žalobca vo vzťahu k nariadenému pojednávaniu neriadil. V nadväznosti na uvedené nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu v súvislosti s jeho pasivitou vo vzťahu k neúčasti na pojednávaní, kde žalobca tvrdí, že v konaní vystupoval aktívne, nedostavenie na pojednávania bolo zapríčinené z objektívnych dôvodov - dopravnou nehodou, čo preukázal príslušnými dokladmi. K tomuto tvrdeniu žalobcu odvolací súd udáva, že objektívne je zrejmé, že bol v deň pojednávania v ranných hodinách účastníkom dopravnej nehody, avšak subjektívnu nečinnosť žalobcu možno charakterizovať hlavne následným preukazovaním okolností, ktoré mu bránili zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Vzhľadom na sled udalostí od dopravnej nehody žalobcu po doručenie listín preukazujúcich okolnosti jeho neprítomnosti na pojednávaní odvolací súd udáva, že tieto dôvody na strane žalobcu nie je možné považovať za ospravedlniteľné, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie.

24. Pre ďalšie konanie odvolací súd poznamenáva, že nemôže rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie skôr, než bude právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na jeho zrušenie.

25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V rozhodnutí súd prvej inštancie aplikoval správne na vec vzťahujúce sa právne normy, ktoré taktiež správne vyložil.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )