Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, Y., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Martinom Lukačovičom, advokátom, so sídlom F. Madvu 330/27, Prievidza, IČO: 36 860 247, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, Y., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza č.k. - 126 zo dňa 12. septembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému od žalovaného vrátenia daru, určenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., okres Y., vedených v KN Okresného úradu Y., katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom a súčasťami v celosti, postaveného na pozemku parcela reg. C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX, pozemku parcela reg. C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX a pozemku, evidovaného ako záhrady par. č. XXX o výmere XXXmX, vypratania predmetných nehnuteľností a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. K podanému žalobnému návrhu žalobcu o vrátenie vlastníckeho práva k predmetným darovaným nehnuteľnostiam žalobcovi uviedol, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok pre vrátenie daru podľa . Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, pričom poukázal na rozhodnutia R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997), dochádza k zániku darovacieho vzťahu podľa ust. na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a to: a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia

práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi a iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakcia obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca spolu so svojou manželkou ako darcovia uzavreli so žalovaným ako obdarovaným dňa 5.3.2010 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, na základe ktorej žalobca spolu s manželkou darovali spoj podiel 1 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na nehnuteľnostiach k.ú. Y., LV č. XXXX parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXX záhrady o výmere XXXmX a dom súpisné č. XXXXX s príslušenstvom a súčasťami postavené na parc. č. XXX a manželka žalobcu darovala žalovanému svoj podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach, čím došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností žalovanému v celosti v podiele 1/1. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena v podobe práva bezplatného doživotného užívania predmetných nehnuteľností, doopatruje darcov a poskytne im všetku potrebnú pomoc a opateru, ktorú budú do svojej smrti potrebovať. Do katastra nehnuteľnosti bolo vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalovaného a vecné bremeno bolo zapísané v prospech žalobcu a jeho manželky, na základe rozhodnutia Správy katastra Y., číslo vkladu V 855/10 zo dňa 26.3.2010. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na to, aby došlo k vráteniu daru, musí darca vykonať jednostranný právny úkon adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Tento jednostranný adresovaný úkon, keď dôjde obdarovanému vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. V danom konaní podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nebolo žalobcom preukázané, že došlo k riadnemu doručeniu výzvy na vrátenie daru. Nakoľko sa jedná o nehnuteľnosť, mal žalobca doručovať výzvu do vlastných rúk žalovanému, pričom dôkaz o doručení predmetnej výzvy do konania predložený žalobcom nebol. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní však nie je sporné, že výzva na vrátenie daru sa dostala do dispozičnej sféry obdarovaného, teda žalovaného, pretože žalovaný to v spore nenamietal a žalobca zároveň predložil do konania listinný dôkaz, označený ako „Odpoveď k výzve na vrátenie daru“ zo dňa 27.10.2017, z ktorého obsahu vyplývalo, že žalobca listom z 9.10.2017 vyzval žalovaného na vrátenie daru - nehnuteľností. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že sa prejav vôle darcu do dispozície obdarovaného dostal. Súd prvej inštancie to nepovažoval za sporné. Ďalej uviedol, že vo výzve na vrátenie daru z 9.10.2017 žalobca ako významné skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny uviedol, že si žalovaný dlhodobo a sústavne neplní svoje záväzky voči žalobcovi, ku ktorým sa zaviazal v darovacej zmluve. Od roku 2012 sa voči žalobcovi správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy, nezabezpečuje žalobcovi potrebnú pomoc a opateru. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase uzavretia darovacej zmluvy (ku dňu 15.3.2010) žalovaný zabezpečoval riadnu starostlivosť jednak svojej matke R. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola v tom čase vážne chorá, sprevádzal ju pri lekárskych vyšetreniach, staral sa o ňu v domácom prostredí, kúpal ju, prebaľoval a pod. V čl. V. darovacej zmluvy naviac samotní darcovia vyhlásili, že pre darovaciu zmluvu sa rozhodli z dôvodu, že R. Y. je chorá, potrebuje neustálu opateru, ktorú jej a jej manželovi poskytuje v celom rozsahu obdarovaný. Nie je sporné, že žalovaný sa o oboch darcov v čase uzavretia darovacej zmluvy ako aj v období pred jej uzavretím, kedy od roku 2003

žil s obomi darcami v spoločnej domácnosti riadne staral. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným za života manželky žalobcu boli dobré, vychádzali spolu aj keď žalovaný vždy viac inklinoval k matke a druhý syn J. viac k žalobcovi. Druhý syn domácnosť žalobcu 9 rokov nenavštevoval, boli so žalobcom pohádaní, kontakt druhého syna so žalobcom sa obnovil tesne pred smrťou manželky žalobcu. Následne po tom, čo manželka žalobcu dňa 10.3.2010 zomrela, sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným začali zhoršovať. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že v rokoch 2012 a 2013 žalovaný zabezpečoval žalobcovi riadnu starostlivosť, žalobcovi varil aj piekol, pral, žehlil, pomáhal s prácami aj okolo nehnuteľnosti, čo vyplynulo z účastníckych a svedeckých výpovedí, najmä však z výsluchu R. Y., ktorý s nimi žije viac ako 14 rokov v spoločnej domácnosti. Žalovaný tiež sprevádzal žalobcu, na kardiologické vyšetrenie do Banskej Bystrice v roku 2012 (obdobie vyplýva z lekárskej správy - nález č.l. 21). Ak žalobca vo výzve tvrdil, že potrebuje v dôsledku zlého zdravotného stavu pravidelnú starostlivosť a to odvoz, dovoz a doprovod k lekárovi na vyšetrenie, bolo preukázané, že takúto starostlivosť mu žalovaný nezabezpečuje, na vyšetrenie chodí žalobca buď sám, v poslednom období v sprievode svojho vnuka R. alebo druhého syna J.. Žalobca pred súdom sám tvrdil, že žalovaného nikdy nežiadal, aby s ním k lekárovi išiel, pretože s ním nekomunikuje. Súd prvej inštancie mal za preukázané, čo tvrdil aj svedok R. Y., že žalovaný sa o zdravotný stav žalobcu zaujíma, po absolvovaní vyšetrenia v sprievode vnuka R. Y. sa tohto vždy opýta na zdravotný stav žalobcu, rovnako má prístup k zdravotnej dokumentácii žalobcu. Žalovaný súdu prvej inštancie potvrdil, že nahliada do zdravotnej dokumentácie žalobcu a jeho zdravotný stav pozná. Žalobca toto tvrdenie nerozporoval. Bolo potvrdené tvrdenie žalobcu, že ho v nemocnici, kde bol opakovane hospitalizovaný žalovaný ani raz nenavštívil, nebolo však rozporované tvrdenie žalovaného, že on v nemocnici bol a u ošetrujúceho lekára sa informoval na zdravotný stav žalobcu, jeho samotného však osobne počas pobytu v nemocnici nenavštívil. Nenavštevovanie žalobcu žalovaným počas jeho ústavnej liečby podľa názoru súdu prvej inštancie nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Ako ďalší dôvod, pre ktorý žalobca žiada vrátenie daru vo výzve uviedol, že potrebuje zabezpečiť vybratie liekov, nákup potravín, drogérie, pričom sám žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že tieto veci si doposiaľ žalobca zabezpečuje svojpomocne, sám si vyberá aj dávkuje lieky, kupuje potraviny aj drogériu. Nie je v uvedenom odkázaný na pomoc druhej osoby. Ak žalobca uviedol, že mu žalovaný nezabezpečuje dovoz stravy, vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný stravu žalobcovi zabezpečoval, čo potvrdil aj svedok R. Y., dokonca mu ju nosil aj von na dvor, ale žalobca to nezjedol, žalovaný sa pokúsil zabezpečiť žalovanému stravu dovozom z jedálne resp. stravovacieho zariadenia, avšak aj toto jedlo následne vyhadzoval, pretože ho žalobca nezjedol. Žalovaný si potraviny aj drogériu kupuje sám, varí si pre seba. Žalobca sa stravuje v stravovacích zariadeniach, niekedy ho aj s vnukom pozve na obed druhý syn J., alebo mu navarí nevesta. Ak ďalej žalobca ako ďalší dôvod vrátenia daru uviedol, že mu žalovaný nezabezpečuje upratovanie a udržiavanie čistoty domácnosti ani opravu domu, keď tieto činnosti musí roky vykonávať sám za pomoci syna J., mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mu takúto pomoc ponúkol a to naposledy v máji 2015, po návrate žalobcu z operácie tumoru hrubého čreva, ponúkol mu (čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede R. Y., ktorý pri tejto udalosti osobne bol), že mu bude variť, prať, žehliť, upratovať, pomáhať, čo potrebuje a starať sa o neho, čo žalobca odmietol so slovami „staraj sa o seba ty hovno zasraté sopľavé“. Žalobca toto tvrdenie žalovaného v spore nerozporoval. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný sa nezaujíma o údržbu, opravu rodinného domu, kedy žalobcovi s udržiavacími prácami pomáha vnuk R. a syn J.. K tomu žalovaný tvrdil, že všetky práce v dome ako aj okolo neho sa diali a dejú len na pokyn žalobcu, čo, kde a ako sa urobí. On nikdy nebol žalobcom požiadaný, aby mu pomohol, preto nechcel situáciu zhoršovať a nechal žalobcu robiť si v dome a jeho okolí vždy čo chcel a ako chcel. Žalobca potvrdil, že žalovaného nikdy neoslovil, aby mu s prácami okolo domu pomohol, má však za to, že žalovaný sa mal sám zaujímať o nehnuteľnosť, z vlastnej iniciatívy, ako uviedol súdu, on sa žalovanému klaňať nebude, je povinnosťou žalovaného osloviť staršieho a o nehnuteľnosť sa vôbec nezaujíma. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný neprispieva roky na chod domácnosti ani na náklady súvisiace s platením energií ako voda, plyn, elektrika, ani na náklady súvisiace s vykurovaním domácnosti (kúpa dreva na zimu), súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalobca preukázal, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný začal uhrádzať náklady súvisiace s energiami až po začatí tohto sporu v máji a júni roku 2018. Toto konanie však nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva odpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec povinný niesť aj primerané náklady na jej zachovanie a opravy, užíva však vec aj jej vlastník, je povinný niesť tieto náklady podľa miery spolunažívania. Zo zákona priamo nevyplýva, kto sa má starať o opravy a o zachovanie veci postarať. Pri posudzovaní pomeru užívania, či už pre stanovenie podielu nákladov, či povinnosť vec opravovať a udržovať, nemožno vychádzať len z kvality užívania ale i z jej intenzity. Žalovaný umožňuje žalobcovi žiť v dome, čím mu zabezpečuje minimálne

starostlivosť, týkajúcu sa bývania. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca užíva a má neobmedzený prístup k takmer celej nehnuteľnosti, svedok p. Z. dokonca uviedol, že sa k nehnuteľnosti správa ako jej vlastník. Preto ak žalovaný do začatia súdneho sporu neplatil úhrady energií, toto jeho správanie nemožno kvalifikovať ako hrubý rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ďalej tvrdil, že mu žalovaný znemožňuje dlhodobo využívať niektoré miestnosti v dome, ktoré uzamkol a on k nim nemá prístup. Dokazovaním bolo preukázané, že sa v skutočnosti jedná o jednu miestnosť na poschodí rodinného domu o výmere 2 x 1 meter, slúžiacu ako špajza, v ktorej má žalovaný uskladnený svoj alkohol, uzamkol túto miestnosť z obavy, aby mu alkohol nevypil žalobca (uvedené potvrdil svedok R. Y. vo svojej výpovedi). Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že nemá prístup k viacerým miestnostiam v dome. Súd prvej inštancie mal za to, že je nesporné, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ochladli a že spolu nekomunikujú od roku 2012. Žalobca svoje právo na vrátenie daru vyvodzuje z dlhodobého nezáujmu žalovaného o neho ako aj o darované nehnuteľnosti- udržiavacie práce na rodinnom dome a jeho okolí. Žalovaný popiera, že by jeho konanie naplnil hrubý rozpor s dobrými mravmi. Sporné tak medzi stranami sporu bolo právne posúdenie, či správanie žalovaného dosahuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Súd prvej inštancie pri tomto posúdení zohľadnil okolnosti prípadu, pričom prihliadal aj na to, že k správaniu žalovaného prispel aj samotný žalobca. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru a stanoviská najvyšších súdnych autorít a na problematiku viažucu sa k ust. a . Uviedol, že na to, aby boli dobré mravy kvalifikovaným spôsobom porušované, teda aby išlo o hrubé porušenie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov. Pre posúdenie, či ide o hrubé porušovanie dobrých mravov, sú rozhodujúce objektívne okolnosti ako aj prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu, ktoré spočívajú v predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom by mal prejaviť náležitú vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil dobré mravy podľa . Súd prvej inštancie preto v zmysle vyššie uvedeného považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal také hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi, či členom jeho rodiny, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na princíp vzájomnosti. To znamená, že súd prvej inštancie zohľadnil aj správanie žalobcu ako darcu voči žalovanému ako obdarovanému a zistil, že tento sa sám správal voči žalovanému v rozpore s dobrými mravmi a aj jeho správanie bolo jednou z príčin nevhodného správania sa obdarovanému voči nemu. Na ponúknutú pomoc zo strany žalovaného opakovane reagoval odmietavo, v spore súdi argumentujúc tým, že mu vadí správanie žalovaného, ktorý ho chce riadiť (doslova „dirigovať“), nepreukazuje mu náležitú úctu ako k staršiemu človeku, nijako sa nezaujíma o stav svojej nehnuteľnosti, ignoruje ho a dlhoročne s ním nekomunikuje. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že vzájomný vzťah žalobcu a žalovaného je dlhodobo zlý, žalobca ho označil ako „mŕtvy“, svedok R. Y. pre charakteristiku vzájomného vzťahu uviedol, že je tam medzi nimi vzájomný odpor. V konaní súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovaným dlhodobo absentuje vzájomná komunikácia. Žalobca žalovaného odmieta, čo žalobca v spore nepoprel. Tým, že žalovaný nenaplnil očakávania žalobcu o tom, ako sa treba o darovanú nehnuteľnosť starať a na ponúknutú pomoc zo strany žalovaného reagoval verbálne ako „staraj sa o seba“ a tým, žalovaný odmietal resp. naďalej odmieta akceptovať časté požívanie alkoholu žalobcom, kedy žalobca žalovaného pod vplyvom alkoholu atakoval, stále atakuje a vulgárne mu nadáva, došlo postupne k ochladeniu vzájomných vzťahov až do tej intenzity, že spolu od roku 2012 nekomunikujú. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca je dlhodobý ťažký alkoholik a potrebuje sa liečiť v spore dostatočne nepreukázal. Z vykonaného dokazovania mal však súd prvej inštancie za zistené, že síce žalobca mal obdobie, kedy vo zvýšenej miere požíval alkohol, ale svedkovia potvrdili, že to bolo bezprostredne v období po smrti jeho manželky, vyrovnával sa týmto spôsobom so stratou blízkej osoby, nebolo však preukázané, že by išlo o trvalý, dlhodobý a pretrvávajúci stav u žalobcu, ktorý vyvoláva potrebu protialkoholického liečenia. Svedeckými výpoveďami mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca požíva alkohol, či však v miere, ktorá by umožnila súdu urobiť záver, že žalobca je alkoholik, to žalovaný v spore nepreukázal. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným ako aj ostatnými členmi ich rodiny ide o pretrvávajúcu absenciu ich vzájomnej komunikácie, ktorú by však sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov len z jednej strany. Zo všetkých svedeckých výpovedí, ako aj z výpovedí samotných strán sporu vyplýva, že je to žalobca, ktorý pomoc žalovaného dlhodobo odmieta, opakovane používa voči osobe žalovaného vulgarizmy, čo potvrdil aj samotný žalobca. Bolo preukázané, že žalovaný voči členom rodiny žalobcu používa v ich neprítomnosti spoločensky nevhodné označovanie človeka (šváb, sliepka). Nebolo by však podľa súdu prvej inštancie

správne a spravodlivé, aby súd hodnotil správanie žalovaného voči žalobcovi bez toho, aby nevzal do úvahy aj správanie žalobcu voči žalovanému a tiež narušené vzájomné vzťahy. Svedeckými výpoveďami mal súd ďalej za preukázané, že k ochladeniu vzťahov značnou mierou prispel aj samotný žalobca a to verbálnym útočením na žalovaného. Súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní priklonil k názoru žalovaného, že skutočným dôvodom, pre ktorý žalobca podal žalobu o vrátenie daru nie je ani tak správanie žalovaného ako skôr snaha žalobcu šanovať vzniknutý stav, kedy by si želal, aby aj druhému synovi zanechal aspoň časť žalobcom nadobudnutého majetku. Z darovacej zmluvy žalovanému vyplýva záväzok zabezpečiť žalobcovi nerušené právo bývania, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný toto naplnil ako aj právo žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný sa zaviazal doopatrovať rodičov, matku doopatroval, otca chce doopatrovať, žalobca však jeho pomoc dlhodobo odmieta. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný mu dlhodobo a sústavne nezabezpečuje starostlivosť, a bez pomoci svojho druhého syna J. a jeho manželky by nezvládol starostlivosť o dom ani o svoje životné potreby, toto svoje tvrdenie žalobca v spore nepreukázal, práve naopak, dokazovaním bolo zistené, že vo väčšine činností ohľadom domácnosti (pranie, vysávanie, nákup potravín, drogérie) a svojich denných potrieb (dávkovanie liekov) si je žalobca sebestačný, o doprovod k lekárovi požiada vnuka alebo syna J., žalovaného o to nežiada. Bolo preukázané, že žalovaný chcel žalobcovi zabezpečiť a istú dobu zabezpečoval žalobcovi stavu, o toto však žalobca nemal zo strany žalovaného záujem. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že neboli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru žalovaným žalobcovi. K žalobe žalobcu týkajúcej sa vypratania predmetných nehnuteľností, uviedol súd prvej inštancie, že rozhodovacia prax súdov uvádza, že pokiaľ ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca sa môže domáhať jej vypratania len ak sú splnené podmienky pre vrátenie daru ( R 38/1992). Dodal, že ak by aj naplnené zákonné predpoklady boli, súd by nemohol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako darca by sa mohol domáhať vrátenia predmetných nehnuteľností len v podiele jednej polovice (patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), pretože v polovici vlastnícke právo k nim nadobudla manželka žalobcu R. Y. do svojho výlučného vlastníctva dedením. Pokiaľ teda R. Y., ako jeden z darcov nehnuteľností zomrela v roku 2010 a za svojho života nevykonala voči žalovanému (obdarovanému) prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, žalobca sa z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže v konaní domáhať vydania spoločne darovanej veci z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade smrti jedného z manželov - darcov, sa pozostalý manžel môže domáhať vrátenia celého predmetu daru z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva, teda v danom prípade len podielu 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach. Záverom súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že záväzok žalovaného, ku ktorému sa v darovacej zmluve zaviazal ostáva v platnosti, čo predpokladá väčší záujem žalovaného o žalobcu, ako doposiaľ (resp. aspoň snahu o zlepšenie ich vzájomných vzťahov napr. prostredníctvom mediátora). Samozrejme o takúto pomoc musí žalobca aj reálne stáť, pretože bez jeho záujmu, resp. proti jeho vôli by takáto pomoc bola kontraproduktívna. V tomto smere je na oboch stranách aby zvážili, v čom je z ich strany možné zlepšiť vzájomný vzťah a dostať ho aspoň do koľají akceptovateľných pre obe strany, samozrejme s prihliadnutím na potreby a možnosti aj druhej strany.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa Uviedol, že súhlasí iba s jedinou časťou odôvodnenia rozsudku a tou je časť týkajúca sa skonštatovania súdu, že ak by aj boli naplnené zákonné predpoklady na vrátenie daru, súd by žalobe nemohol vyhovieť v celom rozsahu, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca ako darca by sa mohol domáhať vrátenia predmetných nehnuteľností len v podiele jednej polovice, pretože v polovici vlastnícke právo k nim nadobudla manželka žalobcu do svojho výlučného vlastníctva dedením. Žalobca tvrdil, že žalovaný sústavne od roku 2012 svojim správaním vo vzťahu k darcovi, teda žalobcovi a členom jeho rodiny porušoval dobré mravy spôsobom, ktoré možno kvalifikovať ako spoločensky neakceptovateľné správanie. Nesporné je, že žalovaný skutočne nepoužíval vo vzťahu k žalobcovi fyzické násilie. Ako vyplynulo z dokazovania pred súdom, najmä z výpovede R. Y., k verbálnym urážkam medzi sporovými stranami dochádzalo, avšak nielen zo strany žalobcu ale aj žalovaného, o čom sa však súd vo svojom odôvodnení už nezmieňuje a nijako ho nehodnotí. Uviedol, že je pravdou, že vzťah medzi sporovými stranami bol a je skutočne taký, že sporové strany vzájomne dlhé roky nekomunikujú. Dôvody tohto stravu treba určite hľadať niekde v ďalekej minulosti, keďže aj z dokazovania vyplynulo, že sporové strany si nikdy veľmi nerozumeli už v čase pred smrťou manželky žalobcu. Mal za to, že žalovaný celkom jasne postavil svoju obranu v konaní na jeho presvedčení, že žalobca je alkoholik a potrebuje protialkoholické liečenie. Podľa žalovaného z toho vyplynuli medzi žalobcom a žalovaným nedorozumenia a psychické ataky na žalovaného vedúce k súčasnému stavu, teda že žalobca žalovaného odmieta a navzájom spolu nekomunikujú. Teda, ak aj chcel pomôcť žalovaný

svojmu otcovi, žalobcovi, nemohol tak urobiť lebo podľa neho je žalobca ťažký alkoholik, ktorý sa bráni pomoci žalovaného a ktorý ho iba častuje nadávkami, vyplývajúce zo stavu opitosti. Uvedené tvrdenia žalovaného mal žalobca za čistý nezmysel. V konaní sa preukázalo podľa neho, že žalobca je obyčajným, bežným konzumentom alkoholu ako hocikto iný. V žiadnom prípade žalobca nie je závislý na alkohole a nepotrebuje sa liečiť v protialkoholickom zariadení. Teda mal za to, že v žiadnom prípade nie je možné vyvodzovať vzájomnú diskomunikáciu sporových strán z toho, že žalobca bol alkoholikom, pretože to nie je pravda. Ak teda podľa prvostupňového súdu mal žalobca svojim správaním sám porušovať dobré mravy vo vzťahu k obdarovanému, teda k žalovanému, tak určite nie na základe toho, že žalobca mal byť podľa žalovaného ťažký alkoholik, ktorý potrebuje odbornú pomoc a preto žalobca žalovaného odmieta a navzájom spolu nekomunikujú. Ďalej mal žalobca za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci, keď sa viac menej pri vysvetľovaní svojho názoru o tom, že žalobca odmietal pomoc ponúkanú mu žalovaným obmedzil v podstate len na jeden prípad vzájomnej komunikácie sporových strán. Uviedol, že išlo o výnimočnú jednorazovo ponúknutú pomoc zo strany žalovaného potom, čo bol žalobca s ťažkými zdravotnými problémami hospitalizovaný v nemocnici, do ktorej ho žalovaný ani neprišiel navštíviť. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené v konaní týkajúce sa toho, že podľa súdu prvej inštancie je žalobca vo väčšine činností ohľadom domácnosti a svojich potrieb sebestačný, a preto vlastne ani nepotreboval žiadnu pomoc od žalovaného. Uviedol, že žalobca má 77 rokov, prekonal viaceré ťažké ochorenia, operačné zákroky a hospitalizácie v nemocnici, užíva veľké množstvo liekov. Na lekárske vyšetrenia potrebuje doprovod, asistenciu, pomoc mu v tomto zabezpečuje vnuk R., ktorý sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril, že žalobcovi sa veľmi ťažko dýcha, prejde 3-4 kroky a musí si sadnúť. Žalobca síce prejde aj sám do obchodu s potravinami vzdialeného asi 400-500m, ale musí pravidelne zastavovať, oddychovať a naberať dych, aby tú vzdialenosť zvládol. Vo svojej výpovedi žalovaný uviedol, že žalobcovi upratuje domácnosť R. Y., starostlivosť o dom, kosenie trávnika, štiepanie dreva zabezpečuje pre žalobcu R. Y. spolu s J. Y.. Žalovaný vraj nebol požiadaný o pomoc s drevom. Uvedené tvrdenie je podľa neho v rozpore so svedeckou výpoveďou R. Y., ktorý uviedol, že keď prišlo drevo na dvor, tak požiadal žalovaného aby mu prišiel pomôcť, ale ten to odmietol. Ďalej žalovaný uviedol, že on nevarí žalobcovi jedlo lebo by ho údajne žalobca vyhodil. Žalovaný si podľa žalobcu zjavne všetko vždy vedel sám sebe zdôvodniť a uľahčiť. Trval na to, že žalovaný absolútne roky nezabezpečoval potrebnú pomoc, opateru žalobcovi najmä v zabezpečení potrebnej pomoci, ktorú žalobca ako starý a chorý človek potrebuje. Na lekárske vyšetrenia, na prípadné hospitalizácie sprevádza žalobcu vnuk R., resp. druhý syn J.. Lieky žalobcovi dávkuje jeho vnučka I. I., nakoľko žalobca sa už v tej spleti viacerých liekov, ktoré má užiť nevie vyznať. Žalobca tvrdil, že žalovaný roky nejavý záujem navštevovať žalobcu počas pobytu v nemocnici a nebolo tomu inak ani naposledy, keď musel byť žalobca hospitalizovaný v nemocnici cca 2 týždne z dôvodu podozrenia na pľúcnu embóliu a trombózu. O zdravotný stav žalobcu sa žalovaný nezaujíma, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom. Žalovanému podľa jeho slov stačí to, že má prístup do zdravotnej karty žalobcu. Žalobca to považuje za smutné skonštatovanie veci. Za smutné tiež považuje žalobca konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že takéto vyššie popísané správanie žalovaného nemožno považovať za závažné porušenia spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcou povahu základných noriem. Zdôraznil, že tento stav ho veľmi mrzí, dlhodobo sa kvôli tomu trápi. žalobca nedal nijakým spôsobom žalovanému dôvod na to, aby sa takto voči nemu roky správal. Žalobca pripúšťa, že ako starý a chorý človek má svoje maniere, zvyky, je to prirodzené a žalovaný ako jeho syn by mal mať pre to pochopenie. V žiadnom prípade sa však žalobca nesprával voči žalovanému tak, aby toto jeho správanie bolo príčinou nevhodného správania sa obdarovaného, teda žalovaného voči žalobcovi a členom jeho rodiny. Je podľa neho neprípustné, aby sa žalovaný pravidelne hanlivo vyjadroval o synovi žalobcu J. a jeho žene. Záverom žalobca podotkol, že žalovaný nekomunikuje nielen so žalobcom ale ani so svojimi deťmi R. a I.. Nič na tomto fakte sa nezmenilo ani po vynesení prvostupňového rozhodnutia v tejto veci. Žalovaný ani len náznakom neprejavuje ľútosť nad celou vecou, nijako sa nepozastavuje nad tým, že otec a syn sa proti sebe ocitli pred súdom, že otec musí riešiť správanie sa svojho syna voči nemu prostredníctvom súdneho konania. Za zahanbujúce a spoločensky neprijateľné správanie sa žalovaného voči žalobcovi považuje žalobca skutočnosť, že si žalovaný uplatnil v tomto konaní pred súdom voči vlastnému otcovi náhradu trov konania. Žalobca uvedené konanie žalovaného teda rozhodne nepovažuje za prejav snahy žalovaného poskytnúť potrebnú pomoc žalobcovi. Uviedol, že má za to, že zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ide o také závadné konanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe

žalobcu vyhovie čiastočne tak, že určí, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 nehnuteľnosti alebo alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá v celom rozsahu na svojich písomných a ústnych vyjadreniach a v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie okrem záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca je dlhodobý ťažký alkoholik a potrebuje sa liečiť. Uviedol, že žalovaný si jednoznačne stojí tým, že jeho otec (žalobca) je dlhodobý ťažký alkoholik a to považuje za hlavný dôvod, prečo medzi stranami vznikol spor, okrem toho, že ho na podanie žaloby nahovoril jeho druhý syn J. Y., ktorý však pred úmrtím svojej matky rodičov 9 rokov nenavštevoval, nekontaktoval sa s nimi a nerozprával sa ani so svojim bratom R. Y. (žalovaným). Žalovaný si už od svojich 10 rokov pamätá. že jeho otec konzumoval alkohol. Na jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave sa teda podpísal v značnej miere tento jeho závažný neduh, vrátane úrazov, ktoré si požitím alkoholu spôsoboval. V dôsledku toho trpela aj jeho manželka (matka žalovaného). Tak ako už uviedol žalovaný vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a v samotných výsluchoch v požívaní alkoholu žalobcovi bránila jeho manželka a po jej smrti mu nezdravý spôsob života vyčítal žalovaný. Žalobca si týmto nielen vážne poškodzoval zdravie, ale z dôvodu svojej obrany voči výčitkám žalovaného sa správal a doposiaľ sa správa k žalovanému veľmi agresívne, z čoho vlastne plynuli a plynú vzájomné nezhody a nedorozumenia medzi stranami tohto sporu. Problém teda netkvie v tom, že žalovaný sa nechcel o žalobcu postarať, ale že žalobca mu to neumožňuje a akúkoľvek snahu žalovaného odmieta. Pritom si žalobca túto svoju temnú stránku nepriznával ani za života manželky, ani po jej smrti a nikdy nebol ochotný podstúpiť protialkoholické liečenie. Preto sa žalovaný nemôže stotožniť s tvrdeniami svedkov, že by sa v prípade žalobcu jednalo o zvýšené požívanie alkoholu len bezprostredne po smrti jeho manželky a že by sa týmto spôsobom vyrovnával s jej smrťou. Svedkyňa I. I. (dcéra žalovaného a vnučka žalobcu) sama uviedla vo svojej výpovedi, že žalobca sa so žalovaným nerozpráva preto, lebo je smutný ako to všetko je a žalovaný zase preto, že mu žalobca nadáva a tiež potvrdila, že žalobca žalovaného ignoruje. Mali obdobia kedy raz spolu komunikovali a potom zase nie. Podľa jej výpovede sa úplne prestali rozprávať v júni roku 2013 po jej svadbe. Žalobca sa po jej svadbe opäť opil. Svedkyňa vie, že žalovaný je na žalobcu nahnevaný pretože pije a povedal mu, že s ním nebude komunikovať pokiaľ v tom bude pokračovať. Svedkyňa vie o tom, že žalobca pije, ale váľať sa po zemi ho nevidela. Svedkyňa však nežije v ich domácnosti, takže nemôže ani vedieť o všetkých jeho správaniach pod vplyvom alkoholu. V domácnosti so žalobcom a žalovaným žila asi tri roky ešte za života jej babky a potvrdila, že vzťah žalobcu a žalovaného bol dobrý, pomáhali si, mali medzi sebou pekný vzťah. Tiež potvrdila, že tie tri roky, keď žila v ich spoločnej domácnosti druhý syn J. Y. žalobcu a jeho manželku a ani žalovaného nenavštevoval. Za dôvod podania žaloby považuje to, že žalobca so svojou manželkou darovali nehnuteľnosti len jednému synovi (žalovanému) a J. sa vyjadril nejako tak, že ak dostane J. dedovu štvrtinu, zabezpečil by R. nejaké bývanie za to, že sa stará a pomáha žalobcovi a že žalobcovi by sa nejaké ubytovanie zabezpečilo, že on by peniaze nechcel. Svedkyňa ďalej súdu prvej inštancie potvrdila, že žalobca je schopný ešte šoférovať, ak to potrebuje, ďalej, že k lekárom ho sprevádza R. ako i to, že žalovaný sa po príchode žalobcu z nemocnice snažil, ponúkol mu pomoc, ale žalobca ho odbil. Svedok R. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že ide o konanie aby sa žalobcovi vrátila časť domu, asi polovica, aby obidve jeho deti dostali rovnako. V spoločnej domácnosti so žalobcom a žalovaným žije 14-15 rokov. Potvrdil, že pred smrťou manželky žalobcu bolo medzi nimi všetko v poriadku, rozprávali sa, pomáhali si aj po smrti babky bolo všetko v poriadku a komunikovali spolu. Potvrdil, že žalobca si po smrti babky z toho, čo vypálil občas dal viac. Tiež tvrdil, že žalovaný mu po návrate z nemocnice podal pomocnú ruku, chcel mu prať, žehliť a variť. Vtedy žalobca žalovaného odmietol, nech sa stará o seba. Po tomto odmietnutí spolu nekomunikovali z dôvodu, že žalobca si občas dal z alkoholu. žalovaný mu povedal, že s ním bude komunikovať keď prestane piť a pôjde na protialkoholické liečenie. Svedok potvrdil, že žalobcovi pomáha s drevom a kosením. Svedok tvrdil, že po smrti manželky žalobcu žalovaný varil aj von mu priniesol jedlo, jeden deň mal chuť iný deň nie. Žalobca si je schopný aj sám nakúpiť, mal by však držať prísnu diétu. Svedok sa vyjadril, že raz má žalobca bližšie k alkoholu, inokedy menej. Nepovažuje ho však za alkoholika, ale najhoršie je hneď po vypálení alkoholu, keď sa tento minie. Je lepšie keď sa tento rozdá. Potvrdil, že žalobca sa o žalovanom hanlivo vyjadroval, žalovaný však na žalobcu nie a bol tiež raz svedkom aj toho, že žalobca žalovaného atakoval. Potvrdil, že na Vianoce 2014 bol žalobca taký opitý, že ležal na zemi a nevládal sa pohnúť, ako i to, že ho raz priviezlo nejaké auto. Stolík z obývačka rozbil žalobca keď nebol triezvy. Žalobca hrubo nadával žalovanému, a keď už to bolo neznesiteľné žalovaný mu povedal, že je „ožran“. Žalobca nadáva žalovanému pod vplyvom alkoholu, inak nie. Žalovaný mal vždy bližšie k svojej matke, lebo ho bavilo varenie a pečenie a strýko J. mal

vždy bližšie k otcovi. Uviedol, že všetko trvá už 50 rokov. Svedok potvrdil, že žalovaný chcel a ponúkol žalobcovi po operácií hrubého čreva pomoc a opateru, ale žalobca jeho pomoc odmietol. Tiež potvrdil, že v dome je jedna miestnosť (špajza na poschodí) uzamknutá, v ktorej má žalovaný svoj alkohol a 10 ročnú jabĺčkovicu, ktorú mal odloženú pre sestru na svadbu a keďže nechcel, aby to jednoducho zmizlo, teda aby to žalobca vypil, tak špajzu zamkol. Potvrdil, že žalobca nie je v užívaní domu ani v okolí domu nijako obmedzovaný, že je schopný šoférovať, chodiť na nákupy do obchodu a teda nie je doposiaľ odkázaný na nevyhnutnú pomoc. Svedok Q. Z., dlhoročný sused oboch strán potvrdil, že so žalobcom vychádzal dobre do času, kým nezomrela jeho manželka. Neskôr však opakovane prosil žalobcu, nakoľko pracoval z domu, aby žalobca pílil drevo po tom, čo on odíde z domu, uvedené neakceptoval preto požiadal o to žalovaného, ktorý mu povedal, že žalobca si nedá povedať. Potvrdil, že žalovaný pomáhal žalobcovi s prácami okolo domu a s drevom, ale že asi 2-3 roky dozadu prestal žalovaný žalobcovi s drevom pomáhať a bol svedkom ostrej výmeny názorov medzi nimi, odvtedy žalobcovi s drevom pomáha vnuk. Vyjadril sa, že žalobca pravidelne vyhadzuje fľaše z alkoholu do smetného koša, keď nikto nie je doma. Ako svedok s právnickým vzdelaním má za to, že správanie žalovaného voči žalobcovi nebolo nikdy také, aby sa stalo dôvodom pre vrátenie daru. Žalovaný sa tiež vyjadril k žalobe žalobcu, ktorú považoval ako uplatnenú nesprávne, keďže bez ohľadu na dôvody v nej uvedené sa žalobca domáhal vrátenia daru v celosti, ako aj vypratania nehnuteľnosti do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu vrátane priznania náhrady trov konania. Záverom uviedol, že žalovaný má svojho otca aj napriek všetkému rád, nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že si otec so synom veľmi nerozumeli už v čase pred smrťou manželky žalobcu. Mal za to, že dôvodne žalovaný obranu proti žalobe zdôvodnil požívaním alkoholu žalobcom, o čom preukázateľne svedčí výpoveď jeho detí. Žalobca pomoc žalovaného odmieta a preto tvrdenie žalovaného nie je žiadnym nezmyslom, ako sa snaží preukázať žalobca. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie správne skutkovo a právne vyhodnotil stav veci. Žalobca sa snažil pred súdom vyhodnotiť správanie žalovaného len ako o jeho výnimočnú jednorazovo ponúknutú pomoc zo strany žalovaného žalobcovi, ktorú žalobca údajne vyhodnotil ako falošne ponúknutú pomoc. Dom, v ktorom žalobca a žalovaný bývajú nie je v zlom stave. Dom si nevyžaduje doposiaľ žiadne investície. Žalovaný sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že by dlhé roky nezabezpečoval potrebnú pomoc žalobcovi, ako sa nemôže stotožniť s tým, že by sa nezaujímal o jeho zdravotný stav. O jeho zdravotnom stave sa informuje, je mu známy a kedykoľvek bude potrebné a bude to od neho zo strany žalobcu akceptované, žalobcovi pomôže. Žalovaný si uplatnil trovy konania na ochranu svojich práv, rovnako si uplatnil náhradu trov konania žalobca, preto nie je zrejmé z akého dôvodu mu to žalobca v odvolaní vyčíta. Navrhol, aby odvolací súd napadnutí rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 6.12.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením .

8. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v tvrdeniach o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom podľa ustanovenia

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a poukazuje na ne v súvislosti s . Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

11. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon darcu navrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Domáhanie vrátenia sa daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný dar vrátil. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy.

12. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Hrubým porušením dobrých mravov obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie napr. vo forme fyzického napadania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď.

13. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne zistil, že žalovaný ako obdarovaný sa k žalobcovi nespráva tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy podľa ust. .

14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď správne právne posudzoval vec podľa ustanovenia a dospel k správnemu záveru, že žalovaný, ktorý bol úspešný v celom rozsahu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa , potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).