Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/206/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. O., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 720,46 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod č. EX 225/2010, takto

rozhodol:

Sťažnosť sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 02. 10. 2019 rozhodol o zastavení exekúcie postupom podľa o konkurze a reštrukturalizácii. Zároveň týmto uznesením uložil oprávnenému podľa Exekučného poriadku povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 56, eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote sťažnosť oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku o trovách exekúcie, a to tak, že sa súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie neprizná, prípadne že na ich úhradu bude zaviazaný povinný.

3. Podľa názoru oprávneného je uznesenie okresného súdu v napadnutej časti nesprávne, keďže sa exekučné konanie začalo pred účinnosťou , ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Z prechodných ustanovení nevyplýva, že by sa uvedené ustanovenie Exekučného poriadku vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou a na predmetné exekučné konanie je tak potrebné aplikovať právnu úpravu v znení účinnom do 31. 12. 2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu. Vyhlásením konkurzu v tomto prípade súdny exekútor nemá možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekúcii podľa Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor má prihlásiť do konkurzu. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 13. 09. 2016, z ktorého vyplýva, že aj keď pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Podľa názoru oprávneného mal exekučný súd rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2011 a v súlade s ustanovením Exekučného poriadku zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, keďže oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani nezavinil zastavenie exekúcie, tak ako to predpokladá Exekučného poriadku. Taktiež nie sú naplnené podmienky pre znášanie trov exekúcie oprávneným podľa Exekučného poriadku, keďže súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preskúmané v zmysle a nasl. , pričom bolo zistené, že sťažnosť oprávneného nie je opodstatnená.

5. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

6. Uvedené ustanovenie sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku dňa 1.1.2012. Zákon pre jeho aplikáciu neformuloval žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by vylúčili jeho účinok na už skôr začaté konania. Na základe uvedeného považoval okresný súd za potrebné použiť ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku pri posudzovaní aktuálnej veci. V procesnom práve totiž platí zásada, že nové ustanovenia zákona je nutné aplikovať aj na už začaté konania, ibaže by takýto postup vylučovali osobitné prechodné ustanovenia, ktoré však novela Exekučného poriadku č. neobsahovala.

7. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 09. 2016, na ktoré poukázal oprávnený, k uvedenému súd uvádza, že toto malo procesnú povahu a sám Ústavný súd SR uviedol, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré o súdoch zveruje Najvyššiemu súdu SR (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecných záväzných právnych predpisov. Preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno z takéhoto ich postupu mechanicky vyvodzovať porušenie , pričom ústavný súd vzhľadom na svoje ústavné postavenie a princíp minimalizácie zásahu do činnosti všeobecných súdov, ktorý štandardne uplatňuje vo svojej judikatúre, do takéhoto (vo všeobecnosti nežiaduceho) stavu vstupuje len vo výnimočných prípadoch. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí nevyslovil zásadný právny názor, keďže len konštatoval, že napadnuté uznesenie okresného súdu (v ktorom bol vyslovený iný právny názor ako názor súdu v aktuálnej veci), nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku.

8. Súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti teda vychádzal zo všeobecne akceptovaného pravidla o okamžitej aplikabilite procesných pravidiel, ktoré je v slovenskej judikatúre ustálené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie ( ).