Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-155-2018.pdf
PDF · 101.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/155/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu DMG MORI Czech s.r.o., so sídlom Ořechovská 195/1a, Dolní Heršpice, 619 00 Brno, Česká republika, IČ: 255 75 503, ktorá sa týka organizačnej zložky: DMG MORI Czech s. r. o. - organizačná zložka, so sídlom Brnianska 2, 911 05 Trenčín, IČO: 37 915 321, právne zastúpený: JUDr. Zdenka Hrušková, advokátka, so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX Y. W., právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, o zaplatenie 1.415,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/79/2014-289 zo dňa 02. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.415,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z tejto sumy od 28.05.2013 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.04.2013 bola žalovanému zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 350/69001679, ktorou mu bola vyfakturovaná cena za vykonaný servis stroja MF SPRINT 65, výr. č. 5016101 v sume 1.415,66 eur. Splatnosť predmetnej faktúry uplynula dňa 27.05.2013. V tom čase žalovaný podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Z. Y., Z.: XX XXX XXX. Ku dňu 30.09.2013 žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť, naďalej však zodpovedá za záväzky vzniknuté počas jeho živnostenského podnikania. Napriek tomu, že žalobca servis stroja žalovaného riadne vykonal, čo potvrdzuje servisná správa zo dňa 10.04.2013 a zo dňa 12.04.2013, pričom obe sú podpísané žalovaným, žalovaný žalobcovi odmieta zaplatiť úhradu za vykonaný servis, a to aj napriek výzvam žalobcu. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca si zároveň uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
2. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 22.07.2014 platobný rozkaz č.k. 36Rob/124/2014-14, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v spore tvrdil uzatvorenie zmluvy o dielo. Zmluvou o dielo sa v zmysle § 536 Obchodného zákonníka zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie ako zhotovenie určitej veci, tak a jej údržba či vykonanie dohodnutej opravy. Cena diela musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Na základe tvrdení žalobcu, súd prvej inštancie dal žalobcovi za pravdu, že v prípade ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy na základe skutočností tvrdených žalobcom, jednalo by sa o zmluvný typ v zmysle Obchodného zákonníka a to zmluvu o dielo. Zmluva o dielo predstavuje určitú činnosť zhotoviteľa, ktorá smeruje k dosiahnutiu určitého, medzi stranami dohodnutého výsledku. Medzi takúto činnosť zákon úplne jednoznačne zaraďuje aj vykonanie dohodnutej opravy. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí označenie zmluvných strán, dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a dohoda o záväzku objednávateľa cenu za zhotovenie diela zaplatiť. Jednou zo základných náležitostí zmluvy o dielo je aj predmet diela, ktorý musí byť vymedzený presne a určito. Presné vymedzenie predmetu diela má význam pre následné posudzovanie splnenia podmienok na zaplatenie ceny diela, na ktorú má zhotoviteľ nárok iba v prípade, ak zhotoviteľ zhotovil dielo v súlade so zmluvou t. j. v súlade s tým, čo bolo medzi stranami dohodnuté. Žalobca podal žalobu a na základe podanej žaloby si uplatňoval nárok na zaplatenie ceny diela. Preto žalobca musel preukázať v prvom rade uzatvorenie zmluvy o dielo, predmet zmluvy o dielo, následne splnenie jeho povinností z uzatvorenej zmluvy o dielo a to tak, že mu po ich splnení vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca za zásadný dôkaz v spore považoval dohodu o urovnaní. Súd prvej inštancie k uvedenej dohode však uviedol, že nie je mu veľmi dobre zrejmé, z akého dôvodu má ísť o tzv. kľúčový dôkaz. Bola uzatvorená medzi inými subjektmi ako sú strany sporu, netýkala sa predmetnej zmluvy o dielo ani o rozsahu diela, ktoré mal uskutočniť žalobca nijak nereferovala. Vyplýva z nej iba, že stroj vyžadoval neustále servisné zásahy, mal vysokú spotrebu pri chladení, pričom uvedené vyplýva podľa názoru súdu aj z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v roku 2013, kedy žalovaný prostredníctvom dopytov Z. Y. ml. sa dopytoval na možnosť odstránenia problému s neprimerane vysokou spotrebou oleja. Ďalej z obsahu dohody o urovnaní vyplývalo, že sa žalovaný obrátil na autorizovaného technika Gildemeister, ktorý mu oznámil, že stroj bol vyrobený v roku 1997 a nie v roku 2008 a že stroj s výrobným číslom 12793 nikdy vyrobený nebol. Žalobca tvrdil, že uvedené skutočnosti žalovanému oznámil práve jeho zamestnanec, N. K., pričom poukázal na to, že keby išlo o znefunkčnený stroj, nebolo by došlo k dohode o jeho odobratí spätne predávajúcim a zaplatení kúpnej ceny. Uvedené, súd prvej inštancie však považoval iba za dedukcie žalobcu, bez akýchkoľvek relevantných podkladov. K oznámeniu dátumu výroby súd prvej inštancie len pre úplnosť uviedol, že žalovaný mal vedomosť o dátume výroby stroja v roku 1997 ešte pred príchodom zamestnanca žalobcu N. K., teda tento mu ho v žiadnom prípade nemohol oznámiť, nakoľko uvedené jednoznačne vyplývalo z emailu žalovaného, ktorý zasielal žalobcovi dňa 07.04.2013. Zo zmluvy o urovnaní vyplýval iba spôsob urovnania vzťahu medzi stranami zmluvy, nevyplývali z nej žiadne iné skutočnosti, týkajúce sa zmluvy o dielo, nároky z ktorej si žalobca uplatňuje v tomto spore. Preto súd prvej inštancie uvedený dôkaz za kľúčový dôkaz nepovažoval. K tvrdeniu žalovaného o stave stroja, ktorý uviedol, že bol v 100 % stave, súd prvej inštancie uviedol, že ide o subjektívny pohľad žalovaného, pričom za 100 % stav vzhľadom k veku stroja je možné považovať napríklad aj to, že stroj vyrába, pričom uvedenú skutočnosť potvrdil aj sám zamestnanec žalobcu N. K. pri konfrontácii dňa 05.04.2016, kedy uviedol, že pri svojom príchode nevidel žiadnu vadu stroja, stroj vyrábal. Žalobca v spore tvrdil, že všetky svoje povinnosti zo zmluvy o dielo v dohodnutom rozsahu si splnil, pričom to že žalovaný nebol subjektívne spokojný s prevedením prác, nemôže mať za následok, že žalobcovi nebude zaplatené za zhotovené dielo. Súd prvej inštancie však vzhľadom na uvedené konštatoval, že ak nemal v spore bez akýchkoľvek pochybností preukázané, čo vlastne bolo predmetom zmluvy o dielo, aké konkrétne dielo mal žalobca pre žalovaného vykonať, tak potom nie je možné ani považovať za preukázané, že k vykonaniu diela došlo riadne a že zaň vznikol žalobcovi nárok na cenu diela. Predmet diela, jeho konkrétny rozsah je základnou náležitosťou zmluvy o dielo. Ak žalobca nepreukázal v spore dohodu o konkrétnom diele, ktorého rozsah bol medzi stranami sporný, nemôže byť v spore úspešný žalobou o jeho zaplatenie. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal preukázané bez akýchkoľvek pochybností, čo bolo predmetom zmluvy, pričom ako už súd prvej inštancie opakovane uviedol, bremeno dôkazu v tomto smere zaťažuje žalobcu, nemôže sa ďalej ani vyjadrovať k riadnemu zhotoveniu diela,
ktoré sa od dohodnutého predmetu diela, odvíja a ja s ním bezprostredne späté. Ak zo strany žalobcu nebolo preukázané, vzhľadom k relevantnej obrane žalovaného, čo konkrétne bolo predmetom diela, nemohol žalobca následne uniesť v spore ani bremeno tvrdenia a dôkazu v časti jeho riadneho zhotovenia a teda ani v časti preukázania oprávnenosti nároku na cenu diela, ktorú si žalobcu uplatnil podanou žalobou. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.415,66 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 1.415,66 eur odo dňa 28.05.2013 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolaní okrem iného uviedol, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia - neuniesol bremeno svojich tvrdení v spore tak, aby bolo možné jeho námietky právne akceptovať a považovať za vyvracajúce tvrdenia žalobcu a dôkazy, ktorými žalobca svoje tvrdenia preukazoval. uviedol, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je záležitosťou každej procesnej strany vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdia a z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky konaní. Mal za to, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené právo, žalovaný je povinný, ak chce byť v spore úspešný, tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale aj žalovaný. Zhrnul výpovede svedkov z pojednávania a citoval e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal v napadnutom rozsudku. Tvrdil, že predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie zrovnania revolverovej hlavy - teda toho predmetu, ktorý žalovaný potvrdil v servisnej správe. V predošlej fáze konania, neboli známe niektoré z týchto dôkazov, ktoré vyšli najavo v tejto fáze konania, a ktoré žalobca úmyselne zatajoval - uvádzal, že nevie, čo je so strojom, čím komplikoval cestu k spravodlivému rozhodnutiu. Odmietol uviesť, že uzavrel dohodu o urovnaní, v rámci ktorej prakticky odstúpil od leasingovej zmluvy dňa 17.07.2013, teda necelé tri mesiace po servise, pričom neplatnosti nadobúdacej zmluvy sa domáhal už 03.05.2013 pre vady stroja, ktoré boli zamlčané pri jeho kúpe a čo vyplýva z dohody o urovnaní, ktorú zaslala do súdneho spisu leasingová spoločnosť. Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal na to, čo z nej vyplývalo pre tento spor, či už priamo alebo nepriamo. Nakoľko žalovaný podnikal aktivity smerujúce k zbaveniu sa stroja, nemal už záujem platiť servis, ktorý pre neho žalobca vykonal a práve preto, že sa rozhodol stroj vrátiť, nemal už záujem ani o technologické služby p. Baru a je pochopiteľné, že toho času už nechce vynakladať ďalšie peniaze na stroj, ktorý už nemá. Tvrdil, že to, čo bolo predmetom zmluvy o dielo - zrovnanie revolverovej hlavy, bolo v konaní dostatočne a vierohodne preukázané. Naopak mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani o jednom jeho tvrdení a obmieňaných možných predmetoch diela. Uviedol, že dielo ku ktorého vykonaniu sa žalobca zaviazal, bolo vykonané riadne. Nebol správny záver súdu, že nakoľko nepreukázal predmet diela, nemohlo byť preukázané ani jeho riadne vykonanie. Bol toho názoru, že preukázal predmet diela -zrovnanie revolverovej hlavy, ako aj to, že dielo bolo vykonané riadne, čo bolo možné priamo zistiť z predložených dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov. Objasnil, čo v žalobcových servisných správach znamená pojem „podmienečne prevádzkyschopný“ a poznámka o potrebe ďalšieho zásahu, nakoľko mal za to, že došlo k dezinterpretácii týchto pojmov. Záverom uviedol, že riadne vykonanie diela, tak, ako to má na mysli Obchodný zákonník v § 554 ods. 1, je objektívne existujúcou skutočnosťou a nezávisí od subjektívneho posudzovania zákazníka - objednávateľa, ktorý aj objektívne správne a riadne vykonané dielo môže považovať subjektívne, častokrát pod vplyvom napr. nedostatku odborných vedomostí, skúseností a pod., za nevykonané riadne, čo je zvlášť markantné najmä pri komplikovaných strojoch a zariadeniach. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zrušenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
11. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 06.12.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.
13. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaných a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
14. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza: 15. Zmluva o dielo je zmluvou, predmetom ktorej je vždy výsledok určitej činnosti. Ide o vzťah medzi tzv. objednávateľom a zhotoviteľom, ktorý sa týka zhotovenia určitého hmotného alebo nehmotného diela. K základným častiam zmluvy patrí určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu diela a určenie odmeny za jeho vykonanie. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela. Dielo je vykonané okamihom jeho riadneho ukončenia a odovzdania objednávateľovi.
16. Súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané, čo bolo predmetom zmluvy o dielo, nakoľko tvrdenia strán sporu boli odlišné a svedecké výpovede nepotvrdili jednoznačne tvrdenie ani jednej zo strán sporu. Dôkazným bremenom je procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nepreukázal svoje tvrdenia a že práve z tohto dôvodu bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Neúspech v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. V danom spore žalobca nepreukázal tie tvrdenia, o ktoré oprel svoju žalobu. Žalobca tvrdil, že si žalovaný u neho objednal vykonanie určitého, konkrétneho diela, tvrdil, že objednané dielo vykonal, avšak toto svoje tvrdenie, keďže bolo medzi stranami sporu sporné, nepreukázal. Odvolací súd dáva za pravdu tým odvolacím námietkam žalobcu, keď tvrdí, že dôkazné bremeno spočíva aj na žalovanom. Dôkazné bremeno žalovaného nastupuje vtedy, pokiaľ žalobca preukáže svoje tvrdenia. Pokiaľ by žalobca v predmetnom spore preukázal na akom diele sa zmluvné strany dohodli, aké dielo bolo vykonané a žalovaný by tieto preukázané skutočnosti a tvrdenia rozporoval, vtedy by nastúpila jeho dôkazná povinnosť vyvrátiť tvrdenia žalobcu a preukázať svoje tvrdenia.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zisteného skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca nepreukázal, čo bolo predmetom zmluvy o dielo, nevymedzil teda predmet diela, pričom žalovaný rozporoval žalobcove tvrdenia. Táto spornosť nebola odstránená ani vykonaným dokazovaním. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti nároku na zaplatenie žalovanej sumy je správny a preto napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, ktorou bol žalovaný priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).