Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/228/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Z.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., ul. E. 4, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Dunajská 8, IČO: 46 201 904, o zaplatenie 15.000 eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. septembra 2018, č. k. -135 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.05.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa v spojení s podaním zo dňa 17.09.2014 domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi výhru v sume 15.000 eur z obdobia od 02.11.2011 do 31.10.2012, výhru v sume 17.000 eur z obdobia od 02.01.2013 do 31.12.2013, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.500 eur, poštovné výdavky v sume 231 eur a súdne trovy v sume 7,70 eur. Túto žalobu odôvodnil najmä tým, že naletel na podvody žalovaného. Objednal si u neho výživové doplnky, pričom v decembri 2011 bol zaradený do Veľkej hry žalovaného a dostal oznámenie, že vyhral v lotérii 15.000 eur, ktorá mu bude vyplatená, ak si objedná jeden výrobok z katalógu. Výrobok si objednal, avšak výhru nedostal. Podľa jeho názoru žalovaný má povinnosť mu dať výhru, pretože podľa je táto výhra vymáhateľná, pretože činnosť žalovaného bola povolená príslušnými úradmi Slovenskej republiky. Tým mu žalovaný spôsobil aj nemajetkovú ujmu, pretože sa mu v dôsledku tejto manipulácie zhoršil zdravotný stav. Namiesto bežnej činnosti sa musí zaoberať skúmaním podvodných praktík žalovaného. Majetkovú ujmu hodnotí na 50 eur mesačne od decembra 2011. Obdobne ho žalovaný okradol o sumu 17.000 eur, keď mu oznámil, že vyhral aj túto sumu. Vec právne posúdil podľa , , o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pôvodný žalovaný, obchodná spoločnosť VITA NATURA, s. r. o. (súčasný žalovaný je nástupnickou spoločnosťou pôvodného žalovaného, rovnako ako ďalších približne 100 obchodných spoločností) vo vyjadrení uviedol, že žalobca nemá nárok na uhradenie sumy 17.000 eur. Dňa 29.01.2015 bolo za účasti notára vykonané losovanie a medzi vylosovanými sa meno žalobcu nenachádzalo. Uznesením súdu zo dňa 12.01.2018 bolo rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného, ktorým je obchodná spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., IČO: 46 201 904, so sídlom Dunajská 8, Bratislava

- Staré Mesto. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 09.06.2016, ktorým žalobu zamietol, avšak tento rozsudok bol na základe odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2017. Dôvodom zrušenia vydaného rozsudku bola absencia riadneho poučenia žalobcu v zmysle . Podľa názoru odvolacieho

súdu „Takýmto postupom okresný súd zavinil, že žalobca nemohol predniesť svoje tvrdenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania na podporu svojich tvrdení.“ Odvolací súd sa nezaoberal vecnou stránkou žaloby.

2. Po zistení skutkového stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca vychádza z nesprávneho záveru o znení ustanovení a . Argumentuje znením tohto ustanovenia, ktoré už od 01.05.2005 nie je platné a účinné. Podľa uvedených ustanovení účinných v rozhodnom čase (od 01.05.2005) nie je možné výhry zo stávok a hier vymáhať (v súdnom konaní), s výnimkou hazardných hier podľa o hazardných hrách. V prejednávanom prípade nešlo o hazardnú hru, pretože išlo o propagačnú súťaž, ako to bolo uvedené aj v pravidlách propagačnej súťaže „Veľká hra Vita Natura“ (č.l. 37). Podľa uvedeného zákona propagačnou súťažou je súťaž, hra, anketa alebo iná akcia, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii. Obe súťaže, do ktorých sa žalobca zapojil spĺňali túto zákonnú definíciu, preto je celkom zrejmé, že žalobca nemôže úspešne vymáhať žiadnu výhru od žalovaného. Vzhľadom k tomuto konštatovaniu je potrebné uzavrieť, že žalobcovi tak v tomto dôsledku nemohla vzniknúť ani žiadna nemajetková ujma, či majetková škoda. Preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. K žalovaným vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu v podaní zo dňa 08.06.2016 z „pragmatického“ dôvodu súd uvádza, že na ňu neprihliadal podľa , ktoré bolo v tom čase účinné. Súd skúma svoju miestnu príslušnosť na základe námietky žalovaného len ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.07.2015, teda pri svojom prvom úkone, námietku miestnej nepríslušnosti neuplatnil. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s . Aj napriek tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, v dôsledku čoho by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že súčasný žalovaný bol v priebehu konania úplne pasívny (pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil) a ide o obchodnú spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom približne jednej stovky iných obchodných spoločností. Preto mu súd náhradu trov konania v zmysle nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že v roku 2011 sa stal účastníkom „Veľkej hry VITA NATURA“. Prijal členstvo a v decembri 2011 dostal oznámenie o výhre prvej ceny vo výške 15.000,- eur ktoré mu budú vyplatené, keď si objedná jeden produkt- doplnkovú výživu. Žalobca uvedenú podmienku splnil, pričom výhru nedostal. Rovnaká situácia sa stala v roku 2013, kedy dostal žalobca oznámenie o výhre 17.000,- eur s podmienkou objednania doplnkového výrobku. I napriek splneniu podmienky žalobca výhru nedostal. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko realizovaná výhra je verejný prísľub podľa ust. , keď verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzenému počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. Keďže tento zákon platí, je žalovaná firma povinná vyžrebovanú výhru žalobcovi zaplatiť. Ak nezaplatenie výhry zavinil súd a to nesprávnym posúdením zákonnosti, žiadal, aby štát v zmysle ust. /2003 uhradil žalobcovi spôsobenú škodu . Súd nerešpektoval skutočnosť, že vlastníkom vkladu do hry je vkladateľ len do času, kým nie je vylosovaný výherca, ktorý sa stáva vlastníkom vkladu a toto jeho vlastníctvo je chránené . Súd akceptoval názor žalovaného uvedením, že žiadateľ nemá právo na výhru, lebo sa nenachádzal medzi vylosovanými. Zotrval na finančných nárokoch, ktoré si uplatnil v prechádzajúcich podaniach.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len ""), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Podľa nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

6. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ( ).

7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (- 4 ) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

10. V preskúmavanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom závere , že žalobca si uplatnil svoj nárok poukazom na ust. a v znení , ktoré už od 01.05.2005 nie je platné a účinné. Výhry zo stávok a hier nie je možné vymáhať (v súdnom konaní), s výnimkou hazardných hier /aplikácia ust. z.č. o hazardných hrách/ . V danom prípade nešlo o hazardnú hru, ale o propagačnú súťaž, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať výhry od žalovaného . Uzavrel, že žalobcovi v tomto dôsledku nevznikla ani žiadna nemajetková ujma či majetková škoda.

11. Podľa , ,výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť. Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.

12. Podľa , ustanovenie sa nevzťahuje na hazardné hry podľa osobitného predpisu. 7a)

13. Účelom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zakotvenie nevymáhateľnosti nárokov z hier, kde vzhľadom na stupeň spoločenskej akceptovateľnosti činností, ktorými sa uskutočňujú, ide o také hry, ktoré spoločnosť do tej miery, že by nároky z nich mali byť súdne vymáhateľné, neakceptuje.

14. V posudzovanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu vyplývajúci z propagačnej súťaže a preto žalobca nemôže úspešne vymáhať žiadnu výhru od žalovaného. Nárok je právne nenárokovateľný , t.j. nevymožiteľný súdnou cestou. Žalobca uplatnil svoj nárok poukazom na podporu predaja výrobku od spoločnosti Vita Natura, s.r.o., ktorý poskytol výhodu spojenú so zakúpením ich tovaru . Motiváciou žalobcu kúpou výrobku je skutočnosť, že pôvodný žalovaný sľúbil žalobcovi možnosť výhry, ktorej splnenie dopredu nie je zaručené / vyžrebovanie/. Súd prvej inštancie posúdil správne otázku vymáhateľnosti nárokov v zmysle zákona o hazardných hrách ako i podľa ustanovení .

15. v znení neskorších predpisov je základným špeciálnym predpisom upravujúcim vzťahy pri prevádzkovaní hier. V zmysle ust. citovaného zákona sa nepovažujú propagačné súťaže za hazardné hry, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovaru a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu. Propagačnými súťažami sú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie tovaru alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže. Platby uskutočnené na účely získania plnení od

organizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za vklad.

16. Z historického hľadiska bola stávka a hra upravená v z roku 1950, a to v ust. -505. Pôvodné znenie bola do zakomponovaná stávka a hra . Ust. a nešpecifikujú náležitosti zmluvy o stávke a hre, ani práva a povinnosti zmluvných strán. Hra v nie je definovaná , pričom podstatou hry je, že vždy ide o určitú neistú udalosť, pričom jej splnenie nie je v moci niektorej zo zmluvných strán, avšak samotný výsledok môže mať táto činnosť strán významný vplyv. Nároky zo stávky a hry, pokiaľ prišlo k dobrovoľnému plneniu stranou, ktorá prehrala a prijatím výhry výhercom, nemožno požadovať späť. Plnenia zo stávky a hry sa výherca nemôže domáhať súdnou cestou. V prípade, ak by prišlo k uplatneniu nároku zo stávky alebo hry na súde, súd by musel takúto žalobu s poukazom na ust. zamietnuť, čo bolo aj v danom prípade. Súd prvej inštancie správne poukázal pre výklad o nevymáhateľnosti nárokov z hry na negatívnu definíciu hry podľa , keď uviedol, čo sa nepovažuje za hazardné hry. Vzhľadom na nevymáhateľnosť nárokov z hry tieto nemožno zabezpečiť zabezpečovacími prostriedkami, nárok z hry nie je možné platne postúpiť, túto pohľadávku nie je možné uznať čo do základu a výšky ako i jednostranne započítať.

17. Odvolací súd posudzoval odvolaciu námietka žalovaného, keď v danom prípade výhra je podľa názoru žalobcu verejný prísľub v zmysle .

18. Podľa , verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.

19. Verejný prísľub je jednostranný právny úkon sľubujúceho adresovaný verejne neurčitému počtu záujemcov, ktorý sľubovateľa zaväzuje od jeho verejného vyhlásenia. Bez verejného vyhlásenia prísľub nezaväzuje. Verejne je prísľub daný vtedy, keď sa vyhlási spôsobom umožňujúcim oboznámenie sa neurčitého počtu záujemcov s podmienkami verejného prísľubu (napr. vyhlásením za prítomnosti skupiny občanov alebo vyhlásením v novinách, v rozhlase, televízii a pod.). Vyhlásenie iba pred jedným záujemcom by zrejme nestačilo na splnenie podmienky verejnosti vyhlásenia prísľubu, pretože by sa nemohla splniť podmienka, že sľubovateľ zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z "bližšie neobmedzeného počtu osôb". Obsahom sľubovaného plnenia je záväzok sľubovateľa zaplatiť odmenu alebo poskytnúť iné plnenie; toto iné plnenie bude mať zrejme charakter vecného plnenia. Zaplatenie odmeny alebo poskytnutie iného plnenia prislúcha buď jednej osobe, alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky ustanovené vo verejnom prísľube. Či dostane odmenu alebo iné plnenie jedna osoba alebo niekoľko osôb, závisí od podmienok ustanovených vo verejnom prísľube. Podmienkou zaplatenia odmeny alebo iného vecného plnenia je splnenie podmienok určených vo verejnom prísľube. Podmienky určené vo verejnom prísľube nie sú ani rámcovo vymedzené zákonom, a preto závisia od sľubovateľa, resp. od jeho vôle vyhlásenej vo verejnom prísľube /napr. nájdenie alebo vrátenie stratenej alebo ukradnutej veci, vykonanie určitej práce alebo aj o vyhotovenie určitého diela, uskutočnenie určitého výkonu.

20. Porovnaním hry, súťaže a verejného prísľubu je potrebné predovšetkým vyhodnotiť klasifikáciu právneho úkonu z hľadiska počtu subjektov, ktoré v ňom vystupujú. Kým hra je dvojstranným právnym úkonom, verejný prísľub je jednostranným právnym úkonom. Pri verejnom prísľube vychádzame z prvku verejnosti, pričom hra prvkom verejnosti podmienená nie je. Zásadným diferenciačným kritériom je to, že hra je vecou náhody, verejný prísľub predpokladá aktívne subjektívne konanie účastníka právneho vzťahu, smerujúce k splneniu podmienok stanovených vo verejnom prísľube. Súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu v zmysle ust. 845 ods. 1 , preto odvolacia námietka žalobcu , že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko realizovaná výhra je verejný prísľub, nie je dôvodná.

21. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalobcu uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu vecí, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie / napr. , , , , IV. ÚS 112/05/.

22. Podľa sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. . Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov nemožno rozumieť len obyčajné citovanie ust. , prípadne jeho niektorých odsekov, alebo písmen. Takéto vymedzenie nenapĺňa náležitosť odvolania vyžadovanú ust. a to v celku, či v jeho jednotlivých častiach.

23. V posudzovanej veci odvolateľ uviedol, že zotrváva na finančných nárokoch, ktoré si uplatnil v prechádzajúcich podaniach , pričom však skutkovo ani právne nevymedzil, v čom vzhliada naplnenie týchto nárokov , teda chýba riadne vymedzený rozsah prieskumu odvolacím súdom , pričom ide o formálne uplatnený odvolací dôvod. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný ( ), preto tieto nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska spochybnenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či jemu predchádzajúceho konania.

24. Podmienky prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany, či procesného útoku, ktoré v rámci zákonnej koncentrácie konania, neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené, teda prípustnosť tzv. novôt v odvolacom konaní (ich spôsobilosť k odvolaciemu prieskumu) upravuje ust. , naplnenie ktorých je potrebné skúmať vždy vo väzbe na konkrétny odvolací dôvod, ktorý s nimi odvolateľ spája.

25. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené, keďže strany sporu mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto použiť, pričom ako tomu bolo aj v posudzovanej veci a zistil to súd preskúmaním spisového materiálu, boli súdom poučené o zákonnej koncentrácii konania.

26. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov, teda tzv. novôt je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. , ktoré podmienky sú stanovené po 1./ taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt, resp. taxatívnym vymedzením odvolacích dôvodov, ktorých sa novoty týkajú ( až c) - pokiaľ sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, či má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a po 2./ neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (, ak odvolateľ nemohol novoty bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie).

27. Samotný odvolateľ, ako bolo vyššie uvedené, v odvolaní nevymedzil a z obsahu odvolania sa možno len domnievať (vzhľadom na absenciu k tomuto sa vzťahujúcich skutkových tvrdení), vo väzbe na ktorý uplatnený odvolací dôvod (ktoré v záhlaví vymenováva len formálne), uplatňované novoty žiada pripustiť. Za úplnej absencie tvrdenia, že tieto sa týkajú procesných podmienok, či vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, prichádza do úvahy preskúmať ich prípustnosť iba z hľadiska ust. a , pričom ako už bolo uvedené, odvolateľ v odvolaní nekonkretizoval odvolacie dôvody, s ktorými prípustnosť uvádzaných novôt spája.

28. Z hľadiska odvolacieho dôvodu , ktorý v tomto prípade prichádza do úvahy podľa , právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavineným doterajším nepoužitím týchto skutočností a dôkazov, z ktorého dôvodu je to odvolateľ, ktorého zaťažuje povinnosť dokázať, že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolaní, nemohli byť v doterajšom priebehu konania použité bez jeho viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť, pričom na ich diskvalifikáciu postačuje aj opomenutie ich skoršieho uvedenia zavinené z nedbalosti.

29. Odvolateľ namietal, že ak nezaplatenie výhry zavinil súd a to nesprávnym posúdením zákonnosti, žiadal, aby štát v zmysle ust. z. č. 214/2003 zaplatil žalobcovi škodu . Keďže odvolateľ nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil také skutočnosti vo vzťahu k prípadnému uplatneniu náhrady škody v zmysle /odvolateľ nesprávne uvádza znenie zákona 214/2003/ , ktoré by mu bránili v odvolacom konaní uplatnené novoty bez jeho viny uplatniť už pred súdom prvej inštancie, pričom nebola zistená ani žiadna taká vada konania, ktorá by bola spôsobilou k záveru, že jej následkom je rozhodnutie vo veci nesprávne, tieto sú jednoznačne z odvolacieho prieskumu diskvalifikované, teda nespôsobilé privodiť v prospech odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa , , potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).