Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoKR-43-2019.pdf
PDF · 128.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/43/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Sofistyk s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 347 085, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Páser, advokát s. r. o., so sídlom Sedliacka 1176/42, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 51 814 099, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Webland, s.r.o., so sídlom Štúrova 132/10, Poprad 058 01, IČO: 46 478 981, právne zastúpený: Mgr. Alena Mikudová, advokátka so sídlom kancelárie Orlická 269816, 058 01 Poprad, IČO: 31 815 766, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 23.8.2019, č.k. 2K/7/2019-109 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Dlžník má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh veriteľa: Sofistyk s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 347 085 na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Webland, s.r.o., so sídlom Štúrova 132/10, Poprad 058 01, IČO: 46 478 981 zo dňa 06.06.2019 zamietol a priznal dlžníkovi voči navrhovateľovi - veriteľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa Dňa 07.06.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa
- veriteľa: Sofistyk s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 347 085 (ďalej len ako „Sofistyk s.r.o.“) ktorým žiadal, aby súd vyhlásil na majetok dlžníka: Webland, s.r.o., so sídlom Štúrova 132/10, Poprad 058 01, IČO: 46 478 981 (ďalej len ako „Webland, s.r.o.“) konkurz.
3. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 18.364,- eur. Pohľadávka predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý vznikol právnemu predchodcovi veriteľa - spoločnosti Payment Institution NFD a. s., so sídlom Popradská 17/670, Stará Ľubovňa 064 01, IČO:46 847 162 z dôvodu porušenia Zmluvy o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016, v zmysle jej článku V., a ktorú právny predchodca vyfakturoval dlžníkovi faktúrou č. FV 18011. Nárok na náhradu škody právneho predchodcu veriteľa voči dlžníkovi je založený porušením povinností dlžníka podľa Zmluvy o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016, ktorých následkov je vznik škody vo výške 18.364,- eur. Škoda vznikla právnemu predchodcovi veriteľa nákladmi na vypracovanie znaleckého posudku č. 18/2017 zo dňa 06.04.2017, vyhotoveného Ivanom F., znalcom v odbore Elektrotechnika, ktorého obsahom bola analýza funkcionality systému Core 2, ktorý nebol funkčný a nespĺňal zmluvne dohodnuté parametre. Právny predchodca navrhovateľa postúpil písomnou Zmluvou o
postúpení pohľadávky č. 1/2018 zo dňa 10.04.2018 na navrhovateľa spoju s jej príslušenstvom, všetkými právami a zabezpečeniami s ňou spojenými. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2018 zaslal právny predchodca dlžníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžník prevzal, ako to vyplýva z jeho korešpondencie zo dňa 24.04.2018. Navrhovateľ označil ako ďalšieho veriteľa dlžníka spoločnosť Morfeus s.r.o., IČO: 45 707 138, ktorá eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 200.000,- eur. Pohľadávku voči dlžníkovi na zaplatenie sumy 200.000,- eur nadobudla spoločnosť Morfeus s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.04.2018 od právneho predchodcu, spoločnosti Payment Institution NFD a. s., so sídlom Popradská 17/670, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 46 847 162.
4. Uznesením č. k. 2K/7/2019-42 zo dňa 24.06.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28.06.2019 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.
5. Uznesením č. k. 2K/7/2019-45 zo dňa 04.07.2019 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 11.07.2019 súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň súd určil termín pojednávania, na ktorý predvolal dlžníka a upovedomil o ňom veriteľov dlžníka.
6. Súd preskúmal návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, spolu so všetkými jeho prílohami, predloženú časť znaleckého posudku, vyjadrenie dlžníka, so všetkými jeho prílohami, písomné vyjadrenie Mgr. Q., ako aj všetky vyjadrenie prednesené stranami na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.08.2019 a dospel k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu je potrebné zamietnuť a to najmä z dôvodu spornosti pohľadávky navrhovateľa, na základe ktorej podal svoj návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávky ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorých následkom je nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
7. V ustanovenia § 11 ods. 1 a 3 ZKR vyplýva, že návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať veriteľ dlžníka, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka, pričom platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 ZKR vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Existencia pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať, inak vyvoláva následok nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľ - veriteľ je povinný už v návrhu na vyhlásenie konkurzu označiť a doložiť svoje pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon.
8. V danom prípade navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku vo výške 18.364 Eur, ktorá predstavuje nárok na náhradu škody, vzniknutej spoločnosti Payment Institution NFD a. s., so sídlom Popradská 17/670, Stará Ľubovňa 064 01, IČO:46 847 162, ktorá túto pohľadávku postúpila navrhovateľovi na základe Zmluvy o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016. Spoločnosť Payment Institution NFD a. s., so sídlom Popradská 17/670, Stará Ľubovňa 064 01, IČO:46 847 162, ktorá je právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila s dlžníkom dňa 26.08.2016 Zmluvu o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu, predmetom ktorej bol záväzok postupcu postúpiť svoje právo výkonu majetkových práv v rozsahu ustanovenom zmluvou k počítačovému programu s názvom „core2“, vytvoreného postupcom ku dňu podpísania zmluvy a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie práva výkonu týchto majetkových práv k softvéru odmenu bližšie špecifikovanú v zmluve. V návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že dlžník porušil svoje povinnosti podľa Zmluvy o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016, pričom navrhovateľ v návrhu bližšie nešpecifikoval aké porušenie povinností sa malo jednať. V dôsledku tohto porušenia povinností dlžníka mala právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť potreba vypracovať znalecký posudok č. 18/2017 zo dňa 06.04.2017, ktorý bol vyhotovený znalcom Ivanom F., znalcom v odbore Elektrotechnika, ktorého obsahom mala byť analýza funkcionality implementovaného systému „core2“ z dôvodu nefunkčnosti tohto systému a z toho dôvodu, že tento systém nespĺňal zmluvne dohodnuté parametre. Škoda mala vzniknúť právnemu predchodcovi navrhovateľa nákladmi na vypracovanie predmetného znaleckého posudku. Ako ďalšieho veriteľa navrhovateľ uviedol spoločnosť Morfeus s.r.o., IČO: 45 707 138, ktorá eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 200.000,- eur. Pohľadávku voči dlžníkovi na zaplatenie sumy 200.000,- eur nadobudla spoločnosť Morfeus s.r.o. rovnako na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2018 od právneho predchodcu, spoločnosti Payment Institution NFD
a. s., so sídlom Popradská 17/670, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 46 847 162, pričom táto pohľadávka v návrhu rovnako nie je bližšie špecifikovaná.
9. Platobná neschopnosť je definovaná ako objektívna neschopnosť dlžníka plniť peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti, pod ktorou je potrebné rozumieť stav, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt, aby uhradil svoje splatné peňažné záväzky. Od tejto neschopnosti je potrebné odlíšiť neochotu dlžníka plniť svoj splatný peňažný záväzok, t.j. stav v ktorom je schopný plniť ale z rôznych dôvodov to odmieta. Napríklad aj z dôvodu spornosti pohľadávky. V danom prípade ide práve o prípad, kedy dlžník neplní pohľadávku navrhovateľa - veriteľa, ako ani ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu nie z dôvodu, že nemá dostatok prostriedkov a je platobné neschopný ale z toho dôvodu, že ju považuje za spornú. Dlžník namietal spornosť uvedených pohľadávok už vo svojom podaní zo dňa 24.04.2018, v ktorom reagoval na vystavené faktúry č. FV18011 zo dňa 06.04.2018 a faktúru č. FV18007 zo dňa 28.03.2018. Dlžník v tomto podaní oznámil všetkým trom spoločnostiam, že nároky spoločnosti Payment institution NFD, a.s. popiera v celom ich rozsahu, čo do ich právneho dôvodu, ako aj do výšky. Uvedené nároky spoločnosti považuje za neexistujúce a rovnako ich uplatňovanie, či postúpenie za absolútne neplatné. Dlžník v tomto podaní ďalej uviedol, že mu spoločnosť Payment institution NFD, a.s nepredložila žiadne podklady preukazujúce dôvodnosť jej nárokov na náhradu škody, nepreukázala že došlo k porušeniu povinnosti na strane dlžníka, vzniku priamej škody na strane Payment institution NFD, a.s. a rovnako nepreukázala ani priamu príčinnú súvislosť medzi uvedenými právnymi skutočnosťami. Dlžník zároveň vyzval uvedené spoločnosti, aby mu predložili dôkazy, preukazujúce dôvodnosť vyfakturovaných nárokov na náhradu škody a zároveň aj dôkazy preukazujúce príčinnú súvislosť výpočtu oboch uplatnených nárokov a zároveň uviedol, že v prípade ak tak neurobia to bude považovať za uznanie neexistencie týchto nárokov z ich strany. Dlžník spochybnil uvedené pohľadávky aj vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2019, v ktorom poukázal na skutočnosť, že predmetom Zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom a spoločnosťou Payment institution NFD, a.s. nebolo zhotovenie diela na objednávku tejto spoločnosti, ale postúpenie práva vykonávať majetkové práva autora k počítačovému programu core2 v rámci prevádzky, obsluhy, správy, údržby a technickej podpory osobitného platobného systému v zmluvne dohodnutom rozsahu. Na základe predmetnej zmluvy preto spoločnosti Payment institution NFD, a.s. nemohlo vzniknúť právo reklamovať vady počítačového programu, keďže nebola objednávateľom tohto programu, ale iba právo vykonávať práva autora v rozsahu presne obmedzenom zmluvou a zákonom. Okrem uvedeného samotná spoločnosť Payment Institution NFD, a. s. podpisom osobitného protokolu potvrdila úspešnosť presunu počítačového programu s názvom „core2“ (verzia 1.0) vytvoreného dlžníkom v zašifrovanej podobe v štruktúre na úrovni základných súborov zdrojových kódov (tzv. úroveň app) vrátane všetkých súčastí tohto počítačového programu na technické zariadenia so zodpovedajúcou kapacitou prevádzkované v mene a na účet Payment Institution NFD, a. s. .
10. Súd mal z vyššie uvedeného za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa označená v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa označená v návrhu na vyhlásenie konkurzu je medzi účastníkmi konania sporná. Sporná je najmä tá skutočnosť, či došlo ku porušeniu povinností dlžníka, ustanovených v Zmluve o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016 a ak áno, ku porušeniu akých povinností malo dôjsť. V prospech uvedeného tvrdenia svedčí viacero skutočností a to najmä vyjadrenie Mgr. Q. M. zo dňa 19.08.2019, ktorý sám podpisoval Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Payment institution NFD, a.s. a spoločnosťou Sofistyk, s.r.o., predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 18.364,- eur a ktorý sám v tomto vyjadrení uviedol, že po podpise zmluvy a po niekoľkomesačnom následnom preverovaní činnosti a hospodárenie spoločnosti a osobitne preverovaní výkonu funkcie predsedu predstavenstva dospel k záveru, že postup spoločnosti Pamynet insitutuion NFD, a.s. nebol v súlade so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku a že nároky spoločnosti Payment institution NFD, a.s., ktoré mali byť postúpené na spoločnosti Sofistyk, s.r.o. a Morfeus, s.r.o. sú neexistujúce. Okrem uvedeného samotný navrhovateľ - veriteľ, svoju pohľadávku v návrhu na vyhlásenie konkurzu žiadnym spôsobom nepreukázal. Predmetnú pohľadávku mal veriteľ preukázať až predložením časti znaleckého posudku č. 18/2017, vypracovaného znalcom Ing. V. F. zo dňa 05.09.2017 ako aj návrhom na výsluch svedka. Súd však k predloženému znaleckému posudku uvádza, že predmetom znaleckého posudku je zhodnotenie funkčnosti resp. nefunkčnosti systému, ku ktorému práva mali byť spoločnosti Payment institution NFD, a.s. postúpené, pričom sporná medzi stranami je aj skutočnosť, či spoločnosť Payment institution NFD, a.s. môže tieto „vady“ dlžníkovi vytýkať a či uvedené skutočnosti vôbec boli predmetom uzatvorenej zmluvy. Z doteraz uvedených skutočností rovnako vyplýva, že obidve pohľadávky označené
v návrhu na vyhlásenie konkurzu boli pôvodne pohľadávkami spoločnosti Payment institution NFD, a.s. voči dlžníkom, ktoré jej mali vzniknúť na základe tej istej zmluvy, teda Zmluvy o postúpení práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu zo dňa 26.08.2016 a ktoré táto spoločnosť rozdelila a postúpila, jednu pohľadávku na spoločnosť Sofistyk s.r.o. a druhú pohľadávku na spoločnosť Morfeus s.r.o. Spoločnosť Sofistyk s.r.o. následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka označila ako ďalšieho veriteľa spoločnosť Morfeus s.r.o. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že obidve spoločnosti, na ktoré spoločnosť Payment institution, a.s. postúpila svoje pohľadávky majú sídlo na tej istej adrese. Uvedené konanie sa preto súdu javí ako účelové, ktorého dôsledkom má byť vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, pričom sám navrhovateľ návrhom na dokazovanie výsluchom svedka, ktorý ešte len mal osvedčiť (vysvetliť) dôvodnosť pohľadávky spochybňuje jej existenciu s následkom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa.
11. Súd v zmysle citovaných ustanovení ZKR skúmal hmotnoprávne podmienky vyhlásenia konkurzu, vychádzal z prednesov účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov, pričom vzhľadom na namietanú a osvedčenú spornosť označených pohľadávok nemohol v rámci tejto fázy konkurzného konania vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie na zistenie ich oprávnenosti, iba okrem iného vyhodnotiť, či dlžník v prípade týchto pohľadávok osvedčil ich spornosť. Uvedené vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Všetky doteraz uvedené skutočnosti si vyžadujú podrobnejšie preskúmanie a najmä vykonanie dokazovania ohľadom všetkých súvisiacich sporných skutočností, čo je však nad rámec povahy konania o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré nie je určené na riešenie sporu veriteľov a dlžníka ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu. Konkurzný súd sa preto s obsahom sporných skutočností podobnejšie nezaoberal ani ich ďalej neskúmal pretože by nahrádzal sporové konanie. Osvedčenie spornosti pohľadávky znamená, že podstatná časť dostupných informácií, podkladov a kauzálnych súvislostí naznačuje, že pohľadávka veriteľa je skutočne sporná. Súd mal v priebehu doterajšieho konkurzného konania za preukázané, že dlžník minimálne spochybnil pohľadávku veriteľa označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj pohľadávku ďalšieho veriteľa označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo v danom prípade postačuje pre konštatovanie, že pohľadávka veriteľa je medzi účastníkmi konania sporná.
12. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že dlžník preukázal pochybnosť a tak aj spornosť pohľadávky navrhovateľa, súd návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu zamietol. Dôsledkom osvedčenia spornosti pohľadávky veriteľa uvedenej v návrhu na vyhlásenie konkurzu je nedostatok aktívnej a vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na neosvedčenie aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní sa pritom posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka stáva bezpredmetným. Na záver súd dodáva, že aj v konkurznom konaní musí súd dbať na to, aby v konaní nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov dlžníka a aby práva navrhovateľa ako veriteľa neboli zneužívané na jeho úkor.
13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Nakoľko dlžník bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ.
18. Navrhovateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to z viacerých samostatných dôvodov.
19. Súd prvej inštancie bezdôvodne a neodôvodnene postupoval v konaní nezákonne, keď v rozpore s § 19 ods. 1 písm. c) posledná veta ZKR, vo vzťahu k § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1a ZKR, nevyhlásil
konkurz na majetok Dlžníka, ale pokračoval v konaní nariadením pojednávania. Dlžník sa v lehote podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 1a ZKR k návrhu na vyhlásenie konkurzu nevyjadril.
20. Súd prvej inštancie arbitrárne odmietol vykonať navrhované dôkazy navrhovateľa a aj napriek tomu, že rovnaké dôkazy dlžníka vykonal. Na ich základe nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol.
21. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pohľadávkou druhého označeného veriteľa dlžníka, a aj napriek tomu určil jej spornosť. Z vykonaného dokazovania a z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že k pohľadávke druhého označeného veriteľa uvádza: „pohľadávka v návrhu rovnako nie je bližšie špecifikovaná“. Súd na jej preverenie nevykonal žiadne dôkazy a ako taká nebola táto pohľadávka predmetom dokazovania. Aj napriek tomu súd prvej inštancie „mal za preukázané, že..., ako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa označená v návrhu... je medzi účastníkmi konania sporná“. Súd prvej inštancie vôbec svoje závery neodôvodnil.
22. Určenie spornosti pohľadávky tvrdená len jednou stranou a nepripustenie tvrdení o opaku druhej strany je porušením rovnosti strán, práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie. Také rozhodnutie nemôže zakladať práva a povinnosti strán a je potrebné ho zrušiť.
23. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je možné vyvodiť, že súd ma nesprávnu „predstavu“ o pohľadávke navrhovateľa, keď podľa jeho tvrdenia považuje pohľadávku veriteľa za nárok vyplývajúci z vád dodanej veci. Zároveň súd prvej inštancie odmietol ponuku navrhovateľa existenciu a nespornosť pohľadávky preukázať. To v konečnom dôsledku malo podstatný vplyv na posúdenie pohľadávky navrhovateľa ako spornej.
24. Dlžník sa v lehote 20 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu nevyjadril a v súlade s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Súd bezdôvodne uvedenú skutočnosť neskúmal, na jej základe nevydal žiadne uznesenie. Tým porušil ustanovenia ZKR a nezákonne nevyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ale pokračoval ďalej v konaní.
25. Uplynutím zákonnej lehoty bol súd prvej inštancie povinný zrušiť nariadené pojednávanie a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka (§ 19 ods. 1 písm. c) posledná veta ZKR).
26. Pohľadávka navrhovateľa je nesporná a nie je takou ani po účelových tvrdeniach dlžníka. Argumenty dlžníka, ktoré súd prvej inštancie nekriticky a nesprávne prevzal v celom rozsahu do odôvodnenia uznesenia, sú zavádzajúce, nepresné a nevychádzajú zo skutkového stavu veci - vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom. Navrhovateľ uvádza, že spornosť pohľadávky nie je možné zistiť bez zistenia jej existencie/neexistencie, resp. skutočností, na ktorých je založená. Súd prvej inštancie tak ale neučinil a vôbec sa existenciou pohľadávky nezaoberal. Aj napriek tomu vyhlásil jej spornosť.
27. Na základe zistenia právneho predchodcu zo znaleckého posudku, kde v nadstavbe/vylepšení programu dodanom dlžníkom sú chyby a nesprávnosti, mohol následne vecne a kvalifikovane komunikovať s dlžníkom. Je potom preukázané, že bez nákladov na znalecký posudok, ktoré jednoznačne zapríčinil dlžník, by nemohol právny predchodca dostatočne odborne komunikovať s dlžníkom. Je preto zistená škoda (suma znaleckého posudku), škodca (dlžník), a príčinná súvislosť medzi vyhotovením nepodarku nadstavby/vylepšenia počítačového programu a konaním škodcu, dlžníka. Ak by dlžník dodal funkčné a kvalitné vylepšenie programu, tieto náklady právneho predchodcu (škoda) by neboli vznikli. Súd prvej inštancie, aj napriek tomu, že všetky popísané informácie mal k dispozícii, na ne neprihliadol a alibisticky, účelovo a nerovnako prihliadol len na tvrdenia dlžníka. Aj z uvedeného dôvodu je potrebné uznesenia a všetky jeho výrobky zrušiť a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.
28. Súd prvej inštancie má pochybnosti, čo „došlo ku porušeniu povinnosti dlžníka... a ak áno, ku porušeniu akých povinností malo dôjsť“. Uvedené konštatovanie je nelogické, už len z dôvodu, že práve znalecký posudok spolu s navrhnutým dôkazom, výpoveďou pána Ing. C. F., by dali na tieto „otázky“ súdu jasnú a dostatočnú odpoveď. Súd na jednej strane požaduje informácie o existencii pohľadávky a na druhej odmieta vykonať dôkazy, ktoré by tieto otázky zodpovedali. Táto zjavná vnútorná rozpornosť
v uvažovaní súdu prvej inštancie je rovnako dôvodom na zrušenie uznesenia pre jeho neurčitosť, zmätočnosť a neodôvodnenosť.
29. Súd prvej inštancie nesprávne a nedôvodne požaduje, aby pohľadávka veriteľa mala kvalitu judikovanej pohľadávky, ktorá ale je len jedným z viacerých spôsobov jej preukázania.
30. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia určil spornosť pohľadávky aj druhého označeného veriteľa, bez toho aby sa pohľadávku akokoľvek zaoberal. Súdu prvej inštancie dokonca nebolo ani známe na akom právnom a skutkovom základe sa pohľadávka veriteľa Morfeus s.r.o., Dunajská 15B, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 707 138 (ďalej „Morfeus s.r.o.“), vo výške 200.000,- eur zakladá.
31. Z vykonaného dokazovania a z odôvodnenia uznesenia len vyplýva, že súd prvej inštancie k pohľadávke druhého označeného veriteľa len uvádza: „pohľadávka v návrhu rovnako nie je bližšie špecifikovaná“. Súd na jej preverenie nevykonal žiadne dôkazy a ako taká nebol predmetom dokazovania. Aj napriek tomu súd prvej inštancie „mal za preukázané, že ..., ako aj pohľadávka ďalšieho veriteľa označená v návrhu ...je medzi účastníkmi konania sporná.“ Súd prvej inštancie vôebe svoje závery neodôvodnil. Súd v odôvodnení uznesenia požaduje bližšiu špecifikáciu pohľadávky druhého veriteľa, aj keď takáto povinnosť navrhovateľovi z § 12 ods. 2 ZKR vôbec nevyplýva. Navrhovateľ bol povinný označiť „ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.“ Navrhovateľ tak vykonal. Z uvedeného dôvodu je aj takéto odôvodnenie potrebné považovať za zmätočné a arbitrárne, nevychádzajúce z platnej právnej úpravy.
32. Navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, spoločnosť Webland, s.r.o., Štúrova 132/10, 058 01 Poprad, Slovenská republika, IČO: 46 478 981.
33. Ak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nezmení a konkurz na majetok dlžníka nevyhlási, navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
34. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril dlžník.
35. Dlžník uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý je kauzou tohto konania, predstavuje prostriedok zjavného zneužitia práva z dôvodu: (i) neexistencie záväzku dlžníka voči navrhovateľovi a ním označenému ďalšiemu veriteľovi, (ii) neexistencie právneho titulu, tzn. škodovej udalosti, zakladajúcej nárok na náhradu škody voči dlžníkovi, (iii) absencie úpadcu dlžníka, (iv) špekulatívneho postupu obchodnej spoločnosti Payment Institution NFD, a.s., ktorá si voči dlžníkovi do dnešného dňa neuplatnila v konaní pred súdom žiadnu zo svojich pohľadávok, ale pochybné pohľadávky voči dlžníkovi rozdelila a postúpila 2 osobitnými písomnými zmluvami na 2 ďalšie obchodné spoločnosti v snahe docieliť zákonom predpísaný počet veriteľov potrebný na úspešné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pozn. dôvodom je spoločná snaha Payment Institution NFD, a.s. a navrhovateľa obísť postup procesného dokazovania v konaní o žalobe o zaplatenie náhrady škody a docieliť vrátenie odplaty (resp. jej časti) za postúpenie práva výkonu majetkových práv autora k počítačovému programu prostredníctvom konkurzu na majetok dlžníka) a (v) postupu navrhovateľa, ktorý sa formálne dožaduje práva na spravodlivý súdny proces, uplatnenie ktorého sa však svojím procesným postupom snažiť sám zmariť opakovaným porušením viacerých svojich procesných povinností, a to s cieľom spochybniť nepochybnú právnu úpravu a použiť právne normy voči dlžníkovi v rozpore s ich skutočným zmyslom a charakterom - navrhovateľ sa snaží dosiahnuť vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý nie je v úpadku, a to pre nesplnenie neexistencie záväzkov dlžníka.
36. Dlžník navrhol, aby odvolací súd podľa § 19 ods. 3 a súv. ustanovení Zákona o konkurze a príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 23.8.2019, č.k. 2K/7/2019-109 v plnom rozsahu potvrdil a odvolateľovi (navrhovateľovi) uložil povinnosť zaplatiť dlžníkovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
37. K vyjadreniu dlžníka sa vyjadril navrhovateľ. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľ vo vyjadrení len zopakoval obsah odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie.
38. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na ktorého prejednanie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p..
39. Odvolací súd odvolanie navrhovateľa prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
40. Navrhovateľ odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h), b), c) d) f) C.s.p..
41. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými skutkovými zisteniami a právnym posúdením posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne rozhodnutie odôvodnil, to však s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
42. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že navrhovateľ mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, že je dostačujúcim záverom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.
43. Navrhovateľ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak navrhovateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
44. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu navrhovateľa a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
45. Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom zo dňa 6.6.2019 doručeným súdu dňa 7.6.2019 na konkurznom súde právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu navrhovateľ uviedol, že predpokladá platobnú neschopnosť dlžníka.
46. V návrhu odvolateľ uviedol, že je veriteľom dlžníka v celkovej aktuálnej výške 18.364,- eur. Navrhovateľ eviduje voči svojmu dlžníkovi, spoločnosti Webland, s.r.o., peňažnú pohľadávku v sume 18.364,- eur. Pohľadávka predstavuje nárok na náhradu škody, ktorý vznikol právnemu predchodcovi veriteľa, spoločnosti Payment Institution NFD a.s., Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 847 162.
47. Právny predchodca navrhovateľa pohľadávku postúpil písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1/2018 z 10.4.2018 na navrhovateľa spolu s jej príslušenstvom, všetkými právami a zabezpečeniami s ňou spojenými. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.4.2018 zaslal právny predchodca dlžníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžník prevzal, ako to vyplýva z jeho korešpondencie z 24.4.2018.
48. Navrhovateľ v návrhu uviedol ďalšieho veriteľa, ktorý eviduje voči dlžníkovi svoju splatnú pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti, a to spoločnosť Morfeus s.r.o.. Dunajská 15B, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 707 138, ktorá eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 200.000,- eur. Pohľadávku voči dlžníkovi na zaplatenie sumy 200.000,- eur nadobudla spoločnosť Morfeus s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2018 od právneho predchodcu, spoločnosti Payment Institution NFD a.s., Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 847 162.
49. Na vyhlásenie konkurzu musia byť splnené formálne a materiálne predpoklady.
50. Formálnymi predpokladmi je perfektný návrh na vyhlásenie konkurzu podaný osobám, ktorá má aktívnu legitimáciu.
51. Medzi materiálne predpoklady patrí: a) úpadok dlžníka; b) pluralita veriteľov; c) dostatok majetku úpadcu.
52. Pokiaľ ide o podmienku - pluralita veriteľov ako ďalšieho veriteľa navrhovateľ uviedol ďalšieho veriteľa, ktorý eviduje voči dlžníkovi svoju splatnú pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti, a to spoločnosť Morfeus s.r.o.. Dunajská 15B, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 707 138, ktorá eviduje voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 200.000,- eur. Pohľadávku voči dlžníkovi na zaplatenie sumy 200.000,- eur nadobudla spoločnosť Morfeus s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2018 od právneho predchodcu, spoločnosti Payment Institution NFD a.s., C.ská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 847 162.
53. V spise na čl. 84 je vyhlásenie Mgr. Q. M., S. XXXX/X, Poprad zo dňa 19.8.2019, ktorý v uvedenom vyhlásení ako podpredseda predstavenstva uviedol, že postup Payment Institution NFD, a.s. nie je v súlade so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku. Zastáva stanovisko, že spoločnosť Payment Institution NFD, a.s. vznik a trvanie svojho nároku na náhradu škody voči spoločnosti Webland, s.r.o nie je schopná riadne preukázať, pričom postúpenie spomínaných 2 pohľadávok v prospech spoločnosti Moreus, s.r.o. a v prospech spoločnosti Sofistyk, s.r.o. malo a v súčasnosti naďalej aj má za cieľ poškodiť podnikanie spoločnosti Webland, s.r.o. (okrem iného konkurzným konaním) a zároveň zbaviť sa prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti spojenej so skutočnosťou, že právnym základom predmetných pohľadávok sú nepravdivé tvrdenia a skreslené údaje.
54. Z obsahu uvedeného prehlásenia je teda zrejmé, že obchodná spoločnosť Morfeus s.r.o., Dunajská 15B, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 707 138 nemala a ani nemá žiadnu pohľadávku voči spoločnosti.
55. Ak by aj existovala uvedená pohľadávka, zmluva o jej postúpení by nebola platná, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov oddiel a.s. vložka č. 10.486/P za uvedenú spoločnosť v jej mene konajú najmenej dvaja členovia predstavenstva.
56. Aj pri prípadnom splnení ostatných podmienok pre vyhlásenie konkurzu - nebola splnená materiálna podmienka - pluralita veriteľov.
57. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal splnenie podmienky na vyhlásenie konkurzu - pluralitu veriteľov a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému dlžníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
59. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
60. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).