Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-95-2019.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/95/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 248 03, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnej: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XXX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky v sume 166,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/26/2015-32 zo dňa 07.06.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 tretej vety, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09214/13 zo dňa 03.02.2014, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.03.2014 a vykonateľnosť dňa 20.03.2014. Oprávnený a povinná uzatvorili dňa 09.04.2013 Dohodu o uznaní záväzku, Rozhodcovskú zmluvu a Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú zmluvu, a skúmal, či nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade súd nemôže formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, keďže táto bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. V danom prípade povinná nemala možnosť meniť obsah zmluvy, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako ani rozhodcovskej zmluvy a dotazníka. Vzhľadom na uvedené nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštatovanie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy súd nemôže
akceptovať exekučný titul, ktorý je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá platná nie je.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok nebol považovaný za exekučný titul. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek odôvodnenia. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 08.12.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 08.12.2014, doručeným súdu dňa 15.01.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 07.06.2019 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému oprávnený podal odvolanie.
7. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver o nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s., a povinnou dňa 01.06.2007 v spojení so Podmienkami k Zmuve o úvere. Konanie pred rozhodcovským súdom už prebiehalo na základe žaloby oprávneného v dôsledku postúpenia pohľadávky zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na oprávneného. Rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil z čl. 3.1. rozhodcovskej zmluvy. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa Zmluvy o pôžičke bol povinnej poskytnutý úver tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 166,74 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 137,55 eura od 16.10.2012 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 31,87 eura, náklady inkasného konania vo výške 25,01 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 eura, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 01.06.2007, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len ako „zmluva“ a „VOP“), na základe ktorých pôvodný oprávnený (Consumer Finance Holding, a.s.) poskytol povinnej finančné prostriedky. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 09.04.2013 nezodpovedala zákonným podmienkam v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či jej bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v prípade súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnej. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
9. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).