Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Cb-140-2018.pdf
PDF · 82.87 KB
Case nature
Subarea
10Cb/140/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 17 331 927, proti žalovanému: ICOR s.r.o., so sídlom Školská 2006/33, 022 01 Čadca, IČO: 46 858 687, o zaplatenie 684,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov 1.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 684,- eur s príslušenstvom titulom regresného peňažného nároku podľa Zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 128/2002 Z. z.“). Uplatňovaná pohľadávka vznikla ako zákonom stanovená peňažná regresná povinnosť kontrolovanej osoby voči štátu zastúpenému orgánom kontroly v súvislosti s vykonanou kontrolou prevádzkarne žalovaného, zameranej na zistenie, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v zmysle § 2 písm. a) zákona v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné a v správnej kvalite. Dňa 24.01.2018 inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove odobrali v intenciách § 5 ods. 6 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z. v prevádzkarni žalovaného na verifikáciu bezpečnosti a kvality 1 kus vzorky textilnej hračky zajac „D. V.", numer series: B.-B.-XXXX, EAN: XXXXXXXXXXXXX. Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p. vykonal požadovanú skúšku bezpečnosti a kvality výrobku, na základe ktorej bolo zistené, že skúšaná vzorka nevyhovela technickým požiadavkám podľa osobitného predpisu. Skúšobňa žalobcovi vyúčtovala náhradu nákladov skúšky vo výške 684,- eur faktúrou č. 11801349 zo dňa 03.04.2018, ktorú žalobca uhradil dňa 23.04.2018. Na základe uvedeného žalobca zistil splnenie podmienok pre použitie § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z., v dôsledku ktorého sa povinnosť štátu znášať náklady za vykonanie skúšky preniesla ex lege ako peňažná regresná povinnosť zo štátu na kontrolovanú osobu. Úhrada ceny skúšky vykonaná žalobcom sa tak stala plnením podľa právneho dôvodu, ktorý odpadol a kontrolovanej osobe vzniklo v súlade s § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vo výške, v akej žalobca plnil skúšobni. Žalobca tieto náklady skúšky žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 3600044 zo dňa 02.07.2018, ktorú žalovaný neuhradil.
2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10Cb/140/2018-22 zo dňa 31.01.2019 konanie zastavil, vec postúpil Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov 1 a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/83/2019-56 zo dňa 04.06.2019 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na zmenu právnej úpravy zakomponovaním ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., podľa ktorého sa na konanie podľa § 7 ods. 1 až 4 cit. zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Ak zo strany okresného súdu v napadnutom uznesení nebolo zaujaté stanovisko k ustanoveniu § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., bol tým záver o nedostatku právomoci predčasný. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie sa v novom konaní zaoberať rozhodnou právnou úpravou v znení účinnom k momentu vzniku žalobcom požadovaného nároku a náležite posúdiť, či bola splnená podmienka právomoci súdu, v závislosti od ktorého posúdenia súd zvolí vo veci ďalší postup.
3. V nadväznosti na závery Krajského súdu v Žiline v uznesení č.k. 13Cob/83/2019-56 zo dňa 04.06.2019, ktorými je súd prvej inštancie viazaný, súd opätovne preskúmal svoju právomoc konať a rozhodovať v danej veci, pričom dospel k záveru, že v danej veci nie je daná právomoc všeobecného súdu konať a rozhodovať vo veci. 4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 5. Podľa § 4 CSP: Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 6. Podľa § 9 CSP: Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 7. Podľa § 10 ods. 1 CSP: Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
8. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP: Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 7 zákona č. 128/2002 Z. z.: (1) Kontrolovaná osoba má právo za účasti inšpektorov odobrať sama kontrolné vzorky výrobkov, ak to povaha výrobkov umožňuje, a ponechať si časť z každej takto odobratej vzorky. (2) Kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb. (3) Kontrolovaná osoba je povinná v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky, ich príčiny alebo vykonať okamžite nevyhnutné opatrenia na ich odstránenie a podať o nich a o ich výsledkoch v určenej lehote správu inšpektorátu. (4) Kontrolovaná osoba je povinná uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov, ak ich deklarovaná bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov, alebo ak bolo zistené, že pre výrobok nie je zabezpečená zhoda podľa osobitného predpisu. (5) Na konanie podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
10. Preskúmaním žaloby dospel súd k záveru, že v danej veci nie sú naplnené procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko daná vec nespadá pod právomoc všeobecných súdov SR vymedzenú v § 3 CSP. Na strane žalobcu vystupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorý subjekt na úseku kontroly vnútorného trhu vystupuje v postavení správneho orgánu. Naproti tomu v postavení žalovaného vystupuje obchodná spoločnosť, ktorá bola podrobená kontrole zo strany žalobcu. Vzťah žalobcu a žalovaného je preto vzťahom medzi subjektom verejného práva a obchodným subjektom. Súdy rozhodujú čo do oblasti spory súkromnoprávneho charakteru, t.j. občianskoprávne, rodinné, pracovnoprávne a obchodné , prípadne spory z oblasti medzinárodného práva súkromného. O záležitostiach, ktoré nespadajú medzi súkromnoprávne spory, súd môže rozhodovať len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, čo je obsahom ustanovenia § 4 CSP. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca uplatnil proti žalovanému nárok, ktorého hmotnoprávny základ je daný ustanovením § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z., ktorý je predpisom verejného práva upravujúcim štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovanie služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu, ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona ako aj spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.
11. Náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. majú súvislosť s kontrolou vykonávanou Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu, teda činnosťou správneho orgánu v oblasti verejného práva. Predstavujú trovy dokazovania v správnom konaní, ktoré má povinnosť uhradiť kontrolovaná osoba (žalovaný) v prípade, ak sa preukáže na základe vykonaných skúšok, že ním predávaný výrobok nevyhovoval požiadavkám právnych predpisov na bezpečnosť alebo kvalitu. Rozhodovanie o trovách, ktoré vznikli správnemu orgánu v súvislosti s jeho postupom v konaní v oblasti verejnej správy, nie je rozhodovaním vo veciach súkromnoprávneho charakteru. Na rozhodovanie o nich preto nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia § 3 - § 4 CSP. Povinnosť nahradiť náklady skúšok kontrolovanou osobou vzniká bez iného po vykonaní skúšok, ak sú na to splnené zákonom stanovené podmienky. Vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom verejnoprávnej povahy, založenom na princípe subsidiarity štátneho orgánu, ktorý podnikateľské subjekty kontroluje v zákonom zverenej oblasti spočívajúcej v kontrole vnútorného trhu. Ak je daná právomoc štátneho orgánu, sú dané aj zákonné prostriedky na realizáciu tejto právomoci vo forme rozhodovania o vymáhaní nákladov za vykonanú skúšku. Podľa uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/99/2016 zo dňa 30.06.2017 „ustanovenie § 7 jasne vymedzuje právomoc orgánu štátnej správy na úseku vykonávania kontrol a rozhodovania o nákladoch za tieto kontroly. Pri tejto činnosti vystupuje orgán štátnej správy ako nezávislý rozhodovací subjekt. Jeho právoplatné rozhodnutie je vykonateľné, bez potreby zasahovania súdneho orgánu. V prípade že sa kontrolovaná osoba nestotožní so závermi prijatými miestne príslušným inšpektorátom, môže podať opravný prostriedok na orgán vyššieho stupňa a tým je Ústredný inšpektorát. Rozhodnutia správnych orgánov môžu byť predmetom posudzovania súdom z hľadiska ich súladu so zákonom. Súdy však nerozhodujú o hmotnoprávnom základe, ale len o zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.“
12. Právomoc všeobecného súdu v danej veci zároveň neprichádza do úvahy ani v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., pretože zákon č. 128/2002 Z. z. nestanovuje povinnosť súdu rozhodovať o povinnosti uhradiť náklady vzoriek v zmysle § 7 ods. 4 tohto zákona. V zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 5 sa vylúčenie aplikácie správneho poriadku viaže výslovne na konanie podľa § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 128/2002 Z. z. „Generálne sa na konanie podľa zákona č. 128/2002 Z. z. použije všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok) a v prípade, ak to zákon č. 128/2002 Z. z. vylučuje, aplikuje sa postup a pravidlá uvedené v tomto zákone.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Asan/21/2018 z 30. januára 2019). To znamená, že pokiaľ zákon č. 128/2012 Z. z. vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, úprava vzťahov sa riadi ustanoveniami uvedenými v tomto zákone. Ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z. preto napriek vylúčeniu aplikácie Správneho poriadku nezakladá právomoc všeobecného súdu. Súd preto vec postúpil príslušnému orgánu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
13. V otázke právomoci súd podporne poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.2.2008, sp. zn. 4Cdo 229/2007, zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2010 pod č. 7, podľa ktorého: „Náklady skúšok podľa § 7 ods. 4 zákona č. 128/2004 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavujú trovy správneho orgánu súvisiace s kontrolou vykonávanou Slovenskou obchodnou inšpekciou na úseku vnútorného trhu. Rozhodovanie o uvedených trovách nepatrí do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní.“ Na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu nadviazala tiež rozhodovacia prax súdov vydaná aj po zohľadnení zavedenia ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., konkrétne uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/26/2013 zo dňa 31.03.2014, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/24/2016 zo dňa 20.04.2017, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/99/2016 zo dňa 30.06.2017 a uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/86/2017 zo dňa 14.06.2017. Podľa názoru súdu je zároveň v záujme zachovania princípu právnej istoty strán v zmysle Článku 2 CSP, aby tunajší súd nadviazal na ustálenú rozhodovaciu prax v rozhodnej otázke právomoci súdu v obdobnej veci.
14. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 78/2012 Z. z., viažucu sa k bodu 3, ktorým bol do zákona č. 128/2002 Z. z. zakomponovaný ods. 5 § 7 zákona č. 128/2002 Z. z., podľa ktorej: „ide o uzákonenie stavu potvrdeného rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého refakturácia nákladov za odber vzoriek a skúšky nepodlieha správnemu konaniu a nie je potrebné vo veci vydať rozhodnutie podľa Správneho poriadku“. Citovaná dôvodová správa reflektuje rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR z 28.2.2008 sp. zn. 4Cdo
229/2007 a uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Obdo 3/2008 z 21.7.2010 a sp.zn. 6 Obdo 5/2007 z 13.12.2007, ktoré zhodne zaujali právny názor, že náklady skúšok v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. nepatria do právomoci súdov SR.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konanie zastavil a vec postúpil na prejednanie príslušnému orgánu, do právomoci ktorého vec patrí - Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj, so sídlom Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov 1, ako správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý podľa obsahu spisového materiálu (č.l. 6) vykonal odber vzoriek výrobku v prevádzke žalovaného.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci žalobca procesne zavinil zastavenie konania podaním žaloby na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Z uvedeného dôvodu žalovanému svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že žalovanému vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal tak, ako je uvedenú vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.