Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/431/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu N. C.Ü.D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., Ľ. XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.10.2018 č.k. -1073 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 155.000,00 eur, ktorá mu mala byť spôsobená Okresným súdom Košice II a to prieťahmi v konaniach vedených pod sp.zn. a . Tento nárok odôvodnil tvrdením, že Okresný súd Košice II svojou nečinnosťou v konaní vedenom pod sp.zn. spôsobil, že nemohol ísť po dobu 14 rokov do dôchodkového zabezpečenia, stratil svoje uplatnenie v spoločnosti, lebo nemal žiadnu zárobkovú činnosť, manželka sa s ním po 25 rokoch manželstva rozviedla, prestali s ním komunikovať aj deti.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.10.2008 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2007 č.k. -695 uznesením zo dňa 14.3.2011 č.k. -1109 zrušil pre procesné vady prvostupňového súdu s poukazom na Uznesením zo dňa 28.9.2012 č.k. -1516 Okresný súd Košice II konanie o ochranu osobnosti zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa ust. .

4. Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. zistil, že súd žalobu žalobcu o ochranu osobnosti zamietol rozsudkom zo dňa 23.6.2010 sp. zn. . Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.9.2011 č.k. -416 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze č. -66 zo dňa 3.11.2011 na podklade ústavnej sťažnosti žalobcu konštatoval nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II pod sp. zn. . Podľa nálezu, konanie od 4.6.2002 do prvého pojednávania dňa 3.2.2004, trvalo viac ako 19 mesiacov, obdobie od odročenia pojednávania na neurčito na účely ustanovenia znalca a vypracovania znaleckého posudku v trvaní 9 mesiacov, pričom znalec bol ustanovený po 6 rokoch od začatia konania, neefektívna činnosť súdu, zamietnutie žaloby sťažovateľa z 1.6.2001 z dôvodu, že podanie sťažovateľa neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, ktoré odvolací súd zrušil, predloženie námietky zaujatosti sudcu na rozhodnutie a vrátenie veci okresnému súdu - január až apríl 2002, ustanovenie znalkyne na vykonanie znaleckého posudku, nerešpektovanie žiadosti o zrušenie uznesenia o jej ustanovení, nesústredený postup súdu po podaní odvolania sťažovateľa proti rozsudku - december 2007 až október 2007, nedostatky v postupe súdu zistené v dovolacom konaní 25.3.2011. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou v konaní vedenom pod sp. zn. s prihliadnutím na dĺžku konania (viac ako 11 rokov) spôsobil prieťahy v konaní a priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 eur.

6. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci konštatoval, že žalobca vo svojich vyjadreniach dokazoval, že dňom 1.10.1998 bol prepustený zo zamestnania z dôvodu zmeny jeho zdravotnej klasifikácie, bol zaradený do skupiny „D“ - ako neschopný služby v ZV a JS SR, od 5.10.1998 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ako občan v hmotnej núdzi, s výškou priznaných dávok v hmotnej núdzi 118,30 Eur mesačne od 1.11.2008, za rok 2009 vo výške 1.373,60 eur, odvtedy sa zamestnal 1-krát v strážnej službe - G1 T. T., odkiaľ bol po mesiaci prepustený. Žalobca predložil lekársku správu MUDr. Siládiho o existencii pochybností o psychickom stave žalobcu zo dňa 20.1.1997, správu MUDr. Siládiho zo dňa 30.9.1998 o zistení zmiešanej poruchy osobnosti žalobcu, rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 20.9.1998, ktorým bol žalobca dňom 30.9.1998 prepustený zo služobného pomeru a lekárske správy o zdravotnom stave žalobcu z obdobia pred skončením služobného pomeru, po skončení služobného pomeru a z obdobia po skončení konania súdu.

7. Súd zistil, že u žalobcu bolo počas konania vedeného pod sp. zn. stanovené psychiatrické zdravotné ochorenie znaleckým posudkom č. 116/2007 zo dňa 24.11.2007 vypracovaným MUDr. Zuzanou Kašperovou, podľa ktorého sa u žalobcu jedná o vývoj paranoidne kverulačného bludu, pričom začiatok súdna znalkyňa datovala od obdobia 90-tych rokov. Porucha bola indikovaná k psychiatrickej liečbe, ktorú však žalobca odmietol od začiatku, bol k svojim neprimeranostiam v správaní nekritický a necítil sa duševne chorý. Dôvodom zániku manželstva žalobcu podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 10.9.1999 č.k. -10 bol rozvrat manželstva pre dlhodobo pretrvávajúci formálny zväzok medzi manželmi. Q. C., bývalá manželka žalobcu, vypovedala, že dôvodom rozvodu manželstva bolo požívanie alkoholu žalobcom pre dlhodobé problémy v práci.

8. Konštatoval, že žalobca napriek výzve súdu, uznesením zo dňa 14.6.2018 č.k. -1045, nepredložil dôkazy o tom, že mu vznikla tvrdená citová ujma, pocit krivdy a nespravodlivosti počas konania súdu vedeného pod sp. zn. a ako sa prejavila na jeho zdraví. Podľa názoru súdu, pokiaľ v dôsledku prieťahov súdu mala vzniknúť žalobcovi nemajetková ujma, tzv. citová ujma, pocit krivdy a nespravodlivosti, bolo treba preukázať, že ujma žalobcu vznikla v priebehu súdneho konania vedeného pod sp. zn. a ujma je v príčinnej súvislosti s prieťahmi súdu. Právny základ tohto nároku by potom spočíval v zodpovednosti žalovaného za prieťahy súdu, ktorý mal konať sústredene a pokiaľ tak nekonal, bolo treba, aby žalobca preukázal, že práve nečinnosťou a prieťahmi súdu vznikla žalobcovi tvrdená ujma. Žalobca bol lekársky liečený aj pred začatím konania vedeného pod sp.zn. , o čom svedčí lekárske potvrdenie zo dňa 24.2.1992 na čl. 17, lekárska správa zo dňa 7.2.1992 na čl. 18 a lekárska správa zo dňa 20.1.1997 na čl. 20, teda žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ujmou a prieťahmi súdu.

9. S poukazom na námietku premlčania vznesenú žalovanou súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná na súde dňa 4.10.2010, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby stanovenej v ust. , a nárok žalobcu nie je premlčaný (právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v uznesení zo dňa 26.2.2016 č.k. -729).

10. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej Okresným súdom Košice II v konaní pod sp.zn. konštatoval, že nesprávny úradný postup súdu v tomto konaní nebol žalobcom preukázaný. Poukázal na to, že žalobca na jeho výzvu uviedol, že dôkazmi nedisponuje, navrhol vychádzať z tých dôkazov, ktoré založil do spisu a posúdiť, či jeho nárok na majetkovú škodu je opodstatnený a preukázaný. Konštatoval, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie v konaní vedenom pod sp.zn. a z tohto dôvodu žalobu aj v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. s prihliadnutím na úpravu a konštatoval, že úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu, skutočnosť, že tento je dlhodobo nezamestnaný, nemajetný, v domácej liečbe liečený na vážnu duševnú poruchu.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 155.000,00 eur. Svoje odvolanie zakladal na dôvodov uvedených v ust. , teda na tvrdení, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ tento konštatoval, že on ako žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Má za to, že tu sa dostal súd do rozporu s tvrdením predsedu Okresného súdu Košice II v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2012, ktorý v ňom uviedol, že žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie nálezu Ústavného súdu SR. Z toho vyplýva, že preukázal, že zbytočné prieťahy boli v súdnom konaní , keďže prvé pojednávanie bolo vytýčené až v roku 2004. Pokiaľ teda súd nepostupoval tak, aby vec skončil v primeranej lehote, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva práve v tom, že tento nekonal rýchlo, sústredene, efektívne bez prieťahov. Mal za to, že nesprávny úradný postup súdu opisoval aj vo svojich písomných podaniach, ako aj vo výpovedi a je preukázané aj obsahom predchádzajúcich súdnych konaní, kde vystupoval ako žalobca. Je toho názoru, že má právo, aby jeho vec bola prejednaná súdom v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov, pričom Ústavný súd SR riešil iba otázku porušovania tohto jeho práva v priebehu súdneho konania. On sa domáhal odškodnenia nesprávneho úradného postupu až po právoplatnom skončení súdneho konania. Ďalej mal za to, že predseda Okresného súdu Košice II v písomnom vyjadrení z 12.12.2012 mu dal za pravdu, že prvé pojednávanie bolo vytýčené až v roku 2004, čo v súdnej praxi sa uznáva ako zbytočný prieťah, žil dlho v právnej neistote, keďže každý deň očakával, že mu dôjde predvolanie, čo znásobovalo jeho pocit nespravodlivosti a vážneho čakania. Od prvého pojednávania očakával sústredené konania s prípravou tak, aby sa na prvom pojednávaní ukončilo, pretože len tak sa mohla odstrániť jeho právna neistota. Nestotožňuje sa so záverom súdu, ktorý ním tvrdenú citovú ujmu dal do spojitosti s jeho zdravotným stavom. Takýto záver považuje za nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré jeho pocit nespravodlivosti a krivdy sa pod vplyvom zdravotného stavu znásoboval, prežíval súdny spor citlivejšie, keďže sa mu v zamestnaní ubližovalo a nakoniec s ním zamestnávateľ skončil štátnozamestnanecký pomer. Práve od súdu ako predstaviteľa verejnej moci očakával urýchlené ukončenie súdneho sporu, keď v rámci dokazovania boli zadovážené znalecké posudky na jeho duševný stav. Je toho názoru, že celá záležitosť okolo ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa mohla na súde skončiť skôr. Nesúhlasí so záverom súdu, že nepreukázal škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom. V konaní pod obidvomi označenými spisovými značkami predložil dostatok dôkazov súvisiacich so skončením zamestnaneckého pomeru najmä preukázal príjem, ktorý mal po skončení tohto pomeru, o čom svedčí doklad o príjme dávky v hmotnej núdzi, ktoré bolo preukázané, že v dôsledku negatívnych lekárskych správ o jeho duševnom stave sa nemohol zamestnať.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Odvolací súd preskúmal na základe odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil zákonným postupom zodpovedajúcim úprave , vec s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach aj správne právne posúdil, aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy a to titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý označil prieťahy súdu v dvoch osobitných konaniach. Zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti sú upravené v ust. , podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané splnenie jednej zákonnej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to súdne prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. . Takýto záver vyplýva zo skutočností, že Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 3.11.2011 č. -66 na základe ústavnej sťažnosti žalobcu konštatoval nesprávny úradný postup uvedeného súdu spočívajúci v prieťahoch v tomto konaní. Z dôvodov tohto nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že konanie Okresného súdu Košice II v uvedenom konaní je poznačené niekoľkými obdobiami nečinnosti:

- obdobie od zaslania výzvy okresného súdu sťažovateľovi 4.6.2002 do uskutočnenia prvého pojednávania vo veci 3.2.2004, ktoré trvalo viac ako 19 mesiacov

- obdobie od odročenia pojednávania neurčito na účely ustanovenia znalca a vypracovania znaleckého posudku v trvaní takmer 9 mesiacov, pričom znalec bol ustanovený až po 6 rokoch od začatia konania.

17. Ďalej Ústavný súd SR konštatoval, že dospel k záveru, že konanie okresného súdu vykazuje aj znaky neefektívnej činnosti, za ktoré označil:

- zamietnutie žaloby sťažovateľa uznesením zo dňa 1.6.2001 č.k. -72 z dôvodu, že podanie sťažovateľa neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Toto uznesenie bolo na základe odvolania zrušené odvolacím súdom dňa 31.8.2001 z dôvodu, že sťažovateľ si súdom uloženú povinnosť doplniť podanie o zákonom predpísané náležitosti v určitej lehote splnil;

- predloženie „námietky zaujatosti“ konajúceho zákonného sudcu na rozhodnutie krajskému súdu a vrátenie veci okresnému súdu na zabezpečenie postupu podľa (január - apríl 2002);

- ustanovenie znalkyne na vykonanie znaleckého posudku z odboru, v ktorom nie je vedená v zozname znalcov príslušného súdu;

- nerešpektovanie žiadosti ustanovenej znalkyne o zrušenie uznesenia o jej povinnosti;

- nesústredený postup okresného súdu po podaní odvolania sťažovateľa proti rozsudku zo dňa 1.12.2007 č.k. -698, ktorým žalobu zamietol, spočívajúci predovšetkým v tom, že okresný súd predložil spis spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní bez toho, aby sa náležite vysporiadal so žiadosťami právnej zástupkyne sťažovateľa, ktorá žiadala zrušiť svoje ustanovenie za právnu zástupkyňu, jednak pre rozpor záujmov, ako aj z dôvodu jej pracovnej vyťaženosti (december 2007 - október 2008);

- nedostatky v postupe okresného súdu zistené v odvolacom konaní, keď Najvyšší súd pre nedostatky konania uznesením sp.zn. -1109 zrušil rozsudok krajského súdu z 27.10.2008, ako aj rozsudok okresného súdu zo dňa 11.12.2007 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (25.3.2011). Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou v konaní vedenom pod sp.zn. s prihliadnutím na

doterajšiu dĺžku konania (viac ako 11 rokov) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. Odvolací súd má za to, že uvedeným nálezom Ústavného súdu SR bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. Týmto bol totiž preukázaný nezákonný zásah do práva a chránených záujmov žalobcu tým, že vinou súdu nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno zároveň konštatovať aj zbytočné prieťahy v konaní, ako aj nesústredenosť konania. Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednosti je preukázanie príčinnej súvislosti medzi uvedeným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenými následkami. Ide o súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Táto príčinná súvislosť je podstatou zodpovednej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je pritom vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že táto podstatná náležitosť vzniku zodpovednosti za škodu (v danom prípade nemajetkovej ujmy) zo strany žalobcu preukázaná nebola. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR skonštatoval konkrétne prieťahy a to za konkrétne vymedzené obdobia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. . Týmto došlo zároveň aj k vymedzeniu nesprávneho úradného postupu z hľadiska jeho časového úseku. Toto časové vymedzenie je právne významné pre posúdenie ďalších zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu a to tvrdenej príčinnej súvislosti medzi týmto nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenými skutkovými následkami, ktoré mali u neho vyvolať ujmu. Žalobca označil v žalobe, ako aj v ďalších podaniach počas konania uviedol skutkové tvrdenia predstavujúce podľa jeho názoru škodlivé následky. Za tieto označil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o jeho prepustení zo služobného pomeru z roku 1998, lekárske správy o vyšetrení jeho zdravotného stavu, ktoré boli podkladom pre personálny rozkaz riaditeľa NÚ Košice - Šaca. Ďalej uviedol, že po dobu 14 rokov sa nemohol prihlásiť do dôchodkového zabezpečenia, stratil svoje uplatnenie v spoločnosti, keďže nemal žiadnu zárobkovú činnosť. Manželka sa s ním po 25 rokoch manželstva rozviedla a prestali s ním komunikovať aj deti. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené skutočnosti nemožno posúdiť ako následok, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s konštatovaným nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v prieťahoch v konaní. Ústavný súd SR totiž vo svojom náleze konštatoval prieťahy v súdnom konaní, ako aj nesústredené konanie v období od 4.6.2002 až do 25.3.2011. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobcom tvrdené následky časovo predchádzajú obdobia, počas ktorých došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu nemôžu byť tieto v príčinnej súvislosti s takto označeným nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie sú nároky, ktorými by sa žalobca domáhal nápravy ním vyšpecifikovaných následkov, pri ktorých by prieťahy v súdnom konaní mohli u neho vyvolať ujmu spočívajúcu v neprimerane dlhom stave právnej neistoty, pokiaľ jeho vec nebola vybavená súdom v primeranej lehote. Žalobca sa v žalobe domáhal iba ochrany osobnosti formou ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď jeho skutkové tvrdenia, ktoré tvorili predmet jeho ústavnej sťažnosti adresovanej na Ústavný súd SR sú skutkovo v podstate zhodné s tvrdeniami, na ktorých zakladá svoj nárok v prejednávanej veci je potrebné odlíšiť podmienky pre úspech s takýmito nárokmi, keď pre úspech jeho ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR postačovalo konštatovanie o porušení jeho základného ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre priznanie finančného zadosťučinenia pre porušenie týchto práv totiž postačuje konštatovanie ich porušenia. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa spravuje osobitnou právnou úpravou o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že samotné konštatovanie prieťahov v súdnom konaní predstavuje splnenie jednej z podmienok úspešnosti takéhoto nároku a to preukázanie nesprávneho úradného postupu, úspech žaloby je však závislý aj na splnení ďalších zákonných podmienok, medzi ktoré patrí aj nesporné preukázanie príčinnej súvislosti medzi zisteným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenými následkami. S poukazom na tieto dôvody sa odvolací súd stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní nepreukázal túto zákonnú podmienku a to príčinnú súvislosť.

20. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku, ktorým zamietol jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice II v konaní pod sp.zn. . Pri tomto nároku žalobca nepreukázal základnú podmienku vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. Nepreukázal totiž existenciu prieťahov v konaní, ktorá by vyplývala z niektorého zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení. Žalobca totiž nepreukázal, aby takýto záver vyplýval z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy na základe jeho žiadosti, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Nedostatok tejto základnej podmienky vzniku zodpovednosti vylučuje možnosť úspechu žalobcu v takomto konaní. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať žalovaným v odvolaní označené písomné vyjadrenie predsedu okresného súdu zo dňa 12.12.2012, keďže v uvedenom konaní takéto vyjadrenie podané nebolo. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom konaní bolo súdom prvej inštancie vo veci meritórne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 23.6.2010. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.9.2011 pod č.k. -416. Už z týchto údajov je zrejmá neaktuálnosť vyjadrenia predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.12.2012, keďže v tom čase bolo už uvedené konanie právoplatne skončené.

21. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. vrátane správneho výroku o trovách konania.

22. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).