Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-209-2019.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/209/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: AMC Martin, s.r.o., so sídlom Bezručova 1789/10, Martin, právne zastúpeného JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R.I. XX, S., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Žilina, Vysokoškolákov 8556/33B, Žilina (ako právny nástupca po pôvodne žalovanom 1/ neb. K. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. XXX, zomr. dňa XX.X.XXXX), 2/ I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX a 3/ V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Y. XXX, X., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/64/2008-231 zo dňa 28. februára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e do t k n u t ý m vo výroku (I.) o zamietnutí žaloby.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výrokoch (II. až IV.) tak, že:
- žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania
- žalovaný 3/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.
III.Stranám sporu m e m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že:
- právny úkon - Zmluva o pôžičke zo dňa 7.11.2003 uzavretá medzi V. H. a I. O. na sumu 2.900.000,- Sk je neplatný,
- právny úkon spísania Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X. zapísanej na LV č. XXXX ako rozostavaný dom postavený na parc. č. 443/3 zo dňa 7.11.2003 medzi záložným veriteľom V. H. a záložcami K. O. a I. O. je neplatný,
- uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N 477/2003 zo dňa 10.11.2003 uskutočnené zo strany I. O. u notára JUDr. Mariána Zboju z právneho dôvodu poskytnutia pôžičky zo dňa 07.11.2003 a právneho záväzku vrátenia dlhu 2.900.000,- Sk je neplatné.
2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti, čo odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, keďže pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok rozsudku o neplatnosti zmluvy o pôžičke, zmluvy o zriadení záložného práva a uznania dlhu tak nemá výpovednú hodnotu v tom smere, či je v čase vyhlásenia rozsudku dlžník povinný plniť, resp. či neexistuje dlh, ktorý by plniť mal. Z toho vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá je prípustná iba
za predpokladu, ak to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa okresného súdu, v zmysle § 137 CSP bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť žaloby, i keď bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, a to preto, že ust. § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability CSP aj na konania začaté pred účinnosťou tohto procesného predpisu. CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb, pri ktorých by určenie právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia požadovanej právnej skutočnosti (napr. § 42a a § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce). Za takýto právny predpis, resp. právnu normu nemožno považovať ust. § 37, § 39 a ani § 40 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Na základe opísaného žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 3. Okresný súd dodal, že skôr platný procesný predpis - Občiansky súdny poriadok - v rámci § 80 písm. c/ určoval, že „návrhom možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“, na základe čoho sa v praxi pripúšťali žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Preto (žaloba bola podaná v roku 2005), v záujme zachovania spravodlivosti ešte skúmal, či žalobca mohol mať na takto požadovanom a formulovanom určení naliehavý právny záujem, avšak dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť aj z tejto stránky. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalobca mal voči pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/ pohľadávku vo výške 5 307 005,-Sk, ktorá pohľadávka bola zabezpečená (okre vystavených faktúr) zmenkami vystavenými dňa 26.11.1999 pôvodným žalovaným 1/ a žalovanou 2/ v prospech žalobcu. Žalobca tak mal k dispozícii vo svojej prospech aj ďalší samostatný abstraktný záväzok, ktorý nevyužil. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo domáhať sa súdnou cestou od žalovaných 1/ a 2/ splnenia ich povinností voči žalobcovi, a teda uplatniť svoje práva žalobou na plnenie, pretože aj v prípade pozitívneho výroku súdu, by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo, keďže ani týmto určením by jeho právo nebolo vyriešené a jeho právne postavenie by bolo stále neisté. Inak povedané, žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. 4. V neposlednom rade, pokiaľ žalobca žaloval aj o vyslovenie neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N 477/2003 NZ 103244/2003 spísanou dňa 10.11.2003 zo strany žalovanej 2/, tak súhlas dlžníka, v tomto prípade žalovanej 2/ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je náležitosť, ktorú vyžaduje notársky poriadok, a teda touto formou povinný dáva súhlas s jej vykonateľnosťou, čo ju robí verejnou listinou. Vyhlásenie povinnej osoby je tak defacto ako doložka vykonateľnosti. Žaloba s takýmto žalobným petitom tak nemôže byť rovnako úspešná.
5. O trovách konania súd rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že žalovaným ktorí boli v spore úspešní, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie oprávnený, čo do výrokov II., III. a IV. Okresnému súdu vytýkal, že použil § 255 CSP, hoci mal zohľadniť všetky skutočnosti a konania sporových strán pred podaním žaloby, t.j. podvodné konanie žalovaného 1/ ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Nadväzne odvolateľ chronologicky opísal podvodné konanie žalovaného 1/ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, vrátane následných prevodov majetku. V danej spojitosti zdôraznil, sa predmetné skutočnosti sa zisťovali postupne a následne boli podané viaceré žaloby. Nebol však úspešný aj z dôvodu, že O. sa všetkého majetku pozbavovali veľmi rýchlo, prevody boli robené viackrokovo a sofistikovane, pričom ako vyplýva z výsledkov vyšetrovania, žalovaný 1/ páchal trestnú činnosť od roku 2002 do 8/2003, teda viac ako 1,5 roka, opakovane a vo veľkom rozsahu, vo väzbe bol asi 2,5 roka, počas vyšetrovania sa 3x zmenil vyšetrovateľ, keď sa prípad dostal na prokuratúru, po roku sa zmenil prokurátor a ten vrátil spis na políciu na doplnenie. Celková škoda spôsobená pôvodným žalovaným 1/ bola v trestnom konaní vyčíslená na 25.533.000,- Sk (847.560 eur), z toho výška škody žalobcu 12.830.000,- Sk, prokuratúra spísala obžalobu 12.8.2008, obžaloba má 46 listov. 7. Podľa odvolateľa je preto možné jednoznačne ustáliť, že tento prípad je zreteľa hodný a vyžaduje si použitie § 257 CSP, ktorý je aplikovateľný na tento prípad. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že na strane žalovaných nevznikne žiaden dôsledok z nepriznania trov konania, ako i to, že pôsobenie žalovaných 2/ a 3/ prispelo k stavu nedobytnosti žalobcovi patriacich pohľadávok, preto priznanie trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP je v tomto prípade v rozpore so zákonom.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý meritórny výrok) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (ktorá má charakter uznesenia) zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Odvolací súd primárne vyzval (§ 382 CSP) sporové strany na vyjadrenie sa k možnej aplikácii § 257 CSP. 10. V reakcii na uvedené žalovaný 1/ uviedol, že nemá námietky voči použitiu § 257 CSP, nakoľko si žiadne trovy neuplatňuje. 11. Žalovaní 2/ a 3/ sa nevyjadrili.
12. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, ten si (viď bod 10 tohto odôvodnenia) explicitne nenárokuje náhradu trov konania. Uvedené vo vzťahu k nemu samo osebe odôvodňuje/pripúšťa zmenu výroku o trovách prvoinštančného konania v podobe ich nepriznania (voči žalobcovi). 13. V prípade žalovanej 2/ absentuje vyjadrenie o uplatnení si procesného nároku na náhradu trov a zo spisu ani nevyplývajú preukázateľne vzniknuté náklady (na jej strane), čo opodstatňuje rovnaký záver, ako bol konštatovaný v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia.
14. Odhliadnuc od uvedených procesných konštatovaní (body 12 a 13 tohto odôvodnenia), za opodstatnené krajský súd vyhodnotil/uznal odvolacie tvrdenie o aplikovateľnosti § 257 CSP v okolnostiach/špecifikách súdenej veci. Zodpovedá relevantnej procesnej úprave možnosť súdu výnimočne nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania strane, ktorej by inak náhrada patrila (tu v dôsledku procesného úspechu žalovaná strana). Ustanovenie § 257 CSP, na rozdiel od (skoršej úpravy) § 150 ods. 1, 2 O.s.p., neuvádza už ani rámcové vymedzenie, čo je možné zahrnúť pod pojem dôvody hodné osobitného zreteľa. Určite však medzi okolnosti, na ktoré je potrebné/možné brať zreteľ pri aplikácii moderačného práva súdu, patria (okrem napr. pomerov strán) predovšetkým okolnosti, resp. širšie súvislosti súdenej veci. Inými slovami, výnimočne aj skutočnosti, ktoré nemohli byť hodnotené v rámci merita veci, môžu byť zohľadnené pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Uvedená zákonná možnosť umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich tento procesný nárok. 15. Nadväzne, vo svetle naznačeného prístupu možno jednoznačne konštatovať, že dotknutá sporová vec - náhrada škody - má svoj základ práve a len v konaní (ekonomické podvody), za ktoré (konanie) pôvodne žalovaný 1/ čelil trestnému stíhaniu (pričom na následných právnych úkonoch poškodzujúcich veriteľa mali spôsobom opísaným v žalobe participovať žalovaná 2/ a žalovaný 3), ktoré trestné stíhanie bolo následne v dôsledku úmrtia pôvodne žalovaného 1/ zastavené a to vo fáze po podaní obžaloby a nariadení súdneho pojednávania. Hoci teda právoplatne nebola vyslovená vina, podanie obžaloby znamená, že orgány činné v trestnom konaní nadobudli kvalifikované presvedčenie (v rozsahu potrebnom pre podanie obžaloby) o spáchaní príslušných skutkov. Nadväzne sa javí v rozpore so všeobecnou požiadavkou hľadania spravodlivej rovnováhy pri ochrane dotknutých subjektívnych práv, ak z dôvodu neúspechu žaloby o náhradu škody “len„ v dôsledku nesprávne zvoleného procesného postupu (žalobcu), vzniknú poškodenému/žalobcovi ďalšie náklady. 16. Súčasne však (na druhej strane) nemožno v celom rozsahu prehliadnuť procesný neúspech žalobcu v merite veci, odvolací súd preto sumarizujúc tieto/rozoberané určujúce okolnosti prípadu, dospel k záveru, že ich najviac vystihuje priznanie trov prvoinštančného konania žalovanému 3/ v rozsahu 50 % a v takomto znení zmenil príslušný výrok napadnutého uznesenia. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
17. Výrok o trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ je založený (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) na výslovnom procesnom návrhu/ stanovisku odvolateľa (hoci v tomto štádiu konania zaznamenal procesný úspech a teda vo všeobecnosti mu procesný nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol), ktorý sa domáhal nepriznať náhradu trov žiadnej zo sporových strán (posledná veta odvolania, č.l. 238 spisu). 18. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, tu je navyše (§ 255 ods. 2 CSP) evidentný čiastočný procesný úspech tak odvolateľa ako i žalovaného 3/, čo samo osebe odôvodňuje nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žiadnemu z dotknutých/označených subjektov.
19. Všetkým opísaným okolnostiam preto najviac zodpovedá zvolený výrok o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.