Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-64-2008.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/64/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: M. S., s.r.o., so sídlom G. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M.R.Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanému 1/ N. V., zastúpený Q. úradom L., I. XXXX/XXB, XXX XX L. ako právny nástupca po pôvodnom žalovanom v 1/ rade neb. K. O.Ň., J.. XX.XX.XXXX, posledne bytom X., Č.. XXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, 2/ I. O.H., J.. XX.XX.XXXX, G. X. Č.. XXX a 3/ V. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Milanom Vavrekom, advokátom so sídlom Tichá 590, 027 12 Liesek v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému v1a/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
III. Súd p r i z n á v a žalovanej v 2/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 3/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou ešte Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 07. 11. 2005 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd rozhodol, že právny úkon - L. o K. zo dňa XX. XX. XXXX uzavretá medzi V. H. a I. O. na sumu X.XXX XXX SK je neplatný tiež, aby súd určil, že právny úkon spísania L. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X. zapísanej na LV č. XXXX ako rozostavaný dom postavený na parc. č. XXX/X zo dňa XX. XX. XXXX medzi záložným veriteľom V. H. a záložcami K. O. a I. O. je neplatný, rovnako žiadal určiť, že uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX uskutočnené zo strany I. O. u notára Z.. S. L. z právneho dôvodu poskytnutia pôžičky zo dňa XX. XX. XXXX a právneho záväzku vrátenia dlhu 2 900 000 SK je neplatné. Zároveň žiadali priznať aj trovy konania aj trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že vyššie uvedené právne úkony o určenie neplatnosti ktorých žiada sú absolútne neplatné právne úkony a to z dôvodu, že L. o K. zo dňa XX. XX. XXXX je podľa názoru žalobcu fiktívna, táto nezodpovedala skutočne realizovanému úkonu, ktorý nebol zrealizovaný slobodne a vážne. L. o zriadení záložného práva zo dňa XX. XX. XXXX je rovnako neplatným právnym úkonom z dôvodu, že podpis pôvodného žalovaného 1/ K. O. na zmluve nie je pravý, čím nemohlo dôjsť k vyznačeniu záložného práva v prospech žalovaného 3/ V. H.. Pokiaľ ide o J. zápisnicu N XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX táto je ako exekučný titul rovnako neplatná, keďže trpí vadou, nakoľko vykonateľnosť a právny záväzok v nej spomenutý bol fingovaný, právny dôvod v nej uvádzaný neexistoval a preto nemohlo dôjsť k tomu, že existuje exekučný titul na vykonávanie exekúcie, navyše v nej nebol uvedený ani právny dôvod, predmet a čas plnenia. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videl žalobca v skutočnosti, že mal podpísané zmenky a ručenie pôvodným žalovaným 1/ a žalovanou 2/ na svoj osobný majetok, ktorí sa takýmito protiprávnymi úkonmi snažili presunúť na dispozíciu žalovaného v 3/ rade, inak svojho kmotra svoj osobný majetok, pričom z úkonu žalovaného 3/ podaním návrhu na vykonanie exekúcie a následným vydražením nehnuteľností u Z.. V., exekútora v L., v prospech matky žalovanej 2/ nasvedčuje tomu, že sa jednalo o premyslený právny úkon s daným úmyslom, ktorým bol porušený zákon a tento je neplatný aj z dôvodu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zákon obchádza a bol uzavretý v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ďalej v podanej žalobe tvrdil, že voči pôvodnému žalovanému 1/ K. O. a žalovanej 2/ má pohľadávku v celkovej výške 13 255 946 SK, ktorá pohľadávka vyplynula z titulu trestnej činnosti pôvodného žalovaného 1/. Upresnil, že na základe Subdealerskej zmluvy na predaj a servis motorových vozidiel značky P. mal spoluprácu s firmou S. N. s. r. o., F.: XX XXX XXX, ktorej firme na základe Zmluvy o výpožičke vypožičiaval pre účely vystavenia vozidiel v predajni motorové vozidlá uvedenej značky. Pôvodný žalovaný 1/ bol konateľom a zároveň jediným majiteľom tejto spoločnosti a za spoločnosť konal samostatne. Z dôvodu zabezpečenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o obchodnej spolupráci žalobca požiadal spoločnosť S. N. s. r. o. o podpísanie zmluvy o práve k vyplneniu bianco zmenky a o obdobné podpísanie takejto zmluvy požiadal aj pôvodného žalovaného 1/ a jeho manželku žalovanú X/, čo bolo podporené notárskou zápisnicou zo dňa XX. XX. XXXX pod č. N XXX/XX ako exekučný titul v prípade neplnenia si záväzkov danej spoločnosti voči žalobcovi, kde predmetné záväzky boli garantované aj osobným majetkom pôvodného žalovaného 1/ a žalovanej 2/. V neposlednom rade žalobca podanej žalobe poukázal na to, že voči pôvodnému žalovanému 1/ je vedené trestné stíhanie na Krajskom úrade PZ Žilina pod č. ČVS: H.-XX/OVEK-XXXX, ktoré k podaniu žaloby nebolo právoplatne skončené avšak v súvislosti s trestnou činnosťou bol pôvodný žalovaný 1/ dňa XX. XX. XXXX zobratý do väzby, keďže pôvodný žalovaný 1/ vozidlá, ktoré prevzal na základe zmluvy o výpožičke bez toho, aby tieto žalobcovi zaplatil odpredal leasingovým spoločnostiam prípadne kupujúcim, ktoré finančné plnenie neodviedol žalobcovi. Na druhý deň po odobratí vozidiel žalobcom v danom období po prevalení sa trestnej činnosti pôvodného žalovaného 1/ tento previedol celú firmu S. N. s. r. o. na osobu Z. K., G., pričom vo firme už následne neexistoval žiadny majetok, majú za to, že zo strany pôvodného žalovaného 1/ došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti.
3. Pôvodný žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril ešte počas svojho života , a to podaním zo dňa 28. 02. 2006 - čl. 31 spisu, kde s podanou žalobou nesúhlasil, pričom ďalej uviedol, že firmu S. N. s. r. o. riadne predal novému majiteľovi, ktorý ju riadne prevzal spolu so všetkými záväzkami a pohľadávkami. V. popieral, že by podpis na zmluve o zriadení záložného práva nebol jeho a to z dôvodu, že v tej dobe sa síce nachádzal vo väzbe, ale je tam aj záznam o návšteve notárom poverenej osoby, kedy podpisoval zmluvy, kde túto návštevu riadne povolil riaditeľ väznice.
4. Rovnako žalovaná 1/ vo vyjadrení zo dňa 28. 02. 2006 - čl. 33 spisu uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, ako aj že tvrdenia uvádzané v žalobe nie sú pravdivé.
5. Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28. 02. 2006 - čl. 29 spisu, kde rovnako s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol že o trestnej činnosti pôvodného žalovaného 1/ sa dozvedel až po jeho vzatí do vyšetrovacej väzby, pričom v tom čase ho oslovila aj žalovaná 2/ a požiadala o pôžičku vo výške 2 900 000 SK na úhradu dlhov manžela, ktorú jej po istom váhaní neskôr poskytol a keďže peniaze mu neboli vrátené v lehote splatnosti, podal návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní dlhu. Tvrdil, že úkony neboli fiktívne, pričom práve z peňazí získaných pôžičkou, žalovaná 2/ postupne vyplácala veriteľov svojho manžela, čo bolo preukázané aj v konaní na tomto súde pod sp. zn. 5C/131/2004 /teraz sp. zn. 2C/27/2008 POZNAMKA súdu/.
5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 22. 11. 2011 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že právne úkony neplatnosť, ktorých žiadajú určiť sú fingované a tieto poškodili jeho klienta v tom, že sa znížil majetok, ktorý by predstavoval náhradu za spôsobenú škodu, za ktorú pôvodný žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ručili osobne. Tieto smerovali k obídeniu ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka, aby prechod nehnuteľností patriacich pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nebolo možné napadnúť odporovateľnosťou právneho úkonu. Tým, že boli vytvorené takto fiktívne úkony bol žalobca poškodený a od tohto odvíja aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré mali za následok zmarenie možností uspokojenia náhrady škody žalobcom vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/. Majú za to, že všetky skutočnosti vytvárajú obraz o tom, že správanie malo motív, ktorým bolo zbavenie sa majetku nie však úkonmi pôvodného žalovaného 1/, pretože tieto by boli odporovateľné, ale úkonmi tzv. tretej strany, ktoré nie je možné postihnuť návrhom na odporovateľnosť, pretože neprezentujú vôľu dlžníka. Majú za to, že čiastka 2 900 000 SK nikdy neexistovala a ani nebola zo strany žalovaného 3/ žalovanej 2/ poskytnutá. Tvrdil, že pôvodný 1/ a žalovaná 2/ sa bezdôvodne obohatili z titulu neplatných právnych úkonov, pričom v prípade ak by súd vyhlásil sporné právne úkony, ktorých neplatnosť žiadajú určiť, v takom prípade by požadovali vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaných, prípadne náhradu spôsobenej škody z dôvodu porušenia právnej povinnosti, z dôvodu, že niekto z dôvodu realizovania fiktívnych právnych úkonov prišiel k plneniu, ktoré je v rozpore so zákonom a získané z titulu neplatných právnych úkonov.
6. Konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 22.11.2011 okrem iného uviedla, že s pôvodným žalovaným 1/ spolupracovali od roku XXXX, kde v rámci tejto obchodnej spolupráce spoločnosti S. N. s. r. o. poskytovali na výpožičku motorové vozidlá. V prípade predaja takéhoto motorového vozidla sa peniaze za jeho predaj zasielali na účet žalobcu, ktorý ich následne zaslal P. SR, s. r. o. a tento následne po obdŕžaní finančných prostriedkov za predané auto zaslal technický preukaz im ako žalobcovi a oni ho posielali do S. N., s. r. o. I. S. N., s r. o. evidovali viacero faktúr po lehote splatnosti, jednalo sa však o faktúry za nezaplatené náhradné diely, ktorých výška sa stále menila. Pokiaľ robili inventúru ohľadne motorových vozidiel fyzicky im počty sedeli, ale v priebehu vyšetrovacieho konania sa zistilo, že pôvodný žalovaný 1/ viaceré vozidlá, ktoré mal od nich vypožičané predal leasingovým spoločnostiam a to niektoré z nich aj viac krát, pričom tieto spoločnosti následne zasielali úhradu za ich kúpu na účet spoločnosti S. N., s r. o. a dátumy predajov predchádzali dátum konania inventúr. Faktúry po lehote splatnosti za náhradné diely nežalovali z dôvodov, že aj S. N., s r. o. mal voči ním isté pohľadávky z titulu nárokov na zľavy, no neskôr ich pohľadávky voči S. servis, s r. o. začali tieto prevyšovať a následne začiatkom leta 2003 došlo ku hĺbkovej kontrole a prevaleniu sa sprenevery. Po odobratí motorových vozidiel z priestorov S. servis, s r. o. ich začali kontaktovať viaceré leasingové spoločnosti, aby im vydali ich motorové vozidlá, pričom predkladali aj leasingové zmluvy, ktoré mali uzavreté s S. N., s r. o. . Konateľka žalobcu ďalej uviedla, že blanko zmenku vyplnili voči žalovanej v 2/ až 15. 01. 2004 a túto si neuplatnili v zmysle podania návrhu o vydanie zmenečného platobného rozkazu kvôli tomu, že situácia bola hektická, potrebovali sa v nej zorientovať a zabezpečiť ďalšie fungovanie firmy. Tiež to považovali za vyriešené podaním trestného oznámenia na konateľa spoločnosti v rámci ktorého trestného konania si uplatnili nárok na náhradu škody. Výšku škody v tej dobe nemali riadne ustálenú. Keďže bolo zrejmé, že im škoda vznikla a bol si toho vedomý aj pôvodný žalovaný 1/, tento začal následne realizovať úkony na zúženie svojho majetku, aby škodu nemusel uhradiť a preto majú za to, že všetky úkony, ktoré pôvodný žalovaný 1/ spolu so žalovanými 2/ a 3/ realizovali, boli obchádzaním zákona za účelom neuspokojenia predpokladanej výšky škody z majetku pôvodného žalovaného 1/.
7. Žalovaná 2/ rade na pojednávaní dňa 22.11.2011 vypovedala, že s podanou žalobou nesúhlasí, tvrdila, že sumu 2 900 00 Sk si od žalovaného 3/ skutočne požičala z dôvodu, aby ona a deti mohli v pokoji spávať, aby im do dvora nechodili dennodenne výpalníci. Uvedenú sumu v danej výške si požičala práve preto, lebo si ju vypočítala na základe všetkých tvrdených záväzkov od tých ľudí, ktorí ju navštevovali a teda, že pôvodný žalovaný 1/ mal mať dlhy voči rôznym osobám v takejto výške. Tiež uviedla, že žalobca si práva z vyplnenej blanko zmenky voči nej neuplatnil, prvý krát túto videla v rámci súdneho pojednávania.
8. Nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že pôvodný žalovaný v 1/ rade K. O. dňa XX.X.XXXX zomrel, tunajší súd W. č.k. 3C/64/2008-98 zo dňa 22.11.2011 konanie prerušil až do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XD/ XXX/XXXX za účelom ustálenia okruhu dedičov po zomrelom. Nakoľko v rámci tohto dedičského konania bolo zo strany všetkých zákonných dedičov vo všetkých IV. dedičských skupinách platne odmietnuté dedičstvo po poručiteľovi, s poukazom na ust. § 462 Občianskeho zákonníka tak dedičstvo po poručiteľovi pripadlo z titulu odúmrti štátu, a teda Slovenskej republike. Na základe tejto skutočnosti, a teda nakoľko odpadla prekážka ktorá bola dôvodom na prerušenie konania, kedy bolo potrebné ustáliť definitívne okruh právnych nástupcov ako účastníkov konania po nebohom v tomto konaní, súd Uznesením č.k. 3c/64/2008-191 zo dňa 23.1.2019, ktoré nadobudlo ppl. dňa 7.2.2019 zapokračoval v konaní o určenie neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov, a to s právnym nástupcom na strane pôvodného žalovaného 1/ Slovenskou republikou zast. Q. úradom L., a vo veci nariadil pojednávanie, a to na deň 28.2.2019.
9. Na pojednávaní dňa 28.2.2019 právny nástupca po žalovanom 1/ okrem iného uviedol, že k otázke platnosti právnych úkonov sa nebudú vyjadrovať, to nechávajú na právnom zvážení súdu na základe už predložených dôkazov. Ďalej uviedli, že v dedičskom konaní po por. K. O. navrhli, aby súd vyzval uznesením veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky. Po určení výšky dlhov ponúkli veriteľom veci z dedičstva a ak odmietnu žiadali nariadiť likvidáciu dedičstva. Zatiaľ to vyzerá tak, že výška predĺženého dedičstva je okolo 125 000 Eur. V súvislosti s určením dlhov nemajú vedomosť, že by si žalobca uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní a nepoznajú ani výšku tohto dlhu ku dňu smrti poručiteľa, keďže z obsahu zápisnice uzavretej medzi navrhovateľom a S. N., s r. o. zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva výška tohto dlhu, keďže sú v nej uvedené iba odkaz na nezaplatené splatné faktúry za vozidlá, náhradné diely a príslušenstvo na základe subdealerskej zmluvy. Napriek tomu, že majú pochybnosti o veriteľovej pohľadávke, podľa ich názoru je tu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, a to z dôvodu existencie predĺženého dedičstva vo výške okolo 125 000 Eur, keďže existuje veľa veriteľov, ktorí by mohli mať záujem na určení neplatnosti právnych úkonov.
10. Súd o žalobe žalobcu rozhodol po vykonanom dokazovaní na pojednávaní konanom dňa 28.2.2019, a to v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj v neprítomnosti žalovaného 3/, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané, a to s poukazom na ust. 180 CSP v spojení s ust. § 110 CSP a § 11 ods. 1 CSP. Pokiaľ právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že ako uviedol v podaní doručenom súdu v deň pojednávania, a to hodinu a pol pred jeho začatím, a teda že medzičasom malo dôjsť k posunu majiteľstva žalobcu na nový subjekt, s ktorým nemal možnosť sa skontaktovať za účelom ďalšieho postupu jednania vo veci, súd dôvod uvedený v tomto ospravedlnení považoval za nepreukázaný, keďže tvrdená skutočnosť mu nebola dostatočným spôsobom a včas doložená, navyše z Výpisu z Obchodného registra zo dňa XX.X.XXXX súd nemal preukazné, žeby došlo k zmene v štatutárnom orgáne spoločnosti, ktorý splnomocnil právneho zástupcu na konanie vo veci (inak F.. A.- viď čl.XXX-XXX + čl. 20 spisu). Rovnako Uznesenie o pokračovaní v konaní č.k. 3C/64/2008-191 zo dňa 23.1.2019 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.1.2019, a teda 1 mesiac pred nariadeným termínom pojednávania, toto navyše nadobudlo právoplatnosť, takže ak v nasledujúcom období po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia malo dôjsť k zmene majiteľstva u žalobcu, mal právny zástupca žalobcu dostatočný časový priestor toto zistiť a realizovať potrebné kroky. Keďže však súd tieto skutočnosti nemal preukázané, považoval aj zastúpenie právneho zástupcu žalobcu za naďalej platné a vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
11. Následne tak súd vykonal dokazovanie výpoveďami účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné skutočnosti: Zo Subdealerskej zmluvy na predaj a servis automobilov zn. P. zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou S. N., s. r. o., so sídlom ulica N. XXX/X, Y., F.: XX XX XXXX v zastúpení pôvodným žalovaným 1/ -viď čl. 4-6 spisu ako konateľom tejto spoločnosti. Dňa XX. XX. XXXX pod č. N XXX/XX, NZ XXX/XX bol spísaná J. zápisnica u notára I. H. so sídlom v S., a to medzi spoločnosťou S. N., s. r. o. so sídlom ulica N. XXX/X, Y., F.: XX XX XXXX v zastúpení pôvodným žalovaným 1/, ktorá spoločnosť uznala svoj dlh voči žalobcovi, ktorý by jej mohol vzniknúť nezaplatením ktorejkoľvek splatnej faktúry z vozidla, náhradných dielov a príslušenstva dodaných na základe vyššie uvedenej Subdealerskej zmluvy na predaj a servis automobilov zn. P. zo dňa XX. XX. XXXX - viď čl. 3 spisu. Dňa XX. XX. XXXX došlo k uzavretiu Zmluvy o práve k vyplneniu biancozmenky z ktorej vyplýva, že k tejto zmluve bola vyplnená Vlastná zmenka vystavená v S. dňa XX. XX. XXXX na rad žalobcu, bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, splatná v mieste sídla žalobcu a neobsahujúcu doložku „bez protestu“, kde ako vystaviteľ zmenky bol podpísaný pôvodný žalovaný 1/ ako fyzická osoba. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že predmetná zmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávok žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi spoločnosti S. N. s. r. o. vyplývajúcich zo splnenia podmienok Subdealerskej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX - viď čl. 10 - 12 spisu. Rovnaká zmluva o práve k vyplneniu biancozmenky bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 2/, a to dňa XX.XX.XXXX, s tým, že Vlastná zmenka vystavená žalovanou 2/ v S. dňa XX. XX. XXXX na rad žalobcu, už bola vyplnená na sumu 5 307 005 SK , s tým, že táto mala byť zaplatená XX.X.XXXX, Z obsahom týchto listín sa súd oboznámil z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/27/2008- viď čl. 93, 220 a 221 spisu. Z ďalšieho listinného dokladu, a to z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 7.11.2003 vyplýva, že žalovaná 2/ prijala od žalovaného 3/ sumu 2 900 000 SK z titulu peňažnej pôžičky- viď 93 a 222 spisu. Následne dňa 07. 11. 2003 žalovaný 3/ ako záložný veriteľ a pôvodný žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ako záložcovia uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa, a teda žalovaného 3/, a to k nehnuteľnosti - rozostavanému rodinnému domu bez súpisného čísla v X., k. ú. X. postavenom na pozemku parc. č. XXX/X spolu s vonkajšími úpravami v hodnote podľa posudku súdneho znalca F.. H. zo dňa XX. XX. XXXX na sumu 1 079 934 SK. Na základe uvedenej záložnej zmluvy Správa katastra v Y. rozhodla o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností na vyššie uvedenú nehnuteľnosť v prospech žalovaného v 3/- viď čl. 17, 18 spisu. Súd ďalej zistil, že žalovaná v 2/ podpísala dňa XX. XX. XXXX. Notársku zápisnicu pod č. N XXX/XXXX NZ XXXXXX/XXXX o uznaní dlhu z obsahu ktorej NZ vyplýva, že žalovaná 2/ uznáva svoj dlh voči veriteľovi V. H. (inak žalovaný 3/) z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa XX. XX. XXXX na sumu 2 900 000 SK, ktorá pôžička mala byť bezúročná a mala byť vrátená žalovanému 3/ v lehote najneskôr do XX. XX. XXXX. - viď čl. 14 spisu. Nakoľko žalovaná 2/ požičanú sumu žalovanému nevrátila tento podal návrh na vykonanie exekúcie, ktoré exekučné konanie prebiehalo u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiaňa, na Exekútorskom úrade v L. pod sp. zn. 5Er/901/2003 EX 621/03, v rámci ktorého konania došlo k predaju vyššie popísanej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ na dražbe konanej dňa 13.2.2004, kde pohľadávka žalovaného 3/ bola uspokojená v treťom poradí podľa § 157 písm. c/ exekučného poriadku vo výške 461.460,50 Sk- viď čl. 91, 92 spisu.
12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (3) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
13. Žalobca v rámci svojho žalobného petitu, ktorý bol zložený z viacerých častí sa domáhal určenia neplatnosti 3 právnych úkonov, a to jednak L. o pôžičke zo dňa X.XX.XXXX, jednak L. o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa X.XX.XXXX a jednak Uznania dlhu žalovanou 2/ formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX NZ XXXXXX/XXXX spísanou dňa XX.XX.XXXX, a to z dôvodu ich absolútnej neplatnosti, keďže sa malo jednať o fiktívne úkony, ktoré nemajú ako záväzky svoj základ v hmotnom práve, pretože žiadny dlh žalovanej 2/ voči žalovanému 3/ neexistoval, a teda tu chýbala určitosť, vážnosť prejavu vôle žalovanej 2/. Zároveň sa domáhal aj vyslovenia neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX NZ XXXXXX/XXXX spísanou dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovanej 2/, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti. V danom prípade, tak zo znenia žalobného petitu ako aj z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti, nie určenia, či tu právo je alebo nie je. L. a iné právne úkony, ich existencia, platnosť/neplatnosť sú v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. Určenie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podsade zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok po tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti (viď Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku O.., str. 505). Výrok rozsudku o neplatnosti zmluvy o pôžičke, zmluvy o zriadení záložného práva a uznania dlhu tak nemá výpovednú hodnotu v tom smere, či je v čase vyhlásenia rozsudku dlžník povinný plniť, resp. či neexistuje dlh, ktorý by plniť mal. Z toho vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá v zmysle novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (CSP) pripúšťa takúto žalobu iba za predpokladu, ak to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Podľa ust. § 137 CSP bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť žaloby žalobcov i keď bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, a to preto, že ust. § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability CSP aj na konania začaté pred účinnosťou tohto procesného predpisu. CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb, pri ktorých by určenie právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia požadovanej právnej skutočnosti (napr. § 42a a § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce). Za takýto právny predpis, resp. právnu normu nemožno považovať ust. § 37, § 39 a ani § 40 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobcovia sa domáhajú určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcov, ktorou sa domáhali určenia právnej skutočnosti, ich žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. 14. V nadväznosti na vyššie uvedené, keďže ešte za účinnosti prv platného procesného právneho predpisu Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v § 80 písm. c/ určoval, že „návrhom možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“, a teda keďže pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, tak ako je to teraz (viď § 137 písm. c/ a d/ CSP), v závislosti od čoho sa v praxi pripúšťali žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem, z dôvodu že žaloba s týmto žalobným petitom bola podaná v roku 2005, v záujme zachovania spravodlivosti súd ešte skúmal, či žalobcovia mohli mať na takto požadovanom a formulovanom určení naliehavý právny záujem. Po vykonanom dokazovaní v zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobu je rovnako potrebné zamietnuť aj z tejto stránky, nakoľko žalobcovia nepreukázali na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem, a preto ich tvrdenia uvádzané v žalobe už nemohli byť predmetom skúmania súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia mali voči pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/ pohľadávku vo výške 5 307 005 SK z titulu záväzkov spol. S. N., s.r.o. vyplývajúcich zo Subdealerskej zmluvy na predaj a N. M. zn. P. uzavretej dňa X.XX.XXXX, ktorá pohľadávka bola zabezpečená Vlastnými zmenkami vystavenými dňa XX.XX.XXXX vystaviteľmi, a to pôvodným žalovaným 1/ a žalovanou 2/ v prospech žalobcu. Okrem vystavených faktúr na základe vyššie uvedenej zmluvy, tak mal žalobca k dispozícii vo svojej prospech aj ďalší samostatný abstraktný záväzok pôvodného žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorý rovnako nevyužil. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo domáhať sa súdnou cestou od žalovaných 1/ a 2/ splnenia ich povinností voči žalobcovi, a teda uplatniť svoje práva žalobou na plnenie, pretože aj v prípade pozitívneho výroku súdu, a teda ak by súd takejto žalobe vyhovel, tak právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, keďže ani týmto určením by jeho právo nebolo vyriešené a jeho právne postavenie by bolo stále neisté, inak povedané žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.
15. V neposlednom rade pokiaľ žalobca žaloval aj o vyslovenie neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX NZ XXXXXX/XXXX spísanou dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovanej 2/, tak k tomu súd uvádza, že súhlas dlžníka, v tomto prípade žalovanej 2/ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je náležitosť, ktorú vyžaduje notársky poriadok, a teda touto formou povinný dáva súhlas s jej vykonateľnosťou, čo ju robí verejnou listinou, vyhlásenie povinnej osoby je tak defacto ako doložka vykonateľnosti. Žaloba s takýmto žalobným petitom tak nemôže byť rovnako úspešná. 16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak že žalovaným ktorí boli v spore úspešní, keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.