Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-242-2010.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/242/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., ul. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Matúš Bašista, nar. 17.7.1985, IČO: 44544766, Ľ. Kukorelliho 167/5, Michalovce, o vymoženie sumy 708,- Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod číslom EX 3067/10 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Tunajši súd uznesením č. 5Er/242/2020-20 zo dňa 7.6.2017 rozhodol výrokom I:/ o pokračovaní v exekúcií vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp.zn. EX 3067/2010 a výrokom II./ exekúciu v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 708,00 € od 28.7.2009 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Voči výroku II./ tohto uznesenia podal oprávnený odvolanie dňa 4.10.2017 s tým, že súd prvého stupňa nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a že dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, lebo oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje žiadne zabezpečenie úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol žiadaný úver.
Na základe podaného odvolania, odvolací Krajský súd Košice uznesením č.13CoE/193/2018-44 zrušil výrok II./ prvostupňového súdu a vrátil vec na nové posúdenie, prejednanie a rozhodnutie.
Súd na základe pokynu odvolacieho súdu nanovo preskúmal predložené doklady, zmluvu o úvere č. 6810254 zo dňa 31.3.2009, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR 20711/09 zo dňa 20.1.2010 ako aj podstatný obsah exekučného spisu.
Zistil, že uvedené exekučné konanie začalo dňom 19.3.2010 spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom na návrh oprávneného za účelom vykonania exekúcie. Označená úverová zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 31.3.2009 a v ten istý deň aj vystavená blankozmenka ( neúplná zmenka ), čo vyplýva z obsahu vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku. Oprávnený však zmenku k predloženej Zmluve o úvere súdu nedoložil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
Odvolací súd vo svojom uznesení č. 13CoE/193/2018 z 21.12.2018 okrem iného v bode 18. uvádza: „Odvolací súd preto zastáva odlišný názor ako súd prvej inštancie a nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 31.3.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je namieste aplikácia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa“.
Oprávnený však odvolaním napadol výrok čo sa týka výšky zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy. Čo sa tohto týka, odvolací súd sa taktiež nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, keď ďalej konštatoval, že majiteľ zmenky má odo dňa splatnosti zmenky nárok o.i. na zmenkovú sumu, dojednané úroky a 6 %-né úroky zo zmenkovej sumy. Zo zákona tak nevyplýva, žeby majiteľ zmenky nemohol okrem zákonného úroku 6 %, požadovať aj dojednaný zmenkový úrok. Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami nezaoberal, nakoľko je potrebné v tomto prípade posúdiť vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľským vzťahom. Za prvoradé preto považoval preskúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd z predloženej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zistil, že nebolo oprávneným preukázané, či poskytnutý úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného, alebo len fyzickej osobe - spotrebiteľovi. Predmetná zmluva obsahuje iba všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania, avšak žiaden konkrétny súvis s tým, že zmluva bola uzavretá v súvislosti s podnikaním povinného, keďže v zmluve sú uvedené údaje povinného jednak ako FO ( meno, priezvisko, trvalé bydlisko, ročné číslo a číslo OP ) a tiež aj údaje FO ako podnikateľa ( obchodné meno, sídlo, IČO a číslo živnostenského registra ). Žiaden bližší dôkaz o tom, že úver bol poskytnutý FO ako podnikateľovi v zmluve absentuje.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd po opätovnom preskúmaní predložených listín - zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), keďže zo strany oprávneného nebol preukázaný opak.
V danom prípade ide tak o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/ už v minulosti poukázala na túto praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním tejto problematiky zistila, že ide o nepravdivú informáciu a úvery poskytované oprávneným majú rýdzo spotrebiteľský charakter. Zároveň, keďže ide o zmluvu na predtlačenom formulári tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorú oprávnený používal štandardne a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná judikatúra tak prvostupňového ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku súd nepovažuje za objektívne, keďže ako už bolo preukázané aj v iných konaniach, tento radikálne porušoval zásady slúžiace na ochranu spotrebiteľov.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 1.1.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Ako vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, je povinnosťou súdu zastaviť exekúciu v prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na ktorúkoľvek z podmienok taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 31.3.2009 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu neúplnej zmenky znejúcej na sumu 708,00 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 28.7.2009 do zaplatenia, čo je zrejmé z predloženého rozhodcovského rozsudku. V zmysle citovaného § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade, ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vo výške maximálne 30 % istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 350,00 EUR, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 346,00 EUR, predstavujúcim 98,86 % sumy poskytnutej istiny, čo súd považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov súdu nie je vôbec zrejmé, z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne.
Z uvedeného dôvodu a vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, veriteľ nebol oprávnený prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.
Ďalej v zmysle Zákona zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením, pričom aj v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten rozhodoval neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.
Napokon, súd nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil tak, ako to vyplýva z výrokovej časti I. tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd vyzval súdneho exekútora na predloženie trov exekúcie, ktoré si v danej exekúcií uplatňuje. Tento súdu listom zo dňa 28.11.2019 oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si trovy exekúcie neuplatňuje.
Preto súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti II./ tohto uznesenia, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I./ uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Proti výroku II./ uznesenia odvolanie nie je prípustné.