Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/116/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobcu: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom 820 07 Bratislava, Krasovského 15, proti žalovanému: PhDr. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XX, zastúpený Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, P. Pazmáňa 2367/17A, IČO: 36 866 296, o zaplatenie 89.962 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. mája 2018 č. k. -463, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 89.962 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom - poisťovňou ako zastúpeným a žalovaným ako obchodným zástupcom vznikol na základe zmluvy o obchodnom zastúpení záväzkový vzťah v zmysle ust. a nasl. , na základe ktorého žalovaný vykonával činnosť upravenú v tejto zmluve, ktorej základom bolo uzatváranie poistných zmlúv v mene a na účet poisťovne s tretími osobami, za čo mu bola zo strany poisťovne vyplatená dohodnutá provízia. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o obchodnom zastúpení priniesol žalobcovi do jeho poistného kmeňa 53 klientov. V súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení sa mu vyplatili provízie, na ktoré mu vznikol nárok pri uzatvorení poistných zmlúv s uvedenými klientmi. Títo klienti však do jedného roka od podpisu poistnej zmluvy prestali platiť poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy a nereagovali ani na výzvu na úhradu splatných súm, ktorú im zaslal žalobca. V dôsledku toho tieto poistné zmluvy podľa zo zákona zanikli. Žalobca vykonal ich stornovanie. Stornovanie poistných zmlúv v tomto prípade spočívalo v písomnom oznámení žalobcu - poisťovne poistenej osobe, že poistná zmluva bola k určitému dátumu z dôvodu neplatenia poistného ukončená. Žalobca žiada od žalovaného vrátenie vyplatených provízií, keď žalovaný sa bráni tvrdením, že zmluvu o obchodnom zastúpení neporušil. Je preto na mieste otázka, či nie je odchýlením v neprospech obchodného zástupcu také ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je obchodný zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie, ak sa zmluva medzi zastúpeným (to je žalobcom - poisťovňou) a treťou osobou (to je poistenou osobou) nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje zmluva o obchodnom zastúpení. Takéto ustanovenie obsahuje článok III ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení: „Ak bola pri poistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný vrátiť v prípade ich predčasného

skončenia pred uplynutím dohodnutej poistnej doby určenú časť provízie (storno provízie)“. Na túto otázku dal odpoveď Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 17.05.2017 vo veci C-48/16, ktorý súvisí s konaním: ERGO Poisťovňa, a. s. proti Z. H. využil prioritne ako zásadnú argumentačnú pomôcku na vyriešenie tohto sporu. Súd dospel k záveru, že v 53 prípadoch došlo k úplnej nerealizácii poistnej zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným (poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), čo znamenalo, že sa nedosiahol predpokladaný objem obchodov, alebo že táto poistná zmluva nebude trvať predpokladaný čas. Ustanovenie článku III ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení, o povinnosti obchodného zástupcu vrátiť pomernú časť provízie v prípade čiastočnej nerealizácie poistnej zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným (poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), nie je odchýlením v neprospech obchodného zástupcu, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej poistnej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto poistnej zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, teda žalobcovi, Pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu poistnej zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným (poisťovňou) a treťou osobou(poistenou osobou), ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy. Žiadne skutkové okolnosti, ktoré zapríčinili nerealizáciu 53 prípadov poistnej zmluvy, a ktoré by bolo možné pripísať zastúpenému - žalobcovi, nevyšli počas tohto konania najavo. Takýmito skutkovými okolnosťami by bola napr. nevôľa poistenej osoby ak by táto existovala pokračovať v poistnom vzťahu, šikanovanie alebo iná forma nátlaku či obťažovania poistenej osoby, ak by táto existovala, poisťovňou apod., ktoré skutkové okolnosti vylučuje už sama povaha týchto 53 prípadov poistných zmlúv (neexistujúce poistené osoby). Súd preto uzavrel, že nerealizáciu 53 prípadov poistných zmlúv nemožno pripísať žalobcovi v postavení zastúpeného, v dôsledku čoho jeho obchodnému zástupcovi - žalovanému vyplatená časť provízií nepatrí a je povinný jej ekvivalent vyjadrený sumou 89.962 eur žalobcovi vrátiť.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa a tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa so skutkovým stavom vysporiadal stroho v ods. 17. až 20. rozsudku tým, že odkázal na výklad smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudok súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 C-48/16 vo veci ERG poisťovňa a.s. vs. Z. H.. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 89.962 eur na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a násl. Obchod. zák., na základe ktorej žalovaný mal pre žalobcu vykonávať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu poistných zmlúv s tretími osobami a uzatvárať poistné zmluvy, pričom žalobca sa zaviazal za podmienky, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy a uhradeniu poistného, zaplatiť žalovanému províziu. Žalobca žalobu skutkovo oprel o ust. čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého, ak bola pri poistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný v prípade ich predčasného skončenia pred uplynutím dohodnutej doby určenú časť provízie (storno provízie) vrátiť. Žalobca uviedol, že pri kontrole poistných zmlúv zistil, že poistné osoby nemajú žiadny návrh poistnej zmluvy, ako aj že návrh nepodpísali, teda, že nemajú vedomosť o návrhu poistnej zmluvy. Žalobca v spore uviedol, že ide o fiktívne zmluvy, nakoľko osoby, ktoré mali poistné zmluvy uzavrieť, neexistujú. Žalobca napriek opakovaným snahám o zmenu skutkových tvrdení a právneho posúdenia veci nakoniec na pojednávaní dňa 14.05.2018 uviedol, že zotrváva na tom skutkovom tvrdení, že poistné zmluvy boli predčasne ukončené z dôvodu neuhradenia poistného a žalovaný si nárok uplatňuje podľa čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd prvej inštancie dôvodnosť uplatneného nároku posúdil podľa smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudku súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 C-48/16 vo veci ERG poisťovňa a.s. vs. Z. H., podľa ktorého obchodný zástupca má vrátiť províziu alebo jej časť, ak poistná zmluva, ktorú uzavrel s treťou osobou netrvala po určený čas a dôvody jej zániku nie je možné pričítať na ťarchu zastúpeného, s ktorým názorom sa odvolateľ nestotožňuje a má za to, že žalobca svoj nárok vymedzil skutkovo nesprávne a nesprávne založil jej právny základ s poukazom

na čl. III. ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení, nakoľko toto ustanovenie zmluvy pri jeho gramatickom výklade (použijúc ust. § 35 ods. 2 Obchod. zák.) sa musí vykladať podľa jeho jazykového vyjadrenia a následne vôle konajúceho, avšak v konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na vrátení provízie aj v prípade, ak poistné zmluvy neboli uzavreté vôbec. Žalovaný uvádza, že čl. III. ods. 8 zmluvy počíta iba so situáciou, kedy dôjde k predčasnému ukončeniu k existujúcej a platne uzavretej poistnej zmluvy. Predmetné ustanovenie sa vôbec nedotýka takej situácie, že poistná zmluva nebude uzavretá z dôvodu, že osoba, ktorá ju uzavrela, ako poistník neexistuje. V danom spore bolo ustálené, že tipér, ktorého žalovaný využíval pri vykonávaní činnosti, čomu ani Zmluva o obchodnom zastúpení nezakazuje, sprostredkoval uzavretie poistných zmlúv s neexistujúcimi osobami, čo má podľa Obč. zák. za následok, že takýto právny úkon je nulitný a neexistentný. Podľa O.z. sa právne úkony vykladajú podľa jazykového vyjadrenia, čo znamená, že rozšírenie pôsobnosti tohto zmluvného znenia na takýto skutkový stav, že zmluva nebola uzavretá vôbec nie je prípustné, nakoľko si to zmluvné strany nedohodli a teda nie je možné aplikovať ani smernicu, ani rozsudok, ktoré aplikoval súd prvej inštancie, nakoľko nie sú na daný skutkový stav aplikovateľné. Nie je možné, aby sa výkladom právneho výkonu nahrádzala vôľa zmluvných strán, ktorá neexistovala v čase uzavretia právneho úkonu, inak povedané, nie je možné rozširovať zmluvné dojednanie na taký skutkový stav, s ktorým zmluvné strany pri uzavretí zmluvy nepočítali. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle dopĺňať. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa Obč. zák. nemôže byť považovaná za nahradenie príp. zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania, ak teda sa zmluvné strany v čl. 3 ods. 8 Zmluvy dohodli, že obchodný zástupca je povinný províziu vrátiť iba v prípade, ak poistná zmluva nebude trvať v určený čas je zrejmé, že takáto zmluva by musela najprv vzniknúť na tom, aby mohla určitý čas trvať a rozširovať takúto dohodu zmluvných strán aj na prípad, ak zmluva nevznikla, nie je možné, nakoľko sa tak zmluvné strany nedohodli. Žalobca mal preto iné inštitúty hmotného práva na to, aby si nárok v konaní pred súdom uplatnil ako napr. nárok na náhradu škody. Podľa ustálenej súdnej praxe súd viazaný skutkovým vymedzením nároku, nakoľko takéto skutkové vymedzenie nároku zakladá následne právne posúdenie veci ako aj prekážku veci rozhodnutej. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja (rozhodnutie KS Trnava , rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Ak súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkového tvrdenie, že medzi žalobcom a poistnými osobami nikdy neprišlo k uzavretiu poistných zmlúv (fiktívne zmluvy) ako významnú, nesprávne skutkovo vyhodnotil vykonané dokazovania, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, keď nemohlo aplikovať ako rozhodné ust. čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodom zastúpení, nakoľko táto viaže vznik nároku na vrátenie provízie iba v prípade, ak platne uzavretá poistná zmluva zanikla predčasne, ako aj nesprávne aplikoval smernicu a rozsudok súdneho dvora, ktoré neriešia takto vzniknutý skutkový stav aký je v danom spore.

5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmala napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zastúpený a žalovaný ako obchodný zástupca uzavreli dňa 21.7.2008 Zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. ObchZ., keď pri jej podpisovaní konali strany vzhľadom na svoje postavenie ako podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) a ObchZ, čo nebolo v konaní sporné. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovanému boli vyplatené v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení provízie pri uzatvorení 53 poistných zmlúv, ktoré zmluvy zanikli podľa pre neplatenie poistného, pretože klienti do jedného roku od podpisu poistnej zmluvy prestali platiť poistné podľa poistných zmlúv a žalobca vykonal stornovanie predmetných poistných zmlúv z dôvodu neplatenia poistného, čím boli poistné zmluvy ukončené. Súd dospel k záveru, že ust. článku III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení, o povinnosti obchodného zástupcu vrátiť pomernú časť provízie v prípade čiastočnej nerealizácie poistnej zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným (poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), nie je odchýlením v neprospech obchodného zástupcu, a nakoľko v prejednávanej veci nebolo preukázané, že za okolnosti, ktoré viedli k neuskutočneniu obchodu, zodpovedá žalobca, súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vrátenie provízií v zmysle ust. ObchZ.

Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dôvodnosť uplatneného nároku posúdil podľa smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudku súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 C-48/16 vo veci ERG poisťovňa a.s. vs. Alžbeta Barlíková, podľa ktorého obchodný zástupca má vrátiť províziu alebo jej časť, ak poistná zmluva, ktorú uzavrel s treťou osobou netrvala po určený čas a dôvody jej zániku nie je možné pričítať na ťarchu zastúpeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na vrátení provízie aj v prípade, ak poistné zmluvy neboli uzavreté, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z toho, ako ho žalobca vymedzil na pojednávaní, ktoré sa konalo po vrátení veci odvolacím súdom a to tak, že mu vzniklo právo na vrátenie vyplatenie provízií s poukazom na čl. III. bod. 8. zmluvy z dôvodu ich predčasného skončenia pred uplynutím dohodnutej poistnej doby, keď pri skončení platnosti poistnej zmluvy v priebehu jedného roka sa má vrátiť 100% zaplatenej získateľskej provízie, čo potvrdil aj žalovaný v odvolaní, z čoho logicky vyplýva, že poistné zmluvy boli uzavreté a až následne zanikli pre neplatenie poistného, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, a preto sa považujú za nesporné ( ), keď naviac sám žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že uzatvoril predmetné poistné zmluvy na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, že fiktívnosť predmetných poistných zmlúv nebola zo strany žalobcu preukázaná a tiež že klienti zaplatili prvé poistné na dané poistné zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dôvodne pri aplikácii ust. ObchZ vychádzal zo skutočnosti, že žalovanému ako obchodnému zástupcovi vznikol nárok na provízie spolu v sume 89.962 eur v súvislosti s uzavretím predmetných poistných zmlúv, na ktoré boli zaplatené prvé poistné, čo nebolo v konaní sporné, a že pre neplatenie poistného poistné zmluvy zanikli. V konaní ani nebolo sporné, že provízie spolu v sume 89.962 eur boli aj vyplatené žalovanému na základe predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení žalobcom. Províziu treba podľa ObchZ vrátiť v prípade, keď na ňu zanikol nárok podľa ObchZ. Podľa tohto ustanovenia nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Ust. ObchZ bolo v rozhodujúcom znení zakotvené do s účinnosťou od 01.01.2002 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, ktorá novela preberala ustanovenia smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú. v. ES L 382, 1986, s. 382; Mim. vyd. 06/001, s. 177). Z tohto dôvodu je pre jeho výklad relevantný výklad smernice, ktorý Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) poskytol vo svojom rozsudku zo 17.05.2017, Ergo Poisťovňa (C-48/16, EU:C:2017:377), na ktorý odkázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nakoľko ust. ObchZ zodpovedá článku 11 ods. 1 prvej zarážke smernice 86/653/EHS, možno vychádzať z usmernenia poskytnutého Súdnym dvorom vo veci Ergo Poisťovňa, C-48/16. SDEÚ v tomto rozsudku potvrdil, že cit. ustanovenie smernice sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto

zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. Pojem „nerealizovaná zmluva“, ktorý používa slovenský preklad rozsudku SDEÚ je potrebné vzhľadom na totožný jazykový význam priradiť k pojmu „neuskutočnenie obchodu“, ktorý používa § 662 ObchZ. Bolo na žalovanom dôkazné bremeno, aby preukázal, že neuskutočnenie sporných poistných zmlúv sú pripísateľné žalobcovi, ktoré dôkazné bremeno žalovaný neuniesol. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že za okolnosti, ktoré viedli k neuskutočneniu obchodu, zodpovedá žalobca, žalovaný je povinný vrátiť provízie podľa § 662 ods. 2 ObchZ, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 89.962 eur, ktorá predstavuje zaplatené provízie, keď naviac žalovaný v odvolaní vôbec nenamietal neprimeranosť výšky provízie, ktorú je povinný vrátiť žalobcovi. Odvolací súd uvádza, že žalobca nebol povinný svoj nárok na vrátenie provízií právne kvalifikovať, nakoľko vždy platí iura novit curia a súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 662 ObchZ na danú vec, čo odvolateľ v odvolaní ani žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú aj námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil vykonané dokazovanie, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie veci, keď v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré konkrétne dôkazy mal súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotiť, a preto odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadať.

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

12. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na pojednávaní dňa 14.5.2018 nerešpektoval ust. , žalovaným namietané procesné pochybenie súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie námietky nemohlo mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný ani v odvolaní netvrdil, že by neboli uzavreté predmetné poistné zmluvy, na základe ktorých mu boli žalobcom vyplatené provízie podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere. Po tom, ako bol žalovanému doručený rozsudok súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku vychádzal zo skutočnosti, že poistné zmluvy boli uzavreté a následne zanikli pre neplatenie poistného, potom žalovaný mal možnosť sa efektívne brániť v odvolaní, čo nevyužil, keď ani v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil aplikáciu ust. súdom prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku. To, že predmetné poistné zmluvy boli uzavreté, nebolo sporné ani podľa názoru odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalovaný v odvolaní neuviedol

žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa C.s.p, a a žalobcovi, ktorý bol síce plne úspešný v odvolacom konaní, nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom, nakoľko žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak by odvolací súd rozhodol, že priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a následne by vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie priznal trovy odvolacieho konania v sume 0 eur.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.