Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ F. S., bývajúceho

vo V., 2/ G. S., bývajúcej vo V., obaja zastúpení JUDr. J. P., advokátom v D., proti

ţalovaným 1/ M. S., so sídlom v M., 2/ L. Ž., bývajúcemu v L., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. ,

v konaní o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. mája

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 10. mája 2010 sp. zn. v napadnutej, konanie zastavujúcej časti z r u š u j e

a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Lučenec 19. decembra 2007 sa ţalobcovia

domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým mala nadobudnúť

vlastníctvo ţalovaná 1/ na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo 17. apríla 1997,

uzavretej medzi ţalobcami ako predávajúcimi v zastúpení P., a.s. a ţalovanou 1/ ako

kupujúcou a P., a.s. ako záloţným veriteľom (ďalej len „kúpna zmluva“). Neplatnosť kúpnej

zmluvy videli najmä v jej rozpore s a v rozpore so záloţnou

zmluvou z 21. augusta 1995, ktorú uzavreli s P., a.s. za účelom zabezpečenia jej pohľadávky

(ďalej len „záloţná zmluva“).

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 26. októbra 2009 č.k. -305 v spojení

s opravným uznesením z 12. januára 2010 č.k. -338 určil, ţe vlastníkmi

nehnuteľností zapísaných na ţalovanú 1/ na LV č. X., rodinný dom, súp.č. X. na KN parc.č.

2

X. spolu s KN parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m, rodinný dom súp. č. X.

2

2

postavený na KN parc.č. X. spolu s KN parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m, KN

2

parc.č. X., zastavaná plocha o výmere X. ma KN parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X.

2

m(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) sú ţalobcovia v podiele 1/1. Ţalobu proti ţalovanému

2/ o určenie, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. X., radová garáţ

2

súp.č. X., postavená na parc. č. X. spolu s KN parc. č. X. o výmere X. m(ďalej len „ostatné

nehnuteľnosti“) v podiele 1/1 zamietol. Ţalovanú 1/ zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobcom

náhradu trov konania v sume 16 580,42 Eur na účet ich právneho zástupcu a štátu náhradu

trov konania v sume 179,09 Eur na účet Okresného súdu Lučenec, všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia okrem výpočtu vykonaného dokazovania vo veci samej (bez uvedenia

záveru, ku ktorému na jeho základe dospel) sa zaoberal osobitne otázkou, či prejednaniu veci

nebráni prekáţka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), a to rozsudok Okresného súdu

Lučenec z 26. marca 2003 č.k. -136, ktorý nadobudol právoplatnosť

24. marca 2004 (ďalej len „právoplatný rozsudok“), ktorým súd zamietol ţalobu ţalobcov

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní proti ţalovaným 1/ U., a.s. (právnej nástupkyni

P., a.s.) a 2/ M. S.. Dospel pritom k záveru, ţe existencia tejto prekáţky v konaní daná nie je.

Svoj záver odôvodnil tým, ţe v konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako

i v konaní o určení neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa zmien vlastníckych práv

k nehnuteľnostiam je potrebné, aby rozsudok, najmä jeho výrok predstavoval vkladu schopnú

listinu, t.j., aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, vrátane právnych úkonov

týkajúcich sa nehnuteľností boli označené tak, aby na základe rozsudku mohli byť vykonané

príslušné zmeny vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností. Dospel k názoru, ţe

právoplatný rozsudok takéto vlastnosti nemá, pretoţe v jeho výroku zo šiestich znakov

identifikujúcich kúpnu zmluvu boli správne označené len čísla parciel, ich výmery a dátum

uzavretia kúpnej zmluvy. Nesprávne bol označený okruh účastníkov na strane predávajúcich

(ţalobcom 1/), číslo rozhodnutia Správy katastra nehnuteľností Lučenec o povolení vkladu

(rozhodnutie sa netýkalo povolenia vkladu kúpnej zmluvy, ale vkladu záloţnej zmluvy)

a nesprávny bol aj údaj o právnych účinkoch vkladu. Z týchto dôvodov právoplatný rozsudok

(zamietajúci ţalobu o určenie neplatnosti zmluvy – pozn. dovolacieho súdu) nepovaţoval za

vkladu schopnú listinu a za rozhodnutie, ktoré by vyvolávalo právne účinky a bolo záväzné

pre orgány.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovanej 1/ uznesením z 10. mája 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

3

vo výroku, ktorým súd ţalobe vyhovel a určil, ţe vlastníkmi sporných nehnuteľností sú

ţalobcovia, zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Výroky o povinnosti ţalovanej 1/ nahradiť

ţalobcom a štátu trovy konania zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Proti výroku o zamietnutí ţaloby vo vzťahu k ţalovanému 2/ odvolanie podané

nebolo, preto v tejto časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Krajský súd na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k názoru, ţe právoplatný rozsudok Okresného súdu Lučenec

sp. zn. bráni prejednaniu veci v tomto konaní. Svoje rozhodnutie odôvodnil

a Uviedol, ţe Okresný súd Lučenec uţ v skončenom konaní

rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa domáhali posúdenia

rovnakej skutkovej a právnej otázky, i keď odlišne formulovaným petitom, a to určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu sporných nehnuteľností, keď

mal za to, ţe P., a.s. ako záloţný veriteľ pri realizácii záloţného práva postupovala v súlade so

zákonom a nezistil ani rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, ţe tento rozsudok bol

potvrdený odvolacím súdom a stal sa právoplatným a dovolacím súdom bolo mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

zamietnuté. Podľa názoru krajského súdu, podstatou oboch súdnych sporov je posúdenie, či sa

ţalovaná 1/ stala vlastníkom sporných nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy. Uviedol, ţe nie

je podstatné, ţe v skoršom konaní vystupovala ako účastník aj U., a.s. a v tomto konaní okrem

ţalovanej 1/ aj ţalovaný 2/, keďţe pre záver o existencii prekáţky res iudicata o tom istom

predmete konania, medzi tými istými účastníkmi je rozhodujúce, ţe ţalobcovia a ţalovaná 1/

boli účastníkmi oboch konaní.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia s poukazom

na ustanovenie , v spojení s

a Navrhli napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie. Podľa ich názoru v posudzovanom prípade nie je daná prekáţka

res iudicata, pretoţe nejde ani o totoţnosť účastníkov, ani o totoţnosť veci. Zdôraznili, ţe

v tomto konaní sa posudzuje otázka vlastníckeho práva a v skoršom konaní sa posudzovala

otázka platnosti kúpnej zmluvy. Tým, ţe súd meritórne o ich ţalobe nerozhodol, porušil ich

právo garantované a odňal im moţnosť konať

pred súdom. Okrem toho mali za to, ţe výrok právoplatného rozsudku je nevykonateľný,

pretoţe kúpna zmluva, tak ako bola vo výroku právoplatného rozsudku špecifikovaná

(nesprávnym označením účastníkov, číslom vkladu a právnymi účinkami vkladu) neexistuje,

a preto takéto rozhodnutie je bez akýchkoľvek právnych účinkov a súdy ním nemôţu byť

viazané. Podľa ich názoru odvolací súd vec nesprávne právne posúdil tým, ţe nesprávne

subsumoval zistený skutkový stav pod Zastavením konania im odňal

moţnosť konať pred súdom a znemoţnil im dosiahnuť súdnu ochranu vo forme meritórneho

rozhodnutia.

Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu sa stotoţnila s rozhodnutím odvolacieho súdu.

Navrhla dovolanie ţalobcov odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa , a dospel k záveru, ţe

dovolanie ţalobcov je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom

( v spojení s ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať

a zakladajúci prípustnosť dovolania treba povaţovať aj zastavenie konania pre nedostatok

procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti

nedostatkom podmienky konania netrpí.

Pri posudzovaní dovolania v preskúmavanej veci je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania

podľa vyvodzovali ţalobcovia z toho, ţe krajský súd im svojim

rozhodnutím odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe konanie zastavil, keď dospel k záveru,

ţe prejednaniu veci bráni prekáţka veci rozhodnutej (res iudicata).

Dovolací súd námietku ţalobcov uvedenú v dovolaní povaţuje za opodstatnenú.

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

). V zmysle , súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta

prvá platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť,

súd konanie zastaví.

6

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O totoţnosť veci ide vtedy, ak je daná totoţnosť účastníkov konania a predmetu konania

vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ak ide o to isté plnenie (petit), o ktorom uţ

bolo právoplatne rozhodnuté. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom

konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní

ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto

v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie ţalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či uţ z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo

stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci

právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej,

ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj

vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní

posúdený nesprávne alebo neúplne (a tieţ inak).

Pri riešení otázky, či právoplatný rozsudok v konaní sp. zn. bránil

konaniu v tejto veci, bolo potrebné vziať na zreteľ, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn. išlo „iba“ o ţalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

zo 17. apríla 1997. Okresný súd Lučenec rozsudkom túto ţalobu zamietol a na odvolanie

ţalobcov odvolací súd jeho rozsudok potvrdil. Okresný aj krajský súd dospeli k záveru, ţe

ţalovaná banka postupovala pri realizácii záloţného práva, zriadeného za účelom

zabezpečenia svojej pohľadávky (úveru, poskytnutého ţalobcom), v zmysle podmienok

dohodnutých v záloţnej zmluve, ktorý postup jej umoţňovala mandátna zmluva, uzatvorená

21. augusta 1995, ktorou ţalobcovia splnomocnili banku, podpísať v ich mene kúpnu zmluvu

a predloţiť príslušnej správe katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, ţe kúpna zmluva

zo 17. apríla 1997 je platná a preto ţalobu ako bezdôvodnú zamietli. Nezistili ani namietaný

rozpor s dobrými mravmi pri realizácii záloţného práva, keďţe nehnuteľnosti boli odpredané

v trhovej cene, stanovenej znalcom a nedošlo tým k poškodeniu ţalobcov ako záloţných

7

dlţníkov. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky, ktoré dovolanie bolo dovolacím súdom zamietnuté ako nedôvodné

a rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu tak zostalo právoplatné

dňom 24. marca 2004.

Ako bolo vyššie uvedené, za tú istú vec v zmysle treba v inom

konaní povaţovať ten istý nárok, o ktorom sa uţ právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý

právny dôvod vyplývajúci z totoţného skutkového stavu. V danom prípade predmetom sporu

je určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorý nárok (predmet konania) je iným

nárokom (predmetom konania) ako je určenie neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy),

v ktorom konaní sa (spravidla) posudzujú iné otázky ako v konaní o určení vlastníckeho

práva, resp. sa posudzujú len namietané dôvody neplatnosti určitého právneho úkonu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe ţalobou na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy sa priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu

(vlastníctva). Ani prípadné určenie neplatnosti zmluvy, resp. zamietnutie ţaloby ešte nemusí

znamenať, ţe účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, resp.

ţe nie je nositeľom práva, ktoré mu v dôsledku zmluvy zaniklo, pretoţe právo mu mohlo

zaniknúť, resp. ho mohol nadobudnúť aj neskôr na základe inej právnej skutočnosti. Ak súd

právoplatne rozhodne o tom, ţe určitá zmluva (kúpna zmluva o prevode nehnuteľností) je

platná alebo neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa spravidla neriešia všetky

otázky, aké by sa riešili v spore o určenie vlastníckeho práva, predovšetkým s konečnou

platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Vlastníkom nemusí byť osoba, ktorá bola

predávajúcim podľa kúpnej zmluvy, pretoţe za určitých podmienok mohlo dôjsť k zmene

v osobe vlastníka a to prípadne ešte skôr, neţ bola posudzovaná kúpna zmluva uzatvorená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe určenie vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam doteraz nebolo predmetom súdneho konania. Z obsahu spisu

ako i z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. síce vyplýva, ţe

medzi ţalobcami a ţalovanou 1/ prebiehalo v minulosti súdne konanie týkajúce sa sporných

nehnuteľností, avšak v tomto konaní sa súd zaoberal iba otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy,

nie aj otázkou určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Pre toto určenie, je

(vzhľadom na v ţalobe namietané dôvody) právna otázka platnosti kúpnej zmluvy „len“

otázkou prejudiciálnou (predbeţnou) vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu

(vlastníctva). Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe

8

v prípadoch, keď určitá otázka (platnosť zmluvy), ktorá pre iné konanie tvorí otázku

prejudiciálnu, uţ bola právoplatne rozhodnutá a vyriešená priamo vo výroku rozhodnutia, si

súd uţ túto otázku nemôţe (pokiaľ nejde o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného

konania a došlo k nim neskôr) predbeţne posúdiť inak, pretoţe výrok takéhoto právoplatného

rozsudku je preň záväzný a musí z neho vychádzať. Súd nemôţe v takomto prípade

vychádzať z iného záveru o existencii alebo neexistencii nároku medzi tými istými

účastníkmi, a túto otázku nemôţe sám v inom konaní znova posudzovať ani ako otázku

predbeţnú.

Najvyšší súd Slovensekj republiky tu poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR

, podľa ktorého, „Ak moţno ţalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu,

nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo

právneho vzťahu týka; tomu musí zodpovedať výrok. Právna otázka (platnosť zmluvy),

o ktorej je v skutočnosti rozhodované, tak síce získava povahu otázky predbeţnej vo vzťahu

k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), moţno však vyvodzovať, ţe je riešená

priamo vo výroku rozhodnutia. Ţalujúca strana ju totiţ nepriamo (podmienené právnym

záujmom) spravila predmetom určovacej ţaloby. V takom prípade je riešenie predbeţnej

otázky záväzné pre ďalšie spory, resp. súd z neho vychádza.“

V ďalšom konaní preto bude úlohou odvolacieho súdu sa zaoberať vecou samou, to je

určením vlastníckeho práva ţalobcov a posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne, či ţalobcovia sú, alebo nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností na základe

zisteného skutkového stavu, pričom sa najskôr musí vysporiadať s otázkou viazanosti súdu

právoplatným rozsudkom, v ktorom bolo rozhodované o (ne)platnosti kúpnej zmluvy, pretoţe

v tomto konaní je otázka platnosti kúpnej zmluvy otázkou prejudiciálnou.

Skutočnosť, ţe v preskúmavanom konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

9

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová