Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1325-2018.pdf
PDF · 93.77 KB
No categories available
30Ek/1325/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J.. Y. U., nar. XX.X.XXXX F. XX, XXXXX L.- F. Ves, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Anna Hudáková, s. r. o., Záhradnícka 66, 82108 Bratislava- Ružinov, IČO: 47250798, proti povinnej: F. R., nar. XX.XX.XXXX, X.. hraničiarov XXXX/XA, XXXXX L.- J., o vymoženie 18216,00 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, vedenej pod sp. zn. 313EX 70439/18, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/1325/2018 zo dňa 12.07.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.07.2019 uznesenie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Exekúcia proti povinnej sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/94/2016 zo dňa 10.07.2018. Predmetným rozhodnutím bola žalovaná (povinná) zaviazaná zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 18 216,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 18.03.2016 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2018 a vykonateľnosť dňa 14.08.2018. Povinná návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že zamestnávateľovi bol zaslaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, bolo jej ponechané len životné minimum, čo ju uvádza do nepriaznivej finančnej situácie. Zároveň vzniesla aj námietky voči trovám exekúcie, ktoré sú neadekvátne. V ďalšom podaní uviedla, že oprávnený, PhDr. Eduard Šebo, nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu, pretože ide o formálny, nevykonateľný exekučný titul, ktorý jej nebol nikdy doručený a tak sa nestal právoplatný ani vykonateľný, vedenie exekúcie je tak nezákonné. Poukázala tiež na skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 12C/94/2016 bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedla, že súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo a pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky, vymáhaný nárok, ktorý je predmetom exekúcie je bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera.
2/ Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 61l ods. 3, § 48 ods. 3 písm. a/, § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 277 ods. 1, 2, § 106 ods. 1 písma a/ a § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) právne posúdil tak, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a súdneho exekútora zistil, že exekučným titulom je rozsudok pre zmeškanie,
pričom ide o formu osobitného rozhodnutia, ktoré je výsledkom pasivity jednej alebo druhej procesnej strany. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní, tzv. materiálnu vykonateľnosť. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Skutočnosti namietané v návrhu na zastavenie exekúcie mala povinná možnosť v zákonnej lehote uplatniť v písomnom vyjadrení k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, kde jej bola táto povinnosť uložená, čo však neurobila. Zároveň bola v rozsudku poučená o možnosti podania odvolania z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a tiež o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením v prípade, ak z ospravedlniteľných dôvodov zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Keďže povinná tak neurobila, vyšší súdny úradník z informácie poskytnutej Okresným súdom Bratislava V. mal za preukázané, že rozsudok č.k 12C/94/2016-99 zo dňa 10.07.2018 bol žalovanej doručovaný na adresu Nám. hraničiarov 2617/8A, 851 03 Bratislava, čo je adresa trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR. Zásielka bola súdu vrátená s poznámkou „adresát neznámy“, pričom podľa § 111 ods. 3 CSP sa dňom jej vrátenia považovala za doručenú a uvedený rozsudok nadobudol po uplynutí lehoty na odvolanie právoplatnosť a vykonateľnosť.
3/ K námietke nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu, poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 48 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, kedy oprávnený tak ako bol označený v návrhu na vykonanie exekúcie je v zmysle exekučného titulu osoba, v prospech ktorej je možné navrhnúť vykonať exekúciu a preto námietka povinnej ani v tomto smere nie je dôvodná.
4/ Vo vzťahu k namietaným trovám exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že od 01.04.2017 nemožno podávať návrhy na zastavenie exekúcie z dôvodu nesprávnej výšky trov exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie musí okrem iného obsahovať presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Súdny exekútor vydal dňa 10.10.2018 upovedomenie o začatí exekúcie, kde presne špecifikoval výšku trov exekútora v zmysle vyhlášky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a určil trovy exekútora pre prípad splnenia vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, vo výške 10% zo základu na určenie + náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50% (t.j. 30,00 EUR) a tiež pre prípad, ak sa dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia, predbežne vyčíslil trovy exekúcie vo výške 20% základu na jej určenie + náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,00 EUR. Z uvedeného dôvodu vyšší súdny úradník o návrhu na zastavenie exekúcie v časti trov exekúcie nerozhodoval a námietku v tejto časti považoval za nedôvodnú.
5/ Nakoľko povinná nepreukázala, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jej návrh na zastavenie dôvodný, vyšší súdny úradník preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
6/ V zákonom stanovenej lehote podala povinná voči uzneseniu sťažnosť. Namietala nevykonateľnosť exekučného titulu, nedostatok aktívnej legitimácie oprávneného z dôvodu, že ide o formálny, nevykonateľný exekučný titul, ktorý povinnej nikdy nebol doručený a tak sa nestal ani právoplatný ani vykonateľný. V konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp. zn. 12C/94/2016 bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie, zásada ústnosti a zásada kontradiktórnosti konania s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole ex offo, na základe ktorej si žalobca PhDr. Eduard Šebo, nar. 14.09.1950 uplatňoval vymáhaný nárok na všeobecnom súde. Poukázala na neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pohľadávku oprávneného považovala za spornú čo do dôvodu a výšky, a za nárok bez právneho dôvodu, ktorý nemožno nazvať inak ako úžerou. Oprávnený zmluvu pripravil s nedostatkami, nedostatky návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa
27.5.2014 neodstránil, hoci sa o nich dozvedel cestou Okresného úradu Pezinok, Katastrálny odbor. Oprávnený zamlčal povinnej, že splnomocňuje za seba osobu splnomocnenca.
7/ Ďalej namietala, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu z dôvodu, že ide o zmluvu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, je viac ako opodstatnená a dôrazne žiadala exekučný súd, aby v súlade s platnými právnymi predpismi podrobil Zmluvu súdnej kontrole, keďže takúto povinnosť si má súd plniť ex offo a to v zmysle právnych predpisov EÚ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. V upovedomení o začatí exekúcie sa uvádza, že trovy exekúcie predstavujú sumu 2.099,60 EUR, pričom nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní, ktoré vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného.
8/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinnej ako neopodstatnenú zamietnuť, nakoľko dôvody ňou uvádzané považoval za nedôvodné, účelové a neopodstatnené. Povinná sa bez spojitosti veci odvoláva na judikáty Európskeho súdneho dvoru, Ústavu a judikáty Ústavného súdu SR, ktoré sú pre danú vec irelevantné, nakoľko sa netýkajú podstaty predmetu veci, a sú žalovanou uvádzané len z dôvodu obštrukcií pre predlžovanie konania. K aktívnej legitimácii oprávneného na vymáhanie nároku a k tvrdeniu povinnej, že sa jedná o úžeru a preto vymáhanie 18 216 € s príslušenstvom nie je zákonné uviedol, že ide o scestné a ničím nepodložené tvrdenie za účelom predlžovať konanie zo strany povinnej. Povinná nemá právo ako dôvod tiež uvádzať, že sa jedná o úžeru, nakoľko oprávnený jej vložil peniaze vo výške 18.216 € ako kúpnu cenu za pozemky, na účet, ktorých vymoženia sa teraz domáha v exekučnom konaní, nakoľko povinná si nechala aj pozemky aj obdržanú kúpnu cenu od oprávneného a na výzvy oprávneného nereagovala, začala sa zatajovať pred oprávneným aj pred súdmi. Povinná mala vedomosť o tom, že prevod spoluvlastníckeho podielu nebol zapísaný v katastri, ale peniaze nevrátila a na odstránenie vád nereagovala a poštu nepreberala ani od oprávneného ani zo súdu. Ďalej popísal skutočnosti, ktoré predchádzali začatiu exekúcie. Oprávnený uzavrel s povinnou kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu nehnuteľností vo vlastníctve povinnej za kúpnu cenu 18 216 Eur. Kúpnu cenu oprávnený uhradil v celosti dňa 20.06.2014 vkladom na účet povinnej. K zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech oprávneného však nedošlo, nakoľko katastrálnym úradom v Pezinku boli zistené formálne nedostatky. Tieto sa oprávnenému nepodarilo odstrániť z dôvodu neposkytnutia nevyhnutnej súčinnosti povinnou, v dôsledku čoho bolo katastrálne konanie zastavené. Následne oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpil a vyzval povinnú na vrátenie kúpnej ceny. Účinky odstúpenia nastali momentom jeho doručenia povinnej dňa 02.03.2016. Na výzvu povinná nereagovala, preto pristúpil k vymáhaniu uhradenej kúpnej ceny súdnou cestou. Okresný súd Bratislava V. vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Po zablokovaní jej účtu v banke zo strany exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, aj po uplynutí lehoty na odvolanie dodatočne podala odvolanie. Okresný súd Bratislava V. uznesením č.k. 12C/94/2016-144 zo dňa 18.06.2019 návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 10.07.2018 zamietol, nakoľko dospel k záveru, že návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre márne uplynutie zákonnej lehoty na podanie takéhoto návrhu nie je možné vyhovieť. Žalovaná však aj voči tomuto uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na zrušenie rozsudku podala odvolanie. Podľa názoru oprávneného jej dôvody neobstoja, pričom ako dôvody v sťažnosti používala vety z rozsudkov Európskeho súdneho dvora a Ústavného súdu SR vytrhnuté z kontextu, ktoré nesúvisia s vecou.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15/ Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Tu sudca poukazuje na ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto už len na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nižšie uvedené.
16/ Podstatnou námietkou povinnej bola skutočnosť, že pred Okresným súdom Bratislava V, ktorý exekučný titul vydal, boli porušené jej práva ako účastníka konania, k čomu uvádzala všeobecné dôvody (citácie z rozhodnutí) porušenia práva na spravodlivý proces. Exekučnému súdu neprináleží hodnotenie postupu súdu v základnom konaní a prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie nepodstatné.
17/ Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať ani samotný exekučný titul. To znamená, že aj keby Okresný súd Bratislava V nesprávne zistil skutkový stav alebo nesprávne právne posúdil vec, exekučný súd nemôže v tomto rozsahu vec preskúmavať. Návrh povinného na zastavenie exekúcie totiž nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho (základného) konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Pokiaľ povinná nesúhlasila s hmotnoprávnym posúdením nároku v exekučnom titule, mala možnosť využiť opravný prostriedok. Preto námietky povinnej týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi ňou a oprávneným (že pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu i výšky, je nárokom bez právneho dôvodu, úžerou, resp. právny úkon je neplatný, a že oprávnený za seba splnomocnil splnomocnenca) mohli mať význam pre rozhodnutie len v základnom konaní, v exekučnom konaní sú bez právneho významu.
18/ S jej tvrdením o nedoručení exekučného titulu sa vysporiadal už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení tak, že sám na Okresnom súde Bratislava V, ktorý exekučný titul vydal, zisťoval či bol povinnej doručený. V bode 20. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že jej bol rozsudok doručovaný na adresu trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR, pričom zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“, no s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 CSP sa považoval za doručený dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. K námietke nedostatku vecnej legitimácie oprávneného na vymáhanie nároku uviedol, že oprávnený je osobou oprávnenou z exekučného titulu, a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanoveniami § 36 ods. 1 a § 48 ods. 3 písm. a/ (správne malo byť písm. b/, čo však nepredstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho zrušenie) Exekučného poriadku. Tieto súdom zistené skutočnosti povinná v sťažnosti nijakým spôsobom nevyvracala ani nezdôvodňovala prečo by mali byť právne závery z takýchto zistení v napadnutom uznesení považované za nesprávne, preto možno konštatovať, že jej sťažnosť je v tejto časti neodôvodnená a tým nedôvodná.
19/ Pokiaľ tvrdila, že súd nepodrobil zmluvu kontrole ex offo, sudca uvádza, že takú povinnosť súd v exekučnom konaní nemá. Určitá ochrana v exekučnom konaní sa vzťahuje len na rozhodnutia (exekučné tituly) vydané na podklade spotrebiteľských zmlúv, čo však nie je tento prípad, pretože pre posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby na jednej strane vystupoval dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. V posudzovanej veci bol rozsudok (exekučný
titul) vydaný na podklade občianskoprávneho vzťahu medzi dvoma fyzickými osobami, nepodnikateľmi. Ani jej tvrdenie, že zmluva bola v rozpore s ustanoveniami § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka nemohlo v sťažnosti ako dôvod zmeny rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka obstáť, pretože ide rovnako o otázky, ktoré mohli byť posudzované v základnom konaní (vedenom pred Okresným súdom Bratislava V).
20/ Nedôvodné boli aj jej tvrdenia, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky odvolávajúc sa na neúčinnosť exekučného titulu z dôvodu rozporu so zákonom a dobrými mravmi. Sudca uvádza, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či vymáhané právo nie je prekludované. Nakoľko exekučný súd tieto skutočnosti pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku nezistil, vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Také okolnosti nevyšli najavo ani pri rozhodovaní o jej návrhu na zastavenie exekúcie, pretože pokiaľ povinná videla nezákonnosť exekučného titulu v dôvodoch spočívajúcich v hmotnoprávnom posúdení nároku a nesprávnosti postupu Okresného súdu Bratislava V, súd sa k nim už vyjadril vo vyššie uvedených odsekoch tohto rozhodnutia (body 16/ - 19/ odôvodnenia tohto rozhodnutia)
21/ K namietanej výške trov súdneho exekútora už vyšší súdny úradník dostatočne poučil povinnú, že o nich v súvislosti s nedôvodným návrhom na zastavenie exekúcie nerozhoduje a ani ich výšku ako dôvod zastavenia exekúcie nepreskúmava a zároveň mu vysvetlil ako dospel súdny exekútor k určeniu výšky trov. Preto ani sudca o tejto námietke nerozhodoval.
22/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za vecne správne, sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 30Ek/1325/2018 zo dňa 12.07.2019 považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.