Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/83/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci žalobcu: Forest-Wood s.r.o., so sídlom J. Ťatliaka 1785/6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 52 343 120, v konaní právne zastúpeného: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: LESOSERVIS Martin s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 53 680 472, v konaní o zaplatenie 6.152,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -82 zo dňa 1. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. -82 zo dňa 1. marca 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.152,36 Eur s úrokom z omeškania 8 % zo sumy 6.152,36 Eur od 08.08.2021 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dodal na základe objednávok žalovaného guľatinu, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. 2021060 vo výške 6152,36 Eur, ktorá faktúra sa stala splatnou dňa 07.08.2021. Žalovaný faktúrou vyúčtovanú sumu žalobcovi nezaplatil a nereagoval ani na predžalobnú výzvu.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v upomínacom konaní platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 4. októbra 2022, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca nedodal žalovanému tovar v objeme a v požadovanej kvalite ako sa zaviazal, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda. Žalobca sa bránil voči uvedeným tvrdeniam žalovaného tým, že žalovaný tieto svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi právne relevantnými dôkazmi, len stroho uviedol, že mu vznikla škoda z dôvodu zlej kvality a kvantity dodaného tovaru, bez bližšej špecifikácie vzniknutej škody.

4. Súd prvej inštancie ďalej v rozhodnutí konštatoval, že konateľ žalovaného požiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 01.02.2023 z dôvodu jeho práceneschopnosti. Súd akceptoval jeho návrh na odročenie pojednávania a termín pojednávania odročil na nový termín na deň 01.03.2023. Dňa 28.2.2023 bol súdu doručený odpis potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti konateľa žalovaného z neschopnosťou práce od 27.02.2023. Žalovaný o odročenie termínu pojednávania

nežiadal. Súd uvedené vyhodnotil tak, že žalovaný súhlasí, aby bolo vykonané pojednávanie v jeho neprítomnosti a súčasne, keďže nežiadal o odročenie termínu pojednávania, že žalovaný netrvá na výsluchu konateľa žalovaného. Z uvedeného dôvodu okresný súd vykonal pojednávanie dňa 01.03.2023 v neprítomnosti žalovaného, na ktorom pojednávaní právny zástupca žalobcu netrval na vykonaní dokazovania v zmysle jeho návrhu výsluchom konateľa žalobcu a žalovaného. Na základe uvedeného okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými do spisu a vo veci meritórne rozhodol.

5. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že na podklade vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ustanovenia a nasl. , ktorej predmetom bola dodávka guľatiny na základe objednávky žalovaného. Žalobca preukázal splnenie svojho záväzku dodať žalovanému objednanú guľatinu listinnými dôkazmi, a to Protokolom prebierky guľatiny č. 21070793 zo dňa 09.07.2021 a rovnako aj vyúčtovaním vo faktúre č. 2021060, kde vyúčtoval dodanie guľatiny podľa objednávky žalovaného, ktorú skutočnosť žalovaný ani nepopieral. Žalobca preukázal faktúrou č. 2021060, že rovnaké množstvo ako vyplýva z Protokolu prebierky guľatiny žalovanému aj vyúčtoval. Dodávka guľatiny ani cena guľatiny neboli medzi stranami sporné, keďže žalovaný túto skutočnosť nepopieral. K námietke žalovaného ohľadne kvality dodanej guľatiny a množstva guľatiny súd poukázal na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ani v stanovisku k predžalobnej výzve, či neskôr, neuviedol svoje vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyhodnotil, že nebol ani relevantný návrh žalovaného na dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, nakoľko nebolo zrejmé ani pre súd, ani pre protistranu, aká konkrétna dohoda ohľadne množstva a kvality mala byť navrhovaným dokazovaním preukázaná. Okresný súd preto konštatoval, že aj z uvedeného dôvodu bolo dôvodné vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného a zamietnuť návrh na dokazovanie výsluchom strán sporu, keďže nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti majú byť uvedeným dokazovaním preukázané.

6. Záverom okresný súd pre úplnosť poukázal na to, že žalovaný vady tovaru namietal oneskorene, a to až v liste zo dňa 27.06.2022. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ by aj žalovaný preukázal, že predmet kúpnej zmluvy mal vady (čo však v konaní preukázané nebolo), bolo dôvodné prihliadnuť na námietku žalobcu v zmysle ustanovenia a na účinky v ustanovení . Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal nárok žalobcu v celom rozsahu a súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania a právo na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky.

7. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady úspechu v konaní a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

8. Voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie v ktorom namietal, že okresný súd vyhodnotil doručenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti konateľa žalovaného tak, že súhlasí, aby bolo vykonané pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, a že súčasne netrvá na výsluchu konateľa žalovaného. Poukázal pritom na to, že predmetný dôkaz – výsluch konateľa žalovaného, žalovaný uviedol ako procesnú obranu už v samotnom písomnom odpore, nakoľko sa chcel daným výsluchom brániť vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom výsluch mal preukázať neexistenciu pohľadávky žalobcu. Okresný súd napriek tomu, že vedel, že konateľ žalovaného je práceneschopný, pojednávanie vykonal a vydal rozhodnutie bez toho, aby mal všetky relevantné dôkazy na vydanie samotného rozhodnutia. Žalovaný preto namietal porušenie práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresného súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu predčasne. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 21. novembra 2019, podľa ktorého, pokiaľ všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhnutý stranou konania, hoci tento dôkaz má preukazovať spornú skutkovú okolnosť medzi stranami konania, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn. zo dňa 01.03.2023 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania, odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

11. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

12. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a výlučne z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď na nariadenom termíne pojednávania dňa 01.03.2023 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného na podklade zisteného skutkového stavu, pričom sám rozhodol, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Odvolateľ vyčítal prvoinštančnému súdu, že postupoval v súdnom konaní v jeho neprítomnosti a nevykonal navrhnutý dôkaz – výsluch konateľa žalovaného, ktorý žalovaný navrhoval už v samotnom písomnom odpore. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie napriek tomu, že vedel, že konateľ žalovaného je práceneschopný, pojednávanie vykonal a vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby mal všetky relevantné dôkazy na vydanie rozhodnutia. Uvedená obrana žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že žalovaný doručil súdu dňa 28.02.2023 len odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bez ďalšieho úkonu. Pokiaľ žalovaný predmetným úkonom mienil žiadať o odročenie termínu pojednávania, v zmysle ustanovenia mal podať kvalifikovaný návrh na odročenie pojednávania, ktorý musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v ust. , (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania), aj osobitné náležitosti vyžadované v ust. (dôvod odročenia a telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktoré ho má súd upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania). Žalovaný však súdu doručil len samotné potvrdenie o práceneschopnosti konateľa žalovaného, bez súčasne priloženého návrhu na odročenie pojednávania, preto okresný súd postupoval správne, keď vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný nesplnil vyžadovaný procesný postup potrebný na odročenie pojednávania. Predloženie listiny o práceneschopnosti konateľa žalovaného do spisu nie je totiž súčasne návrhom na odročenie pojednávania, avšak, bez ďalšieho ho možno posúdiť, len ako ospravedlnenie neprítomnosti z pojednávania, čo nestačí na to, by súd mohol pojednávanie odročiť. Ak strana, ktorá sa pojednávania nemôže zúčastniť, má záujem na odročení pojednávania, musí návrhom súd požiadať, aby vec v jej neprítomnosti neprejednal. K tomuto návrhu musí súčasne pripojiť dôvod, pre ktorý sa nemôže na pojednávaní zúčastniť a kontaktné údaje, na ktoré žiada byť upovedomená o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Odvolací súd dodáva, že ani v prípade pokiaľ by aj žalovaná strana podala návrh na odročenie pojednávania, v zmysle ustanovenia , zo strany súdu nedochádza k odročeniu pojednávania automaticky, avšak prvoinštančný súd posudzuje vážnosť dôvodov strany sporu na odročenie pojednávania. O tom, či pojednávanie súd odročí, upovedomí bezodkladne stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla. Pojednávanie však môže prvoinštančný súd odročiť len z dôležitých dôvodov.

15. Žalovaný ďalej prvoinštančnému súdu vytýkal, že na nariadenom pojednávaní dňa 01.03.2023 rozhodol v jeho neprítomnosti, a to bez toho, aby vykonal ním navrhnutý dôkaz – výsluch konateľa žalovaného v konaní. Poukazoval pritom na to, že tento dôkaz navrhoval už v samotnom písomnom odpore voči platobnému rozkazu a chcel ním preukázať neexistenciu pohľadávky žalobcu, teda takú skutkovú okolnosť, ktorá bola pre meritórne posúdenie jeho žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca. Žalovaný mal za to, že týmto postupom mu prvoinštančný súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd na danom mieste poukazuje na to, že v zmysle rozhodnutie o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov súd vykoná patrí výlučne súdu. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie strán sporu, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. ). Strany sporu majú povinnosť tvrdenia a s tým spojenú dôkaznú povinnosť, teda svoje skutkové tvrdenia musia súdu preukázať predloženými dôkaznými prostriedkami. Dôkazným prostriedkom je v súlade s najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Výsluch strany sporu je teda len jedným z dôkazných prostriedkov, na ktoré prihliada súd v rámci vykonaného dokazovania. Z ustanovenia pritom vyplýva, že súd nie je povinný vykonať každý z navrhnutých dôkazov stranou sporu s prihliadnutím na procesnú ekonómiu sporu obsiahnutú v ustanovení , keďže súd je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom musí predchádzať zbytočným prieťahom. Súd preto vykoná len tie dôkazy, ktoré majú relevanciu k prejednávanej veci a sú spôsobilé preukázať jednotlivé skutkové tvrdenia strán sporu. Spravidla tak nevykoná dôkazy, ktoré by neprispeli k náležitému objasneniu veci a boli by nadbytočné. Strana sporu je v zmysle ust. povinná, v prípade popretia skutkových tvrdení protistrany, uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jej popretie neúčinné a skutkové tvrdenia protistrany sa tak považujú za nesporné. Pokiaľ je popretie neúčinné, nie je potom dôvod vykonávať dokazovanie na preukázanie neurčitých a bezobsažných tvrdení. Okresný súd v bode 25. svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, z ktorého dôvodu nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - nepovažoval za relevantný návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalovaného, keďže z návrhu žalovaného nebolo zrejmé aká konkrétna dohoda ohľadne množstva a kvality mala byť navrhovaným dokazovaním preukázaná.. Tvrdenia žalovaného tak nenaplnili zákonné predpoklady vyžadované ust. v dôsledku čoho súd vyhodnotil ním realizované popretie skutkových tvrdení protistrany za neúčinné. V bode 26. odôvodnenia predmetného rozhodnutia pre úplnosť okresný súd poukázal aj na to, že bolo dôvodné prihliadnuť aj na námietku žalobcu v zmysle a na účinky ustanovené v ustanovení , keďže žalovaný neuplatnil vady tovaru včas. Prvoinštančný súd jasne, výstižne a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil, prečo nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz. Preto nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnutý dôkaz z dôvodu nemožnosti konateľa žalovaného dostaviť sa na pojednávanie pre práceneschopnosť, avšak z toho dôvodu, že predmetný dôkaz považoval z hľadiska dôkazného za neopodstatnený. V prejednávanom prípade preto nedošlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, ani k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, preto odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom neboli dôvodné na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. novembra 2019, kde v prejednávanom prípade Ústavný súd SR konštatoval, že nevykonaním dôkazu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd dodáva, že v danom náleze Ústavného súdu SR sa riešila skutkovo a právne iná situácia, kedy nevykonaný dôkaz mal podstatný vplyv na zistenie skutkového stavu a v nadväznosti naň aj na rozhodnutie súdu v merite veci. V odvolaním napadnutej súdenej veci však o takýto prípad nejde. Ako už bolo konštatované vyššie, okresný súd vo svojom rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že vykonanie dôkazu výsluchom konateľa žalovaného nemá žiadnu relevanciu, a to dokonca z viacerých dôvodov (neodôvodnenosť potreby jeho výsluchu vo väzbe na predmet sporu konkrétnymi skutkovými tvrdeniami žalovaného, ako aj neopodstatnenosť dôkazu z dôvodu existencie iného dôvodu na zamietnutie žaloby - § 428 ods. 1, 2 Obch. zákonníka).

17. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvoinštančného súdu v intenciách žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa a vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa , ktorý vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).