Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-903-2018.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Subarea
35Ek/903/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnému: F. E., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Nikoleta Gallová, advokátka, Mostová 2, 811 02 Bratislava, o vymoženie 1 116 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Šteinerová, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/903/2018 zo dňa 11.10.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.10.2019 rozhodnutie, ktorým exekúciu podľa §61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.) a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok III.). Exekúcia sa vykonávala na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/254/2017 vydané Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu dňa 18.12.2017. Citujúc § 45 ods. 2 písm. d/, 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 29, § 34 ods. 4, § 38 ods. 1 a § 44 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) vyšší súdny úradník vec posúdil tak, že vymáhanú pohľadávku pozostávajúcu z rozhodcovského poplatku za podaný odpor vo výške 276 eur a z poplatku za vznesenie námietok nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo výške 840 eur považoval v zmysle čl. I. rozhodcovských pravidiel za trovy rozhodcovského konania (§ 29 ZoRK). ZoKR explicitne vymedzuje rozhodcovské rozhodnutia spôsobilé byť exekučnými titulmi, ktorými môže byť predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom (§ 22c ZoKR) a rozhodcovský rozsudok (§ 44 ods. 2 ZoKR). Žiadne iné rozhodcovské rozhodnutie vydané podľa ZoKR nemôže byť podkladom vykonávanej exekúcie. V tejto súvislosti poukázal i na výklad § 38 ZoKR v Zákone o rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 508), v zmysle ktorého: „ kľúčovým rozdielom medzi rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovským uznesením je to, že rozhodcovské uznesenie nie je exekučným titulom (§ 44 ods. 2 a contrario, s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22c). Takisto nemôže byť predmetom žaloby o zrušenie podľa § 40 (opäť s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22d)“ a na rozhodnutie R 58/1997, podľa ktorého je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia, podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Keďže bola v priebehu exekúcie súdom zistená skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a pre ktorú nemožno v nej pokračovať, vyšší súdny úradník podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
2/ V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený voči rozhodnutiu sťažnosť, požadujúc rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie súdu považoval za nesprávne z dôvodu, že ide o situáciu, kedy si uplatňuje nezaplatené rozhodcovské poplatky voči účastníkovi rozhodcovského konania samotný rozhodcovský súd. Citované časti odbornej publikácie profesora Števčeka v napadnutom uznesení, sa nemôžu týkať oprávneného, lebo v tejto publikácii sa pojednáva iba o vzájomných vzťahoch účastníkov rozhodcovského konania voči sebe, ale nie o vlastnom vzťahu rozhodcovského súdu voči účastníkovi rozhodcovského konania pri vymáhaní nezaplatených rozhodcovských poplatkov. Rozhodcovský súd o trovách účastníkov rozhodcovského konania rozhodne buď v samotnom rozhodcovskom rozsudku súčasne s rozhodnutím o merite veci podľa § 34 ods. 1 ZoRK, alebo v samostatnom rozhodcovskom rozsudku iba o výške trov rozhodcovského konania podľa § 34 ods. 4 ZoRK. Je zrejmé, že zákonodarca tu myslel iba na trovy rozhodcovského konania, ktoré sa týkajú výlučne účastníkov rozhodcovského konania a nie rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nie je účastníkom rozhodcovského konania v žiadnom procesnom postavení. V rozhodcovskom rozsudku by nemal rozhodcovský súd štandardne rozhodovať o vlastných nárokoch, ale mal by tak robiť (procesným) rozhodcovským uznesením. Ak to rozhodcovský súd uzná individuálne za vhodné, tak môže tento svoj nárok znova uviesť samostatným výrokom v rozhodcovskom rozsudku, ktorým konanie ukončí. V takom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Je iba na uvážení rozhodcovského súdu, akú procesnú formu zvolí. Je to jeho procesné právo. V tomto prípade to bolo rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/254/2017 zo dňa 18.12.2017.
3/ Oprávnený ďalej uviedol, že nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by zakazovala rozhodcovské uznesenie ako exekučný titul resp. ako uvádza Exekučný poriadok, oprávnený nepozná žiadnu zákonnú normu, ktorá by vylučovala rozhodcovské uznesenie z pojmu „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní.“. Zákonodarca v texte ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku jednoznačne uviedol pojem „vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní“, ktoré v sebe určite zahŕňa „rozhodcovský rozsudok“, ale aj „rozhodcovské uznesenie.“
4/ V § 38 ods. 1 ZoRK nie je uvedená žiadna konkrétna špecifikácia obsahu rozhodcovského uznesenia ani špecifikácia, resp. vylúčenie možnosti viacerých výrokov uvedených v jednom rozhodcovskom uznesení. Zákon nevylučuje, aby rozhodcovský súd v jednom rozhodcovskom uznesení rozhodol o svojej právomoci podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoRK, a zároveň aj o trovách rozhodcovského konania samotného rozhodcovského súdu s tým súvisiacich podľa § 29 ZoRK. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní môže vydať dva procesné druhy rozhodcovských uznesení, resp. môžu byť judikované dva procesné druhy záväzného výroku. Pokiaľ výrok zaväzuje iba účastníkov rozhodcovského konania, je takéto rozhodcovské uznesenie exekučným titulom iba pokiaľ sa týka predbežného opatrenia podľa § 22c ods. 1 ZoRK. Pokiaľ výrok rozhodcovského uznesenia procesne zaväzuje účastníka rozhodcovského konania voči samotnému rozhodcovskému súdu je riadnym exekučným titulom samotného rozhodcovského súdu. Takéto právo rozhodcovského súdu vychádza z jeho univerzálneho práva prinútiť účastníka rozhodcovského konania napríklad predložiť dôkaz podľa § 27 ZoRK, alebo zaplatiť príslušné rozhodcovské poplatky rozhodcovskému súdu podľa § 29 ZoRK. Pokiaľ by zákonodarca nepredpokladal, že aj rozhodcovské uznesenie sa môže stať exekučným titulom s rovnakou právnou silou ako rozhodcovský rozsudok, tak by § 38 ods. 2 ZoRK nedával žiaden zmysel. Rozhodcovský súd tak podľa neho môže o rozhodcovských poplatkoch rozhodnúť uznesením za primeraného použitia ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - CSP (§ 51 ods. 3 ZoRK), konkrétne § 262 CSP, kde súd o poplatkoch vždy rozhoduje uznesením.
5/ Ďalej nesúhlasil ani s tým, aby v prípade zastavenia exekúcie bol zaviazaný znášať akékoľvek trovy s tým spojené, nakoľko jej zastavenie ničím nezavinil. Reštriktívny prístup exekučného súdu k rozhodcovskému uzneseniu nemohol oprávnený nijako predvídať. Aj samotný dôvod zastavenia exekúcie oprávneného zo strany exekučného súdu je založený iba na subjektívnom výklade hypotézy, že rozhodcovské uznesenie na rozhodcovské poplatky samotného rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom. Jediný, kto zavinil zastavenie exekúcie oprávneného, je exekučný súd. Exekučný súd podľa oprávneného vykonal nepovolený meritórny prieskum samotného rozhodcovského konania, keď posudzoval procesný postup rozhodcovského súdu v konaní, konkrétne otázku, či mal rozhodcovský súd rozhodovať o vlastných nárokoch rozhodcovským rozsudkom podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Exekučný súd týmto zasiahol do nezávislosti iného orgánu, ktorý rozhodoval v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je odvolacím orgánom voči rozhodcovskému konaniu, ani kauzálne príslušným
súdom, ktorý by mal akúkoľvek právomoc preskúmavať rozhodcovské konanie. Uvedené rozhodcovské uznesenie mohlo byť podrobené súdnemu prieskumu jedine na kauzálne príslušnom Okresnom súde Bratislava V podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., ale určite nie na exekučnom Okresnom súde Banská Bystrica. Pokiaľ exekučný titul oprávneného mal nejaké procesné vady, mohol o tom rozhodnúť iba kauzálne príslušný súd a zákonný sudca na Okresnom súde Bratislava V a to iba na základe návrhu
- žaloby povinného voči druhému účastníkovi rozhodcovského konania. Aj prípadná procesná obrana v exekučnom konaní prislúcha iba povinnému a nie exekučnému súdu. Exekučný súd iba vykonáva to, čo už bolo právoplatne rozhodnuté. Povinný nezaplatil rozhodcovskému súdu rozhodcovské poplatky, ktoré sú judikované rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/254/2017 zo dňa 18.12.2017. Pohľadávka existuje. Na tomto právnom stave sa nič nezmenilo a oprávnený má plné právo na exekučnú ochranu svojej pohľadávky zo strany exekučného súdu. Na podporu svojich tvrdení citoval časť odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoEk/1/2019 zo dňa 26.06.2019, v zmysle ktorého exekučnému súdu neprináleží v priebehu exekúcie v nespotrebiteľskom spore rozhodcovský rozsudok podrobovať dôkladnému prieskumu a na základe toho rozhodnúť. Pokiaľ exekučný súd konanie neprerušil a prejudiciálne by si túto otázku posúdil inak, resp. opačne, založilo by to pre sporovú stranu zákonný dôvod pre prípustnosť žaloby na obnovu konania. Odvolacia námietka oprávneného v tom, že ak je exekučným titulom právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom spore, tak exekučný súd nemá právo takéto rozhodcovské rozhodnutie akokoľvek preskúmavať je nedôvodná, pretože exekučný súd k takému súdnemu prieskumu, ktorý by bolo nad rámec zákona vôbec nepristúpil. Odvolací súd má za to, že exekučný súd práve naopak konanie prerušil správne, aby sa kauzálne príslušný súd v potrebnom rozsahu touto otázkou riadne zaoberal a v zmysle zákona o nej rozhodol, pretože exekučnému súdu to právny poriadok v tomto konaní nedovoľuje. Bude práveže v právomoci Okresného súdu Bratislava V, ako súdu kauzálne príslušného, aby preskúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a s tým spojenú právomoc rozhodcovského súdu, ako aj výskyt prípadných procesných vád v rozhodcovskom konaní. Je potrebné aby sa kauzálny súd zaoberal všetkými nastolenými otázkami, ktoré vyplývajú zo žaloby povinného, aby posúdil, či povinný využil všetky námietky, ktoré ZoRK vyžaduje a vôbec, či sa bude zaoberať tým, či povinný postupoval podľa § 17a, § 21 ods. 4, § 40 ods. 4 a nasl. ust. ZoRK. Exekučný súd na tento postup nemal právomoc a nič z jeho konania nenasvedčuje tomu, že by uvedené ustanovenia v konaní v rozpore so zákonom uplatnil, tak ako to uvádza oprávnený.“
6/ Povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadril.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
13/ Podľa § 21 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
14/ Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
15/ Podľa § 22c ods. 1 ZoRK predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.
16/ Podľa § 29 ZoRK ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.
17/ Podľa § 38 ods. 1 ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
18/ Podľa § 34 ods. 4 ZoRK výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.
19/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, návrhu na zastavenie exekúcie a ostatných dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto už len na doplnenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia dopĺňa ďalej uvedené.
20/ V danej veci má byť exekučným titulom rozhodcovské uznesenie (nie rozsudok), ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti platiť trovy rozhodcovského konania. Takéto rozhodcovské uznesenie však nie je vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu, teda nepredstavuje relevantný exekučný titul, a to z nižšie uvedených dôvodov.
21/ Exekučný poriadok ustanovuje v § 45 ods. 2 písm. d/, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní. Vyšší súdny úradník túto právnu normu v napadnutom uznesení nespochybňoval tak, ako to uvádzal oprávnený v sťažnosti. Exekučný poriadok však treba považovať za lex generalis vo vzťahu k zákonu o rozhodcovskom konaní (ZoRK), pokiaľ ide o otázku exekučných titulov, pričom ZoRK za vykonateľné rozhodnutia považuje len rozhodcovské rozsudky (§ 44 ods. 2 ZoRK) a uznesenia o predbežnom opatrení (§ 22c ods. 1 ZoRK). Predložené rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/254/2017 zo dňa 18.12.2017 však nie je uznesením o predbežnom opatrení, ale uznesením o povinnosti zaplatiť rozhodcovský poplatok, ktorý má povinný nahradiť nie druhej strane sporu, ale rozhodcovi, ktorý spor rozhodoval. Podľa § 29 ZoRK sa rozhodcovské poplatky považujú za trovy konania, pričom o trovách rozhodcovského konania má rozhodnúť súd v zmysle § 34 ods. 4 ZoRK rozhodcovským rozsudkom bez ohľadu na to, či nárok na ne patrí účastníkom konania alebo rozhodcovskému súdu. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy, ktorému zákon o rozhodcovskom konaní nepriznáva vykonateľnosť. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. Treba podotknúť, že
aj keď rozhodca na uznesení vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie sa nestáva vykonateľným vyznačením tejto doložky, ale zo zákona po splnení tam ustanovených podmienok. Zákon o rozhodcovskom konaní však priamo zakotvuje, že o trovách rozhodcovského konania, medzi ktoré podľa § 29 ZoRK patria aj rozhodcovské poplatky, treba rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom (§ 34 ods. 4 ZoRK), a túto možnosť má rozhodca i po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Preto nemožno rozhodcovské uznesenie považovať za vykonateľné rozhodnutie, i napriek tomu, že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti.
22/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Keďže exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia, ktoré nepredstavuje exekučný titul, následkom je zastavenie exekúcie (obdobne napr. R 19/1987 výkon rozhodnutia treba zastaviť i v prípade, že doposiaľ neexistuje rozhodnutie, ktoré má byť vykonávané). Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Nakoľko oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil a predložil rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 Exekučného poriadku, exekúciu bolo potrebné ako nesprávne nariadenú zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
23/ Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoEk/1/2019 zo dňa 26.06.2019, o ktoré opieral svoje tvrdenia oprávnený, sudca uvádza, že nie je pre rozhodnutie v tejto veci právne významné, nakoľko podkladom tam uvedeného exekučného konania bol rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské uznesenie, ako je to v predmetnom exekučnom konaní. Krajský súd sa vôbec nezaoberal posudzovaním spôsobilosti rozhodcovského uznesenia o trovách rozhodcovského konania byť exekučným titulom. Na daný prípade neboli použiteľné ani závery o preskúmavaní existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy a s tým spojenej právomoci rozhodcovského súdu, ako aj výskyt prípadných procesných vád v rozhodcovskom konaní kauzálne príslušným súdom (Okresným súdom Bratislava V), pretože exekučný súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal meritórnym prieskumom spočívajúcim v posudzovaní existencie a ani platnosti rozhodcovskej zmluvy, ani procesným postupom rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia (rozhodcovského uznesenia). Exekučný súd len preskúmaval samotné rozhodnutie (rozhodcovské uznesenie) z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, ktoré oprávnenie má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012).
24/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď bolo súdom zistené, že exekúcia sa vedie na základe nespôsobilého exekučného titulu, sudca podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
25/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
26/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
27/ Oprávnený mal za to, že mu nie je možné pričítať zastavenie exekúcie, nakoľko sám jej zastavenie nezavinil, ale k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu na strane exekučného súdu.
28/ Sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal súd za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku povinným (solúciou), ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu
výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, preto sudca ďalej posudzoval, či možno povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora uložiť oprávnenému.
29/ V exekučnom konaní oprávnený nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Aj keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, na ktorom bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, predložené rozhodnutie nebolo spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd nie je doložkou vykonateľnosti viazaný (porovnaj R 4/2000). Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo exekučným titulom už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu, že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti, čo potom možno považovať za dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014). Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku III. tak bolo správne, nakoľko dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená, možno na základe vyššie uvedeného, oprávnenému pričítať a vyšší súdny úradník správne aplikoval ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.