Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-9-2024.pdf
PDF · 157.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: A. B. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom E. XXXX/XX, XXX XX F. G. proti 1/ maloletému dieťaťu: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. E. XXX/XX, XXX XX I. I., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, 2/ matke maloletého dieťaťa: B. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. E. XXX/XX, XXX XX I. I., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX I. I., v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu G. H., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Pc/1/2023-364 zo dňa 18. septembra 2023 vo výrokoch IV., V., VI., VII.
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Pc/1/2023-364 zo dňa 18. septembra 2023 v napadnutých výrokoch IV., V., VI., VII. p o t v r d z u j e s tým, výrok IV. správne znie: „Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 230,- Eur, splatnou vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky s účinnosťou od 24.01.2021 a 50,- Eur titulom tvorby úspor počnúc dňom 24.01.2021 vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci, a to na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej.“
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Pc/1/2023-364 zo dňa 18. septembra 2023 vo výrokoch I., II., III. nenapadnutých odvolaním zostáva nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd výrokom I. určil, že B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX D., občan SR, je otcom maloletej G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XXX/XX, I. I., štátna občianka SR, z matky B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. E. XXX/XX, I. I., občianka SR. Výrokom II. bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Podľa výroku III. otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú stredu v čase od 15,30 hod. do 17,30 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15,30 hod. do 17,30 hod. a v nedeľu od 08,30 hod. do 11,30 hod. tak, že v stanovenom čase dieťa preberie od matky maloletej pred jej bytom, prípadne z predškolského zariadenia v stanovenom čase ho matke v mieste jej bydliska odovzdá. Matka je povinná na styk maloletú s otcom pripraviť. Výrokmi IV., V., VI., VII. bolo rozhodnuté, že otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 230,- Eur splatnou vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky s účinnosťou od 24.01.2021 a 50,- Eur titulom tvorby úspor počnúc dňom 24.01.2021, vždy do 15.
dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 1.381,11 Eur je otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 1.650,- Eur je otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd v odsekoch 1. až 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa, majetkové pomery navrhovateľa. V návrhu navrhovateľ okrem iného poukázal na to, že je presvedčený, že jedine on je otcom dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre jeho počatie s matkou dieťaťa udržiaval pohlavný styk a matka dieťaťa v tom čase nemala známosť s iným mužom, avšak požadoval, aby bolo súdom určené jeho otcovstvo k maloletej až po vykonaní testov DNA.
3. V odsekoch 7. až 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie matky maloletej, v ktorom uviedla, že nikdy nepopierala to, že otcom maloletej je navrhovateľ, opakovane navrhovateľa žiadala o súčinnosť a o zápis maloletej na príslušnom matričnom úrade súhlasným vyhlásením rodičov, toto však navrhovateľ odmietol. Poukázala na výdavky maloletej, svoje náklady. Žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 350,- Eur, z toho 300,- Eur titulom bežného výživného a 50,- Eur titulom tvorby úspor.
4. Na základe uznesením okresného súdu ustanoveného znalca z odboru: Genetika, odvetvie: Analýzy DNA, doc. A. C. K., H. bol ním vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX L. XX.XX.XXXX, M. ktorého záverov vyplynulo, že na základe analýzy DNA znalec určil B. B. za biologického otca maloletej G. narodenej z matky B. H. s mierou pravdepodobnosti určenia označeného muža za biologického otca, ktorá je viac ako 99,999 %.
5. Okresný súd poukázal na rozsah vykonaného dokazovania, výsluch navrhovateľa, výsluch matky, na správy kolízneho opatrovníka, jeho vyjadrenia, dôkazy o príjmoch účastníkov a po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 110 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
6. Okresný súd zistil, že maloletá G. H. sa narodila XX.XX.XXXX matke B. H., nar. XX.XX.XXXX. K určeniu otcovstva nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov (navrhovateľom a matkou), nedošlo k určeniu otcovstva domnienkou svedčiacou manželovi matky, nakoľko navrhovateľ s matkou neuzavrel manželstvo. Z písomných vyjadrení navrhovateľa, ako aj matky vyplynulo, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa mala matka a navrhovateľ ako muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, spolu pohlavný styk. Podľa záveru Znaleckého posudku znalca doc. Ing. C. K., H. N. XX/XXXX M. L. XX.XX.XXXX možno otcovstvo navrhovateľa považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999 %.
7. V odsekoch 24., 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na majetkové pomery matky, navrhovateľa. Matka poberá rodičovský príspevok v sume 412,60 Eur od 01.01.2023 a v sume 473,30 Eur od 01.08.2023. Matka poberá prídavok na maloleté dieťa v sume 60,- Eur od 01.01.2023. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním, s ktorých úhradou jej pomáhajú jej rodičia žijúci spoločne s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti sú 718,- Eur úver, elektrina a energia v byte vrátane kúrenia 350,- Eur, daň z nehnuteľnosti a komunálny odpad 47,45 Eur, telefón 51,- Eur. Matka je slobodná. Iné nehnuteľnosti, hnuteľné veci, motorové vozidlá nevlastní. Navrhovateľ je zamestnaný na trvalý pracovný pomer vo firme B. - O. L. a jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 2022 predstavoval sumu 1.370,58 Eur (č.l. 291), čistý priemerný mesačný príjem v roku 2021 predstavoval sumu 760,10 Eur (č.l. 11), čistý priemerný mesačný príjem v roku 2022 sumu 727,73 Eur (č.l. 304 rub až 307 rub spisu), v roku 2023 predstavoval priemerný vymeriavací základ za obdobie 01/2023 až 07/2023 sumu 1.224,53 Eur (lustrácia zo Sociálnej poisťovne). Navrhovateľ nie je vlastník žiadnej nehnuteľnosti (č.l. 318 spisu), je vlastníkom a držiteľom štvorkolky (319 - 320 spisu). Navrhovateľ obýva spoločnú domácnosť s jeho priateľkou, a to striedavo buď v jej byte v I. I. P. F. L. Q. C. E. D.. Pravidelné mesačné výdavky navrhovateľa predstavujú 100,- Eur výživné na maloletú, 100,- Eur tvorba úspor, 100,- Eur príspevok
rodičom na bývanie, 200,- Eur strava, 80,- Eur drogéria a ošatenie, 50,- Eur náklady na mobilný telefón, splátka spotrebného úveru 134,90 Eur. Okresný súd v odseku 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenie matky ohľadne výdavkov na maloletú.
8. Okresný súd skonštatoval, že na základe záverov znaleckého posudku mal za preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému dieťaťu možno považovať za dokázané, preto podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine určil, že otcom maloletého dieťaťa je navrhovateľ (výrok I.). Zároveň maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky podľa výroku II. rozsudku okresného súdu.
9. K úprave styku okresný súd uviedol, že matka navrhla, aby bol ponechaný na dohodu rodičov ako to bolo napokon doposiaľ a aby súd autoritatívnym rozhodnutím styk neupravoval. Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka úpravy styku najjednoduchšie by bolo styk neupravovať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ trval na návrhu styk s maloletou upraviť a nesúhlasil s ponechaním úpravy styku na dohode rodičov, okresný súd pristúpil k úprave styku, a to prioritne z pohľadu najlepších záujmov maloletého dieťaťa pri rešpektovaní jeho denného režimu. Maloletá počnúc septembrom 2023 nastúpila do materskej škôlky, kde je pravidelne ukladaná na poobedný spánok. V konaní bolo zo strany navrhovateľa viackrát poukázané na situácie, keď matka navrhovateľovi neumožnila styk s maloletou, ale rovnako tak aj matka poukazovala na viaceré situácie, keď napriek tomu, že navrhovateľa sama nabádala na trávenie času s maloletou v intenzívnejšom režime, opakovane, viackrát alebo častejšie, k takémuto kroku navrhovateľ nepristúpil. Okresný súd v záujme prioritne chrániť záujmy a práva maloletého dieťaťa, medzi ktoré patrí aj právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi, pristúpil k úprave styku navrhovateľa s maloletou podľa výroku III. rozsudku okresného súdu, ktorá úprava reflektovala na denný režim maloletej, jej návštevu materskej škôlky, ako aj potrebu dodržiavania režimu večere, hygieny a pokojnej prípravy ma nočný odpočinok.
10. K úprave vyživovacej povinnosti okresný súd vychádzal zo skutočností zistených dokazovaním. Na preukázanie účelne vynaložených nákladov na výchovu a starostlivosť o maloletú matka okresnému súdu predložila zoznam výdavkov, v rámci ktorého uviedla pravidelné a mesačné výdavky - návšteva materskej škôlky, vrátane stravy 90,- Eur mesačne, ZRPŠ 30,- Eur polročne, poplatok v súvislosti s nástupom maloletej do materskej škôlky jednorazový 30,- Eur, mesačné výdavky na lieky 100,- Eur, plienky 63,94 Eur, nutrilon 22,- Eur, vlhčené obrúsky 11,90 Eur, detský čaj 3,85 Eur, ovocné príkrmy 147,- Eur, kozmetika 30,- Eur, probiotiká 17,80 Eur, hračky 297,44 Eur, oblečenie 150,- Eur, pyžamá 45,- Eur, papučky 20,- Eur, návšteva detských herní 100,- Eur, výlety 300,- Eur. Maloletá aktuálne krúžky nenavštevuje. V minulosti navštevovala kurz plávania. Matka uviedla, že má záujem maloletú prihlásiť opätovne na plavecký kurz, ako aj na tanečnú, s čím predpokladá mesačné výdavky vo výške 150,- Eur. V konaní bolo potvrdené, že navrhovateľ prispieva na výživu a starostlivosť o maloletú počnúc mesiacom február 2021 sumou 100,- Eur, ktorú uhrádza pravidelne mesačne k rukám matky. Navrhovateľ okrem pravidelného výživného v rozsahu 100,- Eur mesačne v konaní tvrdil a preukazoval, že na výživu a starostlivosť o maloletú prispieva pravidelne mesačne aj ďalším vynakladaním nákladov súvisiacich so zakupovaním oblečenia, obuvi, hračiek, drogérie pre maloletú, s čím mu pomáhajú finančne aj jeho rodičia (č.l. 310, 311 spisu). Tieto náklady navrhovateľa matka nespochybnila, avšak tvrdila, že v prevažnej miere sa jedná o financie navrhovateľovi poskytované na uvedený účel práve jeho rodičmi. Za obdobie mesiacov február 2021 až máj 2023 navrhovateľ vyčíslil vynaložené náklady za finančnej pomoci jeho rodičov na celkovú sumu vo výške 12.654,84 Eur.
11. Okresný súd pri určení výživného vychádzal zo skutočných a odôvodnených potrieb maloletej, schopností, možností navrhovateľa ako povinného. Pri stanovení výšky výživného porovnal reálny príjem otca maloletej, ktorý je v priemere 860,- Eur mesačne s poukazom na dosiahnuté druhostupňové vysokoškolské vzdelanie navrhovateľa, jeho stabilné umiestnenie na pracovnom trhu, ako aj s poukazom na už v minulosti, t.j. v roku 2020 u rovnakého zamestnávateľa dosahujúci preukázateľne vyšší priemerný mesačný príjem (podľa odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ako aj s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa o jeho schopnosti tvoriť maloletej mesačne úspory, s vekom a odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, tak ako ich okresnému súdu preukázala v priebehu konania matka. Okresný súd poznamenal, že pri vyhodnocovaní dôvodnosti a nevyhnutnosti nákladov, ktoré mesačne na starostlivosť a výchovu a výživu maloletej vynakladá matka, sa jedná v prevažnej miere o náklady hradiace práve rodičmi matky maloletej, ktorí svojou snahou a finančnou výpomocou nepochybne zabezpečujú vysoký štandard a životnú úroveň maloletej. Sú to aj rodičia navrhovateľa so značnou finančnou podporou, z ktorej je navrhovateľ schopný hradiť náklady na maloletú aj mimo pravidelných
úhrad mesačného výživného vo výške 100,- Eur k rukám matky. S poukazom na princíp, že dieťa je oprávnené podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, okresný súd dospel k záveru, že bežné mesačné výživné vo výške 230,- Eur a výživné vo výške 50,- Eur mesačne na tvorbu úspor je adekvátne potrebám maloletej (výrok IV.), keď samotnú schopnosť ich úhrady navrhovateľ v konaní aj na základe ním predložených listinných dôkazov - výpisov z účtu (č.l. 292 - 309 spisu) a prehľadnej tabuľky (č.l. 310 - 311 spisu) preukázal.
12. Okresný súd uviedol, že posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne po dobu od narodenia maloletej tak, ako to v konaní žiadala matka maloletej a dospel k tomu, že tieto boli dané. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zákone nie sú explicitne vyjadrené, avšak podľa okresného súdu je tam možné zaradiť aj iné dôvody, pričom ich posúdenie je na úvahe súdu. Od narodenia maloletej výživné k rukám matky poskytoval navrhovateľ. Spolu s ďalšími nákladmi ním za pomoci jeho rodičov vynaložené náklady na výživu a starostlivosť o maloletú nedosahovali každý mesiac súdom stanovené mesačné výživné vo výške práve 230,- Eur. Vychádzajúc z prehľadu vynaložených nákladov a uhradeného výživného vyčísleného navrhovateľom (č.l. 310 - 311 spisu) okresný súd dospel k záveru o výške zameškaného výživného v sume 1.381,11 Eur, a to za obdobie od narodenia maloletej do 18.09.2023 (v prepočte súčtu týchto súm - 1,68 Eur za 2/2021, 130,- Eur za 5/2021, 130,- Eur za 8/2021, 130,- Eur za 9/2021, 36,81 Eur za 5/2022, 90,- Eur za 8/2022, 57,93 Eur za 2/2023, 107,69 Eur za 3/2023, 47,- Eur za 4/2023, 130,- Eur za 5/2023, 130,- Eur za 6/2023, 130,- Eur za 7/2023, 130,- Eur za 8/2023 a 130,- Eur za 9/2023), ktoré zaviazal navrhovateľa uhradiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok V.).
13. Okresný súd podľa výroku VI. určil aj zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 1.650,- Eur (33 mesiacov x 50,- Eur), ktoré je navrhovateľ povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej, keď navrhovateľ schopnosť tvorby úspor pre maloletú sám v konaní potvrdil a preukázal.
14. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol za aplikácie § 53 CMP podľa výroku VII. Okresný súd uviedol, že navrhovateľovi bolo vyhovené jeho návrhu o určenie otcovstva, v dôsledku čoho navrhovateľ mal v konaní v tejto časti úspech, hoci bolo potrebné poukázať na správanie sa navrhovateľa, ktorý sám uviedol, že je otcom maloletej, túto skutočnosť matka nikdy nerozporovala, ale samotný navrhovateľ trval na tom, že chce mať náležite preukázané jeho otcovstvo k maloletej, a to znaleckým dokazovaním testami DNA, keď v súhrne tieto okolnosti vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že nemožno od matky spravodlivo požadovať úhradu trov konania, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s jeho účasťou v tomto konaní vznikli. Rovnako ani matku maloletej z pohľadu výrokovej časti rozhodnutia okresný súd nepovažoval za účastníka, ktorý by mal v tejto veci úspech, hoci samotná matka toto konanie neiniciovala a zapísaniu navrhovateľa do rodného listu maloletej sa nikdy nebránila. Okresný súd dospel k záveru, že na účely ustanovenia § 53 CMP nebolo možné žiadneho z účastníkov považovať za toho, ktorý by mal vo veci úspech a ktorý by mohol spravodlivo požadovať proti druhému účastníkovi priznanie náhrady trov konania súdom, preto žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
15. Proti rozsudku okresného súdu, a to voči výrokom IV., V., VI. a VII. v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Namietala nesprávne a neúplne zistený skutočný stav veci, keď okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi. Matka maloletej mala za to, že okresným súdom určená výška výživného nie je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej, ako ani možnosťami, schopnosťami na strane navrhovateľa – otca ako povinného rodiča, jeho reálnych príjmov a životnou úrovňou. Poukázala na odsek 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, pokiaľ ide o potreby maloletej a určenej výšky vyživovacej povinnosti. S poukazom na tento odsek je zrejmé, že odôvodnené priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila v sume 1.553,- Eur. Vzhľadom k týmto potrebám žiadala určiť výživné v sume 300,- Eur mesačne. Na strane maloletej nejde o nadpriemerné potreby, pretože príjmy rodičov sú schopné pokryť náklady, ktoré maloletá potrebuje. To, že matke pomáhajú s úhradou výdavkov na dcéru starí rodičia, t.j. jej rodičia, ešte neznamená, že tieto náklady nie je nevyhnutné vynaložiť na zabezpečenie zdravej výchovy, výživy maloletej s ohľadom na fakt, že životná úroveň otca to preukázateľne dovoľuje. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti. Matke po preskúmaní rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, aké odôvodnené potreby dieťaťa okresný súd ustálil, ani ako kvalifikoval náklady na ich uspokojenie a akými úvahami sa pri tom riadil.
Podľa matky záver okresného súdu, že finančné prostriedky vo výške 230,- Eur mesačne uspokojujú odôvodnené potreby maloletej, nemá oporu v tvrdeniach matky, vo vykonaných dôkazoch. Okresným súdom určená suma výživného nezodpovedá podľa názoru matky rozsahu a kvalitatívnej úrovni naplnenia odôvodnených potrieb dcéry a primeraným schopnostiam, možnostiam a životnej úrovni otca maloletej. Zameškané výživné na bežnom výživnom pri určení jeho výšky 230,- Eur za obdobie od narodenia maloletej G. po rozhodnutie okresného súdu vo veci samej predstavuje od 24.01.2021 do 18.09.2023, celkom za 33 mesiacov po 230,- Eur, po odpočítaní sumy uhrádzanej otcom 100,- Eur x 33, sumu 4.290,- Eur. Pokiaľ išlo o náklady navrhovateľa na maloletú, matka tieto nespochybnila, avšak v prevažnej miere ide o financie navrhovateľovi poskytované na uvedený účel práve jeho rodičmi. Za obdobie mesiacov február 2021 až mája 2023 navrhovateľ vyčíslil takto vynaložené náklady za finančnej pomoci jeho rodičov na celkovú sumu vo výške 12.654,84 Eur. Matka v odvolaní poukázala na stranu 8 a 9 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.03.2023, keď sa osobitne vyjadrovala k položkám tabuľky, ktoré tvrdené výdavky otca maloletej rozporovala. K odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu o prepočte výšky zameškaného výživného v sume 1.381,11 Eur opakovane matka maloletej poukázala na skutočnosť, že náklady uvádzané navrhovateľom rozporovala a ak tieto navrhovateľ podľa pokynu okresného súdu nedefinoval, ktoré uhrádzal on a ktoré rodičia, tak v tomto smere nebol preukázaný skutkový stav veci riadne. Aj v tejto časti odvolania matka maloletej poukázala na Zápisnicu zo dňa 29.03.2023 strana 8 a 9, vyjadrenia súdu a navrhovateľa, keď sám navrhovateľ potvrdil, že na nákup jednotlivých položiek na výchovu a výživu maloletej prispievali jeho rodičia, ktorí mu finančne v tejto oblasti vypomáhajú a súčasne poprel, že by maloletej nič nekúpil. K odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku k výrokovej časti VI. o zameškanom výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 1.650,- Eur (33 mesiacov x 50,- Eur) matka maloletej poukázala na vykonané dokazovanie, keď navrhovateľ podľa výpisu z účtu poukazoval na sporenie na rezervu v rokoch 2020 a 2021 mesačne sumu 200,- Eur, neskôr sumu 100,- Eur. Vykonané dokazovanie podľa matky maloletej potvrdilo to, že je v reálnych možnostiach otca maloletej poukazovať výživné na tvorbu úspor vo vyššej miere, ako otec deklaroval. Navrhovateľ na základe výzvy okresného súdu doložil výpisy z účtov účelovo vo forme, z ktorých nebolo možné vidieť zostatky na účtoch, čo matka maloletej namietala, a preto ani v tomto smere nebolo dostatočne vykonané dokazovanie. V zmysle výpisov ku príkladu za obdobie 07/2022 vyplýva, že otcove priemerné mesačné výdavky činia okolo 2.500,- Eur, čo odzrkadľuje reálnu životnú úroveň otca maloletej. Matka poukazovala na vysoké príjmy otca, ktorý pracuje ako obchodný zástupca vo farmaceutickej firme, pričom osoba na tejto pozícii má podľa verejne dostupnej inzercie spoločnosti ponúkaný nástupný plat 2.000,- Eur v čistom. Absurdne vyznieva argument otca, že farmaceutická spoločnosť v čase pandémie bola stratová. Pri princípe potencionality príjmov súd prihliada nielen na faktické príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, t.j. z príjmov, ktoré mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zamerania, praxe, jazykových znalostí a dopytu na trhu práce. Bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019 sp. zn. 3Cdo/236/2018. Navrhovateľ ako povinný rodič má možnosť dosahovať zvýšený príjem, než aký deklaroval v rozhodnom období, a preto bolo namieste určiť vyššie výživné, ako aj vyššiu sumu na tvorbu úspor, keď maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti.
16. Matka maloletej poukázala aj na odseky 50., 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď nesúhlasila s výrokom o trovách prvoinštančného konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázala na ustanovenie § 53 CMP, ktorý aplikoval okresný súd, keď návrh podaný otcom na určenie otcovstva maloletej bol zrejme bezdôvodný, zbytočne zaťažujúci matku, ak otcovstvo k maloletej nikdy nepopierala. Bezdôvodné zo strany otca bolo žiadať súdnu úpravu styku s maloletou, pretože táto dlhodobo prebiehala bezproblémovo, na základe dohody rodičov, na základe iniciatívy matky, nie otca. Matka od narodenia maloletej zabezpečuje plnohodnotnú osobnú starostlivosť o dcéru. V dôsledku iniciovania konania zo strany navrhovateľa bola nútená brániť právo maloletej v súdnom konaní, kedy jej vznikli ďalšie výdavky na cestu za znalcom, a to všetko len v dôsledku svojvôle a účelového konania navrhovateľa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Spravodlivosť požiadavky matky na náhradu trov konania zdôvodnila tým, že vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a výživy maloletého sú okolnosťami vyžadujúcimi pre spravodlivé usporiadanie ich vzťahov, aby navrhovateľ matke trovy konania nahradil v celom rozsahu popri skutočnostiach, ktoré uviedla matka, ktoré sa týkali obdobia pred začatím konania, keď toto konanie, jeho priebeh vyvolal výhradne navrhovateľ ako otec s poukazom na jeho správanie, ktorý sa o dieťa nezaujímal a otcovstvo odmietal dobrovoľne uznať a na výživu maloletej prispieval v minimálnom rozsahu čiastkou 100,- Eur. Matka
otcovstvo navrhovateľa nikdy nepopierala, v uplatňovaní rodičovských práv otcovi nikdy nebránila, vystupuje v pozícii osoby, ktorá uplatňuje práva dieťaťa a poukázala na ustanovenie § 55 CMP. K určeniu otcovstva došlo až rozhodnutím súdu, aj keď otec – navrhovateľ vedel, že otcom je, sám to deklaroval, avšak na opakované návrhy matky priznať otcovstvo súhlasným vyhlásením na matrike už od času narodenia dieťaťa nereagoval, bezdôvodne inicioval súdne konanie. Je nanajvýš spravodlivým, aby za takejto situácie, keď navrhovateľ – otec maloletej bezdôvodne inicioval súdne konanie, zaťažil nielen finančne a psychicky matku maloletého dieťaťa, ale aj samotné dieťa, nahradil matke trovy konania, ktoré s ohľadom na zistený skutkový stav bolo zo strany otca iniciované bezdôvodne. Opačným postupom by došlo k presunutiu nákladov na súdne konanie do sféry matky, čím by nepriamo bolo ukracované samotné dieťa a odrádzalo by to matku od maximálneho hájenia jeho práv. Podľa matky maloletej boli naplnené všetky predpoklady, aby jej bola priznaná náhrada trov konania zo strany navrhovateľa, preto žiadala rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výrokoch IV., V., VI., VII. zmeniť tak, že otec maloletého dieťaťa bude povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 400,- Eur, z toho 300,- Eur titulom bežného výživného počnúc dňom 24.01.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a 100,- Eur titulom tvorby úspor počnúc 24.01.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej a zameškané výživné za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 4.290,- Eur je otec maloletého dieťaťa povinný nahradiť do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky a zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 24.01.2021 do 18.09.2023 vo výške 3.300,- Eur je otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej s tým, že matka má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, eventuálne, aby bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
17. K odvolaniu matky sa vyjadril navrhovateľ – otec maloletej prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 05.12.2023 (č.l. 415 – 418 spisu). Navrhovateľ mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnemu rozhodnutiu, dôkazy hodnotil za aplikácie ustanovenia § 191 CSP. V odvolaní matka maloletej navrhuje pri zmene rozsudku okresného súdu v dotknutej výrokovej časti mesačné výživné vo výške 400,- Eur, z toho 300,- Eur titulom bežného výživného a 100,- Eur titulom tvorby úspor, počnúc dňom 24.01.2021. Podľa navrhovateľa – otca maloletej takto požadované výživné je neprimerane vysoké a nereflektuje objektívnu nevyhnutnosť výdavkov na maloleté dieťa, ako aj opodstatnenosť výdavkov dieťaťa, ktoré sú neprimerane vysoké. Navrhovateľ poukázal na § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ak sa má dieťa podieľať na životnej úrovni svojho rodiča, tak pre stanovenie výšky výživného u povinného je určujúca miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré atribúty okresný súd dôsledne skúmal, čo sa týka príjmu navrhovateľa – otca maloletej, jeho výdavky. Súdy sú povinné skúmať opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, a preto tvrdenia matky v odvolaní, že na maloletú vyčíslila náklady v sume 1.553,- Eur, neobstoja a okresný súd sa riadne vysporiadal so skutočnosťou, že výdavky na maloleté dieťa, ktoré nemá ani 3 roky, okrem problému s celiakiou, ktorý však prezentovala iba matka, tento zdravotný problém nebol žiadnym relevantným spôsobom verifikovaný a je zdravé, sú viac ako nadpriemerné vo vzťahu k veku dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám, možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj s prihliadnutím na životnú úroveň obidvoch rodičov. To, že životný štandard maloletej zvyšujú starí rodičia zo strany matky, ktorí tieto nadpriemerné výdavky na maloletú hradia, čo správne konštatoval aj okresný súd, nemôže ísť na úkor otca, ktorý sa podieľa na výžive a výchove dieťaťa výživným, ktoré predstavuje podľa rozhodnutia okresného súdu mesačne sumu 280,- Eur, čo je viac ako 30 % z jeho príjmu, čo považuje otec maloletej za vyššie výživné. Otec si nevie predstaviť, aké výdavky bude uvádzať matka, keď bude dieťa staršie, keď na dieťa, ktoré nemá ani 3 roky, tvrdila výdavky v sume 1.553,- Eur. Nie je namieste odvolanie matky maloletej, že z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, aké odôvodnené potreby maloletej ustálil okresný súd, a to s poukazom aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/433/2015 zo dňa 29. apríla 2016, keď odôvodnené potreby v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a dokazovať je potrebné iba špeciálne zvýšené potreby detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Usmernenie ohľadom samotného pomocného výpočtu výživného sa už aplikuje a túto tabuľku pomocného výpočtu výživného na maloleté deti pre Slovenskú republiku právna zástupkyňa otca maloletej doložila k vyjadreniu, keď pri jednom dieťati vo veku 0 – 5 rokov by suma výživného vyjadrená v percentách predstavovala 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo u otca činí sumu necelých 155,- Eur, a preto aj z tohto atribútu otec maloletej považoval okresným súdom
stanovené výživné v celkovej výške 280,- Eur (230,- Eur bežné výživné + 50,- Eur na tvorbu úspor) za viac ako postačujúce. V zameškanom výživnom považoval otec maloletej rozsudok okresného súdu za správny. Bolo vyhovené matke maloletého dieťaťa na priznanie výživného spätne od narodenia maloletej. K potencionalite príjmu otca, resp. k jeho životnej úrovni otec maloletej uviedol, že riadne zdokladoval svoj príjem. Otec maloletej poukázal aj na to, že matka je nezamestnaná, dieťa chodí do predškolského zariadenia, čiže cez deň nie je doma, preto matke nič nebráni, aby urobila všetko pre to, aby sa opätovne zaradila do pracovného procesu, a tým zvýšila svoju životnú úroveň. Rozsudok okresného súdu je riadne zdôvodnený po skutkovej, ako aj právnej stránke a pri určení výživného, ako aj zameškaného výživného, okresný súd riadne zistil skutkový stav veci. K odvolaniu k trovám súdneho konania otec maloletej uviedol, že rozhodnutie je správne, ak návrh nebol bezdôvodný, keď otec mal určité pochybnosti, keď sa rozišiel s matkou, túto bezprostredne videl v spoločnosti iného partnera, chcel mať preto preukázané otcovstvo geneticky, čo sa potvrdilo a správne bolo konštatované, že bol úspešný v konaní. Nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak okrem určenia otcovstva sa upravili rodičovské práva a povinnosti k maloletej, ktoré dovtedy súdom upravené neboli, ak sama matka priznáva potrebu úpravy týchto pomerov aj tým, že je to práve matka, ktorá pokračuje ďalej v tomto podľa nej „bezdôvodnom“ konaní prostredníctvom podaného odvolania. Otec maloletej nesúhlasil s tým, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keď nielen matka, ale aj otec bol pripravený na konsenzuálne riešenie otázok výživy, avšak nakoniec k dohode o výživnom nedošlo a toto nemôže ísť na ťarchu otca, keď okresný súd nevyhovel matke, čo sa týkalo ňou navrhovanej výšky výživného, a preto odvolacie námietky k trovám prvoinštančného konania považoval za nedôvodné. Navrhol rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach potvrdiť s tým, že žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka nedošlo.
19. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie otca maloletej doručené kolíznemu opatrovníkovi a právnemu zástupcovi matky maloletej s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť do momentu konania rozhodovania krajským súdom nevyužili.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného oprávnenou osobou v zákonnej odvolacej lehote za aplikácie ustanovenia § 65 CMP a contrario, § 107 CMP, § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch IV., V., VI., VII. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP za vyjadrenia správneho znenia výroku IV. rozsudku okresného súdu za primeranej aplikácie ustanovenia § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP (§ 2 ods. 1 CMP) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. nenapadnutých odvolaním zostal nedotknutý. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/9/2024-429 zo dňa 30.01.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 06.02.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
22. K rozsahu odvolania podaného matkou maloletej a dôvodov odvolania krajský súd poukazuje na ustanovenie § 107 CMP, podľa ktorého konanie o určenie rodičovstva, akým je aj dané konanie o určenie otcovstva, sa začína len na návrh, preto za aplikácie ustanovenia § 65 CMP a contrario bol odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, ktoré smerovalo voči výrokom IV., V., VI., VII. o určení výživného, zameškaného výživného, plnenia titulom tvorby úspor, zameškaného výživného na tvorbu úspor a v trovách prvoinštančného konania, a to bez ohľadu na znenie ustanovenia § 110 CMP, v zmysle ktorého s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I., II., III., ktorým bolo určené, že navrhovateľ je otcom maloletej, ktorá sa zverila do osobnej starostlivosti matky a bol upravený
styk navrhovateľa ako otca maloletej s maloletou, odvolanie nepodala ani matka, ani otec maloletej, preto v tejto časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
23. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože na základe odvolacích dôvodov uvedených matkou maloletej neboli zistené okolnosti, pre ktoré by sa mal krajský súd odkloniť od vecne správnych skutkových záverov a právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku viažuce sa k napadnutým výrokovým častiam, s ktorým sa stotožňuje. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, preto jeho rozhodnutie predstavovalo spôsobilý predmet posudzovania odvolacím súdom. V odvolacom konaní na základe odvolania matkou maloletej nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a neboli zistené okolnosti ani na zrušenie rozsudku okresného súdu v dotknutých výrokových častiach, ak okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré dávalo základ pre výrokové časti IV., V., VI. v spojení aj s výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania.
24. Okresný súd dôsledne aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď pri určení výživného na maloletú prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa – otca maloletej ako povinného z vyživovacej povinnosti. Okresný súd v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na výdavky, ktoré predložila matka maloletej, v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku na príjem otca maloletej a vzhľadom k veku maloletej, ktorá ma toho času 3 roky, vyhodnotil dôvodnosť a nevyhnutnosť nákladov na maloletú, čomu korešpondovalo vecne správne určenie bežného výživného otcovi maloletej v sume 230,- Eur a 50,- Eur titulom tvorby úspor, počnúc dňom narodenia maloletej, t. j. od 24.01.2021. Okresný súd k výške výživného svoje závery jasne vyjadril v odseku 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak pri uvádzaných nákladoch, resp. výdavkoch matkou maloletej nebolo možné zohľadniť náklady, ktorými sa cez finančnú výpomoc rodičov matky maloletej zabezpečuje vysoký štandard a životná úroveň maloletej. Podstatné bolo pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletej, ktoré vzhľadom aj k veku maloletej korešpondujú s výškou okresným súdom určeného výživného pre otca maloletej sumou 230,- Eur mesačne, ktorá suma odzrkadľovala schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej ako povinného a súčasne aj jeho životnú úroveň. Nebol preto relevantný odvolací dôvod matky maloletej, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nie je možné vyvodiť, aké odôvodnené potreby maloletej okresný súd ustálil a ani, že by nebola zohľadnená životná úroveň otca maloletej, pokiaľ okresný súd komplexne dokazovaním zistil príjmy otca maloletej, vykonal dokazovanie aj lustráciou zo Sociálnej poisťovne. Pri preukázaní komplexnosti príjmov, ktoré dosahuje otec maloletej, ktorý je zamestnaný na trvalý pracovný pomer vo firme B. - O. L. s poukazom na odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak priemerný vymeriavací základ za obdobie 1/2023 – 7/2023 predstavoval sumu 1.224,53 Eur, nebol zákonný priestor pre zisťovanie potencionality príjmu tak, ako to namietala matka v odvolaní. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, tak uvedené rozhodnutím okresného súdu bolo zohľadnené, ak pri komplexnosti zisťovania príjmu otca maloletej, jeho výdavkov, majetkových pomerov bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 230,- Eur a vzhľadom k zisteným možnostiam a schopnostiam otca maloletej bolo za aplikácie ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnuté o povinnosti otca maloletej prispievať aj na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne, počnúc dňom 24.01.2021, t. j. od narodenia maloletej.
25. Ďalej je potrebné poukázať na to, že okresný súd na jednej strane uviedol náklady prezentované matkou maloletej v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak súčasne vyjadril svoju úvahu a záver v odseku 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poznamenal pri určenej výške vyživovacej povinnosti vyhodnotenie dôvodnosti a nevyhnutnosti nákladov na maloletú, čomu korešponduje určená výška výživného navrhovateľovi ako otcovi maloletej, keď z titulu finančnej výpomoci rodičmi matky maloletej títo zabezpečovali vysoký štandard a životnú úroveň maloletej, čo nepredstavuje odôvodnenosť potrieb a nákladov maloletej vzhľadom k jej veku. Okresný súd sa jasne vyjadril, že určená výška výživného 230,- Eur zodpovedá nielen odôvodneným potrebám a výdavkom maloletej, ale aj schopnostiam, možnostiam navrhovateľa ako otca a súčasne povinného rodiča a pri tejto výške výživného okresný súd zohľadnil aj zákonný princíp, že dieťa je oprávnené podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča v zmysle odseku 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak pri majetkových pomeroch, schopnostiach a možnostiach príjmu na strane navrhovateľa nezobral do úvahy len reálny príjem otca maloletej v priemere 860,- Eur mesačne, ale tento porovnal s príjmom, ktorý mal navrhovateľ
u toho istého zamestnávateľa vyšší za predchádzajúce obdobia s poukazom na odsek 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď jeho čistý mesačný príjem v roku 2020 predstavoval sumu 1.370,58 Eur, priemerný mesačný príjem v roku 2021 predstavoval sumu 760,10 eur, priemerný mesačný príjem v roku 2022 predstavoval 727,73 Eur a v roku 2023 za obdobie 1/2023 – 7/2023 podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne priemerný vymeriavací základ predstavoval sumu 1.224,53 Eur. Okresný súd dôsledne aplikoval zákonné princípy vyplývajúce z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. odôvodnené potreby maloletej, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom k preukázanému a zistenému príjmu, majetkových pomerov navrhovateľa nebolo zákonného priestoru pre zisťovanie potencionality príjmu na strane navrhovateľa, ak tento je zamestnaný na trvalý pracovný pomer vo firme Med-art - farmaceutická distribúcia, kde v komplexnosti boli okresným súdom zisťované jeho príjmy.
26. V odvolaní matka maloletej v podrobnosti poukazovala na priebeh pojednávania s odkazom na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.03.2023, t.j. vyjadrenia na tomto pojednávaní, priebeh dokazovania, ktorý okrem iného sa mal vzťahovať aj k prehľadu vynaložených nákladov, uhradeného výživného vyčísleného navrhovateľom ako otcom maloletej. K týmto odvolacím dôvodom krajský súd po oboznámení sa nielen so Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 29.03.2023, ale s priebehom celého dokazovania v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že bolo v dostatočne potrebnom rozsahu vykonané, aby bolo možné dospieť k výške zameškaného výživného, ako aj zameškaného výživného na tvorbu úspor tak, ako to vyjadril okresný súd vo výroku V., VI. rozsudku okresného súdu v spojení s odôvodnením k týmto výrokom sa viažucim. Po pojednávaní konanom dňa 29.03.2023 nasledovalo pojednávanie dňa 18.09.2023. Pred vyhlásením uznesenia na pojednávaní konanom dňa 29.03.2023 bolo navrhovateľovi – otcovi maloletej uložené doručiť výpisy z účtov za obdobie rokov 2020 až 2023, k čomu zo strany navrhovateľa – otca maloletej došlo. Okresný súd vykonal dokazovanie k doloženému tabuľkovému prehľadu, k prehľadu vynaložených nákladov a uhradeného výživného vyčísleného navrhovateľom vzhľadom k č.l. 310 – 311 spisu. Bolo namieste, ak pri okresným súdom určenej výšky výživného 230,- Eur mesačne, navrhovateľom – otcom maloletej plateného výživného 100,- Eur mesačne a okrem toho vynaložených nákladov, vyčíslil výšku zameškaného bežného výživného, v ktorej tieto sumy plateného výživného a vynaložených nákladov zohľadnil. Ak aj otcovi maloletej prispievali jeho rodičia pri hradení nákladov okrem výživného 100,- Eur mesačne, tak je to vzťah otca maloletej a jeho rodičov. Platby na maloletú otec maloletej preukázal a následne okresný súd správne určil zameškané výživné, preto z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na závery rozsudku okresného súdu.
27. Krajský súd dodáva, že pokiaľ matka maloletej namietala nedostatočné dokazovanie k vynaloženým nákladom navrhovateľa, tak i napriek tomu, že okresný súd v odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku k týmto nákladom v zmysle prehľadu navrhovateľa podľa č.l. 310, 311 spisu uviedol v konkrétnosti prepočet, k nemu matka maloletej v odvolaní v konkrétnosti svoj prepočet nevyjadrila, preto aj z tohto dôvodu krajský súd v odvolacom konaní nemal spochybnený relevantným spôsobom vyjadrený výpočet výšky zameškaného výživného zo strany okresného súdu.
28. Matka maloletej namietala aj výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok VII.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže mala za to, že bolo namieste aplikovať ustanovenie § 55 CMP, ak bolo spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu priznať matke maloletej náhradu trov konania, a to vzhľadom k správaniu sa otca maloletej, ktorý vyvolal súdne konanie, zapísaniu otca do rodného listu sa nikdy nebránila, otcovstvo navrhovateľa maloletej nepopierala, nebránila mu ani v uplatňovaní rodičovských práv, naopak, vyzývala navrhovateľa – otca maloletej k priznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením na matrike.
29. Krajský súd má za to, že okresný súd na mieste vychádzal z ustanovenia § 53 CMP, keďže ide o osobitnú, samostatnú úpravu v konaní, akým bolo aj dané konanie o určenie otcovstva k maloletej, podľa ktorého môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkovi, ktorý úspech nemal, ak to možno spravodlivo požadovať. Práve ustanovenie § 53 CMP je výnimkou zo zásady podľa § 52 CMP, ak ustanovenie § 53 CMP pripúšťa v tomto zákonnom ustanovení v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Vzhľadom aj k návrhu navrhovateľa, ktorý bol presvedčený, že je otcom maloletého dieťaťa, keď v rozhodnom čase pre jeho počatie s matkou dieťaťa udržiaval pohlavný styk a matka dieťaťa nemala známosť s iným mužom, nie je možné uprieť navrhovateľovi právo i za takýchto okolností podať návrh na určenie rodičovstva – otcovstva k maloletej, ak chcel mať jednoznačne preukázané
jeho otcovstvo k maloletej, a to znaleckým dokazovaním testami DNA, ktoré náklady znášal. Vzhľadom aj k návrhu navrhovateľa, k výroku rozsudku okresného súdu I., ktorým bolo určené, že navrhovateľ je otcom maloletej, t.j. takýto úspech navrhovateľa k okolnostiam danej veci nebolo možné vyvodiť v rovine povinnosti matky maloletého dieťaťa hradiť trovy konania, ktoré vznikli navrhovateľovi, ak práve pre okolnosti veci by nebolo možné spravodlivo požadovať takúto náhradu trov matkou maloletej. Ustanovenie § 53 CMP, ktoré vecne správne aplikoval okresný súd, ponecháva na zvážení súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov, možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka. Okresný súd za aplikácie ustanovenia § 53 CMP nezistil, že vzhľadom k vyhoveniu návrhu navrhovateľa by bolo možné spravodlivo požadovať, aby trovy súdneho konania hradila matka maloletej. S konaním o určenie otcovstva podľa § 110 CMP je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, preto zákonite pri návrhu otca maloletej na určenie otcovstva bolo spojené aj konanie ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, otázka výšky výživného, ako aj úprava styku.
30. Krajský súd nezistil opodstatnenosť pre priznanie trov súdneho konania matke maloletej cez aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, ak s akcentom na hájenie a sledovanie záujmov maloletého dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že bolo predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby bol ustálený osobný status dieťaťa a určené otcovstvo k nemu, pretože dieťa má právo nielen v zmysle početných medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, no predovšetkým a v neposlednom rade aj určité morálne a etické právo poznať oboch svojich rodičov, zahrňujúce taktiež, aby si obaja rodičia riadne a zodpovedne plnili všetky práva a povinnosti, ktoré im z rodičovstva k maloletému dieťaťu vyplývajú. Pokiaľ aj matka uviedla, že nenamietala otcovstvo navrhovateľa k maloletej, nebránila navrhovateľovi v uplatňovaní jeho rodičovských práv k maloletej, ale v tomto konaní hájila práva maloletej, tak v súhrne nie sú to okolnosti pre aplikáciu § 55 CMP, ak na druhej strane bolo právom navrhovateľa v súdnom konaní domáhať sa určenia otcovstva, pokiaľ si chcel byť istý, že je otcom maloletej a trval na vykonaní testov DNA. Vzhľadom na okolnosti danej veci, konanie a správanie sa navrhovateľa, jeho právo podať návrh a na druhej strane skutočnosti, že je otcom maloletej a matka jeho otcovstvo nikdy nerozporovala, avšak navrhovateľ to chcel mať potvrdené znaleckými testami DNA, nebolo možné v zmysle § 53 CMP priznať navrhovateľovi trovy súdneho konania proti matke maloletej. Súčasne nebolo možné podľa odvolania matky maloletej pri trovách súdneho konania aplikovať ustanovenie § 55 CMP a náhradu trov súdneho konania priznať matke maloletej, ak v záujme maloletého dieťaťa bolo ustáliť osobný status dieťaťa, t.j. určenie otcovstva k nemu a následne úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a rozhodnutie o výžive maloletej. Podľa krajského súdu v danom konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 53 CMP a ani podľa § 55 CMP, preto okresný súd správne vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak žiadneho nebolo možné považovať za úspešného v konaní a ani, že by bolo možné spravodlivo požadovať proti druhému účastníkovi priznanie náhrady trov konania súdom.
31. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch IV., V., VI., VII. v spojení s odôvodnením viažucim sa k týmto výrokovým častiam potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. V odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa okresným súdom uvádza pri zameškanom výživnom na tvorbu úspor, aby boli uhradené na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej. Za primeranej aplikácie § 224 CSP, § 378 ods. 1 CSP (§ 2 ods. 1 CMP) krajský súd pri potvrdzujúcom rozsudku uviedol správne znenie výroku IV. z titulu prepojenia s výrokom VI. jeho odôvodnenia v odseku 48., ak pri tvorbe úspor a povinnosti na tieto platiť sumu 50,- Eur mesačne bolo vyjadrené ich poukazovanie na bankový účet maloletej zriadený matkou maloletej. Uvedené sa nedotklo vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 53 CMP, keď tak, ako bolo pri trovách prvoinštančného konania konštatované, že vzhľadom k výsledku konania nebolo možné spravodlivo požadovať od matky nahradiť trovy konania navrhovateľovi a súčasne neboli za aplikácie ustanovenia § 55 CMP zistené okolnosti, aby matke maloletej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi. Bolo predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby bol ustálený osobný status dieťaťa, určené otcovstvo k nemu a s tým
spojený výkon rodičovských práv a povinností, výživa maloletej, preto žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol priznaný.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.