Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/433/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. T. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov C. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na R. ul. č. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a A. T. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúceho v P. na R. ul. č. XX t.č. v P. na Havanskej ul. č. 19 v konaní o zvýšenie výživného a zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. z 19.8.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného otca pre mal. E. T. F.. X.X.XXXX.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca pre mal. E. za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2015 zo 120 € mesačne na 190 € mesačne a za obdobie od 1.8.2015 do budúcna na 250 € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. z 31.3.2011. Dlžné výživné 200 € za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015 zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zverenie mal. E. T. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Konajúci súd pri tomto rozhodnutí právne vychádzal z ustanovení § 24 ods. 2, § 26 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a § 65 Zákona o rodine, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, predovšetkým u mal. E., ktorá nastúpila na základnú školu, čím bez ďalšieho došlo k nárastu jej odôvodnených potrieb, na úhrade ktorých potrieb sú povinní sa primerane podieľať obidvaja rodičia. Zdôraznil, že u maloletej nastala zmena pomerov podstatným spôsobom od poslednej úpravy výživného aj v nadväznosti na uplynutie doby viac ako troch rokov, keďže podľa ustálenej súdnej praxe uvedený časový úsek v súvislosti s fyzickým a psychickým vývinom dieťaťa je hodnotený ako podstatná zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnúť súdu o zvýšení výživného v nadväznosti na rast týchto potrieb, ako i životných nákladov. Výživné zvýšil za obdobie od podania návrhu do 31.7.2015 a od 1.8.2015 zvýšil výživné s odôvodnením, že mal. E. sa stala žiačkou druhého stupňa základnej školy, čo konajúci súd vyhodnotil ako ďalšiu podstatnú kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. V dôsledku zvýšenia výživného rozhodol súd aj o dlžnom výživnom za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015, ktoré vzniklo vo výške 200 €, ktoré otcovi uložil zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o zamietnutí návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Tento výrok odvolaním napadnutý nebol a nebol napadnutý ani výrok o trovách konania, preto uvedené výroky neboli predmetom odvolacieho konania, nadobudli právoplatnosť podľa ust. § 206 ods. 2 O.s.p..

Proti výroku o zvýšení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nerozhodol správne, ak zvýšil výživné na 250 € mesačne, čo je nepomerné zvýšenie aj voči navrhovanému zvýšeniu matkou maloletého dieťaťa aj oproti poslednému určeniu. Takto zvýšené výživné nedáva priestor na postupné zvyšovanie výživného v budúcnosti, keď sa v súvislosti s dospievaním zvýšia aj životné náklady maloletej. Uviedol, že za obdobie od 1.4.2011 prispieval maloletej zrážkami zo mzdy nad rámec súdom určeného výživného minimálne vo výške 130 € mesačne a od obdobia 1.2.2015 prispieval takisto nad rámec súdom určeného výživného, a to vo výške 150 € mesačne. Vyslovil presvedčenie, že matka maloletej nevyvíja dostatočnú snahu o získanie zamestnania na plný úväzok, kde by dosahovala aj podstatne vyšší zárobok. Zvýšenie výživného na 250 € nemotivuje matku na to, aby si hľadala zamestnanie s úväzkom na 8 hodinový pracovný čas a tak vylepšila podmienky pre hmotné zabezpečenie maloletej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, určil výživné 160 € mesačne a dlžné výživné, v dôsledku čoho by nevzniklo dlžné výživné.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zákonný. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného. Súčasne súd vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s ust. § 132 O.s.p., vyhodnotil dôkazy, každý zvlášť a vo vzájomnej súvislosti, a preto je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožnila. Vyslovila presvedčenie, že určené výživné je adekvátne možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj potrebám dieťaťa, ktoré súd prvého stupňa správne kvantifikoval, dôsledkom čoho rozlíšil obdobie do a od nástupu maloletej na druhý stupeň základnej školy, čo našlo svoje vyjadrenie v postupnom zvýšení výživného za predmetné obdobie. Takto určené výživné zodpovedá zákonnej požiadavke, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov aj s ohľadom na to, že okrem maloletej nemá otec žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa jej nedostatočnej snahe získať zamestnanie na osemhodinový pracovný úväzok uviedla, že je onkologickým pacientom pre zhubný nádor štítnej žľazy. V roku 2011 bola uznaná invalidnou, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mala pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou osobou. Napriek uvedenej skutočnosti sa nespolieha len na príjem, ktorý jej plynul z invalidného dôchodku, ale ostala naďalej zamestnaná u svojho zamestnávateľa Q. J. SR a.s., s ktorým sa z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dohodla na kratšom pracovnom úväzku. Zamestnávateľ rešpektoval posudok lekára a prideľoval jej prácu bez nadmernej fyzickej záťaže s vyvarovaním sa práce v chladnom prostredí. V novembri 2012 už nebola uznaná za invalidnú osobu, lebo pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou mala zníženú o 30 % oproti potrebným viac ako 40 %. V dôsledku toho už jej nebol vyplácaný invalidný dôchodok, ale zamestnávateľ jej úväzok nepredĺžil a stále pracuje v štvorhodinovom pracovnom úväzku. Z uvedeného dôvodu má dostatok času venovať sa starostlivosti a výchove maloletej a súčasne nedochádza k zhoršovaniu jej zdravotného stavu nadmerným zaťažovaním, preto výhrady otca k jej údajnej nedostatočnej iniciatíve zamestnať sa na osemhodinový pracovný úväzok považuje za nemiestne. Zdôraznila, že je stále pacientkou onkologickej ambulancie. Poukázala na podľa jej názoru nezodpovedné správanie sa otca, ktorý predal byt na R. K. R. P. a kúpnu cenu použil v prevažnej miere na úhradu dlhov svojej partnerky, ako aj na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti. Otec fakticky vyživuje svoju partnerku, ako aj jej plnoleté dieťa napriek tomu, že ho k tomu nezaväzuje zákonná povinnosť. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola mal. E. v predškolskom zariadení, toho času je žiačkou základnej školy druhého stupňa, čím nepochybne došlo k podstatným zmenám jej odôvodnených potrieb, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletých detí je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pričom dokazovať je potrebné špeciálne zvýšené potreby detí vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje, že konajúci súd zvýšil výživné na viac, ako matka považovala vo svojom návrhu, odvolací súd dodáva, že konajúci súd v danom prípade dôsledne postupoval podľa § 120 ods. 2, kedy súd vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je ovládané vyšetrovacou zásadou, v zmysle ktorej účastníci nemajú dôkaznú povinnosť a nenesú dôkazné bremeno. To však neznamená, že môžu byť v konaní úplne nečinní, musia poskytnúť súčinnosť a majú povinnosť nespôsobovať prieťahy. Konajúci súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a rozhoduje podľa výsledkov vykonaného dokazovania na základe vlastnej úvahy, preto námietka otca, že konajúci súd prekročil návrh matky a určil vyššie výživné, je vzhľadom na uvedené ustanovenie § 120 O.s.p. irelevantné. V danom prípade odvolací súd poukazuje aj na výrazný nepomer v príjmoch obidvoch rodičov v neprospech matky, tento zásadný rozdiel v príjmoch rodičov je spôsobený predovšetkým závažným ochorením matky, ktoré jej neumožňuje v dôsledku tohto ochorenia získať zamestnanie na plný osemhodinový pracovný úväzok a v dôsledku toho vylepšenie finančného zabezpečenia jej a maloletej. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa správne a dôvodne vyhodnotil majetkové a finančné pomery otca, prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že otec predal svoj byt a finančné prostriedky získané z predaja bytu použil predovšetkým na rekonštrukciu bytu svojej priateľky, s ktorou žije toho času v spoločnej domácnosti a ktorú výrazne finančne podporuje. Konajúci súd správne a výstižne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia, keď uviedol, že otec maloletej sa v roku 2014 vzdal majetkového prospechu predajom svojho bytu a tieto finančné prostriedky mal podľa správnej úvahy súdu použiť na uspokojovanie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej dcéry, pričom otec tieto prostriedky bezdôvodne použil na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti a tieto použil aj na iné, nie prednostné výdavky, ako je ním uvedené splatenie pôžičiek a plánované výdavky na dovolenku, ktoré výdavky v žiadnom prípade nemajú prednosť pred výživným. Pretože súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre zhodnotenie zmien pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom, ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý určil výživné primerane zisteným skutočnostiam, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.