Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/112/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu č. 4, Trnava, dieťa rodičov – matka: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, D. a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, D., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.05.2023, č.k. -78, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, s účinnosťou od 25.01.2023, ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky (výrok I.), nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 25.01.2023 do 31.05.2023 vo výške 338,06 eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II.), vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -54 zo dňa 09.10.2019 v časti výšky výživného na maloletého A. a napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), majúc z vykonaného dokazovania preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo predovšetkým k zmene okolností na strane maloletého A., ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Konštatoval, že naposledy bolo o výživnom na maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 09.10.2019, č.k. -54, ktorým súd schválil dohodu rodičov tak, že výživné otca na maloletého A. sa s účinnosťou od 04.03.2019 zvyšuje zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom povolil otcovi zaplatiť v splátkach a zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2011, č.k. -33 v časti výšky výživného. V čase uvedenej úpravy výživného mal maloletý A. 10 rokov, navštevoval 4. ročník základnej školy v D., v škole sa nestravoval, mal problémy s trávením, podstupoval vyšetrenia, matka mu kupovala diétne potraviny, v súvislosti s čím mal zvýšené výdavky na potraviny, mal výdavok na okuliare v sume 200 eur ročne, bol vysoký, stále rástol, častejšie musel meniť oblečenie, nevenoval sa žiadnej mimoškolskej

aktivite, býval s matkou v mestskom nájomnom byte s výdavkom v sume 100 eur mesačne (nájomné 200 eur : 2 osoby). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti má 13 a pol roka, navštevuje 7. ročník základnej školy v D., má priemerné mesačné výdavky na bývanie v sume 86,67 eur (nájomné 260 eur : 3 osoby), na stravu 200 eur, hygienu 20 eur, oblečenie, obuv 87,50 eur (pri výške 186 cm a veľkosti nohy č. 44-45 už nakupuje v pánskom oddelení), výdavky so školou 16,67 eur (200 eur ročne), okuliare 12,50 eur (150 eur ročne). Matkou deklarovaný výdavok na stravu v sume 490 eur mesačne (16,33 eur denne) nepovažoval za odôvodnený a primeraný veku dieťaťa, ktoré pokiaľ už v súčasnosti má 110 kg, je stravované nesprávne, za odôvodnený výdavok na stravu u detí obdobného veku ustálil sumu 200 eur mesačne a priemerné odôvodnené mesačné výdavky maloletého A. tak ustálil na výšku 423,67 eur mesačne.

3. Pokiaľ ide o pomery rodičov konštatoval, že matka v čase ostatného rozhodnutia bývala spolu s maloletým v mestskom nájomnom byte s nájomným 200 eur mesačne, nemala inú vyživovaciu povinnosť, pracovala u zamestnávateľa F. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 700 eur, poberala prídavok na dieťa v sume 23,68 eur, nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť ani veci väčšej hodnoty a bola zdravá. V súčasnosti býva spolu s maloletým A. a mladším synom G., nar. XX.XX.XXXX v mestskom nájomnom byte, s nájomným v sume 260 eur mesačne za tri osoby, aktuálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur a prídavok na dve deti vo výške 120 eur mesačne. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani veci väčšej hodnoty, je zdravá. Otec v čase ostatného rozhodnutia býval s partnerkou a synom E. v byte vo vlastníctve jeho matky, mal dve vyživovacie povinnosti, nebol riadne zamestnaný, mal nepravidelný príjem z brigád vo výške 400-500 eur mesačne, liečil sa na astmu, inak bol zdravý. Maloletému kupoval okuliare. V súčasnosti otec naďalej býva s partnerkou a synom E. v byte, ktorého vlastníkom je jeho matka a ktorá platí výdavok na bývanie v sume 350 eur, otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, podľa jeho tvrdenia má dlh v zdravotnej poisťovni v sume 800 eur za obdobie živnosti. Otec pracoval ako živnostník od 21.03.2022 do 14.03.2023, kedy ukončil podnikateľskú činnosť. Podľa daňového priznania za rok 2022 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 21.03.2022 do 31.12.2022 vo výške 803,32 eur, v súčasnosti je otec nezamestnaný a nemá žiadny príjem, podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že si vybavuje vrátenie vodičského preukazu. Finančne mu pomáha jeho matka. Podľa vyjadrenia otca v minulosti vykonával pomocné elektrikárske práce, za čo zarábal cca 900 eur, robil kuriéra, rozvážal zásielky aj stravu, kde zarábal cca 1 300 až 1 400 eur mesačne, robil aj vodiča vysokozdvižného vozíka a zarábal 10 eur na hodinu, robil taxikára. Otec pracoval v lakovni, v jednej prepúšťali, v druhej práci mu nevyhovovala pásová robota, nevyhovovala mu práca na zmeny kvôli dochádzaniu (autobus nechodil v čase, kedy to potreboval). Otec uviedol, že operátora výroby by psychicky nevydržal robiť, berie lieky na ukľudnenie a spanie, má psychické problémy, má vysoký tlak, na ktorý berie lieky. Otec napriek žiadosti súdu lekárske správy, resp. potvrdenia o zdravotnom stave nepredložil. Začiatkom roka mu bola diagnostikovaná cukrovka II. typu, pichá si na noc inzulín, čo preukázal prepúšťacou správou z nemocnice, otec sa lieči na astmu, dopláca na prášok 30-40 eur, ale nie mesačne, máva pauzu aj tri - štyri mesiace, berie tabletky na alergiu, má problémy s platničkou, čaká ho magnetická rezonancia (uvedené nepreukázal). Otec tvrdil, že od mája chce ísť pracovať, má ponuky, buď do automobilky, alebo niekde v H., má ponuky, len si musí vybrať. Otec nemá žiadne pracovné obmedzenia čo sa týka zdravotného stavu, denne fajčí asi 10 cigariet, má dve vyživovacie povinnosti, na maloletého E. platí výživné vo výške 50 eur mesačne. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd prvej inštancie preukázané, že otec spáchal dňa 21.10.2021 priestupok podľa o priestupkoch, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta 400 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo.

4. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a hmotnoprávnych ustanovení citovaných v rozhodnutí dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane maloletého A. od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynulo tri a pol roka, maloletý A. nastúpil na druhý stupeň základnej školy, aktuálne je už žiakom 7. ročníka, je starší, vyspelejší, narástol, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku a výške zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygiena, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj, výživu a zdravotnú starostlivosť. Počas obdobia tri a pol roka došlo aj k vývoju životných nákladov. Maloletý A. má na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výdavky vo výške 423,67 eur mesačne, ktoré neboli v konaní sporné a súd ich považoval za primerané a odôvodnené. K zmene pomerov došlo podľa súdu prvej inštancie aj na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G. a znížil sa jej príjem, nakoľko je s maloletým G.

na rodičovskej dovolenke. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý je síce nezamestnaný a nemá žiadny príjem a podľa jeho vyjadrenia ho živí jeho matka, avšak v období od 21.03.2022 do 14.03.2023 pracoval ako živnostník a podľa daňového priznania za rok 2022 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem vo výške 803,32 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Zdôraznil, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec dňa 14.03.2023 ukončil podnikateľskú činnosť, z ktorej za rok 2022 dosahoval príjem v sume 803 eur, odvtedy je nezamestnaný z dôvodu, že si vybavuje vrátenie vodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaný za alkohol za volantom. Keďže o vodičský preukaz sa otec pripravil vlastným zavineným konaním, v dôsledku ktorého sa dostal do rozporu so zákonom, snaha o jeho vrátenie nemôže byť na úkor jeho vyživovacích povinností. Podľa názoru súdu prvej inštancie je bežné, že zamestnanec si vybavuje vodičský preukaz popri zamestnaní a nemusí kvôli tomu ukončovať pracovný pomer a už vôbec nie živnostník živnosť. Preto ukončenie živnostenského podnikania otcom posúdil ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu, z ktorého mohol platiť otec výživné a z príjmu, ktorý otec zo živnosti za rok 2022 dosahoval (803 eur), pri určení výživného vychádzal ako z príjmu, ktorý je otec schopný vzhľadom na svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti dosahovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel napokon k záveru, že je dôvod zvýšiť výživné otca na maloletého A., a to s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, primerane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky, a to zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, s účinnosťou od 25.01.2023, t.j. od podania návrhu matky. Zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20% až 30% z príjmu povinného rodiča, v ktorom rozmedzí určil výživné vo výške 180 eur, a to po zohľadnením druhej otcovej povinnosti voči maloletému E., keď takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje čiastočne odôvodnené potreby maloletého A. vo výške 423,67 eur. Mal za to, že takto stanovené výživné zároveň zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na prijatú úvahu uviedol, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému A. ešte aj výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne, preto nie je spravodlivé prenechávať väčšiu časť výdavkov maloletého A. na matku, ktorej pracovné možnosti sú aktuálne kvôli rodičovskej dovolenke obmedzené, na rozdiel od otca, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný.

6. O nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od 25.01.2023 do 31.05.2023 súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej „“) a nedoplatok na zročnom výživnom v celkovej výške 338,06 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur, splatných ako bežné výživné, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď zároveň zohľadnil skutočnosť, aby nedoplatok na výživnom bol zaplatený najneskôr do troch rokov.

7. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“).

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého uvádzajúc, že nesúhlasí so zvýšením výživného, keď suma 180 eur mesačne je pre neho neprimerane vysoká. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa predpokladá na platenie výživného čiastka 20-30% z čistej mzdy. Pokiaľ súd vychádzal pri určovaní výživného z čiastky 803,32 eur, by mal súd určiť maximálnu sumu 160 – 240 eur, a to na obe deti, t.j. na každé od 80 – 120 eur. Podľa otca súd nezohľadnil jeho aktuálny zdravotný stav, kvôli ktorému často navštevuje lekárov, berie psychiatrické lieky a má

problém vôbec pár hodín denne stáť na nohách, má ťažkú cukrovku, dňa 21.12.2022 bol hospitalizovaný kvôli celkovému kolapsu, podľa potvrdenia lekára z 24.01.2023 má neurotickú poruchu a berie tlmiace lieky a nemôže vykonávať zamestnania, na ktoré bol zvyknutý. Pri zdravotných problémoch, ktoré aktuálne rieši, nemá možnosť nájsť si prácu, ktorú by mohol riadne vykonávať. Argumenty matky o raste výdavkov na dieťa považuje za nesprávne a neprimerané poukazujúc na to, že matka dáva 13 ročnému synovi vysoké objemy stravy, čo ubližuje jeho zdraviu a podporuje jeho nesprávny životný štýl. Spôsob stravovania dieťaťa uvádzaný matkou (6-7 kaiseriek na večeru, špagety na rôzne spôsoby) nie je vyvážený a zdravý pre 13 ročné dieťa, trpiace výraznou obezitou. V odvolacom návrhu otec žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky zamietol, alebo aby znížil výšku výživného s prihliadnutím na jeho druhú vyživovaciu povinnosť, a aby pri tom vychádzal z ustálenej súdnej praxe, t.j. na výživné je určených 20-30% čistého príjmu s ohľadom aj na jeho druhé dieťa.

9. Matka v písomnom vyjadrení nesúhlasila s odvolaním otca poukazujúc na to, že dieťa dovršuje 14 rokov, je v období, kedy sa najviac vyvíja, aktuálne má pri výške 186 cm váhu 110 kg a jeho náklady na stravu sa zvyšujú. Pokiaľ otec poukazuje na svoj zdravotný stav, aj iní ľudia berú lieky, sú chorí (psychicky alebo fyzicky) a popritom vykonávajú prácu. Tvrdenia otca ho neospravedlňujú, aby nemohol platiť výživné, vodičské oprávnenie, na ktoré poukazoval ako dôvod nemožnosti sa zamestnať, už otec dostal naspäť. Matka otca je invalidná dôchodkyňa a nie je zrejmé, z čoho finančne pomáha synovi. Podľa matky sú všetko len výmysly a klamstvá otca, matka nesúhlasila so znížením určeného výživného a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil.

10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.

12. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

14. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie s účinnosťou od 25.01.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa na sumu 180 eur mesačne, uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 25.01.2023 do 31.05.2023 v sume 338,06 eur v splátkach po 10 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.10.2019, č.k. -54 vo výroku o výživnom pre maloleté dieťa, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil ( ) a v plnej miere na tieto dôvody poukazuje. V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

16. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na

to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výške zvýšeného výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ). Ustanovenia C.m.p. a upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd

dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

27. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. , zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania návrhu matky) a pokiaľ následne dospel k záverom, že na strane matky (jej príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť), otca (zohľadnením princípu potencionality príjmu pri riadnom nevyužívaní schopností a možností otcom) a aj maloletého dieťaťa (rastom základných životných nákladov maloletého dieťaťa spojených s vekom dieťaťa a odstupom od ostatného rozhodnutia súdu) zistil podstatnú zmenu pomerov, s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. So súdom prvej inštancie sa bez výhrad zhoduje aj čo do ustálenia odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa na celkovú výšku cca 423,67 eur mesačne, ich druhovej a výškovej špecifikácie, podrobne uvedenej v ods. 17 napadnutého rozhodnutia (na ktoré odkazuje). Zdôrazňuje, že takto uznané odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa, ktoré nie je potrebné z väčšej časti (okrem nákladov na bývanie) ani osobitne preukazovať, vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku, nie sú premrštené a vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, jeho prudký fyzický vývoj (dieťa je 186 cm vysoké, váži 110 kg, je nutné mu kupovať oblečenie a obuv ako pre dospelého muža) sa tieto pohybujú len v základnej výške.

29. Za bez akýchkoľvek výhrad skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcu sa povinnosti otca využiť svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. K tejto úvahe dodáva, že zo zistených skutkových okolnosti prípadu je nepochybné, že otec bez existencie objektívnych dôvodov dlhodobo prenáša vyživovaciu povinnosť na plecia matky. V konaní prezentované dôvody otca, ktorý zo živnostenského podnikania vykonávaného od 21.03.2022 do 14.03.2023 dosiahol v roku 2022 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 803,32 eur, aktuálne nie je riadne zamestnaný a z brigád dosahuje nepravidelný príjem vo výške 400-500 eur mesačne, pre v konaní nepreukázané zdravotné obmedzenia nie je (podľa jeho tvrdenia) schopný uspokojiť ani vlastné životné potreby a musí mu finančne vypomáhať matka blízka rodina, je možné kvalifikovať ako vzdanie sa možnosti dosahovať príjem zodpovedajúceho jeho schopnostiam a možnostiam. Je treba uviesť, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní síce opakovane uvádzal tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave, v konaní však nedoložil doklady o tom, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu má zníženú mieru pracovných schopností (za takéto dôkazy nie je možné považovať ani lekárske správy z vyšetrení, resp. prepúšťaciu správu z hospitalizácie od 31.12.2022 do 03.01.2023 doložené otcom v prílohe odvolania). Pokiaľ otec v konaní deklaroval svoju vôľu zamestnať sa na pozícii pre neho vhodnej po tom, ako mu bude vrátený vodičský preukaz, skutočnosť odňatia vodičského preukazu otcovi za jazdu pod vplyvom alkoholu súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil v neprospech otca, a ako skutočnosť nemajúcu vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. K tvrdeniam otca, že mu finančne pomáha jeho matka (platením

nákladov na bývanie) a o jeho úmysle zamestnať sa primerane jeho možnostiam a schopnostiam, odvolací súd nespochybňuje právo otca na slobodu vo výbere spôsobu uplatnenia sa na trhu práce a spôsobu dosahovania príjmu, avšak zdôrazňuje, že toto právo otca je obmedzené jeho rodičovskými povinnosťami, ktoré má ku svojmu maloletému dieťaťu, ktorých súčasťou je (o.i) aj povinnosť vyživovať maloleté dieťa, a to primerane svojim schopnostiam a majetkovým a finančným možnostiam. Otec je v produktívnom veku, v konaní nepreukázal zdravotné obmedzenia, dôsledkom ktorých je pokles miery schopností vykonávať zárobkovú činnosť a dosahovať príjem, a jeho schopnosti a možnosti, ktoré sám uvádzal v konaní (v minulosti vykonával elektrikárske práce s príjmom cca 900 eur, robil kuriéra, kde dosahoval príjem 1 300 – 1 400 eur, pri výkone živnosti v dosiahol v roku 2022 príjem 803,32 eur mesačne), mu aj podľa úvahy odvolacieho súdu umožňujú prispievať na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, odkázaného výživou na oboch rodičov, výživným vo výške určenej súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia produkované otcom v konaní (vrátane odvolania), ho nemôžu zbaviť povinnosti primeraným spôsobom zabezpečovať určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

30. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na (bližšie neoznačenú) ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti spolu, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% až 30% z jeho čistého príjmu, odvolací súd s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax konštatuje, že nemá vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v ktorých by bol takýto právny názor prezentovaný. Zdôrazňuje však, že pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou (aktuálne podloženou Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, schválenou ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, majúcej pre určenie výšky výživného odporúčací charakter) jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom ( a nasl. ). V prejednávanom prípade na jednej strane určená výška výživného na obe maloleté deti otca (180 eur a 50 eur mesačne) ani neprekračuje hranicu 30% z potencionálneho príjmu otca, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní a na strane druhej súčasne zohľadňuje všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, s porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

31. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 25.01.2023 (t.j. od podania návrhu matky), následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné, ktoré mu vzniklo do 31.05.2023 v celkovej výške 338,06 eur, s využitím ust. pri určení lehoty na plnenie. Súd prvej inštancie výšku zročného výživného za rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec podľa rozhodnutia uhradiť a platieb, ktoré za rovnaké obdobie na výživu a iné potreby maloletého dieťaťa uhradil.

32. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa C.m.p. v spojení s .

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).