Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Em-3-2019.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Subarea
6Em/3/2019
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci oprávneného: I. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. G. XXX/X, V. X, Č. Y., zastúpeného: X.. P. X., J..Q.., V.., U., X. XX, O., proti povinnej: A. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. T. Q. Q. XXXX/Xa, V. X, Č. Y., I. Č. W. XXX/XX, W., za účasti mal. dieťaťa: mal. A.S. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o výkon rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia, a to rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 4 zo dňa 24.05.2017, sp. zn. 0P 550/2016-106 v časti úpravy styku oprávneného s maloletou a aby vyzval povinnú, matku maloletej, na dobrovoľné plnenie spolu s upozornením na dôsledky neuposlúchnutia výzvy (možnosť zmeniť rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti, pozastavenie výplaty rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, hrozbu trestného stíhania a možnosti uložiť pokutu až do 1000,- EUR, ako aj znášať trovy výkonu rozhodnutia), uložil povinnej pokutu vo výške 1000,- EUR, rozhodol o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu, vykonal odňatie maloletého dieťaťa.
2. Z obsahu toho spisu vyplýva, že oprávnený inicioval súdne konanie o návrat maloletej A. do krajiny jej obvyklého pobytu - Českej republiky na Okresnom súde Košice I.
3. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 18P/23/2019 zo dňa 03.04.2019 nariadil návrat mal. A. do krajiny jej obvyklého pobytu v Českej republike. Nariadil matke maloletého dieťaťa, aby maloletú navrátila na územie Českej republiky v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že ak matka v súlade s týmto výrokom dieťa na územie Českej republiky nenavráti, je otec maloletej oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať, za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletej na územie Českej republiky.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/251/2019-295 zo dňa 06.11.2019 rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 03.04.2019 potvrdil, teda uvedené rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Oba súdy vo svojich rozhodnutiach konštatujú, že obvyklý pobyt maloletej A. bol pred jej neoprávneným premiestnením v Českej republike. Súdy ustálili, že pred premiestnením maloletej z Českej republiky na
Slovensko prislúchalo opatrovnícke právo obom rodičom. Opatrovnícke práva otca boli bližšie upravené v rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 4 zo dňa 24.05.2017 pod sp. zn. 0P 550/2016. Otec svoje opatrovnícke právo vykonával a maloletá podľa záverov uvedených súdov patrí do jurisdikcie Českých súdov.
5. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
6. Podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády. Podľa čl. 120 ods. 2 Ústava SR v čl. 7 ods. 2 vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy Európskej únie na území Slovenskej republiky. Takýmto právne záväzným aktom je aj NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“) s priamou aplikovateľnosťou. Nakoľko v danom prípade Slovenská a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie je potrebné aplikovať uvedené nariadenie Brusel IIa.
7. V zmysle Článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel IIa toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
8. Podľa Článku 8 ods. 1, 2 nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
9. V zmysle Článku 10 nariadenia Brusel IIa v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
10. Podľa Článku 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
11. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet konania, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP zastaví.
13. Pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z článku 8 Nariadenia Brusel IIa, a preto treba skúmať obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Podľa tohto článku súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania, s výhradou ustanovení čl. 9, 10, 12. Článok 9 nariadenia Brusell IIa upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt. Čl. 10 nariadenia upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestením alebo zadržaním (v spojení s čl. 2, bod 11 nariadenia), v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
14. S poukazom na vyššie citované ustanovenia nariadenia Brusell IIa v danej právnej veci za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo k jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Pre posúdenie otázky, či súd Slovenskej republiky má v preskúmavanej veci právomoc konať aj po presťahovaní maloletej je podstatným posúdenie, kde je jej obvyklý pobyt v spojení s tým, či došlo k oprávnenému presťahovaniu matkou maloletej do Slovenskej republiky alebo jej neoprávnenému premiestneniu. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/131/2011 zo dňa 26.04.2012).
15. V tejto právnej veci je nepochybné, aj s poukazom na ustálené závery Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach, že maloletá mala do odsťahovania sa s matkou na Slovensko, obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa narodila a kde si rodičia založili centrum svojho života v oddelených domácnostiach.
16. Je nesporné, že v danom prípade k zmene obvyklého pobytu maloletej došlo neoprávneným premiestnením bez súhlasu druhého rodiča a v takomto prípade si zachováva právomoc v zmysle čl. 10 nariadenia Rady (ES) rozhodovať vo veci súd členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. V danom prípade ide o súd v Českej republike, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte za splnenia podmienok v uvedenom článku nariadenia, ktoré v tomto prípade nenastali.
17. Z vyššie uvedeného, s poukazom na citované ustanovenie CSP, ako aj citované nariadenie Brusel IIa, ktorým sa musí súd Slovenskej republiky riadiť, nakoľko je členským štátom Európskej únie, je zjavné, že tunajší súd nemá právomoc konať v predmetnej veci o výkon rozhodnutia, pretože ide o konanie vo veci rodičovských práv a povinností a maloleté dieťa má v súčasnosti obvyklý pobyt v Českej
republike, čo bolo ustálené vyššie citovanými rozhodnutiami Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach.
18. Pre úplnosť súd dodáva, že z obsahu spisu tiež vyplýva, že na Obvodnom súde pre Prahu 4 je vedené konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou A. O., a to pod sp. zn. 0P 550/2016 (17PaNc 54/2019). Návrh na výkon rozhodnutia bol podaný na Obvodný súd pre Prahu 4 otcom dňa 03.01.2019. Návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou A. v tomto konaní bol doručený tunajšiemu súdu dňa 20.02.2019.
19. Podľa Článku 19 ods. 2, ods. 3 nariadenia Brusell IIa, ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.
20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že otec (oprávnený) podal návrh na výkon rozhodnutia, a to rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 4 zo dňa 24.05.2017, sp. zn.: 0P 550/2016-106, v časti úpravy styku otca s maloletou aj na Obvodný súd pre Prahu 4. Súd mal z doručenej kópie návrhu na výkon rozhodnutia podanom na Obvodnom súde pre Prahu 4 preukázané, že tento návrh na výkon rozhodnutia bol podaný na súd v Českej republike skôr ako na tunajší súd. Okresný súd Vranov nad Topľou teda začal konať ako druhý, preto ani nemôže vykonávať svoju právomoc pre prekážku začatej veci v zmysle článku 19 nariadenia Brusell IIa.
21. Berúc do úvahy všetky hore uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia súd vyhlásil, že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).