Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44P/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou v právnej veci návrhu manželky: I.. Y. N., T. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX G.Ý. K., zastúpená JUDr. Janou Ivánovou, advokátkou, so sídlom Sklenárova 10, 821 09 Bratislava na rozvod manželstva s manželom: N. N., T. XX.XX.XXXX, H. G. XXX/X, XXX XX G. K., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Remšíková, s. r. o. so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok, IČO: 50 750 810 a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. N., T. XX.XX.XXXX Z. U. N., T. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky I.. Y. N., rodenej Č., narodenej XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky N. N., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX D. H. - M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. - M., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:

Maloletý H. N., narodený XX.XX.XXXX a maloletý U. N., narodený XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého H. N., narodeného XX.XX.XXXX sumou 200 EUR mesačne a na maloletého U. N., narodeného XX.XX.XXXX sumou 180 EUR mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými :

- každú stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod.

- každý párny týždeň od piatka 17:00 hod. do nedele 19:00 hod.

- každý párny rok počas jarných prázdnin od nedele pred jarnými prázdninami od 17:00 hod. do nedele po skončení jarných prázdnin do 19:00 hod.

- každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od stredy od 17:00 hod. do utorka do 19:00 hod.

- počas letných prázdnin od 16. júla od 19:00 hod. do 31. júla do 19:00 hod. a od 16. augusta od 19:00 hod. do 31. augusta do 19:00 hod.

- každý nepárny rok od 22. decembra od 17:00 hod. do 30. decembra do 19:00 hod.

- každý párny rok od 30. decembra od 17:00 hod. do 07. januára do 19:00 hod.

a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté deti späť matke. Matka je povinná na styk s otcom maloleté deti riadne a včas pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2019 domáhala rozvodu manželstva a zároveň úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom BB. N., T. XX.XX.XXXX Z. U. N., T. XX.XX.XXXX (ďalej už len „maloletí“) a to tak, aby súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil výživné v sume po 200 EUR mesačne na každé z maloletých detí a styk otca s upravil tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 16:00 hod.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že v ich spolužití sa začali objavovať nezhody po tom, ako sa narodili maloleté deti. Manželia mali rozdielne názory a predstavy o spoločnom živote, o fungovaní manželstva, rodiny a to hlavne z dôvodu prístupu manžela k manželke. Manžel s navrhovateľkou hocikedy prestal komunikovať, komunikoval s ňou len vtedy, keď on chcel. Toto správanie sa manžela navrhovateľka trpela ešte 4 roky a to hlavne kvôli deťom, domnievala sa, že úplná rodina je to najdôležitejšie pre deti a snažila sa preto manželstvo udržať. Po kúpe domu sa ich rodinný a manželský život ešte viac zhoršil, nakoľko deti už boli vo veku, kedy začali veci viac vnímať a ich otec im nebol dobrým vzorom ako otec ani ako manžel, keďže navrhovateľku začal ponižovať aj pred nimi. Manžel počas spolužitia s navrhovateľkou nekomunikoval, odpovedal na otázky len keď on chcel, často brával deti mimo domu bez toho, aby navrhovateľke povedal kam idú a kedy sa vrátia. Zároveň doma nestolovali ako rodina, niekoľko mesiacov pred opustením spoločnej domácnosti manželkou mali rodičia oddelené spálne a intímne sa nestýkali. Otec deti trestal za to, že manželka odišla z domu na pár hodín a jeho správanie sa vystupňovalo, keď sa navrhovateľka vrátila. Často na deti kričal, nebol pre nich dobrým vzorom pri výchove. Manžel navrhovateľku osočuje a ohovára pred deťmi, rozpráva im, že je zlá a že neposlúcha, zakazuje im rozprávať sa s matkou navrhovateľky. Zároveň robí vo výchove manželke napriek, keď napr. navrhovateľka deťom niečo prikáže urobiť, on povie, že to robiť nemusia. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má z manžela strach, lebo nikdy nevie, čo urobí a ako sa zachová, vôbec sa netešila domov, manžel sa k nej totiž správal ako k slúžke a viac menej sa spolu nerozprávali. Manžel zastrašoval aj deti, hovoril im, že ak ho budú poslúchať, budú mať všetko a ak nie, nebudú mať nič. Dovolil im hrať sa na mobile celé hodiny za odmenu, alebo aby mal od nich pokoj. Celý chod domácnosti ako aj starostlivosť o deti bola na pleciach navrhovateľky, avšak manžel aj tak nebol spokojný a navrhovateľku znevažoval ako matku aj ako manželku a to aj pred deťmi. Inokedy provokoval manželku a hľadal zámienku na hádku. Manželka má za to, že manžel ju psychicky týral. Manželka ďalej opísala rôzne udalosti, ktoré majú preukazovať spôsob, akým sa k nej manžel správa, že ju uráža, opovrhuje ňou, nerešpektuje ju a psychicky ju deptá. Zároveň uviedla, že manžel sa nezapája do starostlivosti o deti, nikdy s nimi nezostal doma, keď boli choré. Ani v prípade, keď manželka potrebovala ísť s jedným synom na vyšetrenie do Bratislavy nebol ochotný zobrať druhé dieťa do školy v Pezinku. Ak sa navrhovateľka vybrala vo večerných hodinách cvičiť, nedal deťom večeru, neuložil ich spať, tieto museli počkať na mamu.

3. Navrhovateľka má za to, že maloleté deti nevyrastajú v zdravom rodinnom prostredí, otec ich, podľa jej názoru, svojim správaním traumatizuje, nie je pre nich dobrým vzorom otca ani manžela. K nej ako matke svojich detí a manželke sa správa ako ku slúžke a nie je pre ňu žiadnou oporou. Z uvedených dôvodov sa preto rozhodla, že pre zachovanie svojej dôstojnosti, sebaúcty ako aj svojho zdravia a zdravia detí, bude najlepším riešením po skončení školského roka opustiť spoločnú domácnosť s odporcom a vytvoriť pre deti zdravé výchovné prostredie bez strachu. Zo strany navrhovateľky došlo na základe správania sa manžela k takému citovému odcudzeniu, že vylučuje akékoľvek ich ďalšie manželské spolužitie a preto rozvod vníma ako jediné možné riešenie. Nakoľko navrhovateľka rešpektuje právo maloletých detí stretávať sa s otcom, navrhla upraviť styk na každý párny týždeň od piatka 17:00 hod. do nedele 16:00 hod. Vo vzťahu k výške výživného navrhla manželka upraviť povinnosť otca prispievať na maloleté deti výživným v sume 200 EUR na každé z maloletých detí.

4. Manžel sa k návrhu manželky vyjadril podaním zo dňa 02.08.2019, doručeným súdu dňa 05.08.2019, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Podľa jeho názoru má vzťah ešte šancu na udržanie, nevníma ho ako formalitu bez citovej náklonnosti. Pri obojstrannej snahe a prípadnej odbornej pomoci vidí obnovenie manželského spolužitia ako reálne. Je presvedčený, že rozvod manželstva nie je v záujme manželov a ani v záujme ich maloletých detí. Uviedol, že nie je

pravdou, že by s manželkou nekomunikoval, ak sa tak stalo, tak len preto, že mali s manželkou rozdielne názory, manželka si presadzovala svoje a on sa nechcel hádať. Išlo hlavne o prípady, keď u nich bola matka navrhovateľky, ktorá zasahovala do rozhovorov manželov a manželku ovplyvňovala. Má za to, že manželku neponižoval, a už vôbec nie v prítomnosti detí, naopak v prípade nedorozumení vždy presadzoval rozhovor v súkromí. S deťmi má krásny vzťah, tieto nešikanuje ani netrestá. Vyzdvihuje ich zo škôlky a školy, ráno im pripravuje raňajky, spolu športujú, majstrujú okolo domácnosti, bráva ich na výlety, do knižnice, na opekačky a pod. Zapája ich do pomocných prác pri varení, kreslia si spolu, zaúča ich do prác v záhrade. Vyjadril sa, že deti nadovšetko miluje a bolo by mu ľúto, keby prišli o úplnú rodinu, o ktorú sa vždy usilovali a na ktorej im vždy záležalo. Vo vzťahu k manželke uviedol, že táto nemá najmenší dôvod mať z neho strach, nakoľko k nej nikdy nebol násilnícky, či agresívny, nikdy ju nezastrašoval ani fyzicky jej neublížil. Má za to, že starostlivosť o domácnosť a o deti mali s manželkou podelenú úplne štandardne ako väčšina manželských párov. Zároveň nemal pocit, že by deti vyrastali v zlom rodinnom prostredí, domov sa vždy tešili. Podľa jeho názoru, ich harmonické spolužitie s manželkou negatívne ovplyvňovali najmä dlhodobé návštevy manželkinej matky, ktorá je rozvedená, žije sama a rada si vypije. Keď bola u nich na návšteve, nikdy nevedeli, koľko u nich ostane a kedy odíde. Uvedené veľmi narúšalo slobodu manželov, teplo domova a ovplyvňovalo správanie sa manželky. Manžel má za to, že aj samotné podanie návrhu na rozvod bolo motivované manželkinou matkou, keďže v čase jeho podávania sa u nich zdržiavala cca 3 týždne. Ďalej manžel vyjadril svoj názor, že rozvod by mal by až tým najkrajnejším riešením a v prípade manželských problémov je potrebné tieto riešiť primárne medzi manželmi samotnými, resp. za pomoci manželskej poradne. Manželstvo považuje za stále udržateľné, manželku ľúbi a je pripravený za rodinu bojovať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd manželstvo účastníkov konania nerozviedol a aby im bol poskytnutý priestor na jeho sanáciu. Pre prípad, ak by ani pokus o sanáciu manželstva neviedol k jeho udržaniu, má za to, že vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletých deťom sa vedia s manželkou dohodnúť.

5. Manželka v rámci výsluchu na pojednávaní konanom dňa 07.01.2020 uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom trvá. K tomuto kroku dospela na základe dôsledného zváženia, keď sa situácia v rodine ani po rozhovore s manželom pred cca 2,5 rokmi nezmenila, práve naopak, došlo k jej zhoršeniu. Od manžela odišla začiatkom júla 2019, definitívne sa odsťahovala 13.08.2019. Obnovenie manželského spolužitia z jej strany neprichádza absolútne do úvahy, jedná sa o jej konečné rozhodnutie, nakoľko z manžela má strach, je jej nepríjemné len sa s ním stretnúť. K dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka poukázala na dôvody uvedené v návrhu, manžel ju mal počas manželstva neustále urážať a osočovať, či už pred deťmi alebo aj pred známymi. Po podaní návrhu malo dôjsť zo strany manžela dokonca k fyzickému napadnutiu pred svedkami a k vulgárnemu nadávaniu.

6. Manžel v rámci výsluchu rovnako zotrval na svojom vyjadrení doručenom súdu, že sa rozvádzať nechce. Podľa neho existuje ešte možnosť sanácie manželstva za určitej odbornej pomoci. Nepoprel, že medzi nimi boli určité vyhrotené situácie, ale tieto nevnímal tak, ako manželka, hádky vnímal ako riešiteľné. Je toho názoru, že manželstvo je udržateľné. Má za to, že manželka sa počas manželstva zmenila, kedysi bola viac ambiciózna, no dnes je viac materiálna, chce stále viac a viac. Opätovne prezentoval svoj názor, že manželka je vo veci rozvodu ovplyvnená svojou matkou, ktorá je tiež rozvedená a ktorá má mať podľa manžela problémy s alkoholom.

7. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých, rozpisom priemerných mesačných nákladov matky na maloleté deti, rozpisom priemerných mesačných nákladov matky, potvrdením o návšteve školy maloletého H. N., potvrdením o návšteve materskej školy maloletého U. N., potvrdením o príjme matky, potvrdením o príjme otca, rozpisom priemerných mesačných nákladov otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.07.2011, u oboch účastníkov konania sa jedná o prvé manželstvo. Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn H. N. a dňa XX.XX.XXXX syn U. N.. Manželia bývali v spoločnej domácnosti v Slovenskom Grobe, pričom v spoločnej domácnosti nežijú už takmer pol roka, nakoľko sa manželka so spoločnej domácnosti odsťahovala do podnájmu a kategoricky odmieta obnoviť manželské spolužitie. Manželka rozvrat manželstva pripisuje neustálemu ponižovaniu zo strany manžela, nerešpektovaniu jej dôstojnosti, psychickému ubližovaniu voči jej osobe a jeho správaniu sa

voči nej ako manželke a matke ako aj voči deťom. Má za to, že ich rodinné prostredie nebolo zdraviu prospešné ani pre ich deti. Na základe uvedeného správania sa manžela došlo zo strany navrhovateľky k takému citovému odcudzeniu, ktoré vylučuje ich ďalšie vzájomné spolužitie. Účastníci momentálne nezdieľajú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, každý disponuje vlastným účtom a intímne sa nestýkajú. Manželstvo podľa jej názoru neplní žiadnu zo svojich funkcií predpokladaných zákonom o rodine. Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasí, má za to, že je možná jeho sanácia za určitej odbornej pomoci. Návrh na rozvod vníma ako výsledok vplyvu manželkinej matky na manželku.

9. Podľa čl. I a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa , súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

14. Na základe vykonaného dokazovania v intenciách citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky prezumované pre rozvod manželstva a je v záujme manželov ich manželstvo rozviesť. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už neplní a už ani nie je možné, aby plnilo svoj účel, pričom od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nemožno predpokladať, že by nezhody boli dočasného charakteru. Ako je zrejmé z listinných dôkazov založených v súdnom spise ako aj z výsluchu manželov, dlhoročná nespokojnosť manželky v manželstve plynúca z manželovho správania sa voči nej a časom aj voči ich maloletým deťom viedla k vážnej emocionálnej kríze, ktorá vyvrcholila jej odchodom zo spoločnej domácnosti, čoho následkom je také ochladnutie citov zo strany manželky, že táto už nemá žiaden záujem pracovať na vzťahu s manželom ani za pomoci odborníkov a teda manželov nie je možné zmieriť. Súd sa teda ďalej nesnažil zmieriť manželov, pretože zo správania manželky je zjavné, že táto si už život zariadila a o prípadnom návrate k manželovi už ani neuvažuje, priam kategoricky ho odmieta. Zároveň nie je prístupná žiadnym psychologickým intervenciám. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že akékoľvek ďalšie pokusy o zmier manželov by boli v konečnom dôsledku v rozpore so , pretože nie je úlohou súdu násilím udržiavať manželský zväzok, ktorý má len formálny charakter. Rozhodnutie manželky ukončiť túto etapu jej života nie je evidentne zbrklým či nepremysleným, ale priam východiskom zo situácie, ktorú ona sama vníma ako neznesiteľnú. I nesúhlas manžela s rozvodom manželstva nemôže zvrátiť výsledok tohto konania, pretože ani súd nemôže nútiť dospelú osobu zotrvávať v manželskom zväzku, ktorý vníma ako trvalo narušený a rozvrátený. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ čo i len jeden z účastníkov konania odmieta obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie, no v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takého manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

15. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

16. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode uzavreli účastníci v priebehu konania rodičovskú dohodu a žiadali, aby v prípade rozvodu súd túto rodičovskú dohodu schválil.

17. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletých detí.

18. Manželia majú dve maloleté deti H. N., T. XX.XX.XXXX Z. U. N., T. XX.XX.XXXX.

19. Maloletý H. je prvákom na Základnej škole s materskou školu, Š.Y. XX, XXX XX G. K., trpí alergiami a je autista. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila matka v sume cca 350 EUR (strava 50 EUR, dojčenské mlieko 40 EUR, družina 10 EUR, ZRPŠ + školské pomôcky 20 EUR, krúžky 20 EUR, kozmetika 20 EUR, obuv + ošatenie 100 EUR, lieky + vitamíny 20 EUR ,výlety 50 EUR, darčeky 20 EUR).

20. Maloletý U. tiež navštevuje Základnú školu s materskou školu, Š. XX, XXX XX G. K., je predškolákom. Býva tiež často chorý a to z dôvodu alergie, zároveň mu boli vyberané nosné mandle. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila matka v sume cca 338 EUR mesačne (strava 50 EUR, školné + strava v škôlke 36 EUR, ZRPŠ 12 EUR, krúžky 20 EUR, kozmetika 20 EUR, ošatenie + obuv 100 EUR, lieky + vitamíny 30 EUR, výlety 50 EUR, darčeky 20 EUR).

21. Matka je zamestnaná ako učiteľka na Základnej škole s materskou školu, Š. XX, XXX XX G. K.. Jej čistý mesačný príjem je cca 850 EUR. Okrem toho poberá rodičovské prídavky. Býva v prenajatom byte v C., pričom jej mesačné náklady na bývanie predstavuje suma 490 EUR.

22. Otec pracuje ako vedúci školskej kuchyne a vedúci kuchár na Základnej škole s materskou školu, Š. XX, XXX XX G. K., pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu cca 1.450 EUR. Zároveň si na maloleté deti uplatňuje daňový bonus. Býva v 4 - izbovom rodinnom dome v G. K., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Mesačné náklady na bývanie otca predstavuje suma cca 600 EUR.

23. Podľa , rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa , všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

25. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

29. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

31. Podľa , , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

35. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

36. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

39. Vykonaným dokazovaním vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom bolo súčasne zistené, že sú splnené podmienky , preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletých detí ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku č. I. a výroku č. III tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v troch vyhotoveniach na Okresný súd Pezinok.

Proti výroku č. II tohto rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, môže podať odvolanie len kolízny opatrovník.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecným náležitostiam podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.