Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Pu/1/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej Y. Q., M.. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, Q. Q. v zdravotníckom zariadení, zastúpenej opatrovníčkou T. Q., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. P. XXXX/XX, Q. Q., za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie Y. Q., M.. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, Q. Q. do zdravotníckeho zariadenia po odvolaní jej súhlasu s hospitalizáciou b o l o n e p r í p u s t n é.

odôvodnenie:

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“ ) oznámila tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2019 odvolanie súhlasu Y. Q., M.. XX. XX. XXXX s hospitalizáciou. V oznámení uviedla, že umiestnená bola s jej súhlasom hospitalizovaná dňa 28. 12. 2019. Dňa 30. 12. 2019 o 14,10 hod. svoj súhlas s hospitalizáciou odvolala.

2. Uznesením sp. zn. -6 zo dňa 02. 01. 2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle (ďalej len „“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením sp. zn. -7 zo dňa 02. 01. 2020 ustanovil umiestnenej procesnú opatrovníčku na jej zastupovanie v tomto konaní

3. Podľa , súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa , súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného

5. Podľa , súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

7. Dňa 02. 01. 2020 súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej súdne písomnosti, vrátane poučenia o jej procesných právach a povinnostiach. Oboznámil sa s názorom ošetrujúceho lekára, so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, vykonal výsluch umiestnenej, procesnej opatrovníčky a svedka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Umiestnená bola pred vykonaním výsluchu aj ústne poučená o procesných právach a povinnostiach, pričom uviedla, že si chce vybrať a zvoliť zástupcu. Do dňa rozhodnutia súdu si zástupcu v konaní nezvolila.

8. Z výsluchu lekára súd zistil, že umiestnená bola prijatá na kliniku dňa 28. 12. 2019 s diagnózou akútna polymorfná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie. Prišla v sprievode príbuzných. Matka umiestnenej pri príjme uvádzala, že umiestnená má za posledné obdobie zmenené správanie, bola hospitalizovaná aj na klinike v Rakúsku, kde podpísala reverz po veľmi krátkom čase, pravdepodobne nastavenú terapiu ani neužívala. Rodičia ju vnímajú zmenenú už dlhšiu dobu, na strednej škole mala problémy so stravovaním, striedali sa epizódy prejedania a hladovania, následne nastúpila na súkromnú univerzitu v Linzi, kde bola v permanentnom strese, bolo to náročné obdobie, bola veľmi pasívna, veľa spala, nemala o nič záujem, striedali sa jej často nálady, bola bezradná, potom neprimerane veselá, plačlivá, všetko jej vadilo, každého obviňovala, rôzne veci vyčítala rodičom. Sama umiestnená udávala, že v minulosti mala psychotické epizódy. Počas prijímania na oddelenie bola umiestnená masívne tenzná, úzkostná. Diagnóza umiestnenej sa prejavuje rôzne, poruchami vnímania a myslenia, u umiestnenej aj poruchami emotivity. Súhlas na liečbu v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia nedala. Umiestnená je pod vplyvom choroby nebezpečná ako pre seba, tak aj pre okolie, ale aktuálne hlavne pre seba, keďže existuje riziko suikonania u nej. Umiestnená odvolala súhlas s liečbou, nedala už ani pri prijatí súhlas s hospitalizáciou. Diagnóza pri odvolaní súhlasu bola rovnaká ako pri prijatí. U umiestnenej sa realizovalo psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré potvrdilo psychotickú epizódu, s takou diagnózou je aj liečená. Pri prijatí bola umiestnená paranoidná, čo veľmi dobre vysimulovala, keďže intelektovo je dobre vybavená. Aktuálne u umiestnenej stále pretrváva disimulácia ťažkostí. Je s ňou veľmi problematický kontakt, keďže sa nevyjadrí k svojim veciam, len sa zaujíma a snaží sa čo najviac dozvedieť o chorobe, aby dokázala ďalej disimulovať ochorenie. Nastavenú terapiu toleruje dobre. Kontakt s vonkajším svetom má, návštevy má povolené, zaujímajú sa o ňu rodičia. Predpokladá dĺžka liečby umiestnenej je okolo mesiaca. Je schopná chápať obsah súdnych rozhodnutí. Ambulantná liečba umiestnenej nebola postačujúca, keďže umiestnená už aj predtým nespolupracovala, neužívala nastavenú terapiu, aktuálne spolupracuje. Súhlas s hospitalizáciou udelila dňa 28. 12. 2019 o 11, 55 hod. Diagnóza umiestnenej je rovnaká pri prijatí aj pri odvolaní súhlasu. Príznaky sú v podstate stále rovnaké, len umiestnená ich disimuluje, má snahu sa tváriť, že je všetko v poriadku, že sa cíti dobre, nemá ťažkosti. Pri prijatí boli u nej prítomné príznaky emočná nepriliehavosť situácii, emočná labilita, impulzivita, paranoidita, somnia bola v norme, suicidálne úvahy mala, zvýšená intrapsychická tenzia. Keď odvolala súhlas, stále pretrvávalo, že ohrozuje seba. V prípade neliečenia umiestnenej hrozí zhoršenie jej stavu a aj chronifikácia, čo znamená, že už nemožno sa opätovne plne vyliečiť, preto je nutná hospitalizácia.

9. Z výsluchu umiestnenej súd zistil, že prijatá na psychiatrickú kliniku bola dňa 28. 12. 2019. Prišla s rodičmi, pretože mali za sebou tri neúspešné pokusy o získanie lekárskej správy o jej spôsobilosti pokračovať v štúdiu. Traja psychiatri jej odmietli vydať osvedčenie, tak prišli na návrh mamy na psychiatriu aj s výmenným lístkom od obvodnej lekárky. Osvedčenie o spôsobilosti pokračovať v štúdiu nie je bežnou praxou, ale v danom prípade bolo potrebné, keďže oň bola požiadaná zástupcom pre bakalársky program na vysokej škole, na ktorej študuje v Rakúsku. Vyžiadané bolo z toho dôvodu, že koncom novembra 2019 bola hospitalizovaná v nemocnici v Rakúsku na oddelení neuromedicíny, odkiaľ bola prepustená na vlastné riziko, na reverz. V Rakúsku jej bola diagnostikovaná depresia s psychotickými epizódami. Ako jej bol doručený list zo školy, začala zháňať osvedčenie, kontaktovala telefonicky nemocnicu v Linzi, kde bola hospitalizovaná, psychiatrov zo zoznamu, ktorý jej bol v nemocnici v Rakúsku poskytnutý, pričom z ich strany bola odmietnutá z rôznych dôvodov. Následne sa s riaditeľkou oddelenia univerzite dohodla, že osvedčenie prinesie zo Slovenska. Obvodná lekárka jej nedala osvedčenie, dohodli sa, že v piatok by k nej prišla pre výmenný lístok. Následne bola odmietnutá zo strany psychiatrov na Slovensku, ktorých navštívila o vydanie osvedčenia a prišla s rodičmi na psychiatrickú kliniku s výmenným lístkom a správou z nemocnice v Rakúsku. Na psychiatrickej klinike absolvovala prijímajúci rozhovor s lekárkou, ktorej objasnila všetky skutočnosti o jej hospitalizácii, aj o potrebe vydania osvedčenia. Počas rozhovoru nespomenula nič o tom, že by mala myšlienky na samovraždu alebo by chcela ublížiť niekomu inému, nespomenula, že by mala bludy, halucinácie, pretože nič z tohto nemá. Lekárka jej v rámci rozhovoru uviedla, že musí byť hospitalizovaná, pričom

jej vôbec nebolo vysvetlené, z akého dôvodu. S hospitalizáciou nesúhlasila, bola násilím dotlačená na oddelenie. Cítila sa zle. Následne sa jej spýtali, či chce injekciu alebo lieky, nevie uviesť, z akého dôvodu, ale možno z toho, že sa jej triasli ruky, ale to asi preto, že bola veľmi nervózna, pretože bola nedobrovoľne hospitalizovaná, ale nemala žiadne ťažkosti. Liečbu odmietla, ale napriek tomu jej bola podaná injekcia, čím bolo porušené jej právo na odmietnutie liečby. Odviedli ju na izbu, dali ju do klietky, kde ju zamkli. Lekárka jej povedala, že jej urobia psychotesty a ak bude všetko v poriadku, tak nemajú dôvod ju ďalej držať. V opačnom prípade, ak psychotesty nedopadnú dobre, bude sa všetko riešiť súdnou cestou. Z toho dôvodu, začala spolupracovať dobrovoľne, podstúpila psychotesty a súhlasila s hospitalizáciou. V pondelok dňa 30.12.2019 sa realizovali psychotesty a po ich vyhodnotení jej bolo oznámené, že ju nemôžu pustiť a musí byť hospitalizovaná. Chcela vedieť, aký je dôvod hospitalizácie a aká diagnóza jej bola určená, pričom jej bolo povedané, že možno ide o schizofréniu alebo psychózu, dokonca bol spomínaný autizmus. Uviedla im, že nemá žiadne halucinácie, vidiny, hlasy, ani imaginárneho priateľa, ktorý by jej hovoril, čo má robiť, na čo jej bolo povedané, že sa to nemusí hneď ukázať. Na dotaz, akým spôsobom bolo vyhodnotená jej diagnóza jej boli uvedené vágne odpovede, že za vyhodnotenie psychologického vyšetrenia je zodpovedný psychológ a ide o štandardizované testy, ktoré fungujú už roky. Chcela len vedieť dôvody jej držania, je kamerovaná 24 hodín, nemá žiadne pokusy utiecť, nechce ublížiť sebe alebo niekomu inému. Ako dôvod hospitalizácie jej bolo nakoniec uvedené, že sa môže niečo také vyskytnúť. Následne v stredu sa rozprávala s inou lekárkou, ktorá jej uviedla, že diagnóza by mala byť psychóza, nebolo jej však vysvetlené, čo sa tým bližšie myslí, deň predtým jej ešte dvaja lekári vraveli, že by tam mohol byť nejaký symbolizmus. Nebolo jej popísané, ktoré symptómy tejto diagnózy spĺňa, psychóza znamená zmenené vnímanie reality. Taktiež jej nebolo vysvetlené, ako dlho bude držaná v zdravotníckom zariadení, uvedené jej boli rôzne doby, od dvoch až troch týždňov až do jedného mesiaca. Vo štvrtok bola veľká vizita, primárovi psychiatrickej kliniky uviedla, že by chcela byť prepustená, on jej však len uviedol, že má nejaké problémy a musí byť hospitalizovaná. Nemala možnosť ani objasniť svoju perspektívu. Súhlas s hospitalizáciou odvolala ten deň, ako bola oboznámená s výsledkami psychologického vyšetrenia. V súčasnosti s hospitalizáciou nesúhlasí z dôvodov, že nemá žiadne halucinácie, vizuály, nepočuje žiadne zvuky, nemá imaginárneho priateľa, ktorý by mal niečo za ňu robiť. Je hospitalizovaná proti svojej vôli, bez toho, aby ohrozovala seba, alebo svoje okolie. Medzi ďalšie dôvody nesúhlasu s hospitalizáciou uviedla, že je študentkou tanca a je pre ňu dôležité pokračovať v tréningu tela, aj mysle, nemá možnosť športovať, ani komunikácie s priateľmi. S rodinou má možnosť tráviť len obmedzený čas. Strava je tiež neadekvátna, nie pre ňu prospešná. Zhrnula, že najskôr s hospitalizáciou pri prijatí nesúhlasila, následne po vysvetlení, že ak bude spolupracovať a budú dobré výsledky psychologických testov, tak ju pustia, súhlasila s hospitalizáciou a potom, ako jej boli oznámené výsledky psychologického vyšetrenia a diagnóza, tak dobrovoľný súhlas s hospitalizáciou odvolala. Ďalej uviedla, že má v sebe vnútorný konflikt, cíti sa vyrovnane, avšak kvôli tomu, že nesúhlasí s hospitalizáciou, tak sa zároveň cíti aj smutne. Jej stav je bezproblémový, cíti sa ako zdravý človek, ktorý je schopný pokračovať mimo tohto zariadenia. Nepociťuje rozdiely medzi stavom, kedy bola prijatá a súčasným stavom. Na psychiatrii bola hospitalizovaná koncom novembra v Rakúsku, inak v minulosti nikdy. Prepustená bola na vlastné riziko, boli jej predpísané antidepresíva, odporučená psychoterapia v rodnom jazyku. Hospitalizácia v Linzi bola začatá na jej podnet. Zástupca zo školy jej dal kontakt na psychiatra. Hospitalizovaná bola na základe pohovoru a dotazníka, v ktorom uviedla, že má myšlienky na samovraždu. To bol aj dôvod, prečo ju nemohli hneď z nemocnice pustiť a musela prebehnúť ďalšia diagnostika. Počas hospitalizácie si uvedomila, čo bolo príčinou jej problémov a keďže nemala žiadne ďalšie myšlienky na samovraždu, tak požiadala o prepustenie. Išlo len o čisto filozofické myšlienky o živote, nehľadala žiadne spôsoby, ako by samovraždu spáchala. Hospitalizácia v Linzi bola na vysokej úrovni, bola spokojná s poskytovanou starostlivosťou. Predpísané lieky si vybrala, lieky však neužívala. Dostala zoznam psychiatrov, na ktorých sa môže obrátiť a na organizáciu poskytujúcu pomoc migrantom s adaptáciou. Od prepustenia z nemocnice v Linzi nebola u žiadneho ambulantného psychiatra v Rakúsku, ani na Slovensku. Chcela to riešiť na Slovensku, pretože v Rakúsku by ju to stálo veľa peňazí a bola jej odporučená psychoterapia v rodnom jazyku kvôli jazykovej bariére. Na psychiatrickej klinike je s príbuznými v kontakte, chodia ju navštevovať každý deň. Je obmedzená v kontakte s vonkajším svetom, aj vo voľnom pohybe, pretože celý čas je držaná na akútnom oddelení až na výnimku, keď absolvovala psychologické vyšetrenie v inej miestnosti. Nemôže športovať, hýbať sa, čo negatívne ovplyvňuje jej fyzické zdravie a jej ďalší profesionálny rast. Požiadala, v prípade, ak súd bude trvať na hospitalizácii o detailné vyšetrenie jej diagnostiky. Navrhla v konaní vypočuť svedka, kamaráta L. Y., M.. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase prítomný na psychiatrickej klinike.

10. Procesná opatrovníčka umiestnenej uviedla, že hospitalizácia umiestnenej je v jej záujme z dôvodu, že štúdium tanca je veľmi náročné, je to sebaobeta a musí sa tomu podriadiť všetko a nie každý je schopný prejsť štúdium bez toho, aby ho to poškodzovalo, čo je prípad aj umiestnenej, ktorá býva vypätá, nedokáže sa nahromadeného napätia zbaviť a fungovať tak, aby to bolo pre ňu prospešné a život príjemný. Uvedené pozoruje u umiestnenej už od strednej školy a teraz sa k tomu pridružili aj depresie. Nesúhlasila s tvrdeniami umiestnenej, že jej nebolo pri prijatí dňa 28. 12. 2019 objasnené dôvody jej hospitalizácie. Uviedla, že rozhovor lekárky s umiestnenou trval asi hodinu, bol podrobný, príjemný až s materinským prístupom, za čo jej je veľmi vďačná. Lekárka vysvetľovala umiestnenej všetky dôvody, bola so všetkým oboznámená. Spomenula jej napr. symboly, ktoré umiestnená v bežnom živote vidí. Ide napr. o situácie, keď umiestnená raňajkovala humus, potom keď prišla do jedálne, tak ho tiež niekto mal, tak v tom už videla nejaký symbol. Ďalej išlo o príklad s knihou od Georga Orwella 1984, v ktorom je uvedené, že Veľký brat ťa sleduje a keď umiestnená tú knihu videla, tak už mala pocit, že ju niekto prenasleduje. Bolo jej vysvetlené, že tieto symboly sú veľmi vážne veci a ako si ich ona pretavuje do života, tak to sú už samotné prejavy psychózy. Umiestnená sa pri prijatí aj pri vážnych veciach usmievala, napr. aj pri samovražde reagovala v neprimeranej veselosti, hoci všetci nepochybujú, že ju nechcela naozaj spáchať. Ďalej poukázala na situáciu na Dušičky, kedy sa s dcérou pochytili doma, keď umiestnená považovala zapálenie sviečky za niečo neprijateľné, zastaralé. V škole ich učia stále myslieť po novom, tvrdia, že najprv je prvá fáza dekonštrukcia, kedy je potrebné nabúrať všetky stereotypy a potom nasleduje rekonštrukcia, kedy vzniká nový človek. V rámci toho im ponúkajú ich správne názory a pohľady. Zdôraznila, že umiestnenej bolo pekne vysvetlené, prečo by mala byť hospitalizovaná a prečo je nebezpečné vrátiť sa do domáceho prostredia. Poznamenala, že umiestnená si musí uvedomiť, že nie je na žiadnom rekondičnom pobyte, ale je hospitalizovaná kvôli svojmu zdraviu. Následne umiestnenú presvedčili, aby súhlasila s hospitalizáciou s tým, že ak na psychotestoch nenájdu nejakú závadu, tak ju prepustia, na čo umiestnená s hospitalizáciou súhlasila. Potom prišlo u nej k obratu, pretože na psychotestoch vyšlo, že musí zostať v nemocnici a tak súhlas odvolala. Ďalej poznamenala, že lekár ju oboznámil s výsledkami psychotestov, uviedol, že je dobre, že je dcéra hospitalizovaná, je potrebné to podchytiť už teraz, aby to neprešlo do chronicity. Neprimeranosti v správaní umiestnenej sa odvíjajú už dlhšiu dobu. Už počas konzervatória mala problémy s prijatím potravy a poruchy správania, celé letné prázdniny preležala, alebo prejedla. Počas leta bola s nimi umiestnená na dovolenke, ale prišiel pre ňu jej priateľ, že ju musí odtiaľ vyslobodiť, pretože veľa jedla. Na dušičky mala záchvaty plaču. Stala sa situácia, že spolu s manželom sedeli na balkóne, rozprávali sa, nepočuli umiestnenú, ako zaklopala na dvere, nešli jej otvoriť tak hneď si z toho vyvodila, že ju nemajú radi a preplakala celý večer. Takýchto situácií, kedy mala záchvaty plaču bolo viac, a to pre banálne veci. Taktiež mala veľké trápenie s písaním práce do školy, keď bola doma. V tom čase jej verila, keďže dcéra jej uvádzala, že si chce problémy vyriešiť v Linzi a do Rakúska ju pustila. Nesúhlasila s tvrdeniami umiestnenej, že v Rakúsku bolo o ňu dobre postarané, pretože jej písala sms, že je obmedzená na jej osobných právach. Keď prišla umiestnená na Slovensko a zháňali lekára kvôli osvedčeniu o jej spôsobilosti, kontaktovala ju obvodná lekárka, ktorá jej uviedla, že sa jej správanie umiestnenej nezdá a je potrebné odborné vyšetrenie. Videla v tom aj šancu, ako dotiahnuť na strane dcéry veci, ktoré sa ukazovali a že je nevyhnutné ich už naozaj riešiť. Nebolo možné objednať sa u žiadneho psychiatra do 05.01.2020, tak prišli na psychiatrické oddelenie do nemocnice. K psychiatrovi sa chceli objednať za účelom získania osvedčenia o jej spôsobilosti, ale čakacie lehoty boli veľmi dlhé, niekedy až 2 - 3 mesiace. Taktiež ako dcéra, aj ona čakala na osvedčenie, pretože chcela vedieť, či ju môže s čistým svedomím pustiť do Rakúska. Podľa jej názoru umiestnená neohrozuje seba alebo svoje okolie. Jej stav je však už dlhodobý, zhoršuje sa a je potrebné konečne ho riešiť. Jej zhoršujúci stav vidí predovšetkým v záchvatoch plaču pre banality a v neprimeranej veselosti, keď ide o vážne veci, čo sa stávalo aj doma a v tom, že umiestnená vždy vidí chyby v okolí a nikdy nie v sebe. Doma jej už nedokázali pomôcť, aby jej pobyt bol príjemný, taktiež jej nie je prítomný ani pobyt v Rakúsku, keďže bola tam hospitalizovaná, tak potom problém nie je v podmienkach, ktoré človek má, ale v samotnom človeku, v jeho prežívaní reality a v jeho vnútornom svete. Umiestnená sa nikdy predtým neliečila na psychiatrii. Podotkla, že od zástupcu z univerzity im bol poslaný list, v ktorom je okrem iného uvedené, že sa majú o dcéru starať a aby išli s ňou k odborníkom, nakoľko je znepokojený nad jej stavom a následne aj štúdiom.

11. Po výsluchu procesnej opatrovníčky umiestnená potvrdila, že rozhovor s lekárkou bol detailný, príjemný, venovala sa jej, prejavovala zvýšený záujem. K psychotickým epizódam týkajúcich sa symbolov uviedla, že tieto mala, ale pretrvávali len týždeň. Potom ako bola hospitalizovaná v Rakúsku, pochopila o čo ide, prišlo uvedomenie a v súčasnosti už je schopná rozlíšiť medzi skutočnosťou a medzi fantáziou. Psychotické epizódy sa stali v minulosti, už nepociťuje žiadne problémy. K dušičkám,

zapaľovaniu sviečok, k dovolenke a ohľadom písania práce uviedla, že medzi ňou a matkou (procesnou opatrovníčkou) existujú názorové nezrovnalosti, čo je prirodzené v procese dospievania. Potvrdila situáciu s balkónom, ktorá sa však stala v minulosti a v súčasnosti nemá žiadne epizódy. Ohľadom konzervatória poznamenala, že ide o minulosť a na univerzite ich učia, ako zdravo trénovať, dávajú dôraz na zdravie, výživu a na kondíciu. K nadmernému jedeniu počas prázdnin poznamenala, že šlo o emocionálne jedenie z dôvodu, že bola smutná, ako trávili prázdniny. Poznamenala, že jej zdravotný stav sa nezhoršuje a že v Linzi je šťastná, chcela by pokračovať v štúdiu. Je veľmi rada, že jej mama si želá jej šťastie, ale chcela by sa rozvíjať po svojom v súlade so svojim vlastnými hodnotami, budovať niečo vlastné, pokiaľ bude mať podporu. Podotkla, že na Slovensko prišla 20. 12. 2019, odísť by mala dňa 05. 01. 2020. odvtedy čo bola prepustená z nemocnice v Rakúsku, nebola na žiadnej psychoterapii, ani sa na žiadnu neobjednávala. lieky užívala. Neobjednávala sa psychiatrovi v čase, keď hľadali niekoho, kto by im vydal osvedčenie o jej spôsobilosti pokračovať v štúdiu, aj na kliniku prišli len kvôli tomu, ale lekári po prvotnom rozhovore navrhli niečo iné. Ďalej uviedla, že nemá problém s ďalšou diagnostikou alebo vyšetreniami na predošlej klinike v Linzi.

12. Svedok L. Y., M.. XX. XX. XXXX počas výsluchu uviedol, že pozná umiestnenú, s ktorou je dlhoročný kamarát, ako aj procesnú opatrovníčku, jej matku. Uviedol, že si nemyslí, že umiestnená v jej stave predstavuje ohrozenie pre seba alebo pre svoje okolie, pričom sa o tom rozprával aj s inými ľuďmi, ktorí ju poznajú a nestretol nikoho, kto by uviedol, že by mohla ohrozovať seba alebo okolie. V telefonickom alebo osobnom kontakte s umiestnenou je asi jeden až dva krát do týždňa, niekedy aj častejšie. Vedel o jej hospitalizácii v Linzi aj dôvody, ktoré mu uviedla. Ako bola prepustená z nemocnice v Linzi, bol s ňou v osobnom kontakte. Pozná aj jej psychotické epizódy, vie, že nastali ešte pred hospitalizáciou v Linzi. Od jej prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia v Linzi nepostrehol na nej, ani si nevšimol, že by u umiestnenej boli prítomné iné podobné epizódy. Pôsobila na neho rovnako, ako si pamätal predtým. Podľa jeho názoru, nie je pre umiestnenú nebezpečné pokračovať v normálnom živote, trápia ju len problémy obdobné problémom ľudí v ich veku, čo študujú na vysokej škole a nie sú si istí, čomu sa chcú v živote venovať. Nevšimol si žiadne neprimeranosti v správaní umiestnenej ani príznaky psychotického ochorenia. Pripadala mu, že je si plne vedomá toho, čo sa s ňou deje. Poznamenal, že ani priateľ umiestnenej, s ktorým je kamarát nespomínal nejako výrazne problémy umiestnenej, občas spomenul, že umiestnenú niečo trápi. Rozprával mu aj o pobyte umiestnenej v zdravotníckom zariadení, ale nevyjadril sa nikdy, že s pobytom súhlasí.

13. Zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej súd zistil, že prijatá na psychiatrickú kliniku bola dňa 28. 12. 2019, kedy prišla v sprievode príbuzných. Matka pri prijatí uvádzala, že od 27.11.2019 do 29.11.2019 bola hospitalizovaná na klinike v Rakúsku, pričom stav uzatvárali ako depresiu s psychotickými príznakmi. Na kliniku bola privedená profesorom z vysokej školy, ktorý sa obával, že by si mohla ublížiť. Rodičia ju vnímajú ako zmenenú už dlhšiu dobu, možno aj niekoľko rokov, už na strednej škole mala problém so stravovaním, striedali sa epizódy z prejedania sa s hladovaním. Minulý rok nastúpila na súkromnú univerzitu v Linzi, kde študovala súčasný tanec. Štúdium bolo pre ňu náročné, nastúpila hneď do 2.ročníka, počas letných prázdnin bola veľmi pasívna, iba jedla a spala, nemala o nič záujem, nastúpila do ďalšieho ročníka, ale rodičia si všimli, že sa jej často striedajú nálady, striedajú sa obdobia neprimeranej veselosti s bezradnosťou, plačlivosťou, všetko jej vadí, nedá sa jej sústrediť. Rodičom číta rôzne veci, všetko jej so všetkým súvisí. Subjektívne umiestnená uvádzala, že mala psychotické epizódy, ráno jedla humus, potom prišla do školy, kde aj jej spolužiak povedal, že raňajkoval humus, do toho ešte videla na stolíku knihu 1984, kde je napísané „Big Brother is watching you“, mala pocit, že je sledovaná, má takú danosť, že číta medzi riadkami, vidí zmysle vecí, či má vízie, to áno, ale skôr tak, že vidí súvislosti, minulý rok trpela nespavosťou, teraz správa dobre, jesť jej chutí. Z osobnej anamnézy bolo zistené, že umiestnená sa nelieči na žiadne ochorenia. Z rodinnej anamnézy zistené, že starý otec z manželovej strany suicidoval, mal problémy s alkohol, prastarký mal schizofréniu, údajne až vo vyššom veku, biologický otec je liečený na schizofréniu. Zo sociálnej a pracovnej anamnézy zistené, že je slobodná, bezdetná, študuje druhý ročník tanca na vysokej škole v Linzi. Má ukončené štúdium na konzervatóriu v Banskej Bystrici, má troch mladších súrodencov. Z celkového popisu pri prijatí zistené, že bola privedená príbuznými, upravená primerane, verbálny kontakt navoditeľný, očný kontakt sporadický. Na otázky odpovedala adekvátne, prerušovane, smiechom, psychomotorické tempo bolo v norme. Mimika a pantomimický prejav bez nápadností. Plne orientovaná, pozornosť dekoncentrovaná, vnímanie bez zistených porúch, myslenie asociačne uvoľnené, prítomné symbolizmy, senzitívna vzťahovačnosť, pocity sledovania. Zvýšená intrapsychická tenzia, nálada, počas vyšetrenia normotívna, afektivita výrazne labilizovaná, emotivita nepriliehavá, paratýmia. Aktuálne suicidálne úvahy

neguje, IMF v norme. Somnia, rexia v norme. Osobnosť psychoticky alterovaná, prijatá za účelom diagnostiky a liečby pre riziko z premeškania. Diagnóza F23.1-akútna polymorfná psychotická porucha s príznakmi. Zo zdravotnej dokumentácie bolo ďalej zistené, že pri príjme bola umiestnená rozrušená, úniková, psychotická, podaný jej bol haloperidol a apaurin. V priebehu dňa 28. 12. 2019 umiestnená súhlasila dobrovoľne s hospitalizáciou a o 11.55 hod. podpísala poučenie a informovaný súhlas pacienta pri prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dňa 30.12.2019 bolo realizované psychologické vyšetrenie Mgr. Ivanou Kvietenskou, zo záverov, ktorého vyplýva, že v psychodiagnostike sú aktuálne zachytené známky psychotického stavu. Kontakt s realitou je znížený, zvýšená je stereotypia myslenia, emotivita je zúžená, známky úzkosti v prežívaní až psychotickej hĺbky, zvýšené zameranie na telesnú schému. Afektivita je neprimeraná, nepriliehavá, odpovede prerušuje smiechom, ktorý je neadekvátny k situácii, myslenie je sýtené autistickými fantáziami. Osobnosť je zúžená so zhoršenou adaptabilitou, so známkami sociálnej izolácie, zosilnená je senzitivita. Dňa 30. 12. 2019 o 14.10 hod. umiestnená odvolala informovaný súhlas pri prijatí do zdravotnej starostlivosti. V deň odvolania súhlasu umiestnená uvádzala, že chce podpísať reverz, nič nie je, je úplne normálna, mala predtým pocity, že ju niekto sleduje, ale to bolo predtým, ako bola dva dni hospitalizovaná, oni ju normálne prepustili po dvoch dňoch na jej žiadosť. Objektívne v deň odvolania súhlasu bola u umiestnenej v popredí sociálna vztiahnutosť, negatívna symptomatika, ambivalencie, autistické myslenie, intenzívna snaha o disimuláciu paranoidných obsahov v myslení, vysoká intrapsychická tenzia, oploštená nepriliehavá emotivita, anazognózia, narušený kontakt s realitou.

14. Z prepisu sms medzi procesnou opatrovníčkou a umiestnenou bolo zistené, že umiestnená bola hospitalizovaná v nemocnici v Linzi, chcela sa porozprávať so školským psychológom a namiesto toho bola zobraná do nemocnice. Bola hlúpa, v nemocnici spomenula „suicidal thoughts“, ale išlo len o filozofické dumanie a držia ju teraz a sledujú proti jej vôli. Nevie, či je možné presunúť ju, pretože nechcela kooperovať a ísť na MVRI, lebo nebola informovaná prečo a tiež asi podvedome túži ukázať, že je schopná robiť rozhodnutia a uvažovať. Ďalej umiestnená uviedla, že sa cíti zle, keďže je tam držaná, nemôže sa hýbať, je to obmedzenie slobody, človek vie, keď si je vedomý, že nevie, chcú len vylúčiť, že to nie je niečo orgánové. Bola na CT pred pár dňami, v podstate nič abnormálne. Bolo hlúpe nekooperovať, pretože následkom toho môže byť držaná dlhšie, ale maximálne do pondelku, kedy zasiahne súd, hovorila s právnikom. Nechcela kooperovať, pretože asi podvedome túžila ukázať, že je schopná robiť rozhodnutia a uvažovať a tiež to bude forma vzdoru, keďže je tam držaná proti svojej vôli. Chce s nimi ďalej spolupracovať, lebo chce odtiaľ najskôr vypadnúť. Umiestnená ďalej uviedla, že sa ozve, o druhej sa má opäť rozprávať s profesorom, aj s lekárkou, bez MRI ju pustiť nechcú a nie je isté, či sa nájde voľný slot, počká ako sa to vyvinie. Chce čo najskôr odísť, je to nehumánne. Matka jej na to uviedla, že ak niekto spomenie slovo sebevražda, bolo by nehumánne od psychológa brať to na ľahkú váhu, nie je to kamarát pri pive, nechcel len podceniť situáciu. Spýtala sa, ako by reagovala na jeho mieste, Umiestnená uviedla „free again“.

15. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 29. 12. 2019 oznámila psychiatrická klinika na tunajší súd nedobrovoľnú hospitalizáciu umiestnenej v ich zariadení s tým, že umiestnená bola prijatá dňa 28. 12. 2019 o 11,44 hod., súhlas s liečbou neudelila. Konanie je vedené pod sp. zn. . Dňa 30. 12. 2019 o 08,55 hod. psychiatrická klinika oznámila v konaní dodatočný súhlas umiestnenej s hospitalizáciou s tým, že dňa 29. 12. 2019 o 16,00 hod. podpísala informovaný súhlas. K oznámeniu bolo pripojené poučenie a informovaný súhlas pacienta, z ktorého vyplýva, že umiestnená udelila súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, dátum a čas je uvedený dňa 28. 12. 2019 o 11,55 hod. Nakoľko umiestnená udelila súhlas s hospitalizáciou pred vydaním uznesenia o začatí konania, súd oznámil zdravotníckemu zariadeniu, že v konaní nebude vydávať uznesenie o zastavení konania. Z registra tunajšieho súdu bolo ďalej zistené, že dňa 30. 12. 2019 psychiatrická klinika oznámila, že umiestená odvolala súhlas s hospitalizáciou, bolo začaté konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, konanie je vedené pod sp. zn. .

16. Zo správy KeplerUniversitäts Klinikum súd zistil, že umiestnená bola hospitalizovaná na klinike pre psychiatriu a psychoterapeutickú medicínu od 27. 11. 2019 do 29.11.2019 a prepustená bola na reverz. Diagnostikovaná jej bola ťažká depresia s psychotickými symptómami a prodromálne štádium schizofrénneho ochorenia. Umiestnenej bola naordinovaná medikamentózna liečba, odporučené jej bolo pravidelné užívanie antidepresív (počas pobytu užívanie antidepresív odmietala), pravidelné kontroly u domáceho lekára a u špecialistu psychiatra, pričom jej bol poskytnutý zoznam špecialistov a odporučená psychoterapia, ak je to možné v materinskom jazyku.

17. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky ).

18. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného . Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.

19. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že umiestnená bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 28. 12. 2019 bez svojho súhlasu, následne súhlas s hospitalizáciou udelila a jej hospitalizácia sa stala dobrovoľnou. Počas dobrovoľnej hospitalizácie dňa 30. 12. 2019 umiestnená odvolala svoj súhlas, súd teda považoval deň 30. 12. 2019 za začiatok nedobrovoľnej hospitalizácie umiestnenej v zdravotníckom zariadení. V zmysle súdnej judikatúry v prípade, že umiestnený odvolá počas hospitalizácie v zdravotníckom zariadení svoj súhlas, súd začne konanie o prevzatí a držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení a rozhoduje, či k prevzatiu umiestneného prišlo zo zákonných dôvodov, teda rozhoduje ako keby umiestnený bol prijatý bez svojho písomného súhlasu (R 6/1997).

20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po odvolaní jej súhlasu s hospitalizáciou neboli dané zákonné dôvody. Súd nemal v konaní dostatočne preukázanú podmienku podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súd nemal v konaní preukázané, že by umiestnená v dôsledku duševnej poruchy alebo s jej príznakmi v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia a v čase odvolania súhlasu s hospitalizáciou bola nebezpečná pre seba, ohrozovala okolie alebo by hrozilo vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a riziko z premeškania.

Lekár uvádzal, že hospitalizácia umiestnenej je nevyhnutná predovšetkým z dôvodu ohrozenia seba, nakoľko u nej existuje riziko suikonania, avšak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by aktuálne pred prijatím na psychiatrickú kliniku boli u umiestnenej prítomné úvahy o suicidiálnom konaní alebo by sa umiestnená o takéto konanie pokúsila. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že umiestnená priznala sucidiálne myšlienky v minulosti, počas hospitalizácie na klinike v Rakúsku ako filozofické úvahy o živote, avšak z kliniky bola následne po diagnostike na reverz prepustená. V prípade, že by u umiestnenej pretrvávali suicidálne myšlienky a tým by ohrozovala seba na svojom živote, jej duševný stav by neumožňoval jej prepustenie z kliniky v Rakúsku, nemohla by byť na reverz prepustená a bola by na klinike naďalej ponechaná. V čase prijatia na psychiatrickú kliniku na Slovensku, ani v čase odvolania súhlasu umiestnenou nebolo preukázané, že by si umiestnená chcela ublížiť a tým by ohrozovala seba na svojom živote. Ohrozenie seba nemal súd preukázané ani výpoveďou svedka, kamaráta umiestnenej, ktorý bol s ňou v osobnom kontakte po prepustení z kliniky v Rakúsku a pred hospitalizáciou na klinike na Slovenku, ani z vyjadrenia matky, procesnej opatrovníčky, s ktorou bola umiestnená v jednej domácnosti po príchode umiestnenej na Slovensko a ktorá sama uviedla, že umiestnená neohrozuje seba ani okolie. Pokiaľ lekár uvádzal ohrozenie okolia umiestnenou, ani uvedené nemal súd preukázané, keďže lekár bližšie nešpecifikoval, v čom by ohrozenie okolia malo spočívať. Zo zdravotnej dokumentácie, z výpovede procesnej opatrovníčky, lekára, umiestnenej ani svedka nemal súd preukázané, že by sa umiestnená správala verbálne či brachiálne agresívne voči svojmu okolia, vyhrážala sa alebo by sa k okoliu správala neprimerane. Súd nemal splnenú ani poslednú podmienku nedobrovoľnej hospitalizácie, a to vážne zhoršenie zdravotného stavu umiestnenej a riziko z premeškania. Súd mal v konaní preukázané, že umiestnená bola dňa 27. 11. 2019 hospitalizovaná na klinike v Linzi, kde jej bola určená diagnóza ťažká depresia s psychotickými symptómami a prodromálne štádium schizofrénneho ochorenia. Taktiež je nepochybné, že psychologickým vyšetrením boli u umiestnenej zistené známky psychotického ochorenia. Diagnostikovaná duševná porucha, či psychotické ochorenie sa však vzhľadom na Winterwerp test neprejavili u umiestnenej v takej intenzite, ktorá by znamenala potrebu obmedzenia jej osobnej slobody. Súd nemal v konaní preukázané, že v čase prijatia na psychiatrickú kliniku na Slovensku ani v čase odvolania súhlasu s hospitalizáciou boli u umiestnenej prítomné príznaky duševnej poruchy, pod vplyvom ktorých by sa u nej prejavovali neprimeranosti v myslení, správaní takej intenzity, ktoré by poukazovali na vážne zhoršenie jej zdravotného stavu alebo by hrozilo riziko z premeškania. Lekár neuviedol v čom reálne hrozí zhoršenie zdravotného stavu umiestnenej z premeškania, súd preto nemôže akceptovať hospitalizáciu na základe tohto dôvodu bez ďalšieho odôvodnenia. Pokiaľ procesná opatrovníčka i lekár uvádzali neprimeranosti v správaní, či myslení umiestnenej, tieto neboli aktuálne, prejavovali sa u umiestnenej ešte v čase pred hospitalizáciou umiestnenej na klinike v Rakúsku, kde bola diagnostikovaná a liečená, a nepredchádzali bezprostredne nedobrovoľnej hospitalizácii umiestnenej na Slovenku. Ďalej je potrebné konštatovať, že nie každá duševná porucha umiestnenej osoby automaticky znamená, že je nevyhnutná hospitalizácia na akútnom oddelení. Je potrebné zvážiť aj iné spôsoby liečby, pričom obmedzenie osobnej slobody takéhoto charakteru nemôže súd pripustiť, pokiaľ tu je daná aspoň reálna možnosť ambulantnej liečby. V danom prípade umiestnená prejavila záujem absolvovať potrebnú liečbu v Rakúsku, kde študuje a žije a je už len na zvážení samotnej umiestnenej, či psychiatrickú pomoc aj vyhľadá, či už na Slovensku alebo v Rakúsku, a to aj vzhľadom na potrebu získania osvedčenia o jej psychickej spôsobilosti pokračovať ďalej v štúdiu.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase odvolania súhlasu s hospitalizáciou, teda v čase začatia nedobrovoľnej hospitalizácie umiestnenej v zdravotníckom zariadení nevyžadoval jej hospitalizáciu. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestnenú po doručení tohto rozhodnutia prepustiť ( ), čo však nebráni tomu, aby bola umiestnená ambulantne liečená a boli jej vykonávané ďalšie psychologické vyšetrenia. V prípade preukázateľných znakov duševnej poruchy spojených s nebezpečím ohrozenia seba, okolia alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu (nestačí len podozrenie/potencionálnosť) je možná opätovná hospitalizácia (či už so súhlasom alebo bez neho).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (, prvá veta

s poukazom na ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (, ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).