Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-16-2019.pdf
PDF · 110.94 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, I. V., právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom U. č. X, X., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.03.2019 podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej zákon o sociálnom zabezpečení) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 27. júna 2018 o priznanie starobného dôchodku od 27.06.2018. V odôvodnení uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65304021622009/2019 zo dňa 06. marca 2019 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.01.1999 podľa zákona č. 114/1998 Z.z. bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. septembra 1980 do 10. júla 1982 (I. kategória funkcií) a doba trvania služobného pomeru od 11. júla 1982 do 31. decembra 1998 (I. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií vykonával službu 18 rokov a 122 dní. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55. roku nevznikol. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 citovaného zákona mu nevznikol z dôvodu, že k 31. decembru 1999 nevykonával službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií. Jeho služobný pomer skončil dňom 31. decembra 1998. Keďže v I. kategórii funkcií vykonával službu 18 rokov a 122 dní, nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku nevznikol. Jeho dôchodkový vek zatiaľ nie je možné určiť podľa v súčasnosti platných právnych predpisov. V súčasnosti je určený dôchodkový vek pre tých poistencov, ktorí najneskôr v roku 2023 dovŕšia 63 rokov, teda poistencov narodených do 31. decembra 1960.
2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.05.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení skonštatoval, že dôchodkový vek je možné určiť postupom podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich z vykonávania zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky dovŕšenia dôchodkového veku na nárok na starobný dôchodok. Takýmto prípadom je § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), pričom takýmto zamestnaním sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona rozumie aj služba zaradená do I. kategórie funkcií. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 06. marca 2019 na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol účastníkovi priznaný od 01. januára 1999, bola účastníkovi započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. septembra 1980 do 10. júla 1982 a doba trvania služobného pomeru od 11. júla 1982 do 31. decembra 1998, všetko v I. kategórii funkcií. V tejto kategórii teda vykonával službu 18 rokov a 126 dní. Získal tak menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. Preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku nevznikol. Čo sa týka aplikovania § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože účastník znížený dôchodkový vek 55 rokov dosiahol v roku 2018, pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa tohto paragrafu je potrebné postupovať podľa znenia účinného k splneniu všetkých podmienok nároku na starobný dôchodok, teda zo znenia účinného podľa poslednej novely tohto zákona. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor v rozhodnutí č. 53 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, ako aj v ďalších rozhodnutiach, v zmysle ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok zo zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok na takúto dávku po 31. decembri 1999 dovŕšením zníženého dôchodkového veku len vtedy, ak toto zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie trvalo do 31. decembra 1999 a ak v ňom zamestnanec odpracoval potrebný počet rokov. V danom prípade však služobný pomer účastníka skončil 31. decembra 1998. Čo sa týka samotného počtu rokov zaradených do I. kategórie funkcií, zisťovaním vo Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia bolo preukázané, že obdobie štúdia od 01. septembra 1978 do 31. augusta 1980 nebolo zaradené do I. kategórie funkcií a zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Toto obdobie nie je možné zhodnotiť ako zamestnanie v I. kategórii funkcií, pretože žiaci 1. 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej VSOŠ) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku školy. Žiaci 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov od dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až od dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ako ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa prílohy 3 smernice poslucháči vojenských škôl do dovŕšenia 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolenie po skončení povinnej školskej dochádzky, t.j. v III. pracovnej kategórii. Odvolací orgán zotrval na zistenom skutkovom stave, že účastník v I. kategórii funkcií vykonával službu celkovo 18 rokov a 126 dní a nie najmenej 20 rokov, preto nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov mu nevznikol, a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. V dôvodoch uviedol, že odslúžil 20 rokov a 131 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, pričom zarátal aj 1. a 2. ročník VSOŠ Prešov v počte 734 dní, v III. pracovnej kategórii odpracoval 18 rokov a 123 dní, spolu odpracoval 38 rokov a 250 dní. Nikde nemá posudzovanú dobu od 01.04.1993 do 30.12.1994 odslúženú u VÚ 5854 Košice, kde pôsobil ako palubný technik lietadla. Táto doba sa musí počítať dvojnásobne. Žalobca odišiel do civilu dňa 31.12.1998, kedy platil zákon č. 376/1997 Z.z.. K vydaniu nových zákonov došlo
ex post až po ukončení služobného pomeru ku spätnej úprave podmienok, podľa ktorých sa starobný dôchodok priznáva. V období prepustenia zo služobného pomeru koncom roka 1998 nastala pre žalobcu patová situácia, pretože sa nemohol vrátiť do vojenskej činnej služby a ani sa nemohol znovu prihlásiť do armády a postupne naťahoval vojenskú službu až do 31.12.1999. Namietal nesprávny výklad právnej normy, keď Sociálna poisťovňa uvádza ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie služby k 31.12.1999, zavedenú do ust. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení zákonom č. 355/1999 Z.z. až v decembri 1999. Iba o toto jediné ustanovenie zákona opiera Sociálna poisťovňa všetky svoje doterajšie rozhodnutia. Odignorovala pritom § 175g ods. 2 zavedený tou istou novelou, ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov. Poukázal na nález ÚS SR sp.zn. III. US 102/2012 z 02. mája 2012 a rozsudok NS SR sp.zn. 7So/192/2011 a 10So/85/2012, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. US 306/2010. Výklad § 174 ods. 2 ako ho vykladá Sociálna poisťovňa nie je v súlade ani s antidiskriminačným zákonom, lebo diskriminuje jednu skupinu ľudí voči druhej, ktorú zvýhodňuje, i keď obe skupiny pracovali na rovnakých miestach rovnako dlho. Ďalej žalobca vykladá § 175g ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa neho toto ustanovenie nevyžaduje, aby bolo do dňa nadobudnutia účinnosti poslednej novely už začaté konanie o starobnom dôchodku. Hovorí o nároku na starobný dôchodok, teda o nároku z pracovných kategórii, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Hovorí o existujúcom nároku a nie o nároku na starobný dôchodok, ktorý ešte len vznikne. Rozlišuje pojmy nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a rozhodovanie o skoršom odchode do starobného dôchodku. Nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 55 rokov žalobcovi vznikol už v rok 2018, lebo už v tej dobe získal viac ako 20 rokov služby v I. kategórii funkcií. Žalobca potom v bode XII. (strany 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19) uvádza skutočnosti všeobecného charakteru týkajúce sa jednak historickej úlohy armády Slovenskej republiky, jednak iných skutočností, pričom neobsahujú žiadne konkrétne žalobné námietky. Žalobca ďalej namietal nezapočítanie doby štúdia na VSOŠ v celom rozsahu do I. kategórie funkcií. Žalobca bol podľa údajov z vojenskej knižky odvedený 04.03.1980 u OVS Prešov. Týmto dňom bol zaradený do vojska a stal sa vojenskou osobou v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon a vyhlášky č. 20/1958 Zb.. V žalobcovej vojenskej knižke je obdobie VSOŠ chronologicky zaznamenané ako vojenská činná služba, a preto túto službu je treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách už od veku 15 rokov. Poukázal na prvotnú odvodovú zdravotnú prehliadku žalobcu, ktorú vykonal v roku 1978 pred nástupom na VSOŠ. Poukázal na to, že maloletí žiaci vojenských stredných škôl mali ručné strelné a chladné zbrane pridelené až do roku 1991. Z uvedeného vyplýva, že boli osobami vojensky činnými. Vo VSOŠ v Prešove bola stála bojová pohotovosť, výcvik nosičov ranených. Ďalej uvádzal prehľad zákonov o zbraniach a strelive, ktorý je príkladom toho, že bol v činnej službe od 15. rokov (strany 22, 23 žaloby). Že išlo o službu, vyplýva aj z toho, že bol vykonávaný konkrétny vojenský výcvik, reálna intenzívna vojenská príprava, sústavné vojenské vzdelávanie, vojenský dril, náročný vojenský telocvik, množstvo služieb, vojenská politická príprava a výchova, vojenská disciplína, vojenská zdvorilosť, vojenské zvyky a rituály, ceremónie, atď.. Dozorná služba žiakov sa vykonávala počas 1. až 4. ročníka štúdia na VSOŠ a VG. Poukázal na § 33 zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého nárok na výsluhový príspevok je naviazaný na dobu služby v ozbrojených silách, pričom vôbec nie je konkretizovaný druh služby a nie je ani ustanovené, či táto služba má byť vykonaná v služobnom pomere. Poukázal na § 8 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého zamestnaním sa rozumie služba vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov Zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov. Ďalšie druhy služby v ozbrojených silách sú uvedené v § 145j ods. 4 tohto zákona. Poukázal na to, že v skutočnosti exitoval veľmi veľký počet služieb. Namietal, že zo správneho spisu nevyplýva, že by žalovaný disponoval rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní vydaných bývalým MNO ČSSR, v ktorom by bolo štúdium na VSOŠL vylučované z I. resp. II. kategórie funkcií. Uvádza, že MNO ČSSR nevydalo rezortný zoznam preferovaných zamestnaní. Žiadal rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2019. Mal za to, že požiadavka žalobcu, aby žalovaný postupoval podľa znenia právnej úpravy v čase, keď žalobca skončil služobný pomer, nemá oporu v zákone. Pri určovaní dôchodkovej dávky je rozhodujúca právna úprava platná v čase, keď vznikol nárok na dôchodkovú dávku po splnení všetkých zákonných podmienok a nie deň, kedy bola ukončená niektorá z činností žiadateľa o starobný dôchodok. Námietka žalobcu týkajúca sa aplikácie § 175g zákona o sociálnom zabezpečení je nedôvodná. Odsek 1 tohto ustanovenia rieši situáciu, ak konanie o nároku na starobný dôchodok a jeho výšku nebolo právoplatne skončené, v odseku 2, ak o
nároku na starobný dôchodok nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Zb., t.j. ak už bolo rozhodnuté, ale rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a v odseku 3, ak konanie o nároku na starobný dôchodok bolo právoplatne skončené a dodatočné získanie doby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Na žiadosť občana sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Čo sa týka námietky, že získal zamestnanie I. kategórie funkcií aj v období od 01. septembra 1978 do 31. augusta 1980 uviedol, že potvrdiť vykonávanie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. V prípade žalobcu kompetentným orgánom je Ministerstvo obrany SR. Žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas 3. a 4. ročníka VSOŠ. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 05.09.2019. K zvýhodnenému zápočtu obdobia od 01.04.1993 do 20.12.1994 doplnil, že podľa 130 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení stanovil minister národnej obrany ČSFR a minister vnútra ČSFR vo svojom rozkaze okruh funkcií, ktoré sa započítavali maximálne dvojnásobkom pre nárok a výšku starobného dôchodku. Jednalo sa o rozkaz MNO ČSFR č. 17 z 23.09.1988 a RMO SR č. 86/1994 z 29.11.1994. V podstatnom rozsahu zopakoval žalobné námietky, ku ktorým doplnil námietky, ktoré sa netýkajú predmetu konania (napríklad, že je frustrovaný z toho, že bývalý prezident podpísal rozhodnutie o prepustení sudcov všeobecných súdov SR nad 65 rokov, atď.).
6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 20.09.2019. V § 130 zákona o sociálnom zabezpečení sa uvádza, že služba vojakov z povolania (nie príprava na povolanie vojaka z povolania) sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií podľa druhov vykonávaných funkcií.
7. Na podanie žalobcu zo dňa 05.01.2020 správny súd už neprihliadol v zmysle § 106 ods. 2, 2. veta zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), o čom bol právny zástupca žalobcu poučený.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl.) SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
10. Krajský súd v Žiline z administratívne spisu zistil, že jeho súčasťou je rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65403021622001/2-VÚSZ/DO 2 zo dňa 18.01.1999, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. výsluhový dôchodok odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, t.j. od 01.01.1999, pretože doba služby dosiahla najmenej 20 rokov. Zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.12.1998 a službu konal 20 ukončených rokov. V tomto rozhodnutí tiež bola uvedená doba služby rozhodujúca pre nárok a výšku, a to: od 01.09.1980 do 31.03.1993, od 01.04.1993 do 31.12.1994 ako zvýhodnená doba (1) a od 01.01.1995 do 31.12.1998, čo celkom predstavuje 20 rokov a 1 mesiac. V administratívnom spise sa tiež nachádza potvrdenie Vojenského útvaru č. 5854 Košice o dĺžke zamestnania a vojenskej činnej služby bez uvedenia dátumu, ktoré došlo Sociálnej poisťovni 27.06.2018, podľa ktorého žalobca základnú vojenskú službu konal od 01.09.1980 do 10.07.1982, t.j. 1 rok, 10
mesiacov a 10 dní, službu vojaka z povolania (profesionálnu službu) konal od 11.07.1982 do 31.12.1998, t.j. 16 rokov, 5 mesiacov a 20 dní a zvýhodnený zápočet mal 1 rok a 9 mesiacov, teda spolu 20 rokov a 1 mesiac v I. pracovnej kategórii. V administratívnom spise sa tiež nachádza oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávky žalobcu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 06. marca 2019, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.1999 priznaný výsluhový dôchodok a na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.09.1980 do 31.12.1998 a od 01.04.1993 do 31.12.1994 zvýhodnený zápočet. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 20 rokov, a to v celom časovom období v I. kategórii funkcií. V prvostupňovom správnom rozhodnutí, ktoré je súčasťou administratívneho spisu sú vykonané zásahy červeným perom a ceruzou, avšak z jeho obsahu vyplýva, že na jednom mieste (strana 2, odsek 2) je uvedené, že v I. kategórii funkcií žalobca vykonával službu 18 rokov a 122 dní a rovnako je tomu tak aj na 3. strane odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca k žalobe pripojil prvostupňové rozhodnutie, ktoré má však iný obsah ako v administratívnom spise predložené prvostupňové rozhodnutie a z neho vyplýva, že na strane 2 v druhom odseku je uvedené 18 rokov a 122 dní a na tretej strane 17 rokov a 192 dní. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia už vyplýva, že žalovaný vychádzal z dĺžky doby vykonávania I. kategórie funkcií 18 rokov a 126 dní.
11. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 130 ods. 1 cit. zákona služba vojakov z povolania (ďalej len "služba") vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
Podľa § 130 ods. 2 cit. zákona ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
12. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože žalovaný, vychádzajúc z doby vykonávania I. kategórie funkcií 18 rokov a 126 dní, nevysvetľuje zásadnú skutočnosť, a to či pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok nemohol rovnako ako orgán sociálneho zabezpečenia vojakov pri posudzovaní dĺžky služby v I. kategórii funkcií vychádzať zo zvýhodnenia zápočtu doby od 01.04.1993 do 31.12.1994.
13. Žalobcovi bol totiž priznaný výsluhový dôchodok, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho priznania bolo, že vykonával službu po dobu najmenej 20 rokov (§ 26 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z.). Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý vydal rozhodnutie o výsluhovom dôchodku, posúdil jednotlivé doby služby žalobcu tak, že započítal žalobcovi celkovo 20 rokov a 1 mesiac. Vychádzal pritom z rovnakých dôb, ako boli uvedené či už na predloženom potvrdení Vojenského útvaru 5854 Košice alebo na oznámení údajov na účely konania o dôchodkovej dávke z 09.08.2018, ktoré bolo žalovaným vyžiadané priamo od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Teda ani pri rozhodovaní o výsluhovom dôchodku nebol započítaný 1. a 2. ročník štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Prešove (ako to požadoval v žalobe žalobca) a napriek tomu bola celková doba služby započítaná na 20 rokov a 1 mesiac, a to práve z dôvodu, že obdobie v I. kategórii funkcií od 01.04.1993 do 31.12.1994 mu bolo započítané ako zvýhodnené 2 krát.
14. Správne orgány prvého a druhého stupňa sa nevysporiadali s týmto zvýhodnením, a to či takéto zvýhodnenie je možné použiť len na účely výpočtu výsluhového dôchodku alebo aj na účely starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Nevysvetlili, či je možné započítať zvýhodnenú dobu tak, ako to učinil Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia alebo že takýto zvýhodnený zápočet nie je možný, z akých dôvodov a na základe akého právneho posúdenia. Správny súd teda žalobnú námietku, že žalobca nemá posudzovanú dobu od 01.04.1993 do 30.12.1994, ktorá by sa mala počítať dvojnásobne, vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, nezaujímajúc pritom právny názor ohľadne možnosti započítania tejto doby ako doby I. kategórie funkcií, ale konštatujúc, že prípadné
posúdenie tejto doby poistenia žalovaný ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach vôbec nevyhodnotili a rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, preto bolo potrebné napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
15. Ďalším dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola tiež jeho nezrozumiteľnosť, keď v administratívnom spise sa nachádza jeho vyhotovenie, ktoré má odlišný obsah ako rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené. Vzhľadom na to, že v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré je v administratívnom spise, sú vykonané určité zásahy, sa javí, že ide len o koncept. Avšak v spise sa nenachádza vyhotovenie tohto rozhodnutia už po tejto úprave a preto musí správny súd vychádzať z obsahu tohto „konceptu“. V tejto súvislosti súd upozorňuje žalovaného, že je potrebné venovať náležitú pozornosť obsahu administratívneho spisu, ktorý predkladá správnemu súdu.
16. Súd však sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že do doby I. kategórii funkcií mala byť zaradená aj doba od 29.08.1978 do 31.08.1980, kedy žalobca absolvoval 1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ v Prešove. K tejto námietke správny súd zhodne s právnym názorom žalovaného uvádza, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Samotnú základnú vojenskú službu poslucháči VSOŠ vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov týchto škôl vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ nie je možné považovať ani za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii.
17. Správny súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/108/2016 zo dňa 30. mája 2018 (kde právnym zástupcom žalobcu bol rovnaký zástupca ako v tejto právnej veci), z ktorého vyplýva, že zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských stredných školách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18. roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon.
18. Okrem toho správny súd poukazuje, že v § 130 zákon o sociálnom zabezpečení jednoznačne uvádza, že služba vojakov z povolania a nie príprava na povolanie vojaka z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií podľa druhov vykonávaných funkcií. Keďže v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole došlo len k príprave na službu vojaka z povolania a nie k činnej službe, nie je tým splnená hypotéza tohto ustanovenia, že zaradiť do I. alebo II. kategórie funkcií možno len službu (hoci by i obsah prípravy na službu vojaka z povolania vykazoval obdobné znaky ako samotná služba).
19. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne posúdil splnenie podmienok žalobcu na nárok na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, najmä, či splnil podmienku zamestnania najmenej 20 rokov v zamestnaní I. kategórie funkcií so zameraním sa na odôvodnenie, či je možné zvýhodnene započítať dobu služobného pomeru od 01.04.1993 do 31.12.1994 a ak nie, z akého dôvodu.
20. Preto nebolo v tomto štádiu správneho súdneho konania potrebné vyhodnotiť ďalšiu žalobnú námietku, a to aplikáciu § 174 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a vyhodnotenie námietky žalobcu ohľadne potreby aplikácie § 175g ods. 2 citovaného zákona.
21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobca bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.