Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/269/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za školou XXX, XXX XX H., 2/ I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX, XXX XX H., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, v konaní o neplatnosť zmluvy a určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov v rade 1/ a 2/, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -54 zo dňa 02. októbra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ p o t v r d z u j e .

Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zostáva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. , , uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Námestovo, okres Námestovo, obec H., kat. úz. H., evidovaných na LV č. XXXX ako stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. 1666/4, pozemky reg. „C“ parc. č. 1664/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1053 m2 evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 1666/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1053 m2, až do právoplatného rozhodnutia vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. (výrok I.). Súčasne súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na vyššie označených nehnuteľnostiach až do právoplatného rozhodnutia vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. (výrok II.). 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) spojili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia so žalobou doručenou súdu 09.08.2019, ktorou sa domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. 0323061668 zo dňa 16.03.2006 (ďalej aj „úverová zmluva“), uzavretá medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 1/, je neplatná. Súčasne žiadali určenie, že záložné právo na vyššie označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov zapísané na LV č. XXXX je neplatné. 3. Z odôvodnenia žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že v predmetnej nehnuteľnosti (v rodinnom dome) má trvalý pobyt aj ich 5 detí, z toho 3 maloleté. Dňa 16.03.2006 boli žalobcovia donútení žalovaným v rade 1/ uzavrieť záložnú zmluvu, ktorá im nebola daná k dispozícii. Za obdobie od marca 2006 do konca roku 2018 uhradili žalobcovia na účet žalovaného v rade 1/ viac ako 27.000,00 Eur (výpisy z účtu však nemajú k dispozícii). Koncom roka 2018 sa dostali do finančných problémov a v dôsledku omeškaných splátok úveru pristúpil žalovaný v rade 1/ k zosplatneniu úveru. Namietali, že mimoriadne zosplatnenie úveru nebolo individuálne dohodnuté a úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Dňa 16.04.2019 oznámil žalovaný v rade 1/ žalobcom

začatie výkonu záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov a následne im bola doručená výzva zo strany žalovaného v rade 2/ na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vyhotovenia znaleckého posudku pre potreby výkonu dobrovoľnej dražby. Do dňa podania žaloby im nebol doručený žiaden znalecký posudok, voči ktorému by mohli podať námietky. Prejavili dôvodnú obavu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ predajú nehnuteľnosť skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy a rovnako obavu, že budú voči nim postupovať nezákonne a budú nútení nedobrovoľne opustiť rodinný dom. 4. Z dôkazov predložených žalobcami súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčený žalobcami tvrdený skutkový stav, ktorý ho viedol k záveru o potrebe poskytnutia dočasnej právnej ochrany žalobcom formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Poukázal najmä na skutočnosť, že žalobcovia žiadajú určiť neplatnosť úverovej zmluvy. Z dôvodu tvrdenej existencie neprijateľných zmluvných dojednaní je súd povinný v zmysle v spojení s podrobiť ex offo úverovú zmluvu súdnej kontrole. Bez vyriešenia otázky platnosti, resp. neplatnosti úverovej zmluvy nie je možné podľa názoru okresného súdu realizovať výkon záložného práva. Vychádzal z toho, že nehnuteľnosť dotknutá výkonom záložného práva je nehnuteľnosť určená na bývanie žalobcov (v súdenej veci spotrebiteľov) a ich detí. Strata rodinného obydlia v danom prípade by mohla vážne ohroziť nielen práva žalobcov ako spotrebiteľov, ale uviesť aj ich rodinu do osobitne citlivej situácie. Preto pri tak závažnom zásahu do práva na rešpektovanie obydlia majúceho za následok stratu obydlia považoval za nevyhnutné poskytnúť žalobcom možnosť predložiť dôvod výkonu takéhoto práva na súdne preskúmanie ( SR). Na tomto základe okresný súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nakoľko bez ustálenia záveru o tom, či predmetná úverová zmluva obsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností realizovať záložné právo žalovaného v rade 1. 5. O trovách konania súd v tomto štádiu konania nerozhodoval, nakoľko bude o nich rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

6. Proti tomuto uzneseniu riadne a včas podal odvolanie žalovaný v rade 1/ v rozsahu jemu uložených povinností a žiadal zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie svojim postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces tým, že pred rozhodnutím neposkytol žalovanému v rade 1/ príležitosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Argumentoval tým, že súd nebol pod žiadnym bezprostredným časovým tlakom (návrh bol podaný 09.08.2019 a dražba sa mala uskutočniť dňa 07.10.2019), a preto mu mal a mohol túto príležitosť vytvoriť. Ďalej vytýkal súdu absenciu relevantného odôvodnenia rozhodnutia a teda porušenie povinnosti súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a s tým spojenú arbitrárnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Nevysvetlil, v čom identifikoval naplnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne na ochranu ktorého žalobného nároku bola poskytnutá neodkladná ochrana a v čom súd vzhliadol pravdepodobnosť jeho existencie. Súd pristúpil k poskytnutiu neodkladnej ochrany, hoci neboli osvedčené ani len základné skutočnosti o existencii právneho vzťahu medzi stranami konania. Hoci súd prvej inštancie vyjadril stanovisko, že posúdenie platnosti zmluvy o splátkovom úvere je nevyhnutné pre riešenie otázky prípustnosti výkonu záložného práva, skutočný obsah právneho vzťahu v danej otázke ním nebol a vzhľadom na absenciu záložnej zmluvy ani nemohol byť nijako posúdený a zistený. Ak sa žalobcovia domáhali ochrany proti výkonu záložného práva, ich elementárnou povinnosťou bolo osvedčiť existenciu a obsah tohto právneho vzťahu, a to predložením záložnej zmluvy ako právneho dôvodu zriadenia a vzniku záložného práva. Preto, ak súd prvej inštancie nemal odkiaľ zistiť ani základný obsah právneho vzťahu - bolo vylúčené, aby mohol v predmetnom rozsahu posúdiť splnenie zákonných predpokladov neodkladnej ochrany a sformulovať akýkoľvek a už vôbec nie pravdepodobný záver ohľadom prípustnosti výkonu záložného práva. Týka sa to predovšetkým okruhu pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Pokiaľ žalobcovia z akéhokoľvek dôvodu nedisponovali záložnou zmluvou, mohli si ju bez ťažkostí obstarať z príslušného operátu katastra nehnuteľností. Neodkladné opatrenie tak bolo vydané v situácii, že žalobcovia nepredniesli a neosvedčili vonkoncom žiadnu skutočnosť na spravdepodobnenie „nároku“, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana. 7. Žalovanému v rade 1/ bol výkon záložného práva zakázaný, ako keby naň vôbec nebol oprávnený, preto v tejto súvislosti poukázal na zákonné predpoklady výkonu záložného práva ( ) a takýto spôsob bez relevantnej dôkaznej i normatívnej opory považoval za neprípustné popretie zákonnej úpravy. Namietal, že súd úplne ignoroval kľúčové tvrdenia žalobcov v žalobe, ktoré zhodnotil a predložil súdu právny názor na vec samu. Z jeho strany (žalovaného v rade 1/) nedošlo k žiadnemu svojvoľnému jednostrannému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia boli tí, ktorí navrhli nehnuteľnosti, (o nadobudnutie ktorých mali záujem a na kúpu ktorých im bol poskytnutý úver), ako

zábezpeku za úverový záväzok, čoho výsledkom bolo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s jednoznačnou úpravou vzájomných práv a povinností. Ich následnou kúpou prešli na žalobcov všetky práva a povinnosti zo záložnej zmluvy. Od predchádzajúceho vôľového úkonu žalobcov sa odvíja právna možnosť speňaženia zálohu formou dobrovoľnej dražby, spôsobom regulovaným právom. Rozhodujúcim dôvodom pre uplatnenie tejto právnej možnosti je porušenie povinností dlžníka zo zabezpečeného záväzkového vzťahu spravidla v podobe omeškania so splnením peňažného záväzku. Za týchto okolností zásah verejnej moci v podobe neodkladného opatrenia zvýhodnil a uprednostnil subjekt konajúci protiprávne, oproti subjektu, ktorý sa normatívne aprobovaným spôsobom domáhal svojho práva. Nesúhlasil ani s tým, ako sa okresný súd vysporiadal s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov a hroziacim ireverzibilným stavom (význam slova ireverzibilný - nezvratný, neschopný sa vrátiť do pôvodného stavu; pozn. odvolacieho súdu). Ak súd argumentoval „hrozbou vážneho zásahu“, tento záver vo svetle konkretizovanej normatívnej úpravy, (a to , v zmysle ktorého sa môže domáhať vlastník predmetu dražby určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby; druhá a tretia veta citovaného zákona, stanovujúcu absolútnu objektívnu zodpovednosť záložného veriteľa za správnosť jeho vyhlásenia; citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu), je neudržateľný. Z hľadiska ústavného imperatívu proporcionality by bolo vhodné uprednostniť postup výslovne predvídaný , ktorý predstavuje rovnako účinný prostriedok ochrany práv žalobcov, avšak zároveň nezbavuje záložného veriteľa možnosti výkonu jeho reálne existujúceho záložného práva so súčasným zachovaním jeho plnej zodpovednosti za zákonnosť takého procesu. Žalobcovia tak nie sú odkázaní na neodkladné opatrenie ako jediný prostriedok nápravy ani nehrozí žiaden ireverzibilný následok, čo vylučuje existenciu potreby úpravy pomerov ako jedného z predpokladov pre jeho nariadenie. Odmietol argumentáciu súdu, že ťaživá situácia na strane žalobcov „zakladá dôvod na pochybnosť, či by výkon záložného práva v danej situácii nebol v rozpore s dobrými mravmi“. S odkazom na ust. poukázal na vylúčenie aplikácie ust. . Rovnako nie je možné potenciálnu kriminálnu minulosť žalobkyne v rade 2/ aplikovať na ťarchu práv a oprávnených záujmov záložného veriteľa. Výslovne poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcov výslovne neuvedených v odvolaní. Prílohu odvolania tvorila zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, resp. jej časť, vklad ktorej bol povolený dňa 02.05.2006 pod V 358/2006.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ žiadali ponechať v platnosti neodkladné opatrenie vydané súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožnili a zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Popreli všetky tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní, keďže sa nezakladajú na pravde, resp. nesúvisia s daným prípadom. Mali za to, že žalovaný v rade 1/ vykonal všetky úkony smerujúce k výkonu dobrovoľnej dražby bez súhlasu vlastníkov v snahe bez súdnej kontroly scudziť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov a vyhnať z obydlia žalobcov a ich maloleté deti. Neodkladným opatrením súd prvej inštancie ochránil obydlie občanov Slovenskej republiky pred dražbou bez akejkoľvek súdnej kontroly spornej pohľadávky, kedy by došlo k násilnému vysťahovaniu žalobcov a ich detí na ulicu.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa ust. a contrario) napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ v zmysle ust. ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zostalo napadnuté uznesenie nedotknuté.

10. Odvolací súd preskúmal v odvolaním napadnutej časti žalovaným v rade 1/ (podľa obsahu odvolania v rozsahu uložených povinností žalovanému v rade 1/) všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v potvrdzujúcej časti sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. V tejto časti okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní (v jeho potvrdzujúcej časti) obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

11. Prioritne treba uviesť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v konaní o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným

v rade 1/, je neplatná ako aj určenia, že záložné právo na vyššie označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaného v rade 1/ je neplatné.

12. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku žalovaného v rade 1/. Okrem toho z ust. vyplýva, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. ku dňu 02.10.2019.

13. Ustanovenie upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná ( a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov.

16. Žiada sa uviesť, že vlastnícke právo a jeho výkon možno podrobiť istým obmedzeniam, avšak len pri zachovaní princípu proporcionality. Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora ES a jednak je výslovne zakotvený aj v Ústave SR, keď podľa SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí prihliadať na ich podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa smú použiť len na ustanovený cieľ.

17. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do základného práva alebo slobody dôjde iba (1) na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov, a (2) v miere, ktorá je pre takúto realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého základného práva. Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva musia jednak sledovať prípustný cieľ a jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom obmedzení vlastníckeho práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva, ktorá sa dotýka jeho podstaty.

18. Žalobcovia na obranu svojich práv (vlastníckych a užívacích) podali na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhajú odkladu výkonu záložného práva žalovaného v rade 1/ k označeným nehnuteľnostiam, až do času, kým nebude súdom rozhodnuté vo veci samej. Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobcovia v danom prípade dostatočne osvedčili všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre poskytnutie požadovanej predbežnej ochrany a na ich základe dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia je dôvodné upraviť pomery medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 1/. Správne zdôraznil, že u označených nehnuteľností sa skutočne jedná o obydlie žalovaných, ktoré podlieha osobitnému režimu ochrany a tiež to, že predmet sporu (súdny prieskum neprijateľných zmluvných dojednaní v úverovej zmluve) má jednoznačne vzťah k právu žalovaného v rade 1/ realizovať záložné právo v prospech uspokojenia jeho pohľadávky.

19. Za daných okolností i krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu a tiež je poskytnutá žalobcom ochrana pred stratou bývania ako jedného z najvýznamnejších

zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Inak povedané hrozba straty obydlia na strane žalobcov sama o sebe osvedčuje potrebu naliehavej úpravy pomerov. Samotná strata bývania je zásadným zásahom do práva na rešpektovania obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). Na rozhodnutí súdu o návrhu na neodkladné opatrenie potom nemohla mať za popísaného skutkového stavu vplyv ani skutočnosť, že žalobcovia doposiaľ nezaplatili žalovanému v rade 1/ dlh z úverovej zmluvy. Žiada sa dodať, že dočasný odklad výkonu záložného práva záložnému veriteľovi neodníma jeho práva a týmto mu nehrozí ani ťažko napraviteľná ujma, pretože záložné právo zapísané na liste vlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach, mu zostáva zachované. Odvolací súd nespochybňuje oprávnenie záložného veriteľa realizovať výkon záložného práva, len vzhľadom na povinnosť súdu podrobiť prieskumu namietané zmluvné dojednania ohľadom pohľadávky záložného veriteľa týmto spôsobom zabezpečenú, dočasne odkladá jeho výkon.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu nastolená dočasná úprava pomerov súdom prvej inštancie spĺňa svoj základný účel tým, že do rozhodnutia vo veci samej dočasne stabilizuje pomery medzi stranami sporu a súčasne rešpektuje zásadu primeranosti, keďže do vlastníckeho práva žalobcov nebude zasahovať a zároveň vydané neodkladné opatrenie je zárukou, že žalobcovia neprídu o svoje obydlie predčasným výkonom záložného práva, čím súčasne plní aj preventívnu funkciu.

21. Odvolacie námietky žalovaného v rade 1/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie zvoleným procesným postupom nezasiahol do práv odvolateľa na spravodlivý proces tým, že sa odvolateľovi neumožnil vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred rozhodnutím. Z ust. takáto povinnosť súdu nevyplýva, preto nemožno uvažovať o nesprávnom procesnom postupe a porušením práva odvolateľa na spravodlivý proces. K základným právam strany sporu obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dôkazov predložených žalobcami mal v dostatočnom rozsahu osvedčené všetky predpoklady pre poskytnutie navrhovanej právnej ochrany formou neodkladného opatrenia a vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zároveň zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. , aj správne a presvedčivo odôvodnil. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (teraz strany sporu - pozn. odvolacieho súdu), ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. ). Námietka odvolateľa o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia je preto nedôvodná. 22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že žalobcovia dostatočne neosvedčili existenciu a obsah právneho vzťahu založeného zmluvou o zriadení záložného práva, keď nepredložili túto zmluvu súdu. Súčasťou spisu okrem iných listín je aj návrh na vklad záložného práva zo dňa 16.03.2006 v prospech žalovaného v rade 1/ (č.l. 44 súdneho spisu ako súčasť podania žalobcov s predmetom všeobecná agenda na č.l. 39 súdneho spisu, podľa doručenky dňa 03.10.2019 doručeného žalovanému v rade 1/). Tento návrh v spojení s listom vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a Obec H., okres Námestovo dostatočne pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v rade 1/ a súčasne identifikuje zabezpečenú pohľadávku záložného veriteľa. Pokiaľ sa odvolateľ v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadroval k veci samej, uvedené v danom štádiu konania ide nad rámec prieskumu odvolacieho súdu a k týmto skutočnostiam nie je odvolací súd oprávnený sa vyjadrovať. K ostatnej odvolacej argumentácii žalovaného v rade 1/ odvolací súd uvádza, že výber prostriedkov právnej ochrany porušených resp. ohrozených práv je len a len v dispozícií žalobcov a akákoľvek polemika ohľadom tohto výberu je právne bezvýznamná. O správnosti resp. nesprávnosti voľby prostriedkov ochrany práva rozhoduje súd v sporovom konaní, výsledkom ktorého je úspech alebo neúspech žalobcov v spore. Rovnako odvolacie argumenty - vylúčenie aplikácie ust. na právne vzťahy vyplývajúce zo záložnej zmluvy, resp. kriminálna minulosť žalovanej v rade 2/ podľa odvolateľa pripísaná na jeho ťarchu - na podstate veci nič nezmenili, pretože tieto závery neboli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúce a treba ich chápať v kontexte s hlavnými dôvodmi (uvedenými v bodoch

18, 19 tohto odôvodnenia), ktoré viedli tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd k záveru o potrebe poskytnutia predbežnej ochrany v danom prípade.

23. S prihliadnutím na uvedené dôvody, odvolací súd pri konštatovaní splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ ako vecne správne potvrdil a vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

24. Odvolací súd vyhodnotil ako správny aj procesný postup uplatnený súdom prvej inštancie pri otázke náhrady trov konania spojených s týmto návrhom, ktorý zodpovedá aplikácii ust. . V tejto línii pokračoval aj odvolací súd tým, že nerozhodoval o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania, nakoľko o celkových trovách konania, vrátane trov aktuálneho odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

25. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že poskytnutie predbežnej ochrany sporným právnym vzťahom prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ku ktorému dôjde až po vykonaní dokazovania a zhodnotení všetkých relevantných skutočností.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )