Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-55-2019.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov I. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 670/19 a Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., ul. A. J. XX/XX, o úpravu styku otca s maloletou a o určenie informačnej povinnosti matke, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. septembra 2019, č.k. 6P/32/2019-114, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal matku, aby od právoplatnosti rozsudku písomne informovala otca, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej I. G., nar. XX.XX.XXXX, vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkoch, školských aktivitách, mimoškolských aktivitách ako aj ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej a otcovi zasielať aktuálne fotografie maloletej, vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka. Výrokom II. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal úpravy styku s maloletou a tiež, aby ho matka písomne informovala o maloletej a zasielala mu aktuálne fotografie. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, ďalej ust. § 25 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 28 ods. 2, § 43 ods. 1, § 24 ods. 4 Zákna o rodine, ďalej čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 12 ods. 1, 2 cit. Dohovoru, ďalej čl. 5 Zákona o rodine. Uviedol, že účelom úpravy styku rodiča s dieťaťom je zabrániť tomu, aby dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Poukázal tiež na Nález ÚS ČR pod sp.zn. II. ÚS 22/2017, kedy pri rozhodovaní o úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s maloletým dieťaťom treba vziať do úvahy povahu konkrétneho trestného činu, za ktorý bol rodič odsúdený, či trestná činnosť smerovala voči členom rodiny odsúdeného. Rozdielne sa bude považovať návrh na úpravu styku odsúdeného, napr. za spáchanie trestného činu proti majetku a za trestný čin týrania zverenej osoby. S povahou trestnej činnosti, pre ktorú bol rodič maloletého odsúdený potom súvisí aj povaha typu väznice, do ktorej konkrétnej väznice bol na výkon trestu rodič zaradený. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca čo do jeho vo vzťahu k úprave styku s maloletou, ktorý by sa mal realizovať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov nie je dôvodný. Súd mal za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené,
maloletá bola zverená do starostlivosti matky, pričom styk s otcom nebol upravený z dôvodu, že nie je v záujme maloletej, aby sa stretávala s otcom vo väzbe s prihliadnutím na názor maloletej, ktorá sa otca bojí a nechce sa s ním stretávať. V tom čase mal súd za preukázané, že otec je od 20.11.2015 vo väzbe s následným nástupom na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia do 20.11.2040 pre zločin vydierania, ktorého sa dopustil voči matke, z dôvodu ktorého je jeho kontakt s maloletou obmedzený. Pokiaľ sa otec vo svojich podaniach snažil zľahčovať svoje konanie, opakovane popieral, že by matke niekedy ublížil, súd poukázal na ust. § 193 CSP, v zmysle ktorého je viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin. Z odsudzujúceho rozsudku vyplýva, že otec sa tohto zločinu voči matke dopustil, pričom je potrebné ho považovať za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktorého miera narušenia je vysoká a preto bol zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Samotná trestná minulosť otca ako aj zistenie, že v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody je pre úmyselný trestný čin namierený proti členovi rodiny je skutočnosťou postačujúcou pre záver, že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme. Maloletá bola svedkom negatívneho správania sa otca voči matke a do dnešného dňa sa nevyrovnala s týmito traumatizujúcim zážitkami, čo sa prejavilo aj na jej zdravotnom stave. Maloletá má psychické problémy a problémy so zvládaním školského učiva, opakuje 1. ročník základnej školy, navštevuje psychológa a špeciálnu pedagogičku. Všetky rozhodnutia týkajúce sa maloletého dieťaťa musia nielen rodičia, ale aj súd robiť v záujme maloletých detí. Prostredie ústavu pre výkon trestu odňatia slobody by mohla maloletá zvládnuť v prípade, ak by jej vzťah s otcom bol dobrý a sama by túžila po styku s ním. Maloletá je vo veku 8 rokov, kedy dokáže formulovať svoje názory a prejaviť potreby a vyjadreniam jej vôle musí byť venovaná náležitá pozornosť. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že sa otca bojí, pamätá si negatívne zážitky s otcom a nemá záujem sa s ním stretávať. S poukazom na uvedené súd rešpektujúc názor maloletej dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je v jej záujme, aby sa s otcom stretávala a preto návrh otca na úpravu styku s ňou zamietol. Okrem toho sa otec vlastným zavinením a to dopustením sa protiprávneho konania, v dôsledku ktorého bol odsúdený na výkon trestu odňatia slobody zapríčinil stav, že osobnú starostlivosť o maloletú v rámci ich pravidelného styku nevykonáva. Otec si musí byť vedomý toho, že styk musí byť v záujme dieťaťa a nesmie ohroziť zdravie a psychiku a nesmie byť pre ňu traumatizujúci. Súd prvej inštancie ďalej v súlade s § 24 ods. 5 Zákona o rodine vzhľadom na tú skutočnosť, že otec sa domáhal, aby ho matka písomne informovala ohľadom maloletej a zasielala mu fotografie, mal preukázaný záujem otca o dieťa. Preto súd uložil matke povinnosť jedenkrát v mesiaci písomne informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a dvakrát ročne mu posielať fotografie. Po zohľadnení, že otec je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody prejavuje záujem o maloletú a z dôvodu obmedzenia osobnej slobody za danej situácie sa s maloletou nestretáva. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a pojednávanie. Poukázal na tú skutočnosť, že sa osobného prerokovania veci nevzdal s tým, že je pravdou, že súd ho vyzval k tomu, aby mu oznámil, či sa chce zúčastniť pojednávania s upozornením, že v takomto prípade musí znášať trovy eskorty na vlastné náklady. Mal preto za to, že súd konal nad rámec zákona a mal ho poučiť o aké ustanovenie sa opiera, keďže mal vedomosť o tom, že nie je v danej veci pre nemajetnosť nikým zastúpený. Mal za to, že upozornenie o trovách eskorty na jeho ťarchu je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nemal a nemá finančné prostriedky na hradenie eskorty a nemal sa s kým o tomto probléme poradiť, pretože si právneho zástupcu nemôže dovoliť. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie mal vydať rozsudok pre zmeškanie. Nemožno sa tiež stotožniť s argumentáciou súdu o tom, že jeho kriminálna minulosť by mala mať vplyv na vec samotnú, pretože ani jedno súdne potrestanie mu nebolo z dôvodu akékohokoľvek náznaku voči jeho rodine. Je pravdou, že poškodenou mala byť Y. G., avšak vôbec nie týranie, či násilie voči nej, či iným členom v rodine. To sa nikdy nepotvrdilo a jeho odsúdenie je pre trestný čin vydierania. Súd postupoval len jednostranne pri hodnotení jeho minulosti, rovnakým spôsobom nelustroval kriminálnu minulosť Y. G.. Tu by musel dospieť k opačným záverom, že matka maloletej bola viackrát trestne stíhaná a odsúdená pre násilie na maloletých deťoch. Porodila spolu osem detí, jedno zomrelo na následky týrania v detskom domove, jedno dieťa vo veku 10 rokov je stále v dojčenskom ústave s následkami ťažkej epilepsie po týraní a zanedbaní. Aj ostatné deti jej boli zákonne odobraté a tie sú momentálne umiestnené v náhradných rodinách. Dal súdu za pravdu, že treba dať predovšetkým do popredia záujmy dieťaťa, avšak je treba hodnotiť aj ostatné okolnosti, či ide sformulovať vlastné záujmy a vôľu dotknutým dieťaťom. V tomto smere opatrovník, ani súd neskúmali dôvody uvedenej vystrašenosti, nepokoja, či nervozity a nesústredenosti maloletej. On už dlhšiu dobu nemôže pre súčasný výkon trestu na I. pôsobiť. Veľmi ťažko sa dá uveriť tomu, že by osem ročné dieťa dokázalo plynule rozprávať z obdobia štyroch rokov, že otec je zlý, robil mame zle, pil alkohol a hral na automatoch. Žiadal vypočuť ako svedka S. C., ktorá bola jeho zamestnávateľom, kde pracoval, ktorá
môže dosvedčiť, že riadne pracoval, že všetky peniaze odovzdával manželke, ktorá ich sama minula v hracích automatoch a následne žobrala po Nových Zámkoch a Komárne, k čomu zneužívala dieťa. On nikdy do práce nechodil opitý a pre pracovnú vyťaženosť nemal ani kedy piť alebo hrať automaty. Ďalej navrhol vypočuť ako svedka C. T., u ktorej odporkyňa s dcérou bývala, keď sa mala údajne skrývať pred ním. Tá môže potvrdiť, že menovanej vybavila v Roozveltovej nemocnici v Banskej Bystrici škôlku, čo odporkyňa odmietla. Žila len s milodarov zo zbierky, ktorú založili pre ňu iní ľudia. Keď minula tieto peniaze, dala do záložne svoje náušnice. Odporkyňa bila často I. po chrbte a po hlave, pričom táto na to reagovala vždy tak, že povedala o sebe, že bola zlá a nie že dostala bitku. Žiadal tiež o vypočuť svedka C. E., ktorý môže vypovedať o tom, že ho odporkyňa oklamala ako prišiel na jej klamstvo i to ako sa vopred chystala falošne obviniť jeho osobu, aby jej nemohol zabrániť v pokračovaní žobrať s dcérou a míňať zarobené peniaze v automatoch. Žiadal tiež zabezpečiť znalca Mgr. T. X., ktorý vypracoval znalecký posudok na odporkyňu v jeho trestných veciach pred Okresným súdom Nové Zámky. O Judku a jej budúcnosť má naozaj oprávnené obavy. 4. Matka, ani opatrovník sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrili. 5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v napadnutom rozsahu, vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh otca na úpravu styku s maloletou podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP, keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadovalo to ani dôležitý verejný záujem) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 319 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou s prihliadnutím na čl. 5 Zákona o rodine ako aj Nález ÚS ČR II. ÚS 22/2017 zo dňa 08.08.2017, kedy pri rozhodovaní o úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s dieťaťom je potrebné vziať do úvahy predovšetkým povahu konkrétneho trestného činu, za ktorý bol rodič odsúdený. Aj keď otec opakovane popieral, že by matke ublížil, súd prvej inštancie poukazujúc na viazanosť rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin z odsudzujúceho rozsudku zistil, že otec sa voči matke dopustil zločinu, pričom je potrebné ho považovať za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktorého miera narušenia je vysoká a preto je zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mal za to, že trestná minulosť otca ako aj zistenie, že je vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin namierený proti členovi rodiny je skutočnosťou postačujúcou pre záver, že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme. Maloletá bola svedkom negatívneho správania sa otca voči matke a do dnešného dňa s týmto nevyrovnala, čo sa prejavilo aj na jej zdravotnom stave. Okrem toho prostredie ústavu pre výkon trestu odňatia slobody by mohla maloletá zvládnuť len v prípade, ak by bol jej vzťah s otcom dobrý, pretože je vo veku 8 rokov, kedy už dokáže formulovať názory a prejaviť svoje potreby. 7. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti k odvolacím námietkam otca dodával nasledovné: 8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňované verejným alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je komplexný a jeho obsah musí byť stanovený vždy s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho prípadu. Z čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 9 ods. 1, 3 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že oddelenie dieťaťa od jeho rodičov musí byť až posledným prostriedkom, ktorý možno použiť len v prípade ohrozenia dieťaťa, alebo ak je to z iného dôvodu celkom nevyhnutné. 9. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča vo výkone trestu odňatia slobody s maloletým dieťaťom hrá dôležitú úlohu aj povaha konkrétneho trestného činu, za spáchanie ktorého bol rodič odsúdený, keď je treba predovšetkým zohľadniť to, či trestná činnosť nesmerovala voči členom rodiny odsúdeného alebo dokonca voči samotnému maloletému dieťaťu. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej bol odsúdený rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 02.11.2017 pod č.k. 4T/53/2016-1019 v spojení s rozsudkom KS v Nitre zo dňa 28.02.2018, č.k. 1To/6/2018-1174, kedy bol uznaný za vinného, že potom ako sa dozvedel, že poškodená Helena G. jeho manželka a švagriná obžalovanej T. T., s ktorou žil v spoločnej domácnosti chce ísť s maloletou dcérou do krízového centra, v ktorom mali byť umiestnené, vyhrážali sa jej dolámaním ruky a nohy, ak zoberie mal. dcéru I. so sebou a že ak nezaloží svoje šperky, tak ju nájde zbije a doláme jej nohy, pričom obžalovaný sa tohto skutku dopustil napriek tomu, že bol predchádzajúcimi rozsudkami odsúdený pre trestný čin lúpeže a to rozsudkami OS Nové Zámky zo dňa 20.05.1993, 30.01.1997 a 30.05.2002, teda obžalovaný I. G. spáchal trestný čin chránenej osobe, blízkej osobe manželke a bol za takéto
trestné činy trikrát potrestaný nepodmienečným trestnom odňatia slobody, čím spáchal zločin vydierania v spolupáchateľstve, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov a zároveň bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa ďalej konštatuje, že závažnosť trestného činu vydierania je prioritne daná splnením podmienok a mierou narušenia obžalovaného v prvom rade tak, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku PhDr. Mathého, ktorý skonštatoval u neho abnormálne štrukturovanú osobnosť s veľkým afektívnym nábojom, s ráznym a neodbitným presadzovaním vlastných názorov a nepriaznivou resocializačnou prognózou. U obžalovaného ide o trikrát odsúdeného za spáchanie trestných činov lúpeže v rokoch 1993-1997 a 2002, ktoré je potrebné považovať za zločiny a v poslednom prípade ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Tresty vykonal v rokoch 1995, 2001, 2009. Takáto charakteristika obžalovaného svedčí o tom, že miera jeho narušenia je vysoká a výkon trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia nebude postačovať pre splnenie účelu trestu. 10. S poukazom na vyššie uvedené sa aj odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie je v záujme maloletej, aby sa s ňou otec stretával. Aj odvolací súd poukazuje na to, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní ohľadom jeho osobnej starostlivosti a styku otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec počas spolužitia s matkou maloletej túto týral, bil ju, vyhrážal sa jej, pričom takéto správanie sa rodiča, ktorý by mal byť vzorom pre svoje dieťa a riadne ho vychovávať, by mohlo vážne ohroziť psychický, ale aj fyzický vývoj dieťaťa. 11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou otca maloletej vo vzťahu k jeho účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, kde otec v odvolací namietal, že sa nevzdal práva na prerokovanie veci, avšak bol nesprávne, prípadne v rozpore so zákonom poučený o jeho účasti na pojednávaní. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletej a navrhovateľ bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, kedy súčasne s predvolaním na pojednávanie, bol ústav na výkon trestu odňatia slobody požiadaný o eskortu a zároveň bol poučený o tej skutočnosti, že v prípade, ak má záujem zúčastniť pojednávania, má súdu prvej inštancie oznámiť túto skutočnosť, pretože trovy eskorty bude znášať na vlastné náklady. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, pričom každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, pričom stranám nič nebráni v tom, aby svoje procesné práva vykonávali inak ako svojou účasťou na pojednávaní. Podľa § 47 ods. 2 zák.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom poriadku, osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústav na výkon väzby so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo výzve v inej veci, treba k žiadosti pripojiť písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením. Podľa § 50 ods. 2 písm. d/ zák.č. 4/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov o Zbore väzenskej a justičnej stráže, eskortu odsúdeného je oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je v konaní pred súdom potrebná prítomnosť odsúdeného na súde a v konečnom dôsledku podľa § 92 ods. 1 písm. b/ zák.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení a doplnení niektorých zákonov, odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu vynaloženú ústavom, ak trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní, alebo súd ako účastník konania, alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná. 12. Z vyššie citovaných ustanovení zákona potom vyplýva, že pokiaľ bol navrhovateľ vyzvaný súdom prvej inštancie, aby sa vyjadril, či trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, mal súd prvej inštancie na mysli tú skutočnosť, že jeho účasť na pojednávaní nevyhnutná nie je. Pokiaľ mal v úmysle byť vypočutý, mal možnosť požiadať o eskortu po úhrade vecných nákladov za túto eskortu, alebo na druhej strane mal možnosť, aby bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ však predvolanie zo strany súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, bol potom v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že navrhovateľ netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho neobstojí námietka zo strany otca maloletej v tom smere, že nevedel akým spôsobom má postupovať, pretože minimálne v rámci rozvodového konania bol predvedený a vypočúvaný z výkonu trestu, resp. z výkonu väzby na pojednávanie pred súd prvej inštancie a preto vedel ako budú súdy postupovať v prípade jeho predvedenia, prípadne predvolávania z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadnym spôsobom na predvolanie zo strany súdu nereagoval, nedošlo tým k upretiu jeho práva konať pred súdom, pokiaľ súd prejednal vec v jeho neprítomnosti.
13. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok zo strany navrhovateľa, v tomto smere odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania bol jeho návrh na úpravu styku s maloletou, kedy zo strany opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie v domácnosti matky neboli zistené žiadne zásadné nedostatky starostlivosti matky o maloletú. Maloletá bola vypočutá opatrovníkom, kde riadne vyjadrila svoj názor a presvedčenie a keďže sa jednalo o sprostredkovaný záznam zo strany opatrovníka, toto vysvetľuje aj slovné spojenia, ktoré boli použité v rámci správy o vykonaní pohovoru zo strany opatrovníka vo vzťahu k maloletej. 14. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania vo vzťahu k výsluchom svedkov, ktoré navrhol v odvolaní navrhovateľ, odvolací súd nezistil, že by títo svedkovia mali prispieť k objasneniu podstaty danej veci. Pokiaľ navrhol vypočuť ako svedka svoju bývalú zamestnávateľku Alžbetu Martinkovičovú, táto by mala vypovedal k okolnostiam počas jeho zaradenia v pracovnom pomere, ku ktorému došlo pred viac ako tromi rokmi, nakoľko naposledy pracoval u tohto zamestnávateľa pred tým ako bol vzatý do väzby. Preto za súčasného stavu veci pokiaľ otec vykonáva trest odňatia slobody, jeho pracovná morálka v minulom období nemá žiaden vplyv na to, akým spôsobom sa správal následne k matke a k maloletej a z akého dôvodu je vo výkone trestu odňatia slobody. Rovnako ďalších svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ vypočuť v tomto konaní mali vypovedať k okolnostiam, ktoré boli predmetom dokazovania v rámci trestného konania a preto nemajú a nemôžu mať žiaden vplyv na súčasné konanie o úpravu styku otca s maloletou dcérou. 15. Preto odvolací súd v konečnom dôsledku nezistil, že by tu boli dôvody na zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v celom rozsahu sa stotožnil s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie a preto ho v konečnom dôsledku ako vecne správne potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).