Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/66/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v právnej veci žalobcu: CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, Londýn NW11 7TJ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v konaní zast. Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátka, so sídlom Táborská 966/5, 293 01 Mladá Boleslav, Česká republika, IČ: 662 45 877, proti žalovanému: W. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX J. J., o zaplatenie 249 829,50 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 07. 05. 2018, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249 829,50 Kč so zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 45 000,00 Kč od 08. 10. 2013 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 190 590,44 Kč od 08. 10. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 09. 2006 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu eBanka, a.s. zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. So žalovaným bola zároveň uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, bola mu nastavená služba GSM Banking a žalovaný sa stal držiteľom mobilného elektronického kľúča, umožňujúceho mu prevedenie jeho autentizácie alebo certifikácie prostredníctvom tzv. autentizačných a certifikačných kódov s tým, že prostredníctvom týchto kľúčov potom dochádza k následnému uzavieraniu bankových zmlúv bez osobnej účasti klienta v banke.

2. V dôsledku zlúčenia s Raiffeisenbank a.s., so sídlom 140 21 Praha 4, Olbrachtova 2006/9, IČ: 492 40 901, došlo k zániku spoločnosti eBanka, a.s. bez likvidácie s tým, že celý majetok prešiel na Raiffeisenbank a.s. ako na nástupnicku spoločnosť.

3. Podľa článku II. ods. 3. zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb za bankové operácie spojené s účtom patrí banke úhrada nákladov podľa aktuálne platného cenníka služieb eBanky, a.s. Podľa článku II. ods. 5. citovanej zmluvy je klient banky povinný, pokiaľ nie je stanovené inak, udržovať na účte kladný zostatok. Podľa článku II. ods. 6. predmetnej zmluvy potom pre prípad vzniku nepovoleného záporného zostatku je klient povinný zaistiť bezodkladne jeho vyrovnanie s tým, že pokiaľ túto povinnosť nesplní, je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom k porušovaniu uvedených zmluvných podmienok a neplateniu bankových poplatkov, vznikla právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému pohľadávka v celkovej výške 3 455,06 Kč, pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 29,70 Kč, z nezaplatených poplatkov banke vo výške 2 623,90 Kč, poplatkov z omeškania vo výške

800,00 Kč a úrokov z omeškania vo výške 1,46 Kč, o ktorej skutočnosti informovala Raiffeisenbank, a.s. žalovaného listom zo dňa 23. 08. 2008, ktorým súčasne odstúpila od zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a vyzvala žalovaného k úhrade pohľadávky. Na tuto výzvu žalovaný nereagoval.

4. Žalobca ďalej poukázal na to, že eBanka, a.s. uzavrela so žalovaným formou elektronického bankovníctva za použitia elektronického kľúča dňa 07. 03. 2008 zmluvu o povolenom debete na bežnom účte č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného debetu do maximálnej výšky 45 000,00 Kč. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre povolený debet na bežnom účte. Žalovaný vyčerpal čiastku 45 000,00 Kč. Vzhľadom k opakovanému porušovaniu podmienok vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu v súlade obchodnými podmienkami zaslal žalovanému dňa 19. 08. 2008 oznámenie o okamžitej splatnosti poskytnutého úveru a zároveň ho vyzval k okamžitej úhrade čiastky 46 456,92 Kč, pozostávajúcej z vyčerpanej a nezaplatenej istiny v sume 45 000,00 Kč a úroku vo výške 1 456,92 Kč.

5. Dne 20. 12. 2007 uzavrela eBanka, a.s. so žalovaným formou elektronického bankovníctva za použitia elektronického kľúča zmluvu o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901//SU, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200 000,00 Kč, žalovaným čerpaný jednorázovo dňa 20. 12. 2007, a to prevodom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX. V predmetnej zmluve bola dohodnutá 14,5 % ročná úroková sadzba, ročná percentuálna sadzba nákladov vo výške 16,38 %, výška poplatku za schválenie úveru a prípravu úverovej dokumentácie v sume 1 000,00 Kč, výška poplatku za využívanie a správu úveru v sume 50,00 Kč, výška poplatku za zaslanie upomienky alebo oznámenie banky v súvislosti s neplnením podmienok úveru v sume 100 - 500,- Kč a výška úrokov z omeškania 29,00 % ročne. Pre splácanie úveru bol vystavený splátkový kalendár (čl. XIV. zmluvy). V dôsledku opakovaného porušovania podmienok vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúceho v nedodržiavaní termínu splátkového kalendára vznikla právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 199 917,52 Kč, pozostávajúcej z nezaplatenej istiny v sume 190 590,44 Kč, poplatkov banky v sume 150,00 Kč, úrokov z istiny v sume 8 851,67 Kč a úrokov z omeškania v sume 325,41 Kč. Žalovaný bol k úhrade predmetnej pohľadávky vyzvaný právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 19. 08. 2008, a to najneskôr do 10-tich kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 previedla Raiffeisenbank, a.s. pohľadávku v sume 3 455,06 Kč, pohľadávku v sume 46 456,92 Kč a pohľadávku v sume 199 917,52 Kč na spoločnosť AB-CREDIT a.s. s tým, že o tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný listom zo dňa 13. 11. 2008. Následne boli predmetné pohľadávky zmluvami o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 prevedené na žalobcu, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 01. 11. 2013, pričom žalovaný na tento list nereagoval. Žalovaný ku dňu podania žaloby žiadnu pohľadávku neuhradil, a to ani čiastočne.

7. Žalobca až na základe výzvy súdu zo dňa 21. 05. 2018 doručil súdu listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb (č. l. 15 súdneho spisu), zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (č. l. 16 súdneho spisu), prehlásenie žalovaného (č. l. 17 súdneho spisu), žiadosť o nastavenie, zmenu nastavenia, zrušenia služby GSM banking/mobilný elektronický kľúč (č. l. 18 súdneho spisu), osobný účet - základné nastavenie (č. l. 20 súdneho spisu), protokol o prevzatí a užívaní osobného elektronického kľúča (č. l. 21 súdneho spisu), podpisový vzor (č. l. 22 súdneho spisu), protokol o prevzatí elektronického kľúča (č. l. 23 súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 (č. l. 24 súdneho spisu), oznámenie o postúpení pohľadávok (č. l. 25 súdneho spisu), zmluvu o povolenom debete na bežnom účte (č. l. 27 súdneho spisu), list zo dňa 19. 08. 2008 (č. l. 29 súdneho spisu), vrátane poštovej obálky (č. l. 29 rub súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 (č. l. 30 súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 (č. l. 31 súdneho spisu), zmluvu o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901/SU (č. l. 32 súdneho spisu), list zo dňa 19. 08. 2008 (č. l. 38 súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 (č. l. 39 súdneho spisu), zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 (č. l. 41 súdneho spisu), a osvedčenie o zápise žalobcu do obchodného registra (č. l. 80 súdneho spisu).

8. Žaloba spolu s prílohami, poučením o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach, a uznesením tunajšieho súdu č. k. -112 zo dňa 12. 04. 2019, ktorým súd žalovaného podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k pripojenej žalobe a ak uplatnený nárok neuznáva, aby uviedol vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 16. 05. 2019.

9. V ustanovení je zakotvená právna domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela, t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, resp. ak ju síce poprela, avšak neúčinne. V danom prípade sa žalovaný k žalobe vôbec nevyjadril, ani nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, t.j. skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené v žalobe, nepoprel.

10. Následne bol žalobca výzvou zo dňa 09. 07. 2019 a opakovane výzvou zo dňa 16. 08. 2019 v zmysle vyzvaný, aby súdu v lehote 10 dní vysvetlil, konkretizoval a špecifikoval, z čoho pozostávajú istiny, a aby predložil súdu cenník poplatkov, obchodné podmienky, prehľad splátok a výpisy z účtu, ktoré preukážu rozhodujúce skutočnosti s upozornením, že v prípade márneho uplynutia lehoty súd podanie celkom alebo sčasti zamietne. Žalobca až v podaní, doručenom súdu dňa 25. 11. 2019, uviedol, že od svojho právneho predchodcu nemá k dispozícii žiadne ďalšie listiny, ktoré by súdu mohol predložiť k preukázaniu jeho tvrdení a na základe ktorých by svoje tvrdenia mohol doplniť požadovaným spôsobom.

11. Súd vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na nariadených pojednávaniach ospravedlnili s poukazom na hospodárnosť konania s tým, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, pričom žalobca na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu a odvoláva sa na predložené listinné dôkazy (č. l. 124 a 130 súdneho spisu). Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 03. 12. 2019 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že by sa chcel so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári, na pojednávanie nariadené na deň 07. 01. 2020 sa však nedostavil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom termín pojednávania zobral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní s upozornením, že opakovane predvolávaný nebude a v prípade, že sa nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia z dôležitého dôvodu súd bude konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti. Preto súd na pojednávaní konanom dňa 07. 01. 2020 konal a rozhodoval aj v neprítomnosti žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, špecifikovanými v bode 7. tohto rozhodnutia, lustráciami o pobyte žalovaného, pričom z uvedených listín ako aj z obsahu celého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci.

13. Dňa 26. 09. 2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a.s., so sídlom 117 19 Praha 1, Na Příkopě 19, IČ: 00562246, a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb podľa § 275 a § 269 Obchodního zákoníka, cieľom ktorej bolo vytvoriť podmienky k poskytovaniu bankových a ďalších služieb prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov bez nutnosti kontaktu so zamestnancami banky (čl. I. bod 1. citovanej zmluvy). Podľa čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy bol pre žalovaného zriadený bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovaný ako klient bol povinný udržiavať na účte kladný zostatok, pokiaľ nebolo stanovené inak (čl. II. bod 5. citovanej zmluvy) s tým, že pre prípad vzniku záporného zostatku nepovoleného bankou na účte klienta je klient povinný okamžite zaistiť jeho vyrovnanie až do výšky minimálneho zostatku na účte a v prípade ak klient uvedenú povinnosť nesplní, je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť (čl. II. bod 6. citovanej zmluvy). Podľa článku V. bod 1, 2. citovanej zmluvy bližšie podmienky zániku zmluvy, zrušenia účtu a vzájomného vyporiadania stanovujú obchodné podmienky, ktoré zároveň určujú a dopĺňajú časť obsahu zmluvy, neurčí zmluva inak, avšak žalobca súdu žiadne obchodné podmienky nepredložil a rovnako súdu nepredložil ani cenník, s ktorým mal byť žalovaný podľa článku V. bod 4. citovanej zmluvy oboznámený. Spolu s touto zmluvou bola so žalovaným uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Zároveň žiadosťou zo dňa 26. 09. 2006 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o nastavenie služby GSM banking a nastavenie telefónneho čísla a SIM karty ako mobilného elektronického kľúča s tým, že dňa 02. 10. 2006 žalovaný podpísaním protokolu o prevzatí a užívaní osobného elektronického kľúča potvrdil, že prevzal osobný elektronický kľúč, určeným pre osobu žalovaného, ktorý je oprávnený manipulovať s účtom číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

14. Dňa 07. 03. 2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a.s. a žalovaným uzatvorená zmluva o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej banka umožnila žalovanému ako klientovi na jeho bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX čerpať peňažné prostriedky vo forme povoleného debetu až do maximálnej výšky 45 000,00 Kč. Podľa tejto zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre povolený debet na bežnom účte, ktoré však žalobca súdu nepredložil. Ďalej podľa tejto zmluvy žalovaný splnomocnil banku k zaťaženiu účtu žalovaného za účelom úhrady povoleného debetu, úrokov a ostatných finančných záväzkov žalovaného vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, vrátane poplatkov podľa cenníka služieb banky, ktorý však žalobca rovnako súdu nepredložil.

15. Listom zo dňa 19. 08. 2008 oznámila spoločnosť Raiffeisenbank a.s. žalovanému, že vzhľadom k opakovanému porušovaniu podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o povolenom debete k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 45 000,00 Kč, je jeho úver okamžite splatný s tým, že celková výška dlhu k uvedenému dňu činí 46 456,92 Kč a žalovaný bol zároveň vyzvaný k jeho úhrade do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

16. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 postúpila spoločnosť Raiffeisenbank a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o povolenom debete k účtu č. XXXXXX- XXXXXXXXXX zo dňa 3/7/2008, pozostávajúcu z istiny v sume 45 000,00 Kč a úrokov v sume 1 456,92 Kč, na spoločnosť AB - CREDIT, a.s., so sídlom Praha 4, Na Pankráci 1658, IČ: 40 522 610, ako postupníka.

17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 postúpila spoločnosť AB - CREDIT, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o povolenom debete k účtu č. 4610/4084/26041902/PD zo dňa , pozostávajúcu z istiny v sume 45 000,00 Kč a príslušenstva pohľadávky v sume 1 456,92 Kč, na žalobcu ako postupníka.

18. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 postúpila spoločnosť AB - CREDIT, a.s. žalobcovi pohľadávku voči žalovanému pozostávajúcu z istiny v sume 29,70 Kč, z poplatkov v sume 3 423,90 Kč a z príslušenstva pohľadávky v sume 1,46 Kč, pričom ako právny titul nadobudnutia pohľadávky je uvedený osobný účet zo dňa 26. 09. 2006.

19. Dňa 20. 12. 2007 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901/SU podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku a zákona o spotřebiteľském úveru, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému maximálnu výšku úveru 200 000,00 Kč, ktorý bude čerpaný jednorazovo dňa 20. 12. 2007 odpísaním čiastky úveru z účtu banky jej poukázaním v prospech bežného účtu žalovaného (klienta) č. XXXXXXXXXX/XXXX s výškou úrokové sadzby 14,5 % ročne, s výškou ročnej percentuálnou sadzbou nákladov 16,38 % ročne, výškou poplatku za schválenie úveru a prípravu úverovej dokumentácie 1 000,00 Kč, výškou poplatku za využívanie a správu úveru 50,00 Kč, výškou poplatku za zaslanie upomienky alebo oznámenia banky v súvislosti s neplnením podmienok úveru 100,00 Kč - 500,00 Kč, lehotou pre určenie dňa konečnej splatnosti 48 mesiacov, výškou úrokov z omeškania 29,00 % ročne. Podľa článku XV. ods. 3 citovanej zmluvy je časť obsahu tejto zmluvy určená úverovými podmienkami a obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, ktoré však žalobca opätovne súdu nepredložil a preto sa súd s nimi nemohol oboznámiť a tieto podrobiť súdnej kontrole. Rovnako žalobca nepredložil súdu ani oznámenie a cenník, s ktorými mal byť žalovaný podľa článku XV. bod 3. citovanej zmluvy oboznámený.

20. Listom zo dňa 19. 08. 2008 oznámila spoločnosť Raiffeisenbank a.s. žalovanému, že vzhľadom k opakovanému porušovaniu podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 200 000,00 Kč, je jeho úver okamžite splatný s tým, že celková výška dlhu k uvedenému dňu činí 199 917,52 Kč a žalovaný bol zároveň vyzvaný k jeho úhrade do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.

21. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 postúpila spoločnosť Raiffeisenbank a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo účtu XXXXXX- XXXXXXXXXX zo dňa 12. 20. 2007, pozostávajúcu z istiny v sume 190 590,44 Kč, poplatkov v sume

150,00 Kč, úrokov v sume 8 851,67 Eur a úrokov z omeškania v sume 325,41 Eur, na spoločnosť AB

- CREDIT, a.s. ako postupníka.

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013 postúpila spoločnosť AB - CREDIT, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4610/4084/26041901/ SU zo dňa 12. 20. 2007, pozostávajúcu z istiny v sume 190 590,44 Kč, poplatkov v sume 150,00 Kč, a príslušenstva pohľadávky v sume 9 177,087 Eur na žalobcu ako postupníka.

23. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 11. 2013 spoločnosť AB - CREDIT, a.s. ako postupca oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu ako postupníka podľa a nasl. zákona č. 40/1964 Sb. s tým, že ako právny titul pohľadávky bola označená zmluva o povolenom debete na účte č. 4610/4084/26041902/PD zo dňa 07. 03. 2008 s nominálnou hodnotou pohľadávky v sume 46 456,92 Kč, osobný účet zo dňa 26. 09. 2006 s nominálnou hodnotou pohľadávky v sume 3 455,06 Kč, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4610/4084/26041901/SU zo dňa 20. 12. 2007 s nominálnou hodnotou pohľadávky v sume 1 116,52 Kč.

24. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia č. 44/2001, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

25. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. 06. 1980 otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 (ďalej len „Rímsky dohovor“) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

26. Keďže v súdenej veci ide o konanie s cudzím prvkom, keď sídlo žalobcu je v Českej republike, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a tiež otázkou aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu. Súd dospel k záveru, že v danej veci má právomoc konať, keď žalobca správne podal žalobu voči žalovanému na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (t. j. miesto, kde sa osoba reálne zdržiava s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo), ktorá skutočnosť vyplýva zo súdneho spisu, keď žalovaný pracuje a preberá zásielky na území SR.

27. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a.s. a žalovaným bola dňa 26. 09. 2006 uzatvorená zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb podľa § 275 a § 269 Obchodního zákoníku v Berouně (t. j. v Českej republike), v nadväznosti na túto zmluvu bola následne prostredníctvom elektronického kľúča dňa 07. 03. 2008 medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a.s. a žalovaným uzatvorená zmluva o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a dňa 20. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901/ SU podľa § 497 a nasl. Obchodního zákoníku a zákona o spotřebiteľském úveru. Nepochybne sa jedná o spotrebiteľské zmluvy uzatvorené podľa právnych predpisov Českej republiky (Obchodní zákoník a zákon o spotřebiteľském úveru), keď odkaz na ustanovenia právnych predpisov určitého štátu v úvodných ustanoveniach zmluvy predstavuje pomerne jednoznačnú okolnosť preukazujúcu konkludentnú voľbu rozhodného práva. Zmluvné strany si teda v posudzovanom prípade ako právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť, zvolili právo platné na území Českej republiky. Uvedené je v súlade s čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru, účinného v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv, keď na vec nie je možné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), nakoľko podľa čl. 28 sa vzťahuje na zmluvy uzavreté až od 17. 12. 2009. S prihliadnutím na uvedené súd posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu podľa právneho poriadku Českej republiky.

28. Podľa ,, zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku, účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv (ďalej len ),ustanovení upravující v hlavě II této části zákona jednotlivé typy smluv se použijí jen na smlouvy, jejichž obsah dohodnutý stranami zahrnuje podstatné části smlouvy

stanovené v základním ustanovení pro každou z těchto smluv. Účastníci mohou uzavřít i takovou smlouvu, která není upravena jako typ smlouvy. Jestliže však účastníci dostatečně neurčí předmět svých závazků, smlouva uzavřena není. Dohoda o určité části smlouvy může být nahrazena dohodou stran o ůsobu umožňujícím dodatečné určení obsahu závazku, jestliže tento ůsob nezávisí jen na vůli jedné strany. Má-li být chybějící část smlouvy určena soudem nebo určitou osobou, vyžaduje se, aby dohoda měla písemnou formu a platí obdobně .

29. Podľa smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

30. Podľa , je-li uzavřeno více smluv při tomtéž jednání nebo zahrnuto do jedné listiny, posuzuje se každá z těchto smluv samostatně. Jestliže však z povahy nebo stranám známého účelu smluv uvedených v odstavci 1 při jejich uzavření zřejmě vyplývá, že tyto smlouvy jsou na sobě vzájemně závislé, vznik každé z těchto smluv je podmínkou vzniku ostatních smluv. Zánik jedné z těchto smluv jiným ůsobem než splněním nebo ůsobem nahrazujícím splnění ůsobuje zánik ostatních závislých smluv, a to s obdobnými právními účinky.

31. Podľa od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné

32. Podľa je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

33. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv (ďalej len „OZ“) spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

34. Podľa pro uzavření smlouvy mohou být použity prostředky komunikace na dálku, které umožňují uzavřít smlouvu bez současné fyzické přítomnosti smluvních stran. Prostředky komunikace na dálku se rozumí zejména neadresovaný tisk, adresovaný tisk, typový dopis, reklama v tisku s objednávkovým tiskopisem, katalog, telefon s (lidskou) obsluhou, telefon bez (lidské) obsluhy (automatický volací přístroj, audiotext), rozhlas, videotelefon (telefon s obrazovkou), videotext (mikropočítač a televizní obrazovka), elektronická pošta, faxový přístroj, televize (televizní nákup, teleshopping), veřejná komunikační síť, například internet.

35. Podľa prvá veta smlouvami o finančních službách se pro účely smluv uzavíraných na dálku upravených v tomto zákoně rozumí smlouvy týkající se bankovních, platebních, úvěrových nebo pojistných služeb, smlouvy týkající se penzijního připojištění, smlouvy týkající se poskytování investičních služeb nebo smlouvy týkající se obchodů na trhu s investičními nástroji.

36. Podľa , , smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

37. Podľa spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

38. Podľa , dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

39. Podľa a věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému. S postoupenou pohledávkou přechází i její příslušenství a všechna práva s ní spojená.

40. Podľa a postoupení pohledávky je povinen postupitel bez zbytečného odkladu oznámit dlužníkovi. Dokud postoupení pohledávky není oznámeno dlužníkovi nebo dokud postupník postoupení pohledávky dlužníkovi neprokáže, zprostí se dlužník závazku plněním postupiteli. Oznámí- li dlužníku postoupení pohledávky postupitel, není dlužník oprávněn se dožadovat prokázání smlouvy o postoupení.

41. Podľa jde-li o plnění ve splátkách, může věřitel žádat o zaplacení celé pohledávky pro nesplnění některé splátky, jen bylo-li to dohodnuto nebo v rozhodnutí určeno. Toto právo však může věřitel použít nejpozději do splatnosti nejblíže příští splátky.

42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a o změně zákona č. 64/1986 Sb. v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľských zmlúv (ďalej len „zákon č. 321/2001 Sb.) tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob.

44. V danej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu - eBankou, a.s., ktorej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala Raiffeisenbank a.s., a žalovaným bola uzatvorená dňa 26. 09. 2006 zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb podľa a , na základe ktorej bol pre žalovaného zriadený bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 07. 03. 2008 zmluva o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, titulom ktorej banka umožnila žalovanému ako klientovi na jeho bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX čerpať peňažné prostriedky vo forme povoleného debetu až do maximálnej výšky 45 000,00 Kč, a dňa 20. 12. 2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901/SU, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému maximálnu výšku úveru 200 000,00 Kč. Z právneho hľadiska, aj napriek skutočnosti, že predmetné zmluvy sa spravujú ustanoveniami , ide zároveň aj o spotrebiteľské zmluvy, keďže boli uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorý na rozdiel od žalovaného pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, t. j. v danom prípade a nasl. a zákon č. 321/2001 Sb., má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi zmluvnými stranami posudzovať aj podľa príslušných ustanovení a zákona č. 321/2001 Sb.

45. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo

veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

46. V prejednávanej veci bola dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva o poskytovaní bankových a ďalších služieb, ďalej zmluva o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901/SU a zmluva o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, keď uvedené skutočnosti boli žalobcom nielen tvrdené, ale i preukázané.

47. Pre úspech žalobcu v spore vo vzťahu k zmluve o poskytovaní bankových a ďalších služieb za bankové operácie spojené s účtom bolo však zo strany žalobcu nevyhnutné nielen tvrdiť, že žalovaný porušoval zmluvné podmienky, a to povinnosť udržovať na účte kladný zostatok a povinnosť pre prípad vzniku nepovoleného záporného zostatku zaistiť bezodkladne jeho vyrovnanie, ale žalobca mal predmetné rozhodné skutočnosti súdu aj preukázať, čo ani na základe výzvy súdu neurobil. Vo vzťahu k požadovaným poplatkom v sume 2 623,90 Kč, poplatkom z omeškania vo výške 800,00 Kč a úrokom z omeškania vo výške 1,46 Kč si žalobca nesplnil ani povinnosť tvrdenia, keď žalobca v žalobe nekonkretizoval, z čoho by tieto poplatky mali pozostávať a za aké konkrétne porušenie zmluvných podmienok mali byť žalovanému účtované, kedy mali byť splatné, od kedy a s akým konkrétnym dlhom sa mal žalovaným dostať do omeškania, ani akým spôsobom žalobca kapitalizoval poplatok z omeškania a úrok z omeškania. Vo vzťahu k poplatkom, s ktorými mal byť podľa žalobcu žalovaný v omeškaní, žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno, keď súdu žiadny cenník služieb eBanky, a.s. nepredložil. Súd zároveň musí konštatovať, že žalobca vo vzťahu k pohľadávke titulom zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb za bankové operácie nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu, keď síce súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2013, ktorou predmetnú pohľadávku nadobudol od spoločnosti AB - CREDIT, a.s., avšak súdu nepreukázal, že spoločnosť AB - CREDIT, a.s. uvedenú pohľadávku nadobudla od spoločnosti Raiffeisenbank a.s., keď v žalobe ako dôkaz označenú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 09. 2008 súdu nepredložil. Aktívna vecná legitimácia je stavom, keď žalobcom tvrdený nárok, ktorého sa domáha, mu vyplýva z hmotného práva. Žalobca nebol veriteľom zo zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb za bankové operácie spojené s účtom, a preto by mu nárok na splatenie úveru mohol vyplývať z hmotného práva iba vtedy, ak by bolo preukázané, že mu bola platne postúpená pohľadávka z predmetnej zmluvy voči žalovanému. Žalobca však túto okolnosť nepreukázal.

48. Aby bol žalobca úspešný v spore vo vzťahu k zmluve o povolenom debete na bežnom účte č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX bolo zo strany žalobcu nevyhnutné nielen tvrdiť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného debetu do maximálnej výšky 45 000,00 Kč, ale žalobca mal skutočnosť, že žalovanému bola konkrétne suma 45 000,00 Kč reálne formou povoleného debetu aj poskytnutá, a to napr. výpisom z účtu žalovaného, čo žalobca aj napriek výzve súdu neurobil, keď za preukázanie tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho postačujúce len predloženie samotnej zmluvy o povolenom debete na bežnom účte č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, a to navyše aj bez všeobecných obchodných podmienok a bez obchodných podmienok pre povolený debet na bežnom účte. Vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania musí súd opätovne konštatovať, že žalobca si ani v tomto smere nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia, keď v žalobe nešpecifikoval, od kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania s úhradou dlhu, a ani akým spôsobom žalobca kapitalizoval predmetný úrok z omeškania.

49. Vyššie uvedené možno konštatovať aj vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere reg. č. 4610/4084/26041901//SU, keď zo strany žalobcu nebolo súdu preukázané, že právny predchodca žalovanému skutočne poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200 000,00 Kč, keď v článku II. bod 1. citovanej zmluvy je uvedená len maximálna celková výška úveru a nie aj suma úveru, ktorá bola žalovanému skutočne poskytnutá. Preto len predloženie samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez predloženia ďalších dôkazov (napr. výpis z účtu žalovaného) nie je v tomto smere postačujúce na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca rovnako súdu nepreukázal ani s ktorými konkrétnymi splátkami mal byť žalovaný v omeškaní, nekonkretizoval z

čoho žalovaná istina v sume 190 590,44 Kč pozostáva, za aký konkrétny úkon banky boli žalovanému účtované poplatky, keď žalobca súdu nepredložil žiadne upomienky, ani oznámenia v súvislosti s neplanením podmienok úveru (čl. II. bod 9. citovanej zmluvy), resp. nešpecifikoval či tieto poplatky majú zahŕňať aj poplatok za využívanie a správu úveru (čl. II. bod 8. citovanej zmluvy).

50. Žalobca rovnako súdu ani na základe opakovanej výzvy nepredložil všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, cenníky, ktoré by podľa predložených spotrebiteľských zmlúv mali byť ich neoddeliteľnou súčasťou, čím súdu neumožnil ani ex offo prieskum, či nárok žalobcu nie je v posudzovanej veci uplatnený aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

51. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že žalobca nepreukázal, že jeho pohľadávka, ak vôbec nejaká existuje, pozostáva z istiny vo výške 29,70 Kč, z istiny vo výške 45 000,00 Kč a z istiny vo výške 190 590,44 Kč, úrokov z istiny v sume 8 851,67 Kč, úrokov v sume 1 456, 92 Eur, z poplatkov vo výške 2 623,90 Kč a vo výške 150,00 Kč, poplatkov z omeškania vo výške 800,00 Kč a úrokov z omeškania vo výške 1,46 Kč a vo výške 325,41 Kč, keď len samotné tvrdenie, že jeho pohľadávka je v takejto výške nie je dôkazom o existencii pohľadávky žalobcu, nakoľko len z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy došlo k debetným transakciám zo strany žalovaného, kedy vznikla pohľadávka a povinnosť debetný zostatok vyrovnať, a teda ani kedy sa dostal žalovaný do omeškania s jej úhradou.

52. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, keď s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( - procesné povinnosti a procesné bremená). Na uvedený záver súdu nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný žiadal prvé pojednávanie pred jeho otvorením odročiť z dôvodu, že by sa chcel so žalobcom dohodnúť na splátkovom kalendári, avšak z tohto prejavu žalovaného bez ďalšieho nevyplýva, že nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť uznáva, keď ani prípadné uznanie nároku nie je v spotrebiteľských veciach skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať právny základ uplatneného nároku. Rovnako rozhodnutie v prospech žalobcu nie je spôsobilá privodiť ani tá skutočnosť, že pohľadávka mala byť pôvodne postúpená od banky, keď v rámci civilného sporového konania zmluvy, ktorými Raiffeisenbank, a.s. prevádzala pohľadávky postupníkovi, od ktorého následne tieto pohľadávky mal žalobca nadobudnúť, nemajú v rámci civilného sporového konania žiadnu „vyššiu“ dôkaznú hodnotu, nakoľko tieto zmluvy samé osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov.

53. Keďže v prejednávanej veci žalobca ani napriek opakovanej výzve nepredložil súdu dôkazy v jeho prospech, výlučne sám spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, a to ani čiastočne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko však žalovanému doteraz preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal (súd v tomto smere odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016). Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že o výške trov konania žalovaného nebude už rozhodovať samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.