Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-75-2019.pdf
PDF · 110.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/75/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/ XX, B., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6613/2010, o vymoženie 463,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.07.2018, č. k. 35Er/1523/2010-21, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.05.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 463,00 € s príslušenstvom základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č. SR 22471/09 zo dňa 18.01.2010. Dňa 16.07.2010 mu doručil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd prvej inštancie udelil poverenie č. XXXX XXXXXX zo dňa 27.09.2010.
3. Dňa 03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli
v minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený navrhol, aby súd bezodkladne rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
4. Následne súd citoval ustanovenie § 243b ods. 1 až 3, § 243h ods. 1, § 243f ods. 1,3,4 a 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a uviedol, že vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zák. č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1. až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
5. Súd prvej inštancie konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave spis. zn. SR 22471/09 zo dňa 18.01.2010. Týmto rozhodnutím súd uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 463,00 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 463,00 € od 28.08.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 463,00 € od 11.11.2009 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania vo výške 147,08 €. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 17.03.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250,00 € a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 242,00 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 492,00 € v 12-tich mesačných splátkach po 41,00 € počnúc dňom 23.04.2009.
6. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.
7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v predloženej Zmluve o úvere bol povinný označený rodným číslom, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ /spotrebiteľ/, na základe čoho možno konštatovať, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi ním a povinným boli od počiatku súčasťou súdneho spisu a tak súd, ako i súdny exekútor majú o nich vedomosť, teda sú známe. Súd prvej inštancie však z obsahu spisu zistil, že jeho súčasťou nie je remitentom vyplnená zmenka a ani Rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou rozhodcovskou doložkou, a teda súd nemohol posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinný doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade mal z
obsahu spisu za preukázané len to, že vlastný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a to z označenia povinného v predmetnej Zmluve o úvere ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa jeho názoru vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený vyplniť vlastnú zmenku / blankozmenku/ a na základe tejto zmenky si mal na rozhodcovskom súde uplatňovať zmenkovú sumu s príslušenstvom. Samotná zmenka však nie je súčasťou súdneho spisu a nebola predložená oprávneným ani s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie. Súd tiež nepovažoval za dostatočné také doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, keď oprávnený len uviedol, že vzťah medzi ním a povinným je súdu známy z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku.
8. Pretože oprávnený dostatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi ním a povinným, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
9. V zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
11. Uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa 17.03.2009, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 250,- Eur a povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 242,- Eur, to je celkovo sumu 492,- Eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Povinný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť v 12. mesačných splátkach po 41,- Eur počnúc dňom 23.04.2009. Povinný neuhradil splátky riadne a včas, následne na výzvy a upomienky oprávneného nereagoval, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania.
12. Oprávnený mal za to, že dôvod na zastavenie Exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah, pričom záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Povinný podľa oprávneného súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na uvedené nie je možné podľa oprávneného na predmetnú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
13. Oprávnený poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚA 164/04, I. ÚS 5/2005 zo dňa 13.06.2000, II. ÚS 143/02 zo dňa 05.11.2002, I. ÚS 5/00, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 53/01) a konštatoval, že uznesením bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu, to znamená že súd priznal týmto uznesením povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Mal za to, že súd prvej inštancie zvolil príliš extenzívny výklad ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinný mal možnosť pred uzavretím zmluvy sa oboznámiť s jej obsahom a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je potrebné podľa oprávneného vykladať aj s prihliadnutím na dobru vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy a úver použije na účely zamestnania, tak ako to povinný uviedol v zmluve. Skutočnosť, že povinný nekonal v dobrej viere, t.j. pri uzavretí zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže samo o sebe viesť k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený
mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrazne zasiahol do zásady rovnosti strán konania čím došlo k porušeniu čl. 6 CSP.
14. Oprávnený bol toho právneho názoru, že rozhodcovská doložka je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom povinný v čase uzavretia zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Povinný zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. Konštatoval, že oprávnený s povinným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z toho dôvodu neprichádza podľa oprávneného do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t.j. rozhodcovská zmluva je len technický vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky.
15. Záverom oprávnený poukázal na tú skutočnosť, že keby exekučný súd zastavil exekučné konanie, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob 43/2010 zo dňa 31.05.2011, kde bola vyjadrená legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009. Konštatoval, že je presvedčený, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
16. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
17. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
19. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 22471/09 zo dňa 18.01.2010, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010. Odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá dňa 17.03.2009 Zmluva o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov do sumy uvedenej v predmetnej zmluve.
20. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
21. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
22. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
23. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
24. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
25. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
28. K odvolacej námietke oprávneného ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu. To znamená, že aj spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu o úvere, bolo potrebné poskytnúť takú ochranu, ako pri iných spotrebiteľských zmluvách v rozsahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného v čase uzavretia zmluvy bolo poskytovanie úverov z vlastných zdrojov v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - povolanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti či inej podnikateľskej činnosti.
29. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.
30. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
31. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie došiel k záveru, že súčasťou súdneho spisu ani doplneného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 nie je vyplnená zmenka a rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou rozhodcovskou doložkou, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok, resp. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že práve oprávnený je povinný v prípade existencie spotrebiteľského vzťahu s povinným (ako tomu je v predmetnej právnej veci) preukázať tú skutočnosť, že prihliadol na neprijateľnosť zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť, však nevyplýva ani z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 22471/09 zo dňa 18.01.2010, ani z doplneného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016. V odôvodnení svojho doplneného návrhu sa oprávnený navyše len obmedzil na zjednodušené konštatovanie o tom, že všetky podstatné skutočnosti sú súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, známe už zo súdneho spisu. Za takejto situácie správne vzal súd prvej inštancie za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 243f ods. 4 a správne preto exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
32. K uvedenému odvolací súd uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
33. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).