Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/195/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Ján Brocka BROCKA, Svätopeterská 66, Hlohovec, IČO 33 429 707, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101370946/2017 zo dňa 19.06.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č.101370946/2017 zo dňa 19.06.2017, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100441372/2017 zo dňa 13.03.2017, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní vyrubený rozdiel dane v sume 24 023,27 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010.

2.

Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav je nedostatočný a v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, pričom súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu podľa žalobcu spočívalo v tom, že správca dane sa v rozhodnutí rozsiahlym spôsobom zaoberal skutočnosťami relevantnými pre dodávateľský reťazec (EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, PERRO, s.r.o., MARKT, s.r.o.) a skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, sa zaoberal len okrajovo, žalobcu nevyzval na predloženie žiadneho konkrétneho dokumentu. Poukazoval na to, že družstvo EUROCOOP počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnilo uzatváranie obchodov s ním, v zastúpení p. V., všetky dojednané dodania tovaru sa vždy realizovali a nespochybnila sa ani oprávnenosť úhrad, pričom zo strany družstva o obchodovaní so žalobcom muselo vedieť viacero osôb. Žalovaný mu nedôvodne vyčítal nepreverenia deklarovaného dodávateľa a dojednávanie obchodov s p. V., ktorý bol členom štatutárneho orgánu dodávateľa, pri vytýkaní nepreverenia dodávateľa na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe žalovaný nevzal do úvahy, že žalobca kupoval mäso za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, išlo teda o veľkoobchodnú činnosť, pri ktorej nie je obvyklé ani opodstatnené kontrolovať registráciu dodávateľa. Kvalitu mäsa a jeho nezávadnosť mal žalobca za preukázanú veterinárnymi razítkami priamo na jatočných polovičkách. Družstvo EUROCOOP

zabezpečovalo dodávku tovaru žalobcovi prostredníctvom svojho dodávateľa (JMK), ktorý disponoval chladiarenskými vozidlami, išlo o spôsobom dodania bežný v rámci trojstranných vzťahov, najmä vzhľadom na odlišné materiálne a organizačné vybavenie jeho účastníkov. Žalovaný ani správca dane sa nezaoberali ani skutočnosťou, že aj občasný spôsob platby za dodávky prostredníctvom šoférov JMK z pohľadu žalobcu zakladal komisionársky vzťah medzi EUROCOOP a JMK, na základe ktorého JMK zabezpečoval prevzatie peňažných prostriedkov vo vlastnom mene, ale na účet družstva. Nakoľko ani žalobca nedisponoval dostatočným materiálnym vybavením - chladiarenskými vozidlami, po dopravení tovaru vozidlami JMK si časť tovaru vybral a zvyšok ďalej doručoval odberateľovi - v spochybnených prípadoch H.. Pri dodávkach sa žalobca vo väčšej miere spoliehal na osobu D. V., ktorý obchody sprostredkoval, od neho mal informácie o obchodoch a považoval ho za dôveryhodný zdroj, naviac, ani správanie sa šoférov JMK nenasvedčovalo neobvyklému konaniu. Žalobca pri všetkých spochybnených transakciách konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, ktoré boli pre jeho podnikanie nevyhnutné, a prijal obvyklé opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou. Správca dane v rozpore s povinnosťou zistiť úplný a presný stav veci nepripustil doplnenie dokazovania, napriek čomu k predloženým čestným prehláseniam T. B. a V. Q. potvrdzujúcim realizáciu dodávok EUROCOOP uviedol, že neovplyvňujú závery, resp. už vykonané vyhodnotenie dôkazov. Žalovaný svoje závery o nesplnení podmienok pre odpočet DPH opieral o mechanicky citovanú európsku judikatúru, ktorá sa prevažne zaoberá prípadmi fiktívnych plnení, pričom o reálnosti dodávok mäsa žalobcovi niet pochýb. Žalovaný sa nezaoberal jeho tvrdeniami súvisiacimi s prevzatím mäsa priamo od p. V. a o jeho prítomnosti pri vykládkach tovaru, t.j. skutočnosťami, ktoré preukazujú vlastníctvo družstva EUROCOOP k tovaru. Právne predpisy žalobcovi neukladajú povinnosť preverovať vzťah medzi dodávateľom a ním vybraným prepravcom, ani mu nedávajú právne prostriedky na sledovanie výrobných, či obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Na jeho prípad ani ako podporný argument nemôže slúžiť rozhodnutie ESD vo veci Halifax, ktoré sa týka prípadu, keď sa daňového podvodu dopustil priamo subjekt uplatňujúci si odpočet DPH. K porušeniu procesných práv žalobcu došlo odmietnutím jeho návrhu na prerušenie konania bez toho, aby sa týmto návrhom, vychádzajúcim zo skutočnosti, že je minimálne v záujme hospodárnosti konania potrebné, aby správca dane poznal výsledok súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí týkajúcich sa skutkovo zhodných vecí za zdaňovacie obdobia roka 2008, správca dane alebo žalovaný vôbec zaoberali. Krajský súd v Trnave pritom v skutkovo zhodnom prípade prejednávaným pod č.k. preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie, keď v plnom rozsahu uznal argumenty žalobcu. K procesnému pochybeniu došlo aj tým, že správca dane vopred neupozornil žalobcu, že dňa 05.05.2014 má byť vykonaný výsluch kľúčového svedka - podpredsedu predstavenstva spoločnosti EUROCOOP D. V.. Dôvodom opätovného predvolania svedka podľa prvostupňového rozhodnutia bolo získanie nových informácií ohľadom obchodov s mäsom od Prezídia Policajného zboru počas vyrubovacieho konania. Keďže však žalobca v dôsledku pochybenia správcu dane nevedel, že takýto výsluch sa bude opätovne konať, nemohol svedka vo svetle nových skutočností priamo konfrontovať, príp. položiť mu doplňujúce otázky. Žalovaný neuznáva, že v tomto prípade došlo k porušeniu práva žalobcu dávať svedkom otázky počas ústneho pojednávania, nakoľko neskôr dňa 06.10.2014 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami šetrenia, aj s výsluchom D. V., čo preukazuje zápisnica č. 9201402/5/4510118/2014, a dňa 14.11.2014 bola vykonaná medzi D. V. a žalobcom vzájomná konfrontácia, čo podľa žalobcu predstavuje svojvôľu orgánu verejnej správy v konaní voči nemu.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci uvádzal, že na základe zistení prvostupňového orgánu nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa EUROCOOP. Existencia tovaru - bravčového mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. družstvom EUROCOOP. Tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na základe reálne uskutočnenej dodávky tovarov v tuzemsku. Žalobca si preto uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v rozpore s a a , teda neoprávnene. Z rozsiahleho šetrenia vyplýva, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov pre EUROCOOP za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, čoho následným efektom bolo získanie daňovej

výhody pre spoločnosti zapojené do reťazca. Správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR. Z výsledkov zistení vyplýva, že družstvo EUROCOOP v roku 2010 obchodovalo s dodávateľmi MARKT, s.r.o., T. O. a PERRO, s.r.o., pričom konatelia spoločností MARKT a PERRO K. O. a E. B. nemali o činnosti „svojich“ spoločností žiadnu vedomosť, konanie v ich mene popreli, s tým, že na konanie za spoločnosti ani nesplnomocnili iné osoby, nemali k dispozícii doklady spoločností. T. O. uviedol, že všetko robil pod nátlakom a bol vydieraný, L. B. ani nevedel, že sa stal konateľom, pamätal si iba, že u notára pod nátlakom podpisoval dokumenty, obsah ktorých nepoznal. Žalobca tovar prijal a následne dodával odberateľom E. H., B. H. a MUDr. T. H. (ďalej len „H.“), ktorých podľa vlastného vyjadrenia nepoznal, nikdy sa s nimi nestretol, kontakt s nimi zabezpečoval p. V., žalobca len vystavoval faktúry. Spoločnosť JMK podľa žalovaného v skutočnosti dodávala tovar priamo odberateľom spoločnosti EUROCOOP, teda aj žalobcovi, resp. aj odberateľom žalobcu H..

4.

Podľa žalovaného bolo v danom prípade zistené, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorý bol poznačený daňovým podvodom a žalovaný i prvostupňový orgán prijali záver, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a neprijal dostatočné a rozumné opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode a to vzhľadom najmä na nasledovné skutočnosti: I. Žalobca konal s neoprávnenou osobou - jednoznačne stanovuje, kto a za akých podmienok je oprávnený konať za obchodnú spoločnosť, resp. družstvo; v zmysle zákonných ustanovení bol jedinou osobou oprávnenou konať za EUROCOOP p. A., p. V. a ani p. V. (ktorý ani len nebol zamestnancom EUROCOOP) oprávnenými osobami neboli. Predmetný záver nie je teda subjektívnym názorom žalobcu, ale zákonnou požiadavkou stanovenou všeobecne záväzným právnym predpisom.

II. Pečiatkoval a podpisoval doklady bez toho, aby si overil čo vlastne podpisuje - očakávanie, že osoba, ktorá podpisuje dokument, sa s obsahom tohto dokumentu vopred oboznámila v žiadnom prípade nie je nadštandardnou požiadavkou žalovaného, ale ide o základnú požiadavku kladenú na každú plnoletú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. V prípade podnikateľského subjektu je táto požiadavka o to dôvodnejšia. Žalobca uzatvoril za kontrolované zdaňovacie obdobia rokov 2008 - 2011 sporné zdaniteľné obchody v značnom finančnom rozsahu (len DPH je vo výške 1 223 182,59 EUR) a ani si len nepreveril, aké doklady podpisuje (ako sa sám vyjadril, podpisoval nejaké doklady o príjme vystavené spoločnosťou JMK, tie odovzdával p. V. a pečiatkoval len prázdnu zadnú stranu CMR dokladov, pričom prednú nečítal). Takéto konanie bez akýkoľvek pochybností nemožno považovať za starostlivé a zodpovedné.

III. Cenové zvýhodnenie - žalobca podniká v oblasti mäsovýroby a spracovania mäsa už od roku 1992 a preto má značné skúsenosti a musí vedieť zhodnotiť, či je ponúknutá cena nereálne nízka a teda aj vzniká dôvodné podozrenie na podvodné konanie; taktiež ide o dôvodnú požiadavku, ktorá je v súlade s bežnými obchodnými zvyklosťami.

IV. Žalobca si riadne nepreveril svojich obchodných partnerov - opäť ide o zákonnú požiadavku, vyjadrenú v a potvrdenú NS SR napr. v rozsudku sp. zn. , v ktorom je uvedené: „V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej -ktorej zmluvnej strany (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 z l. marca 2012, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. Októbra 2011 a sp. zn. z 13. septembra 2011).

V. Umelo vytvorené odberateľské vzťahy s H. - bolo preukázané, že žalobca svojich odberateľov nepoznal, nikdy sa s nimi nestretol, tovar si neobjednávali u žalobcu (čo potvrdil i samotný žalobca), ale objednávali priamo u JMK. a žalobcovi iba dodatočne poslali údaje, podľa ktorých mal pre nich vystaviť faktúry, v zmysle ktorých si uplatnili odpočítanie od dane. Pri nákupe tovaru od JMK by museli H. uplatniť samozdanenie, čím by výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol nulový. Avšak H. si uplatňovali

odpočítanie dane z faktúr od žalobcu, ktorý im tovar v skutočnosti nedodal, a preto ide o podvodné konanie, ktorého priamym účastníkom je aj žalobca. Žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru (tovar H. nikdy nedodával). ale z titulu uvedenia dane na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 daňového poriadku. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností je nepochybné, že žalobca nepostupoval s obozretnou starostlivosťou, neprijal všetky opatrenia, aby zabránil účasti na daňovom podvode, resp. bol jeho priamym účastníkom, a preto vedel alebo musel vedieť, že je súčasťou reťazca poznačeného podvodom.

5.

Žalovaný konštatoval, že daňové orgány nie sú účastníkmi obchodno-záväzkových vzťahov, preto priebeh obchodných transakcií spoznajú vždy len „sprostredkovane“. Pokiaľ by daňové orgány postupovali v zmysle tvrdení žalobcu vo väčšine prípadov by nemohli vydať žiadne rozhodnutie, pretože skutočný stav veci by mohli spoznať len pri 100% spolupráci daňového subjektu. Práve preto má zásada materiálnej pravdy len doplnkovú funkciu k zásade formálnej pravdy. Za zistený skutkový stav možno považovať teda aj to, že správca dane zistí, že sa skutok nestal tak, ako tvrdí daňový subjekt, a nie je potrebné zisťovať, ako sa stal v skutočnosti. Uvedené potvrdzuje aj znenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, v ktorom je uvedené, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené „čo najúplnejšie“ a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Záver správcu dane, že zásada materiálnej pravdy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť len spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť, je nepochybne správny.

6.

Poukazoval na to, že daňový poriadok v ustanovení § 61 ods.1 a 2 špecifikuje, za akých podmienok sa daňové konanie preruší alebo môže prerušiť, pričom podmienky pre obligatórne prerušenie konania podľa § 61 ods.1 písm. a) neboli v riešenom prípade naplnené a ustanovenie § 61 ods.1 písm. b) a ods. 2 upravuje fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že ani za splnenia stanovených podmienok nie je na prerušenie konania právny nárok a je iba na úvahe správcu dane, či daňové konanie preruší alebo nie. V súvislosti s namietaným porušením práva žalobcu klásť svedkom otázky žalovaný uvádzal, že so svedkom V. bolo vykonané pojednávanie za prítomnosti žalobcu, ktorý mal možnosť klásť svedkovi otázky. Výsluch tohto svedka bol vykonaný 3x -dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu, dňa 05.05.2014 bez prítomnosti žalobcu a dňa 14.11.2014 opätovne za prítomnosti žalobcu ohľadom skutočností, ktoré boli predmetom výsluchu svedka dňa 05.05.2014, z čoho vyplýva, že žalobcove procesné práva boli zachované. Tieto skutočnosti žalovaný uviedol aj v kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. , na ktorý žalobca poukazoval, a ktorý žalovaný považuje za nesprávny a vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci okrem iného z dôvodu, že v ňom súd argumentoval pojmami - obvinený a konfrontácia.

7.

Žalovaný, vychádzajúc z administratívneho spisu, vyslovil záver, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré od neho bolo možné dôvodne požadovať, aby sa uistil, že sa svojim plnením nezúčastňuje na daňovom podvode (nezdalo sa mu podozrivé podpísať zmluvu s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za družstvo EUROCOOP, nevedel, prečo potvrdzoval CMR na zadnej strane, nepoznal údaj e prvej strany, pričom mu bolo známe, že jeho dodávateľom je tuzemská spoločnosť EUROCOOP, hotovosť vo vysokých čiastkach odovzdával bez potvrdenia okrem iných aj šoférom JMK, pričom vedel, že peniaze sú pre JMK, nikdy so svojimi odberateľmi nehovoril, neobjednávali si u neho tovar, bolo mu známe cenové zvýhodnenie a pod., pričom žiadnu z uvedených skutočností nepovažoval za riziko). Vo vzťahu k neprevereniu registrácie EUROCOOP na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v zmysle o veterinárnej starostlivosti v znp. a v súlade s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.04.2004 o hygiene potravín, aj Krajský súd v Trnave skonštatoval žalobcovo povrchné správanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že k procesným pochybeniam zo strany prvostupňového orgánu, ani žalovaného neprišlo, prvostupňový orgán i žalobca postupovali v súlade s daňovým poriadkom a práva žalobcu boli v procese daňovej kontroly i následných konaní zachované.

8.

Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 101370946/2017 zo dňa 19.06.2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.03.2017, ktorým žalobcovi bol určený rozdiel dane v sume 24 023,27 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010, pričom v odôvodnení rozhodnutia konštatoval (okrem iného), že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádzal nielen z daňových dokladov, na ktoré daňový subjekt upriamuje pozornosť, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálnym. A skutočný stav je taký, že správca dane preukázal, že daňovému subjektu spoločnosť EUROCOOP tovar dodať nemohla, z dôvodu, že ho sama nenadobudla. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade. ak zdaniteľný obchod v zmysle faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm na faktúre uvedených, príp. predloženie ďalších dokladov ako sú dodacie listy, príjemky a pod., nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Základnou podmienkou je vznik daňovej povinnosti, t.j. musí prísť k skutočnému dodaniu tovaru alebo služieb v tuzemsku a to tou spoločnosťou, ktorá voči daňovému subjektu DPH uplatňuje v ňou vystavenej faktúre. Správca dane teda nespochybnil preukázanie splnenia podmienok na odpočet DPH v rozpore so zákonom, ako sa daňový subjekt mylne domnieva. Navyše zo zistení správcu dane vyplýva, že daňový subjekt bol účastníkom reťazca, ktorý bol poznačený podvodom vo vzťahu k DPH, a z jeho konania ako aj rozporných tvrdení je zrejmé, že nepostupoval obozretne a s náležitou starostlivosťou. A preto prináleží vnútroštátnym orgánom odmietnuť právo na odpočítanie dane.

9.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 13.06.2018 žalobe vyhovel, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2017 podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10.

V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že žalovaný sám pripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedka D. V. na ústnom pojednávaní správcu dane konanom dňa 05.05.2014 bez prítomnosti i upovedomenia žalobcu, s tým, že podľa názoru žalovaného tento procesný nedostatok bol napravený, keď s výpoveďou svedka bol žalobca oboznámený a jeho výsluch bol zopakovaný dňa 14.11.2014 za prítomnosti žalobcu, ktorého procesné práva tak boli zachované. Hoci vo svojom písomnom vyjadrení k veci spochybňoval správnosť právneho názoru tunajšieho súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. pri posudzovaní toho istého procesného nedostatku v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa iného zdaňovacieho obdobia, pričom výhrady vzniesol aj voči používaniu pojmu konfrontácia z dôvodu, že daňový poriadok takýto pojem nepozná, sám v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (str. 25 rozhodnutia zo dňa 19.06.2017) konštatoval, že 14.11.2014 na žiadosť žalobcu došlo ku konfrontácii so svedkom. Odhliadnuc už od skutočnosti, že žalovaný aj vo svojich písomných vyjadreniach v iných súdnych konaniach týkajúcich sa zhodných účastníkov (napr. konanie ) úkon vykonaný v rámci daňovej kontroly dňa 14.11.2014 označil za konfrontáciu, jeho účel a význam spochybňuje samotný obsah zápisnice č. 9201402/5/5064610/2014 zo dňa 14.11.2014, podľa ktorého na tomto ústnom pojednávaní bol žalobca informovaný o obsahu zápisnice z ústneho pojednávania konaného dňa 05.05. 2014 a následne boli zamestnancami správcu dane položené otázky ako svedkovi, tak aj žalobcovi. Obsah zápisnice súčasne neposkytuje podklad pre stotožnenia sa s tvrdením žalovaného, že žalobcovi právo klásť svedkovi otázky nebolo upreté, keď táto nezaznamenáva dopyt správcu dane na žalobcu, či má na svedka otázky, ani stanovisko žalobcu, že takéto právo nehodlá využiť. Obsah zápisnice zo dňa 14.11.2014 tak podľa záveru súdu neodstraňuje nedostatok procesného postupu, ktorého sa správca dane dopustil (a žalovaný ako odvolací orgán ho nenapravil) vypočutím svedka D. V. dňa 05.05.2014 bez predchádzajúceho upovedomenia žalobcu o tomto úkone.

11.

Súd poukazoval na to, že ani argumentácia žalovaného, že svedok V. nebol oprávnenou osobou, ktorá mohla samostatne konať za EUROCOOP spotrebné družstvo, napriek tomu, že bol členom jeho predstavenstva, nezbavuje správny orgán zodpovednosti za uvádzané procesné pochybenie, naviac

s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie neoprávnenej osoby za obchodný subjekt je vo vzťahu k preverovaniu nároku na uplatnenie odpočtu DPH bez ďalšieho skutočnosťou nerelevantnou, nakoľko pri preverovaní nároku je dôležitá reálnosť deklarovaných obchodov, ako to v konečnom dôsledku deklaroval aj správny orgán. Prípadné prekročenie právomoci D. V., keď konal za EUROCOOP ako podpredseda predstavenstva, zakladá iba jeho zodpovednosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov s tretími osobami.

12.

Výpoveď tohto svedka v danom prípade predstavuje zásadný dôkaz potrebný nielen na preverenie dodávateľských vzťahov medzi EUROCOOP a žalobcom, ale aj obchodných vzťahov týkajúcich sa dodávateľov spotrebného družstva EUROCOOP a prepravných služieb vykonaných spoločnosťou JMK.

13.

Naliehavosť a potreba vykonania tohto dôkazu zákonným spôsobom vyplýva zo skutočnosti, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia o vyrubení DPH zdôvodňovali podvodným konaním subdodávateľov žalobcu, t.j. dodávateľov spotrebného družstva EUROCOOP, za ktoré vystupoval v prevažnej miere obchodov D. V., ktorý ako svedok mohol vysvetliť a ozrejmiť všetky dôležité otázky vo vzťahu k dodávateľom družstva, ako aj vo vzťahu k odberateľovi, t.j. žalobcovi. Aby však výpoveď tohto svedka bola relevantná pre prijaté závery dokazovania, musí byť vykonaná zákonným spôsobom. Naviac, ak predmetom výsluchu tohto svedka dňa 05.05.2014 boli nové skutočnosti, ktoré správca dane získal od orgánov činných v trestnom konaní. Ohľadne súvisiacej námietky žalobcu treba konštatovať, že výsluch svedka je iným procesným inštitútom ako konfrontácia a preto nemožno tieto dva procesné úkony zamieňať, ani ich vzájomne nahrádzať, keďže konfrontáciu vykonávajú príslušné orgány až potom, ako zistia zásadné rozdiely medzi výpoveďou daňového subjektu a výpoveďou svedka. Pokiaľ však výpoveď svedka nebola vykonaná v súlade so zákonom, dá sa konštatovať, že je právne bezvýznamná, nemožno k nej prihliadať a preto ani nie je dôvod na vykonanie konfrontácie, nakoľko neexistujú rozpory vo výpovedi daňového subjektu a svedka. Procesné pochybenie správneho orgánu v tomto smere nemôže logicky zhojiť ani dodatočné oboznámenie daňového subjektu s obsahom výpovede svedka. Súčasne má za následok nemožnosť riadneho vyhodnotenia ďalších námietok žalobcu, vzhľadom na to, že pre preukázanie tvrdenia, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že je súčasťou podvodného reťazca obchodných spoločností, ktorých jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu, je potrebné práve vyhodnotenie výpovede svedka D. V., ktorý ako osoba konajúca s dodávateľskými spoločnosťami, ako aj so žalobcom, môže v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi potvrdiť resp. vyvrátiť podozrenie o vedomosti žalobcu o tom, že v danom prípade išlo subjektom v obchodnom reťazci, ktorého bol súčasťou, o získanie daňovej výhody.

14.

Súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že sa žalobca vo vzťahu k prevereniu registrácie EUROCOOP v zmysle ustanovenia na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe správal nedôsledne, keď si túto skutočnosť nepreveril, avšak s tým, že tento fakt samotný nie je dôkazom toho, že žalobca mohol vedieť, alebo vedel, že je súčasťou podvodného dodávateľsko- odberateľského reťazca. Naproti tomu podľa súdu nemožno v neprospech tohto účastníka posudzovať, že si dostatočným spôsobom nepreveril dodávateľov spoločnosti EUROCOOP, nakoľko daňový subjekt v tomto smere nedisponuje takými na tento účel potrebnými oprávneniami, akými pri výkone svojej činnosti disponuje správca dane.

15.

Pokiaľ správca dane a následne žalovaný tvrdia, že žalobca mal vedomosť o tom, že je súčasťou podvodného obchodného reťazca subjektov, ktorí sa zúčastňovali na obchodovaní s bravčovým mäsom, tieto tvrdenia musia byť založené na relevantných dôkazoch a nepostačuje len domnienka, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že je súčasťou tohto reťazca. Skutočnosti, na ktorých je toto tvrdenie správcu dane (aj žalovaného) postavené, a to, že za spoločnosť EUROCOOP ako dodávateľa žalobcu konala neoprávnená osoba, že žalobca si nepreveril registráciu tohto dodávateľa v zmysle ustanovenia , teda či spoločnosť mala oprávnenie obchodovať s bravčovým mäsom, ako aj skutočnosť, že žalobca nezachoval príslušnú dávku opatrnosti pri preverení toho, či dodávaný tovar spoločnosť EUROCOOP dostala v súlade so zákonom od svojich dodávateľských subjektov, sú nepostačujúcimi a závery na ich základe prijaté predčasnými. Najmä ale v konaní daňových orgánov

došlo k už vyššie uvádzanému vážnemu procesnému pochybeniu, keď dôkaz výpoveďou kľúčového svedka bol vykonaný v rozpore so zákonom.

16.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.6.2018 zrušil v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 22.10.2019, ktorým súčasne vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, s tým, že s odvolaním sa na ustanovenie a poukazoval na svoje skoršie rozhodnutia prijaté v obdobných veciach týkajúce sa tých istých účastníkov konania a s totožným právnym problémom pod sp. zn., , , , , , , a .

17.

V rozhodnutiach, na ktoré kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval, súd konštatoval, okrem iného, že ako vyplýva z postupu správcu dne pri vykonávaní dokazovania, v priebehu konania bol D. V. k predmetu dodávateľsko-odberateľských vzťahov so sťažovateľom vypočutý trikrát. I keď možno súhlasiť s názorom krajského súdu, že informácie získané pri vypočutí svedka D. V. dňa 05.05.2014 nemôžu predstavovať dôkazný prostriedok z dôvodu jeho nezákonného získania (bez oboznámenia daňového subjektu o jeho vypočutí v postavení svedka), správca dane predmetného svedka vypočul aj dňa 05.02.2014 za prítomnosti žalobcu a opakovanie dňa 14.11.2013 k totožným skutočnostiam ako dňa 05.05.2014, taktiež za prítomnosti žalobcu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že existencia nezákonne získaného dôkazného prostriedku v daňovom konaní nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ak bolo toto vydané na základe iných dôkazov, získaných zákonným spôsobom. To znamená, že ak nezákonne získaný dôkaz nebol podkladom pre rozhodnutie, toto netrpí nezákonnosťou. Prvoinštančné rozhodnutie správcu dane vychádza najmä z ostatných dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly a dokazovania vedeného vo vyrubovacom konaní, pričom správca dane vychádzal predovšetkým z dokladov predložených daňovým subjektom, tvrdení žalobcu o spôsobe vzťahov s dodávateľmi, spôsobe prepravy, preberania tovaru. Daňový subjekt okrem faktúr a dokladov o prevzatí vyúčtovaných súm pánom V., ktorý nie je štatutárnym orgánom dodávateľa, nepredložil počas daňovej kontroly žiaden iný dôkaz o skutočnej realizácii plnenia. V priebehu daňového konania nebolo preukázané, že dodávateľ žalobcu disponoval dodaným tovarom, že s týmto mohol nakladať ako vlastník, v súlade s , resp. v spojitosti s , a teda mu vzniklo oprávnenie odovzdať ho ďalej žalobcovi. Daňový subjekt nepredložil žiaden prepravný list, nákladný list, vážny list, a teda žiaden dôkaz preukazujúci prevzatie konkrétneho tovaru uvedeného v spochybnených faktúrach. Správca dane vykonal dokazovanie nad rozsah povinností vyplývajúcich z ustanovenia Daňového poriadku, keď vo vyrubovacom konaní vykonával dokazovanie, ktoré daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly nenavrhol. Ani na základe takto doplneného dokazovania neuniesol daňový subjekt dôkazné bremeno a bez pochybností nepreukázal daňové plnenie dodávateľa tak, ako bolo na faktúrach vyúčtované.

18.

Súd poukazoval nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď. ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potov v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. ).

19.

V ďalšom poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom

ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

20.

Podľa zistenia kasačného súdu správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

21.

Dôvodom neuznania odpočítania dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie tovaru ani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bod dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, t.j. dodanie tovaru platcom DPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené, a to výsluchom osoby, ktorá za dodávateľa vystupovala. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa. Preskúmaním veci tak kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd neposudzoval zákonnosť rozhodnutí a postupov správcu dane a sťažovateľa v zmysle zásad uvedených vyššie, ale svoje rozhodnutie zdôvodnil tvrdením o nezákonne získanom dôkaze - zistení vyplývajúcich z výpovede svedka D. V. dňa 05.05.2014. Nevzal do úvahy jeho vyjadrenia získané zákonným spôsobom, vyplývajúce z výsluchov realizovaných za prítomnosti daňového subjektu. Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom deklarovaným na faktúrach vyplynula z okolnosti, že v mene spoločnosti dodávateľa vystupovala osoba, ktorá v zmysle verejne prístupného zápisu v príslušnom obchodnom registri nebola oprávnená navonok v jej mene konať. Daňový subjekt predložil na preukázanie zmluvného vzťahu s predmetným dodávateľom zmluvu, ktorá nebola podpísaná oprávnenou osobou, pričom si sťažovateľ oprávnenie D. V. konať v mene dodávateľa nepreveroval. Podľa názoru kasačného súdu venovať náležitú pozornosť overeniu si skutočností z verejne dostupných zdrojov o oprávnení osoby konať v mene spoločnosti, za ktorú vystupuje, nie je v rozpore s názorom obsiahnutým v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. , na ktorý poukázal správny súd, ale predstavuje primeranú mieru opatrnosti podnikateľa.

22.

Pochybnosť správcu dane o reálnom plnení vznikla aj v dôsledku toho, že daňový subjekt preberal tovar vyúčtovaný spoločnosťou EUROCOOP od iných subjektov ako od tohto dodávateľa, a to od spoločnosti, resp. vodičov JMK, ktorí nevykonávali prepravu pre dodávateľa, ani pre žalobcu. Podľa vlastného vyjadrenia žalobca podpisoval doklady o príjme vystavené spoločnosťou JMK a tieto následne odovzdal pánovi V., na základe ktorých tento vystavil faktúru. Z tohto tvrdenia vyplýva pochybnosť o skutočnom dodávateľovi tovaru, teda že dodávateľ EUROCOOP disponoval dodaným tovarom tak, že ho mohol následne dodať žalobcovi.

23.

Podľa kasačného súdu krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ktorý podľa nového procesného predpisu nemohol sám rozhodnutie krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

24.

Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, opätovne sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ), dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

25.

Podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu ( súd ani vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci v tomto smere nekonštatoval nedostatky, doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkýň T. B. - manželky žalobcu, ktorá podľa obsahu jej čestného vyhlásenia pre žalobcu spracovávala faktúry, a účtovníčky V. Q. ponechal na zvážení žalovaného, pričom už vzhľadom na činnosť svedkýň v súvislosti so spornými dodávkami tovaru nie je dôvodné predpokladať relevantnosť ich prípadných výpovedí z hľadiska preukázania tvrdení žalobcu), vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v obsahu svojich rozhodnutí sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu a zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov.

26.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom , že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo vyplývajú najmä zo skutočnosti, že žalobca dodávky zabezpečoval prostredníctvom osoby, ktorej oprávnenie konať za tvrdeného dodávateľa v konaní nebola preukázaná, ako aj z okolností týkajúcich sa spôsobu potvrdzovania príjmu tovaru (doklady vystavené spoločnosťou JMK, ktoré žalobca odovzdával p. V. a tento na ich základe realizoval fakturáciu) a okolností hotovostných úhrad realizovaných nielen osobe vystupujúcej v mene dodávateľa, ale v niektorých prípadoch aj vodičom spoločnosti JMK, ktorá v zmluvnom vzťahu so žalobcom nebola.

27.

Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok tovaru žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.

28.

Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov.

29.

Rešpektujúc právny názor kasačného súdu súd za také procesné pochybenie, ktorého následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia správneho orgánu a tým aj naplnenie podmienok pre jeho zrušenie v tomto konaní, nepovažoval pochybenie, ktorého sa správny orgán dopustil výsluchom svedka I. V. dňa 05.05.2014 v neprítomnosti žalobcu a bez jeho predchádzajúceho upovedomenia o tomto procesnom úkone, keď toto pochybenie bolo napravené opätovným výsluchom svedka za prítomnosti žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2014.

30.

Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, súd pri preskúmavaní postupu správnych orgánov vo veci a napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil porušenie procesných práv žalobcu a také ním namietané nedostatky postupu správnych orgánov alebo preskúmavaného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa (, ) zamietol.

31.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

32.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.