Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-82-2019.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/82/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, T. B., za ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Ján Bodnár, so sídlom Žriedlová 3, Košice, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Hildegardy Laclavíkovej, so sídlom Slovenská 52, Prešov pod sp. zn. EX 1457/09, o vymoženie 3410,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.07.2019, č. k. 1Er/397/2009-23, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie oprávneného.
II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 20.7.2009 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 3410,65 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor aj sám povinný predložili súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko bol na majetok povinného vyhlásený v rámci oddlženia konkurz a to v konaní vedenom na OS Košice I pod č. 31OdK/333/2019
3. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii, § 14, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a uviedol, že mal z Obchodného vestníka za preukázané, že na majetok úpadcu - povinného bol v konaní vedenom na OS Košice I pod č. 31OdK/333/2019 dňa 17.7.2019 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Z tohto dôvodu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
4. Súd prvej inštancie zároveň priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu v sume 39,83 Eur a keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného.
5. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie neprizná, prípadne k povinnosti ich úhrady v prospech súdneho exekútora zaviaže povinného.
6. Oprávnený mal za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávne, nakoľko sa exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý až s účinnosťou od 01.01.2012 upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného (ust. § 203 Exekučného poriadku bolo doplnené o nový odsek 3). Z prechodných ustanovení zákona č. 348/2011 Z.z. podľa oprávneného nevyplýva, že by sa uvedené ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou a na predmetné exekučné konanie je tak potrebné aplikovať právnu úpravu v znení účinnom do 31.12.2011, ktorá neupravovala náhradu trov exekúcie po vyhlásení konkurzu. Oprávnený bol toho právneho názoru, že vyhlásením konkurzu v tomto prípade nemá súdny exekútor možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v exekúcii podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor má prihlásiť do konkurzu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Mal za to, že konajúci súd o náhrade trov exekúcie mal rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011 a v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať k náhrade trov povinného, nakoľko oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a ani nezavinil zastavenie exekúcie, tak ako to predpokladá § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Taktiež podľa oprávneného nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
7. K odvolaniu oprávneného sa povinný ani súdny exekútor nevyjadrili.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutému výroku uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania a zistil, že odvolanie smeruje proti výroku rozhodnutia proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné /výrok o trovách exekúcie/, a teda odvolanie je potrebné v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.
9. Oprávnený v podanom odvolaní považoval výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa trov exekúcie za nesprávny a rozporný so zákonom.
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa ust. § 9a ods. 1 v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
13. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzujúce, voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
17. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (proti trovám exekúcie), odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
19. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).