Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-75S/22/2022

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, 041 80 Košice – Staré Mesto, IČO: 00 397 768, právne zast.: Sýkorová – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 50 550 837, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, za účasti: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 2. marca 2022, o preskúmanie zákonnosti opatrení ďalšieho účastníka konania č. OM26220220185008 zo dňa 2. marca 2020, č. 26220220185/Z02 zo dňa 21. apríla 2020 a č. N22000133/S01 zo dňa 21. apríla 2020, takto

rozhodol:

rozhodol:

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 2. marca 2022 a Rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen č. 16/10924/21/040 zo dňa 16. novembra 2021 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobu v časti návrhu na preskúmanie Správy z kontroly na mieste č. OM26220220185008 zo dňa 2. marca 2020 vydanej Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, oznámenej žalobcovi prípisom č. 2020/2350:3-A1460 zo dňa 3. marca 2020 z a m i e t a .

III. Žalobu v časti návrhu na preskúmanie Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220185/ ZO2 zo dňa 21. apríla 2020 a Správy o zistenej nezrovnalosti č. N22000133/S01 zo dňa 21. apríla 2020 vydaných Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, oznámených žalobcovi prípisom č. 2020/7653:13-A1410 zo dňa 21. apríla 2020 z a m i e t a .

IV. Žalobu v časti návrhu na sankčnú moderáciu z a m i e t a .

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 25% v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej ako „MŠVVaM SR,“ „kontrolný orgán“ alebo „ďalší účastník konania“) vykonalo vo verejnej vysokej škole: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00 397 768 (ďalej ako „univerzita“ alebo „žalobca“) v dňoch 27. a 28. januára 2020 kontrolu na mieste č. OM26220220185008 v zmysle čl. 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 a o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Predmetom kontroly na mieste bolo overenie dodržiavania podmienok realizácie projektu č. 26220220185: „Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach“ (MediPark, Košice) a overenie zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly Vedecké parky a výskumné centrá č. Z-002422/2019/1090/KSA zo dňa 22. marca 2019 vydaného Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky (ďalej ako „Protokol NKÚ“). Kontrola bola ukončená zaslaním Správy z kontroly na mieste č. OM26220220185008 dňa 9. marca 2020 (ďalej ako „Správa z kontroly na mieste“). Keďže MŠVVaM SR zistilo kontrolou porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu, podľa výsledkov predmetnej kontroly zaslalo listom č. 2020/7653:13-A1410 zo dňa 21. apríla 2020 žalobcovi Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220185/Z02 zo dňa 21. apríla 2020 (ďalej ako „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“) s vyčíslenou hodnotou nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 514 686,89 Eur a Správu o zistenej nezrovnalosti č. N22000133/S01 zo dňa 21. apríla 2020 (ďalej ako „Správa o zistenej nezrovnalosti“). Na základe výsledkov kontroly na mieste bola v systéme ITMS (centrálnom informačnom systéme slúžiacom na evidenciu a následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite) zaevidovaná nezrovnalosť č. N22000133. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca finančné prostriedky podľa Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov v stanovenej lehote nevrátil, MŠVVaM SR podľa oznámilo Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej ako „“) ako príslušnému orgánu verejnej správy podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) porušenie finančnej disciplíny žalobcom spolu s výsledkami vykonanej kontroly a spisovým materiálom.

2. na základe oznámenia MŠVVaM SR začal konanie vo veci uloženia sankcie dňa 22. septembra 2021, kedy bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí správneho konania (list č. zo dňa 22. septembra 2021), ktorým bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia sankcie podľa a o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“ alebo „“).

3. po vykonaní dokazovania a oboznámení žalobcu s podkladmi rozhodnutia s možnosťou sa k nim vyjadriť a doplniť ich vydal Rozhodnutie č. 16/10924/21/040 zo dňa 16. novembra 2021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) a vo výroku uviedol: „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vykonalo kontrolu na mieste č. OM26220220185008 vo verejnej vysokej škole: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768. Kontrola na mieste č. OM26220220185008 bola vykonaná v zmysle článku 13 nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 a o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Predmetom kontroly na mieste č. OM26220220185008 bolo overenie dodržiavania podmienok realizácie projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) a overenie zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly Vedecké parky a výskumné centrá č. Z-002422/2019/1090/KSA zo dňa 22.03.2019 vykonanej Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Správa z kontroly na mieste č. OM26220220185008 bola Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 doručená dňa 09.03.2020, čím bola kontrola ukončená. Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 bola dňa 25.11.2015 a dňa 30.11.2015 z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (85 %) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (10 %) na základe Žiadosti o platbu č. 26220220185350 zo dňa 13.11.2015 a Žiadosti o platbu č. 26220220185352 zo dňa 19.11.2015 poskytnutá časť nenávratného finančného príspevku v sume 514 684,04 EUR

na realizáciu projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice). Projekt č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) bol spolufinancovaný na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.10.2013, Dodatku č. 2 zo dňa 10.02.2014, Dodatku č. 3 zo dňa 19.06.2014, Dodatku č. 4 zo dňa 22.06.2015, Dodatku č. 5 zo dňa 11.02.2016 a Dodatku č. 6 zo dňa 02.05.2018 uzatvorenej medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768. Termín ukončenia realizácie projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) bol stanovený do 31.12.2015. 1. Vykonanou Kontrolou na mieste č. OM26220220185008 a po posúdení správnym orgánom bolo zistené, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 použila časť finančných prostriedkov podľa zmluvy v sume 189 675,46 EUR, z toho nenávratný finančný príspevok v sume 180 191,69 EUR, na nákup prístrojov, a to: Aktívny laser k mikromanipulátoru Saturn 5TM v sume 44 592,42 EUR, z toho nenávratný finančný príspevok v sume 42 362,80 EUR a Systém pre kultiváciu a monitorovanie embryí v sume 145 083,04 EUR, z toho nenávratný finančný príspevok v sume 137 828,89 EUR. Prístroje boli obstarané na základe faktúry č. 65240 zo dňa 03.11.2015, uhradenej 27.11.2015 a faktúry č. 65249 zo dňa 10.11.2015, uhradenej 03.12.2015 od dodávateľa Unique Medical s. r. o., Bratislava, IČO: 46729429 (BV č. 76 z účtu IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 27.11.2015 a BV č. 79 z účtu IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 03.12.2015). Finančné prostriedky v sume 42 362,80 EUR boli Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 poskytnuté dňa 25.11.2015 na základe Žiadosti o platbu č. 26220220185350 zo dňa 13.11.2015, aktivita 2.1., skupina výdavkov 713004 a finančné prostriedky v sume 137 828,89 EUR dňa 30.11.2015 na základe Žiadosti o platbu č. 26220220185352 zo dňa 19.11.2015, aktivita 2.1., skupina výdavkov 713004. Podľa preberacích/inštalačných/zaškoľovacích protokolov zo dňa 03.11.2015 a 10.11.2015 boli prístroje, zakúpené z poskytnutého príspevku, dodané spoločnosti Sanatórium pre liečbu neplodnosti - SPLN, spol. s r. o., IČO: 36603848 na adresu: Masarykova 17, 040 01 Košice, ktorá ich užívala od novembra 2015 do septembra 2018. Adresa, na ktorú boli prístroje dodané, nebola miestom realizácie projektu podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov v spojení s Predmetom podpory NFP, bod 2. a spoločnosť, ktorá využívala prístroje zakúpené z prostriedkov podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov, nebola, podľa Čl. 5. bod 5.3 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov, partnerom na základe Zmluvy o partnerstve zo dňa 04.07.2013 uzatvorenej s cieľom zabezpečiť realizáciu projektu. Prístroje boli súkromnej spoločnosti Sanatórium pre liečbu neplodnosti

- SPLN, spol. s r. o., IČO: 36603848 dodané bez zmluvne a presne vymedzeného cieľa, rozsahu spolupráce a rozdelenia úloh v súvislosti s realizáciou projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice). Na základe uvedeného poskytnuté finančné prostriedky v sume 180 191,69 EUR boli použité nad rámec oprávnenia určeného v Čl. 14 bod 1. písm. j/ Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v spojení s Čl. 2. bod 2.4 a Čl. 3. bod 3.2 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov, podľa ktorého sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) a vynaložené v súlade so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov a právnymi predpismi SR a EÚ, pričom sa Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 zaviazala použiť poskytnutý finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 uvedeným konaním porušila ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa verejné prostriedky môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.

Použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 180 191,69 EUR. 2. Vykonanou Kontrolou na mieste č. OM26220220185008 a po posúdení správnym orgánom bolo ďalej zistené, že Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 použila časť finančných prostriedkov podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 04.07.2013 v znení Dodatkov v sume 352 097,21 EUR, z toho nenávratný finančný príspevok v sume 334 492,35 EUR, na vypracovanie procesnej analýzy univerzitného vedeckého parku, organizačnej analýzy univerzitného vedeckého parku, vstupnej analýzy riadenia univerzitného vedeckého parku a komunikačnej stratégie univerzitného vedeckého parku. Analýzy boli obstarané na základe faktúry č. 250517 zo dňa 11.11.2015, uhradenej 03.12.2015 od dodávateľa InterWay, a. s., Bratislava, IČO: 35728531 (BV č. 79 z účtu IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 03.12.2015). Finančné prostriedky v sume 334 492,35 EUR boli Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 poskytnuté dňa 30.11.2015 na základe Žiadosti o platbu č. 26220220185352 zo dňa 19.11.2015, aktivita 1.1., skupina výdavkov 711004. V čase realizácie projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice) predmetné analýzy neboli využívané v plnom rozsahu, nakoľko prevádzka univerzitného vedeckého parku začala až v roku 2018, webová stránka univerzitného vedeckého parku bola aktualizovaná až v roku 2019, pracovné pozície popísané v analýzach už boli dlhodobo etablované na rôznych pracoviskách univerzity so zadefinovaným popisom činnosti, procesná analýza len jednoducho popisovala proces pre pracovné pozície, štatút univerzitného vedeckého parku, jeho organizačná štruktúra, organizačný poriadok, pravidlá pre jeho každodennú prevádzku neboli vydané v čase realizácie projektu č. 26220220185: Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice), nedošlo k definovaniu jeho dlhodobého strategického výskumného plánu. Konanie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 v súvislosti s použitím poskytnutých finančných prostriedkov v sume 334 492,35 EUR bolo nehospodárne, neefektívne a neúčinné. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 použitím poskytnutých finančných prostriedkov v sume 334 492,35 EUR na analýzy, ktoré boli počas realizácie projektu využívané len čiastočne, porušila ustanovenie o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je subjekt verejnej správy povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO: 00397768 sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v sume 334 492,35 EUR. Na základe zistených porušení finančnej disciplíny Úrad vládneho auditu ukladá verejnej vysokej škole: názov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sídlo: Šrobárova 1014/2, 041 80 Košice – mestská časť Staré mesto IČO: 00397768 1. podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za porušenie finančnej disciplíny podľa citovaného zákona, povinnosť odviesť finančné prostriedky, vo výške porušenia finančnej disciplíny, v sume: 180 191,69 EUR slovom: Jedenstoosemdesiattisícstodeväťdesiatjeden eur, šesťdesiatdeväť euro centov do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to: čiastku 161 224,14 EUR, prostriedky Európskej únie, na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky (IČO: 00151742) IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A. variabilný symbol XXXXXXXX (správa pre prijímateľa: B., C. D. XXXXXXX) vedený v Štátnej pokladnici. čiastku 18 967,55 EUR, prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na účet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (IČO: 00164381) IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A. variabilný symbol XXXXXXXX (správa pre prijímateľa: B., C. D. XXXXXXX) vedený v Štátnej pokladnici.

V prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne je povinnosťou zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu na účet IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A. variabilný symbol XXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici. 2. podľa ustanovenia o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za porušenie finančnej disciplíny podľa citovaného zákona, povinnosť odviesť finančné prostriedky, vo výške porušenia finančnej disciplíny, v sume: 334 492,35 EUR slovom: Tristotridsaťštyritisícštyristodeväťdesiatdva eur, tridsaťpäť euro centov do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to: čiastku 299 282,63 EUR, prostriedky Európskej únie, na účet Ministerstva financií Slovenskej republiky (IČO: 00151742) IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A. variabilný symbol XXXXXXXX (správa pre prijímateľa: B., C. D. XXXXXXX) vedený v Štátnej pokladnici. čiastku 35 209,72 EUR, prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na účet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (IČO: 00164381) IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: A. variabilný symbol XXXXXXXX (správa pre prijímateľa: B., C. D. XXXXXXX) vedený v Štátnej pokladnici.“

4. odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vykonanou kontrolou a po posúdení podkladov rozhodnutia bolo zistené porušenie finančnej disciplíny zo strany žalobcu podľa ustanovenia , a to na nasledovnom skutkovom základe:

5. MŠVVaM SR uzatvorilo so žalobcom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zo dňa 4. júla 2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10. októbra 2013, Dodatku č. 2 zo dňa 10. februára 2014, Dodatku č. 3 zo dňa 19. júna 2014, Dodatku č. 4 zo dňa 22. júna 2015, Dodatku č. 5 zo dňa 11. februára 2016 a Dodatku č. 6 zo dňa 2. mája 2018 (ďalej ako „Zmluva“). Finančný príspevok podľa Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (85 %) a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (10 %) na realizáciu projektu „Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice), kód projektu: 26220220185“ (ďalej ako „Projekt“). Podľa čl. 2. bod 2.4 v spojení s čl. 3. bod 3.2 Zmluvy sa žalobca zaviazal použiť poskytnutý finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „VZP“). Podľa čl. 14 bod 1. písm. j) VZP sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu a boli vynaložené v súlade so Zmluvou a právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie. Miestami realizácie Projektu podľa Zmluvy boli: Trieda SNP 1, Košice – Západ, Rastislavova 43, Košice – Staré Mesto, Ondavská 8, Košice – Západ, Moyzesova 11, Košice – Staré Mesto, Komenského 73, Košice – Staré Mesto, Letná 9, Košice – Staré Mesto, Jesenná 5, Košice – Staré Mesto a Šoltésová 4, Košice – Staré Mesto, pričom podľa čl. 5. bod 5.3 Zmluvy mal byť Projekt implementovaný žalobcom spolu s partnermi podľa Zmluvy o partnerstve zo dňa 4. júla 2013 (ďalej ako „Zmluva o partnerstve“), ktorými sú: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied a Technická univerzita v Košiciach. Na základe žiadostí o platbu bol žalobcovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok v sume 5 247 292,78 Eur.

6. Žalobca zakúpil v rámci realizácie Projektu prístroje, a to aktívny laser k mikromanipulátoru v sume 44 592,42 Eur od dodávateľa Unique Medical s. r. o., Bratislava a Systém pre kultiváciu a monitorovanie embryí v sume 145 083,04 Eur (ďalej spolu ako „prístroje“). Podľa preberacích/ inštalačných/zaškoľovacích protokolov zo dňa 3. novembra 2015 a 10. novembra 2015 zakúpené prístroje dodávateľ dodal spoločnosti Sanatórium pre liečbu neplodnosti - SPLN, spol. s r. o., IČO: 36603848 (ďalej ako „Sanatórium“) na adresu: Masarykova 17, 040 01 Košice, ktorá prístroje užívala na adrese Masarykova 17, 040 01 Košice od novembra 2015 do septembra 2018. Adresa, na ktorú boli prístroje dodané a kde boli využívané do septembra 2018, nebola miestom realizácie Projektu podľa Zmluvy a Sanatórium, ktoré prístroje zakúpené z prostriedkov podľa Zmluvy využívalo, nebolo partnerom na základe Zmluvy o partnerstve. Na základe uvedeného mal za to, že prístroje nemohli slúžiť pre výskumné úlohy v zmysle Zmluvy. Podľa vyjadrenia žalobcu bolo so Sanatóriom vytvorené partnerstvo v súlade s opisom Projektu tým, že žalobca dňa 24. augusta 2015 uzatvoril so Sanatóriom Zmluvu o praktickej výučbe a o zriadení špecializovaného výučbového zariadenia (ďalej ako „Zmluva o praktickej výučbe“), predmetom ktorej bolo zabezpečovanie

praktickej výučby pre študentov žalobcu vo výučbovom zdravotníckom zariadení na adrese Masarykova 17, Košice, slúžiacom aj pre vedu a výskum v rámci univerzitného vedeckého parku MEDIPARK. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o praktickej výučbe však nevyplývalo, že predmetné výučbové zdravotnícke pracovisko je miestom realizácie Projektu, a taktiež ani skutočnosť, že sa toto výučbové pracovisko bude podieľať na implementácii Projektu. Zmena miesta realizácie Projektu a zmena partnerov Projektu nebola ani predmetom uzatvorených dodatkov k Zmluve. Žalobca taktiež nepredložil žiadny konkrétny dokument, ktorý by preukazoval, že na prístrojoch bol realizovaný výskum v súlade s Projektom.

7. Na základe predložených listinných dôkazov a zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca časť poskytnutého finančného príspevku v sume 180 191,69 Eur (42 362,80 Eur + 137 828,89 Eur) nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených v čl. 14, bod 1., písm. j) VZP, čím porušil ustanovenie zákona v spojení s čl. 2, bod 2.4, čl. 3, bod 3.2 Zmluvy a čl. 1, bod 1. VZP. Uvedené konanie žalobcu posúdil ako porušenie finančnej disciplíny podľa , t. j. použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia v sume 180 191,69 Eur. Porušenie finančnej disciplíny tvoria prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja v sume 161 224,14 Eur a prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume 18 967,55 Eur. Podľa bol žalobca povinný odviesť finančné prostriedky v sume 180 191,69 Eur, t. j. vo výške porušenia finančnej disciplíny, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom v prípade omeškania s úhradou uloženého odvodu bol žalobca povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy 180 191,69 Eur za každý, aj začatý deň omeškania.

8. Z predložených listinných dôkazov podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalej vyplynulo, že žalobca v rámci realizácie Projektu použil časť finančných prostriedkov podľa Zmluvy v sume 352 097,21 Eur na vypracovanie Procesnej analýzy univerzitného vedeckého parku v sume 184 655,02 Eur, Organizačnej analýzy univerzitného vedeckého parku v sume 94 118,63 EUR, Vstupnej analýzy riadenia univerzitného vedeckého parku v sume 34 048,74 Eur a Komunikačnej stratégie univerzitného vedeckého parku v sume 39 274,82 Eur (ďalej spolu ako „analýzy“). Analýzy boli obstarané od dodávateľa InterWay, a. s., Bratislava, IČO: 35 728 531. Žalobca finančné prostriedky v sume 352 097,21 Eur, z toho nenávratný finančný príspevok v sume 334 492,35 Eur, deklaroval v Žiadosti o platbu č. 26220220185352 zo dňa 19. novembra 2015. Analýzy mali byť použité pre vytvorenie súboru pravidiel a postupov pre vedecký manažment počas trvania Projektu so zadefinovaním pravidiel spolupráce medzi kooperujúcimi partnermi s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť existencie univerzitného vedeckého parku (ďalej ako „UVP“). Na základe analýz malo dôjsť k vypracovaniu štatútu UVP a jeho organizačnej štruktúry, k vytvoreniu jednotlivých orgánov UVP, organizačného poriadku a pravidiel pre jeho každodennú prevádzku v zmysle najlepšej praxe zo zahraničia. V zmysle analýz mal byť taktiež vypracovaný dlhodobý strategický, finančný a rozvojový plán UVP obsahujúci víziu rozvoja UVP na obdobie do roku 2020. Uvedené bolo zo strany žalobcu splnené s využitím analýz len čiastočne. Vstupná analýza riadenia UVP mapovala reálnu východiskovú pozíciu UVP. Pri identifikácii silných, slabých stránok a príležitostí a hrozieb UVP dodávateľ vstupnej analýzy UVP vychádzal z vypracovaného opisu Projektu, poskytnutých záverečných správ a svojich internetových rešeršov. Procesná analýza bola realizovaná za účelom nastavenia procesov a definovania zásad riadenia v oblasti vedeckého manažmentu s využitím skúseností zo zahraničia. Išlo o teoretický popis štandardných procesov etablovaných na univerzite. Procesná analýza nadväzovala na organizačnú analýzu UVP a jednoducho popisovala proces pre pracovné pozície UVP. Organizačná analýza vo svojej prvej časti popisovala navrhovanú organizačnú štruktúru UVP (cieľovú a projektovú) a v druhej časti identifikovala typové pracovné pozície s popisom pracovných miest. Podľa Správy z kontroly na mieste väčšina pracovných pozícií už bola dlhodobo etablovaná na rôznych pracoviskách žalobcu so zadefinovaným popisom činnosti. Komunikačná stratégia UVP popisovala princípy efektívnej komunikácie, definovala efektívne komunikačné nástroje a kanály a poskytovala plán komunikačných aktivít UVP. Na webovej stránke UVP sa však v roku 2019 nachádzali len základné informácie o UVP, absentovali údaje o orgánoch UVP a ich personálnom obsadení, spôsob financovania, profily vedcov podieľajúcich sa na projekte, výsledky výskumu a ponuky spolupráce. Žalobca nezabezpečil využívanie komunikačných nástrojov v zmysle komunikačnej stratégie UVP, nakoľko informácie o UVP na sociálnych sieťach boli minimálne a webová stránka UVP bola aktualizovaná až v roku 2019. Analýzy boli obstarané za účelom realizácie aktivity 1.1. Projektu „Zavedenie zásad kvalitného vedeckého manažmentu MediPark s využitím skúseností

zo zahraničia,“ ktorá mala byť ukončená v mesiaci december 2015. UVP v termíne do 31. decembra 2015 mal byť fungujúci vedecký park s organizačnými jednotkami, so svojimi pravidlami riadenia a jeho fungovanie malo prebiehať v zmysle najlepšej praxe zo zahraničia. Všetky aktivity v zmysle analýz však boli realizované až v čase udržateľnosti Projektu. V danom prípade malo dôjsť k vyhotoveniu dokumentov slúžiacich pre potreby zabezpečenia efektívneho každodenného fungovania UVP, najmä definovanie pravidiel spolupráce medzi kooperujúcimi organizáciami, ako aj s externými partnermi pre potreby zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti existencie UVP, vypracovanie štatútu UVP a jeho organizačnej štruktúry, vytvorenie jednotlivých orgánov UVP, organizačného poriadku UVP a pravidiel pre každodennú prevádzku UVP. Podľa predloženej spisovej dokumentácie nebol počas realizácie Projektu v zmysle analýz vytvorený žiaden z uvedených dokumentov, ktoré by popisovali každodennú prevádzku UVP v jednotlivých organizačných jednotkách UVP. V rámci aktivity 1.1 Projektu mal byť tiež vypracovaný dokument o dlhodobých cieľoch UVP, a to Dlhodobý strategický, finančný a rozvojový plán UVP obsahujúci víziu rozvoja UVP na obdobie do roku 2020. Existencia uvedeného dokumentu nebola v správnom konaní preukázaná. Skutočnosť, že analýzy boli v procese realizácie Projektu využívané len čiastočne, dokazujú aj informácie prístupné verejnosti na webovej stránke UVP (https://www.upjs.sk/ pracoviska/medipark/). Prvé aktivity v UVP (prednášky, semináre, konferencie) prebiehali v roku 2018. Žalobca UVP otvoril v septembri 2018, na základe čoho možno tiež usúdiť, že prevádzka UVP v zmysle Zmluvy, t. j. s využitím analýz počas realizácie Projektu, bola minimálna. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že analýzy boli obstarané a dodané v novembri 2015, t. j. krátko pred ukončením aktivity 1.1. Projektu (december 2015) a nebolo možné ich využiť podľa Zmluvy v plnej miere.

9. Na základe predložených listinných dôkazov a zistených uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca časť poskytnutého finančného príspevku v sume 334 492,35 Eur použil na analýzy, ktoré boli počas realizácie Projektu (do 31. decembra 2015) využívané len v minimálnej miere. V rámci realizácie Projektu na základe analýz nebol vypracovaný štatút UVP, jeho organizačná štruktúra, organizačný poriadok, pravidlá pre jeho každodennú prevádzku, nedošlo ani k definovaniu jeho dlhodobého strategického výskumného plánu a prevádzka UVP začala až v roku 2018. V danom prípade tak použitím poskytnutých finančných prostriedkov neboli dosiahnuté požadované výsledky v zmysle aktivity 1.1. Projektu a nedošlo k splneniu určených cieľov tejto aktivity Projektu. Uvedeným konaním žalobca porušil , čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa , t. j. nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov v sume 334 492,35 Eur. Podľa bol žalobca povinný odviesť finančné prostriedky v sume 334 492,35 Eur, t. j. vo výške porušenia finančnej disciplíny, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa.

10. sa v rozhodnutí ďalej vyjadril k námietkam žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

Rozhodnutie žalovaného

11. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 2. marca 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Súčasťou výroku rozhodnutia žalovaného bol aj popis skutku žalobcu s jeho právnou kvalifikáciu a uloženou sankciou.

12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Skutkové zistenia a právne hodnotenie orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný doplnil a uviedol, že žalobca uzatvoril Zmluvu s poskytovateľom, na základe ktorej mu bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok, ktorého suma, špecifikácia a účel použitia boli stanovené v čl. 2. a čl. 3. Zmluvy. Podľa čl. 1 bod 1. VZP sa žalobca zaviazal dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami, pričom podľa čl. 2. bod 2.4 v spojení s čl. 3. bod 3.2 Zmluvy sa žalobca zaviazal použiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Podľa čl. 14 bod 1. písm. j) VZP sú oprávnenými výdavkami všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu a boli vynaložené v súlade so Zmluvou a právnymi predpismi Slovenskej republiky a Európskej únie.

Žalobca bol podľa čl. 16 bod 2.10 VZP povinný vo všetkých predkladaných žiadostiach o platbu uvádzať výlučne výdavky, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v čl. 14 VZP. V prípade, že na základe nepravých alebo nesprávnych údajov uvedených v žiadostiach o platbu dôjde k vyplateniu platby, pôjde o porušenie finančnej disciplíny podľa

13. Vo vzťahu k prístrojom umiestneným v priestoroch Sanatória žalovaný zdôraznil, že zo Zmluvy a všetkých dokumentov, ktoré sú jej súčasťou, vyplýva, že prístroje mohli byť umiestnené len na miestach realizácie Projektu, ktoré boli zmluvne dohodnuté a boli stanovené v Predmete podpory NFP (príloha č. 2 k Zmluve). Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že prístroje boli umiestnené v Sanatóriu od novembra 2015 do septembra 2018. Adresa Sanatória (Masarykova 17, 040 01 Košice), na ktorú boli prístroje dodané a kde boli využívané do septembra 2018, nebola miestom realizácie Projektu podľa Predmetu podpory NFP, bod 2. Zmeny týkajúce sa miesta realizácie Projektu a zmena partnerov Projektu neboli predmetom ani jedného z uzatvorených dodatkov k Zmluve. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že žalobca nepredložil žiadny konkrétny dokument, ktorý by preukazoval, že na prístrojoch bol realizovaný výskum v súlade s Projektom (Zmluvou). Prístroje boli na adresu Sanatória umiestnené bez zmluvne a presne vymedzeného cieľa, rozsahu spolupráce a rozdelenia úloh v súvislosti s realizáciou Projektu. Na to, aby mohli byť prístroje využívané v súlade so Zmluvou, bolo potrebné, aby Sanatórium bolo zmluvným partnerom na základe Zmluvy o partnerstve, resp. Zmluvy, ktoré boli dopĺňané, resp. menené šiestimi dodatkami, v rámci ktorých ani v jednom z týchto zmien nedošlo k doplneniu miesta realizácie Projektu tak, aby bola adresa Sanatória uvedená ako adresa, na ktorú bol žalobca oprávnený umiestniť prístroje. Skutočnosť, že Sanatórium prístroje využívalo, automaticky neznamená, že boli využívané v súlade so Zmluvou. V dôsledku toho, že žalobca umiestnil prístroje na adresu Sanatória bez predchádzajúceho písomného súhlasu poskytovateľa a bez zmeny Zmluvy uskutočnenej dodatkom, došlo k použitiu časti nenávratného finančného príspevku nad rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Na základe uvedených skutočností a listinných dôkazov je nepochybné, že žalobca časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 180 191,69 Eur nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu za splnenia podmienok stanovených v čl. 14, bod 1. písm. j) VZP, čím žalobca porušil zákona v spojení s čl. 2. bod 2.4 VZP, podľa ktorého sa žalobca zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve a aktivity Projektu realizovať riadne a včas, avšak najneskôr do 31. decembra 2015.

14. Vo vzťahu k analýzam žalovaný zdôraznil, že podľa článku 2. bod 2.4 Zmluvy sa žalobca zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade s podmienkami Zmluvy a aktivity Projektu realizovať riadne a včas, najneskôr do 31. decembra 2015. Podľa Prehľadu aktivít projektu (príloha č. 4 k Zmluve v znení jej dodatkov), aktivita 1.1, bol termín realizácie predmetnej aktivity stanovený od júla 2013 do decembra 2015, v rámci ktorého mal žalobca zabezpečiť dokumenty slúžiace pre potreby zabezpečenia efektívneho každodenného fungovania UVP. Zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že prevádzka UVP začala až v roku 2018, webová stránka UVP bola aktualizovaná v roku 2019, pracovné pozície popísané v analýzach boli dlhodobo etablované na rôznych pracoviskách žalobcu, procesná analýza jednoducho popisovala proces pre pracovné pozície, štatút UVP, organizačná štruktúra, organizačný poriadok a pravidlá pre jeho každodennú prevádzku UVP neboli vydané v čase realizácie Projektu, čím nedošlo ani k definovaniu jeho dlhodobého strategického výskumného plánu. Požadované výsledky v súlade s aktivitou 1.1, ktoré mali byť dosiahnuté použitím analýz, neboli zo strany žalobcu dosiahnuté, pretože boli počas realizácie Projektu (do 31. decembra 2015) využívané len v minimálnej miere (niektoré z nich až v roku 2018 alebo 2019), čím jednoznačne podľa žalovaného nedošlo k naplneniu všetkých cieľov aktivity 1.1 Projektu. Uvedeným konaním žalobca porušil finančnú disciplínu podľa Porušenie finančnej disciplíny tvoria prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 299 282,63 Eur a prostriedky štátneho rozpočtu SR vo výške 35 209,72 Eur.

15. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v súlade s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), pričom obsahuje zákonom stanovené náležitosti pre rozhodnutie. Porušenie právnej povinnosti žalobcu bolo v správnom konaní posudzované ako porušenie povinností žalobcu dohodnutých v Zmluve v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami má jednoznačne povahu protiprávneho konania, pri ktorom zákonodarca upravil v a zákona

č. osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takéhoto postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúceho vo vrátení verejných prostriedkov.

16. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa príčin umiestnenia prístrojov v Sanatóriu uviedol, že sa s danou námietkou žalobcu vysporiadal na strane 10 jeho rozhodnutia, kde správne poznamenal, že adresa, na ktorú boli prístroje dodané, nezodpovedala miestam realizácie projektu podľa Zmluvy a Zmluvy o partnerstve, pričom sa počas správneho konania nepreukázalo, že Projekt by mohol byť implementovaný na adrese Sanatória. Žalovaný doplnil, že Predmet podpory podľa Zmluvy bol 3x menený dodatkom, avšak ani v jednej z týchto zmien nebola doplnená adresa Sanatória ako miesta realizácie Projektu. Žalobca zakúpené prístroje umiestnil na adrese Sanatória bez oprávnenia, čo znamená, že došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia určeného v čl. 14 bod 1. písm. j) VZP. V danom prípade nebolo postačujúce, aby žalobca umiestnil prístroje zaobstarané z verejných prostriedkov mimo miesta realizácie Projektu a následne pri prípadnej kontrole objasnil, na základe akých skutočností prístroje nevedel umiestniť na adrese miesta realizácie Projektu.

17. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa využitia analýz uviedol, že cieľom aktivity 1.1. Projektu bolo prvotné zriadenie a vedecká prevádzka špičkového spoločného výskumného centra vo forme UVP, ktorý ako fungujúci vedecký park mal byť v prevádzke do 31. decembra 2015. V danom termíne nedošlo k naplneniu stanoveného cieľa, pretože všetky aktivity v zmysle analýz boli realizované až v čase udržateľnosti Projektu. Prvé aktivity v UVP (prednášky, semináre, konferencie) prebiehali až v roku 2018, žalobca UVP otvoril v septembri 2018. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v stanovenom termíne (t. j. do 31. decembra 2015) nemohli byť analýzy plnohodnotne využívané hospodárne, efektívne a účinne. Zmluva o združení, na ktorú v odvolaní poukázal žalobca v súvislosti s využitím analýz, bola uzatvorená až dňa 14. decembra 2018, pričom jej predmetom a účelom bolo založenie, organizácia, vymedzenie cieľov a pravidiel spolupráce združenia „MEDIPARK“. Z jej ustanovení nevyplýva vytvorenie štatútu UVP, ani jeho organizačnej štruktúry tak, ako to žalobca uvádzal v odvolaní. Zmluva o združení upravovala činnosti MEDIPARKU, nie UVP vytvoreného podľa Zmluvy. Rozhodnutie rektora č. 20/2018 o organizácii vedeckých parkov a výskumného centra na univerzite a jej súčastiach zo dňa 26. septembra 2018 nadväzovalo na kompetencie rektora univerzity stanovené v Zmluve o združení, v ktorej bola určená štruktúra riadiacich orgánov pre zabezpečenie funkčnosti MEDIPARKU a nie UVP podľa Zmluvy.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že súbor dokladov, ktoré mal žalobca k využívaniu analýz, je známy žalobcovi, nie orgánu verejnej správy, pričom mu dal dostatočný priestor a možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie podľa Správneho poriadku. V prípade, ak žalobca disponoval dôkazmi, ktoré by preukazovali tvrdenia žalobcu, mal tieto možnosť predložiť orgánu verejnej správy prvého stupňa. Zo spisového materiálu nevyplýva, že vychádzal výlučne iba zo Správy z kontroly na mieste, naopak, zaoberal sa podrobne všetkými podkladmi, zaoberal sa podrobne aj relevantnými námietkami žalobcu. Správa z kontroly na mieste je jedným, avšak nie jediným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého a žalovaný viedli správne konanie. Za účelom presného a úplného skutočného stavu žiadal tak ako aj žalovaný žalobcu o vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a na návrh na jeho doplnenie, pričom vyžiadal od poskytovateľa nepredložené podklady, ktoré boli potrebné a ktoré tiež zaslal žalobcovi a dal mu opätovne možnosť sa k nim vyjadriť. Podklady, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, vyhodnotil za dostatočné, zistil skutočný stav veci a za tým účelom vydal rozhodnutie.

19. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu ďalej uviedol, že predmetom správneho konania nebolo v danom prípade porušenie čl. 5 bod 2. VZP, ale nedodržanie miesta realizácie Projektu, ktorý bol stanovený v bode 2. Predmetu podpory NFP a tiež dodanie prístrojov Sanatóriu bez tohto, aby bolo partnerom na základe Zmluvy o partnerstve. Týmto konaním došlo k použitiu poskytnutých prostriedkov nad rámec oprávnenia určeného v čl. 14 bod 1., písm. j) VZP v spojení s čl. 2. bod 2.4 a čl. 3. bod 3.2 Zmluvy. Súhlas poskytovateľa s umiestnením prístrojov v priestoroch Sanatória nebol v spisovej dokumentácii. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobca zaslal poskytovateľovi Žiadosť o schválenie návrhu Zmluvy o výpožičke majetku UPJŠ nadobudnutého z nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „Zmluva o výpožičke“) až dňa 6. decembra 2017. Predmetom Zmluvy o výpožičke

mala byť bezplatná výpožička prístrojov s miestom užívania prístrojov na adrese Sanatória. Návrh zmluvy o výpožičke nebol poskytovateľom schválený, čo uviedol aj žalobca v liste ku kontrole. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že prístroje boli umiestnené v priestoroch Sanatória od roku 2015 do 2018, tzn. ešte pred tým, ako bol poskytovateľ žalobcom požiadaný o zapožičanie prístrojov Sanatóriu. Zo Zmluvy o praktickej výučbe, na ktorú poukazoval žalobca, nevyplýva skutočnosť, že výučbové zdravotnícke pracovisko zriadené podľa článku IV. Zmluvy o praktickej výučbe je miestom realizácie Projektu a ani skutočnosť, že sa toto výučbové pracovisko má podieľať na implementácii Projektu. Skutočnosť, že žalobca so Sanatóriom uzatvoril Zmluvu o praktickej výučbe, neznamená, že jej účinky, resp. práva a povinnosti z nej plynúce automaticky vyplývajú aj poskytovateľovi, nakoľko tento dvojstranný právny úkon zaväzuje len zmluvné strany, ktoré sú jeho účastníkmi. Publikačná činnosť môže dokazovať, že boli prístroje riadne využívané, čo žalovaný nerozporoval, avšak nemá to vplyv na skutočnosť, že prístroje boli umiestnené na adrese Sanatória v rozpore so Zmluvou.

20. Žalovaný vo vzťahu k využitiu analýz doplnil, že analýzy boli obstarané za účelom realizácie aktivity 1.1. Projektu – Zavedenie zásad kvalitného vedeckého manažmentu MediPark s využitím skúseností zo zahraničia. Aktivita 1.1. Projektu mala byť ukončená do decembra 2015 (časť 6. Predmetu podpory NFP). Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že požadovaný cieľ aktivity 1.1. Projektu nebol zrealizovaný v stanovenom termíne (december 2015) z dôvodu, že všetky aktivity podľa analýz boli uskutočnené až v čase udržateľnosti Projektu. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že medzi prvými aktivitami v UVP boli prednášky, semináre, konferencie, ktoré prebiehali až v roku 2018, pričom žalobca otvoril UVP až v septembri 2018. Počas realizácie Projektu nebol v zmysle analýz vytvorený žiaden z predpokladaných dokumentov UVP. Analýzy boli využité v čase udržateľnosti Projektu a nie počas jeho realizácie. UVP vznikol realizovaním dvoch projektov, ktoré na seba nadväzovali formou fázovania, pričom prvá fáza (kód ITMS: 26220220185) bola realizovaná v čase od júla 2013 do decembra 2015 a druhá fáza (kód ITMS 2014+: 313011D103) bola realizovaná v čase od decembra 2015 do júna 2018. V predmetnom správnom konaní boli posudzované skutočnosti súvisiace s realizáciou Projektu, kód ITMS: 26220220185, t. j. prvá fáza. V prvej fáze Projektu sa žalobca podpísaním Zmluvy zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade s podmienkami Zmluvy a aktivity podľa Zmluvy uskutočniť najneskôr do 30. decembra 2015, tzn. prvá fáza Projektu mala byť uskutočnená do vyššie uvedeného dátumu.

21. K doplneniu odvolania žalobcu žalovaný uviedol, že vyžadoval od žalobcu podklady dostatočným spôsobom, pričom žalobca mal dostatočný časový priestor na predloženie podkladov a na objasnenie daného prípadu. uviedol zoznam podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom v prípade, ak mal žalobca nové a odlišné podklady, mal dostatočný priestor na to, aby ich doplnil.

22. Žalovaný ďalej doplnil, že poskytovateľ ako kontrolný orgán vykonal u žalobcu kontrolu na mieste so zameraním na overenie zistení uvedených v Protokole NKÚ, pričom zo správy vyplýva, že u žalobcu bolo zistené porušenie finančnej disciplíny, ktoré je aj predmetom správneho konania. Administratívne kontroly žiadostí o platbu boli vykonávané v roku 2015, kedy ešte nebol ukončený Projekt. Napriek priebežne vykonávaným administratívnym kontrolám jednotlivých žiadostí žalobcu o platbu (predfinancovanie) mohol poskytovateľ čerpanie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia a ich efektívnosť, hospodárnosť a účelnosť vyhodnotiť až po ukončení Projektu, t. j. po predložení poslednej žiadosti o platbu, nakoľko až na základe poslednej žiadosti bolo možné komplexne zistiť rozsah a charakter výdavkov, ktorých použitie v súvislosti s realizovaným Projektom žalobca vyúčtoval.

23. Žalovaný skonštatoval, že po posúdení odvolania, celého spisového materiálu a po vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v odvolaní nemala vplyv na skutkový stav veci a jeho právne posúdenie. postupoval v správnom konaní zákonným spôsobom s prihliadnutím na základné zásady správneho konania, pričom jeho rozhodnutie obsahovalo požadované náležitosti a nasl. Správneho poriadku, a preto ho ako vecne správne potvrdil.

Žaloba

24. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti

vydaných ďalším účastníkom konania. Žalobca v žalobe popísal skutkový stav a uviedol, že okrem rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného žiada posúdiť aj zákonnosť Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti, nakoľko uvedené správne akty boli podľa žalobcu podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a na ich základe riadiaci orgán rozhodol o neoprávnenosti výdavkov financovaných z nenávratného finančného príspevku. Žalobca tvrdil, že napadnutými správnymi aktmi a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol priamo ukrátený na svojich právach. Žalobca mal za to, že uloženie odvodu vo výške 514 684,04 Eur bolo neoprávnené a časť priznaného nenávratného finančného príspevku bola žalobcovi jednostranne odňatá. Žalobca tvrdil, že uložením penále vo výške 0,1 % zo sumy, ktorou došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu dochádza jeho ďalšiemu sankcionovaniu. Žalobca mal za to, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy sú preskúmateľné súdom podľa a sú nimi dotknuté základné práva žalobcu, ktorých preskúmanie súdom nemôže byť podľa vylúčené.

25. Žalobca namietal, že vo svojom rozhodnutí nesprávne právne kvalifikoval konanie žalobcu pod bodom 1. výroku predmetného rozhodnutia (prístroje) ako porušenie finančnej disciplíny podľa , teda použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, pričom žalobcovi uložil povinnosť odvodu finančných prostriedkov podľa a penále vo výške 0,1 % zo sumy, z ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. MŠVVaM SR ako riadiaci orgán v rámci výkonu kontroly na mieste Projektu v Správe z kontroly na mieste kvalifikovalo zistené nedostatky týkajúce sa podmienok využívania prístrojov ako porušenie čl. 5 ods. 2 Zmluvy a Na závery Správy z kontroly na mieste a totožnú právnu kvalifikáciu zistených nedostatkov odkazuje aj Správa o zistenej nezrovnalosti, na podklade ktorej bol žalobca podľa Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov vyzvaný na vrátenie spornej časti nenávratného finančného príspevku. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v Protokole NKÚ zhodne konštatoval vo vzťahu k využívaniu prístrojov porušenie Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rovnako ani z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pritom nie je možné zistiť, z akých dôvodov sa orgány verejnej správy odchýlili od zistení a záverov MŠVVaM SR ako riadiaceho orgánu a poskytovateľa nenávratného finančného príspevku a aj Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. V napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absentuje akékoľvek vysvetlenie a úvaha k zmene právnej kvalifikácie porušenia finančnej disciplíny. Žalobca bol toho názoru, že skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa sa vzťahuje na prípady, ak subjekt, ktorému boli poskytnuté verejné prostriedky, použije tieto prostriedky nad rámec výšky, t. j. nad maximálnu hranicu stanovenú v oprávnení. Túto skutkovú podstatu však podľa žalobcu nemožno aplikovať na prípady, na ktoré sa vzťahuje osobitná zákonná úprava, ktorá má ako lex specialis prednosť. Keďže zákonodarca v kvalifikuje ako porušenie finančnej disciplíny osobitne prípad, keď dôjde k porušeniu pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, v prípade naplnenia hypotézy tohto zákonného ustanovenia je potrebné príslušné konanie podradiť pod uvedenú skutkovú podstatu. Žalobca mal za to, že o porušenie finančnej disciplíny podľa ide vtedy, ak príjemca verejných prostriedkov nedodrží pravidlá a podmienky, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Ak príjemcom verejných prostriedkov je subjekt verejnej správy, sankcia za porušenie finančnej disciplíny sa v takom prípade neukladá. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje aj dôvodová správa k a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. novembra 2019.

26. Žalobca tvrdil, že konanie, ktoré mu je vytýkané v napadnutom rozhodnutí, nenapĺňa definičné znaky skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa Žalobcovi ani nemohla byť za takéto porušenie legitímne uložená povinnosť odvodu finančných prostriedkov a penále podľa Podstata vytýkaného konania žalobcu spočíva v porušení zmluvných podmienok vzťahujúcich sa k využívaniu prístrojov zakúpených z prostriedkov nenávratného finančného prostriedku podľa Zmluvy. Uvedené ostatne vyplýva aj z čl. 2 bod 2.4. a čl. 3 bod 3.2. Zmluvy, na ktoré vo výroku napadnutého rozhodnutia poukazuje samotný orgán verejnej správy. Podľa čl. 2 bodu 2.4. Zmluvy sa prijímateľ zaviazal poskytnutý nenávratný finančný príspevok „použiť v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve.“ Podľa čl. 3 bodu 3.2. Zmluvy sa

ďalej prijímateľ zaviazal „použiť nenávratný finančný príspevok za splnenia podmienok stanovených Zmluvou.“ Porušenie zmluvných podmienok môže byť kvalifikované nanajvýš ako porušenie zmluvnej povinnosti podľa , nepredstavuje však použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov v zmysle

27. Právna kvalifikácia porušenia finančnej disciplíny v napadnutom rozhodnutí je podľa žalobcu v priamom rozpore s kontrolnými zisteniami a závermi MŠVVaM SR uvedenými v Správe z kontroly na mieste, zisteniami a závermi v Správe o zistenej nezrovnalosti, ako aj závermi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uvedenými v Protokole NKÚ. Žalovaný namietal, že bolo povinnosťou orgánu verejnej správy sa dôkladne vysporiadať s týmito skutočnosťami a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivo vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odchýlil od právnej kvalifikácie skutku kontrolnými orgánmi v pozícii riadiaceho orgánu (poskytovateľa nenávratného finančného príspevku) a nezávislého kontrolného orgánu (Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky). Podľa názoru žalobcu sa nemôže orgán verejnej správy v zmysle v spojení s , a v nadväznosti na sám svojvoľne odchýliť od zistení a záverov riadiaceho orgánu v zmysle a jeho právnej kvalifikácie. O výške oprávnených výdavkov, ako aj dôvodoch krátenia výdavkov, rozhoduje v zmysle Zmluvy v rámci svojej právomoci poskytovateľ nenávratného finančného príspevku.

28. Žalobca tvrdil, že ak mal byť opis zistených nedostatkov, ako aj označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli konaním žalobcu porušené, stanovené odlišne ako v Správe o zistenej nezrovnalosti, bolo povinnosťou orgánu verejnej správy v súlade s pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť aktualizáciu Správy o zistenej nezrovnalosti, k čomu však v danom prípade nedošlo.

29. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku aplikácie v znení účinnom od 1. januára 2016 vo vzťahu ku sankcionovaniu konania žalobcu, ktoré je špecifikované pod bodom 2. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (využitie analýz). Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2015 nebolo možné pri porušení finančnej disciplíny podľa uložiť dotknutému subjektu povinnosť odvodu finančných prostriedkov. Takáto možnosť bola zavedená až právnou úpravou účinnou od 1. januára 2016. Ak sa rozhoduje o porušení finančnej disciplíny za konanie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, pri rozhodovaní je potrebné aplikovať prechodné ustanovenia V predmetnej veci orgán verejnej správy uložil žalobcovi podľa v znení účinnom od 1. januára 2016 povinnosť odviesť finančné prostriedky v sume 334.492,35 Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa , ktorého sa mal žalobca dopustiť v období do 31. decembra 2015. Na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 ( ) vo výroku a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia orgán verejnej správy žiadnym spôsobom nereflektoval. Podľa žalobcu bolo povinnosťou orgánu verejnej správy aplikovať a vyhodnotiť, či je v prípade preukázaného porušenia finančnej disciplíny pre žalobcu priaznivejšie uložiť sankciu podľa alebo postupovať podľa v znení účinnom od 1. januára 2016. Orgán verejnej správy však na uvedenú povinnosť úplne rezignoval, vo veci aplikoval nesprávnu právnu normu a svoje rozhodnutie v tomto smere vôbec neodôvodnil.

30. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje iba všeobecné konštatácie o tom, čo bolo zistené vykonanými kontrolami, avšak vo výroku úplne absentuje konkrétny a nezameniteľný popis skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, najmä pokiaľ ide o miesto, čas a spôsob jeho spáchania. Výrok rozhodnutia nie je podľa žalobcu formulovaný dostatočne určito a nezameniteľne a má ďalšie podstatné vady, keďže vo výroku nie je vymedzené miesto spáchania skutku, čas spáchania skutku je formulovaný zmätočne a neurčito, spôsob spáchania skutku nie je vo výroku popísaný dostatočne určito a spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným skutkom.

31. Podľa žalobcu je ďalej napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy založené na nesprávnom závere o porušení , ktorého sa mal žalobca dopustiť konaním bližšie popísaným pod bodom 1. a 2. výroku rozhodnutia v súvislosti s umiestnením a využitím prístrojov a využitím analýz. Vytýkané konanie žalobcu nepredstavuje porušenie daného zákonného

ustanovenia. Žalobca tvrdil, že použil nenávratný finančný príspevok plne v súlade s určeným účelom podľa Zmluvy. Majetok obstaraný z nenávratného finančného príspevku žalobca potreboval pre účely realizácie Projektu a pre tieto účely ho aj skutočne využíval. Podľa názoru žalobcu nebolo preukázané použitie finančných prostriedkov v rozpore s predmetným zákonným ustanovením, a preto ani neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie povinnosti vrátiť finančné prostriedky.

32. K umiestneniu a využívaniu prístrojov v priestoroch Sanatória žalobca uviedol, že odmieta záver žalovaného, podľa ktorého sa mal dopustiť porušenia Zmluvy tým, že časť prístrojového a laboratórneho vybavenia zakúpeného z prostriedkov nenávratného finančného príspevku prenechal bez predchádzajúceho súhlasu riadiaceho orgánu od novembra 2015 do septembra 2018 Sanatóriu. Prístroje boli umiestnené v priestoroch Sanatória, ktoré bolo v danom čase špecializovaným výučbovým zariadením žalobcu podľa spojení s o vysokých školách v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že priestory UVP neboli v čase dodávky prístrojov z objektívnych príčin skolaudované a stavebne prispôsobené na umiestnenie takejto výskumnej infraštruktúry. V programovom období 2007 - 2013 nebolo možné dokončiť UPV podľa pôvodného harmonogramu realizácie aktivít Projektu. Riadiaci orgán počas roka 2015 približne mapoval situáciu a prebiehal intenzívny dialóg medzi riadiacim orgánom a žalobcom, ktorý bol o problémoch súvisiacich s dodržaním pôvodného harmonogramu Projektu informovaný. Ku kolaudácii priestorov UVP došlo až v mesiaci júl 2018 a k oficiálnemu slávnostnému otvoreniu priestorov až v mesiaci september 2018. Vzhľadom na neskoršie skladovanie priestorov UPV žalobca objektívne nemohol túto výskumnú infraštruktúru umiestniť do pôvodne plánovaných priestorov. Umiestnenie prístrojov do priestorov Sanatória v období od septembra 2015 bolo podľa názoru žalobcu najlepšou voľbou v danom čase. V danom výučbovom zariadení mohlo dôjsť k riadnemu splneniu stanovených výskumných úloh, cieľov a zámerov Projektu. Podľa článku 5 ods. 2 VZP k Zmluve sa predchádzajúci písomný súhlas riadiaceho orgánu vyžadoval iba na prenechanie majetku nadobudnutého z nenávratného finančného príspevku do užívania formou nájmu, čo však nebol daný prípad, keďže nešlo o nájom prístrojového vybavenia. Žalobca odmietol tvrdenia, podľa ktorých spolupráca medzi žalobcom a Sanatóriom údajne nevykazovala znaky tzv. efektívnej spolupráce. Žalobca poukázal v tomto ohľade na Zmluvu o praktickej výučbe, v zmysle ktorej bolo Sanatórium zaviazané používať prístroje za účelom zvýšenia kvality praktickej výučby a rozvoja výskumu na svojom pracovisku. Podľa žalobcu bolo teda používanie prístrojového vybavenia na pôvodný účel v súlade so Zmluvou dodržané. Vo všetkých výučbových základniach sa zamestnanci žalobcu podieľajú nielen na výučbe, ale aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a výskume. Za lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika bola garantkou celého pracoviska Sanatória ako výučbovej a výskumnej základne E. F. A. G., H., F.. a od r. 2016 bol zodpovedný za výskum v Sanatóriu F. I. J., H.. Aktívne využívanie prístrojov na plnenie vedeckých úloh, stanovených cieľov a výskumných zámerov Projektu preukazuje podľa žalobcu aj rozsiahla publikačná činnosť E. F. A. G., H., F.. za obdobie 2015 až 2018 v oblasti reprodukčnej medicíny. Ciele a merateľné ukazovatele Projektu v zmysle Zmluvy boli podľa žalobcu naplnené na 100 %. Žalovaný sa podľa žalobcu s uvedenými argumentmi napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal a na námietky žalobcu v tomto smere neposkytol uspokojivú odpoveď. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za zmätočné, vzájomne rozporné a nepreskúmateľné, keď žalovaný konštatoval, že prístroje neboli využívané na výskumné úlohy vyplývajúce zo Zmluvy a naopak pripustil, že prístroje boli riadne využívané. Orgány verejnej správy sa v napadnutých rozhodnutiach podľa žalobcu nedostatočne vysporiadali s námietkou, že príčinou umiestnenia prístrojov v Sanatóriu bola skutočnosť, že priestory v UVP neboli v čase dodávky prístrojov z objektívnych príčin skolaudované.

33. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy v danej časti neurčité, zmätočné a nepreskúmateľné aj z dôvodu, že pre prijatie rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny je potrebné presne vymedziť, aké povinnosti mal žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného prostriedku porušiť, z čoho tieto povinnosti vyplývali a akým konkrétnym konaním došlo k ich porušeniu. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, ako orgán verejnej správy dospel k záveru, že umiestnením a využívaním prístrojov v Sanatóriu malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa

34. K využívaniu analýz žalobca uviedol, že postupoval plne v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo Zmluvy, výdavky na uvedené aktivity vynaložil v súlade so Zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi na vopred riadne schválené aktivity Projektu a pri spracovaní analýz postupoval transparentne, v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri vynakladaní verejných

financií v zmysle Žalobca tvrdil, že plánované aktivity Projektu v zmysle položky rozpočtu Projektu „2.A.4.6. Systém pre Organizačné a riadiace zabezpečenie MediParku zamerané na vytvorenie kvalitného vedeckého manažmentu,“ aktivita Projektu 1.1., zrealizoval v súlade so zákonom a Zmluvou. V rámci zriadenia UVP došlo v súlade so Zmluvou k vytvoreniu organizačných štruktúr pre potreby vedeckého manažmentu MediParku, systému pre zabezpečenie jeho fungovania a udržateľnosti počas a po skončení trvania Projektu. V súlade so Zmluvou a plánovanými rozpočtovými aktivitami Projektu boli vypracované dokumenty slúžiace pre potreby zabezpečenia efektívneho každodenného fungovania UVP, obsahujúce najmä definovanie pravidiel spolupráce medzi kooperujúcimi organizáciami, ako aj s externými partnermi pre potreby zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti existencie MediParku, došlo k vypracovaniu štatútu MediParku a jeho organizačnej štruktúry, vytvorené boli aj jednotlivé orgány MediParku, organizačný poriadok a pravidlá pre každodennú prevádzku UVP, pričom žalobca v správnej žalobe uviedol skutkové okolnosti k jeho tvrdeniam. Štatút CPKV MediPark vychádza z procesnej a organizačnej analýzy MediParku, pri kreovaní ďalšej činnosti UVP MediPark sa vychádza zo SWOT analýzy. Pri definitívnej realizácii nielen štatútu, ale aj dlhodobého vedeckého zámeru UVP MediPark, bude žalobca aktívne spolupracovať s pôvodným dodávateľom organizačnej a procesnej analýzy. Materiály pre komunikačnú stratégiu, ktoré boli vytvárané v rokoch 2014 a 2015, naznačili trendy, ktoré UVP MediPark využíva v súčasnosti. Napriek uvedenému žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí na tvrdenia predložené žalobcom v tomto smere neprihliadol a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s nimi dostatočne nevysporiadal. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa obmedzil iba na konštatovanie, že aktivity uvádzané žalobcom sa týkali až obdobia udržateľnosti Projektu, pričom neopodstatnene a bez dostatočného zdôvodnenia konštatoval, že analýzy neboli plne využívané v čase realizácie Projektu do 31. decembra 2015, čím údajne nedošlo k naplneniu všetkých cieľov aktivity 1.1. Projektu. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil skutočnosť, že Projekt bol so súhlasom riadiaceho orgánu rozdelený do dvoch fáz. Skutočnosť, že samotné priestory UVP boli skolaudované až v roku 2018, neznamená, že analýzy neboli pre účely UVP využívané už v skoršom období. Rovnako aj skutočnosť, že webstránka UVP mala byť údajne aktualizovaná až v roku 2019, je irelevantná, keďže materiály pre komunikačnú stratégiu boli využívané nielen v rámci web stránky UVP, ale aj iných komunikačných médií a kanálov. Žalobca ďalej tvrdil, že v konaní riadne preukázal existenciu uvedených dokumentov, ktoré boli vypracované na podklade spracovaných interných analýz. Analýzy boli použité na vypracovanie Štatútu Centra klinického a predklinického výskumu Medipark Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach z 15. apríla 2019, ktorý bol spracovaný na základe organizačnej a procesnej analýzy UVP Medipark. Medzi partnermi Projektu došlo na základe osobitnej Zmluvy o združení k založeniu združenia bez právnej subjektivity „Medipark“, pričom na základe Rozhodnutia rektora č. 20/2018 bola riadne určená štruktúra riadiacich orgánov pre zabezpečenie funkčnosti Združenia Medipark a vnútorná organizácia pre zabezpečenie realizačných činností združenia. Arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu vyplýva z toho, že pri hodnotení otázky využiteľnosti analýz žalovaný bez legitímneho dôvodu rozlišuje medzi obdobím realizácie Projektu (do 31. decembra 2015) a obdobím udržateľnosti Projektu. V napadnutých rozhodnutiach sa vôbec neuvádza, z akého ustanovenia právneho predpisu alebo Zmluvy vyplýva povinnosť využiť analýzy práve len počas realizácie Projektu. Žalovaný podľa žalobcu tiež opomenul skutočnosť, že interné analýzy boli žalobcovi dodané až v závere roka 2015. Následne v období od 23. novembra 2015 do 30. novembra 2015 bola žiadosť o platbu fakturovaných výdavkov za analýzy podrobená administratívnej kontrole riadiaceho orgánu, ktorý uznal oprávnenosť výdavkov žalobcu v celom rozsahu. Z obsahu analýz je zrejmé, že tieto predpokladali ich postupnú implementáciu najmä počas obdobia nasledujúcich rokov udržateľnosti Projektu. Žalobca poukázal tiež na obsah záverečnej 5. Monitorovacej správy. Žalobca namietal, že v obsahu napadnutého rozhodnutia absentuje konkrétna skutková a právna argumentácia, v čom konkrétne porušil žalobca finančnú disciplínu a v čom spočíva nehospodárne, neefektívne a neúčinné využívanie analýz. Orgán verejnej správy podľa žalobcu nevysvetlil, v akej časti považuje využitie analýz za nehospodárne, neefektívne a neúčinné a neodôvodnil uloženie povinnosti vrátiť finančné prostriedky vynaložené na obstaranie predmetných analýz UVP v celej výške napriek tomu, že analýzy považoval za čiastočne využité. Žalobca mal za to, že za účelom dôkladného zistenia skutkového stavu mal orgán verejnej správy vo veci nariadiť ústne pojednávanie.

35. Žalobca bol toho názoru, že na prípady ukladania odvodov za porušenie finančnej disciplíny v je potrebné primerane aplikovať základné zásady správneho trestania uplatňujúce sa pri vyvodzovaní sankčnej zodpovednosti za spáchanie správnych deliktov, vrátane zásad vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „Dohovor“). Žalobca

tvrdil, že v konaní boli porušené základné práva žalobcu na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podľa žalobcu vôbec neuvádza, ako žalovaný vyhodnotil otázku zavinenia žalobcu.

36. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore s princípom primeranosti a princípom legality ako súčasti princípu právneho štátu. Pre uloženie odvodu a penále žalobcovi neboli splnené mali len formálny charakter bez skutočného negatívneho vplyvu na verejné financie. Finančný postih považoval žalobca za neprimeraný a neúmerný miere závažnosti vytýkaných porušení, nezohľadňujúci individuálne okolnosti, najmä povahu, mieru závažnosti, spôsob a následky vytýkaných porušení. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa žalobcu vybočili z ústavných hľadísk legality a primeranosti sledovaného účelu. Žalobca odkázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. s poukazom na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) členským štátom o správnych sankciách z 13. februára 1991, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že „Sankcie, ktoré je možné uložiť ako aj okolnosti, za ktorých môžu byť uložené musia byť stanovené zákonom (zakotvené v zákone)“, pričom „Žiadna správna sankcia nemôže byť uložená za konanie, ktoré v čase, keď sa stalo, nebolo v rozpore s platným zákonom.“

37. Podľa žalobcu a rovnako ani žalovaný výšku finančnej korekcie žiadnym spôsobom neposudzovali a bez toho, aby sa v napadnutých rozhodnutiach akokoľvek vysporiadali s otázkou zákonnosti a primeranosti finančnej korekcie bez ďalšieho prevzali závery a rozhodnutia riadiaceho orgánu. Uplatnenie korekcie vo výške 100 % považoval žalobca za neprimerané a v rozpore s princípom proporcionality. Sankcia za vytýkané porušenia Zmluvy a vo výške 100 % z hodnoty výdavkov nemá podľa žalobcu žiadnu oporu v zákone a je zjavne neprimeraná. Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa žalobcu nerešpektujú základné práva žalobcu na ochranu vlastníctva zaručené v a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Žalobca tvrdil, že potom, čo splnil podmienky pre vznik nároku na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, mohol legitímne očakávať, že zo strany štátu nedôjde dodatočne k ich zmene, či zrušeniu samotného nároku.

38. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného uvádzajú celkovú sumu finančných prostriedkov k vráteniu v sume 514 684,04 Eur. Naproti tomu v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správe o zistenej nezrovnalosti je výška neoprávnených výdavkov uvádzaná v sume 514 686,89 Eur. Uvedené má podľa žalobcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a zároveň preukazuje nezákonnosť a zmätočnosť konania pred orgánmi verejnej správy.

39. Žalobca taktiež namietal, že uloženie akejkoľvek finančnej sankcie je realizované po dobe stanovenej v Žalobcovi bolo vytýkané porušenie Zmluvy, resp. , ktorého sa mal dopustiť ešte v roku 2015. Riadiaci orgán o dodaní prístrojov v mieste sídla Sanatória vedel najneskôr v r. 2015, keďže táto skutočnosť bola zrejmá z príloh žiadostí o platbu schválenej riadiacim orgánom. Taktiež o skutočnosti, že interné analýzy v čase realizácie Projektu budú môcť byť využité len v obmedzenej miere, musel mať riadiaci orgán vedomosť najneskôr k 31. decembra 2015. Po uplynutí lehoty 5 rokov v zmysle , t. j. najneskôr k 31. decembru 2020, podľa žalobcu nebolo možné viesť voči nemu konanie o porušenie finančnej disciplíny a uloženie finančného postihu v zmysle a ani rozhodnúť o uložení odvodu finančných prostriedkov podľa a Žalobca tiež poukázal, že je potrebné vykladať v kontexte s Nariadením Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že premlčacia doba pre možnosť vymáhania poskytnutého nenávratného finančného príspevku je štvorročná a začína plynúť od spáchania nezrovnalosti, pričom nezrovnalosťou sa rozumie „porušenie práva.“ V posudzovanej veci k spáchaniu údajnej nezrovnalosti malo dôjsť ešte v roku 2015. Od uvedeného okamihu (od r. 2015) teda začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr koncom roka 2019. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že najneskôr od 31. decembra 2020 nebolo možné viesť proti nemu správne konanie o porušení finančnej disciplíny.

40. Žalobca v správnej žalobe žiadal správny súd, aby v prípade, ak by dospel k záveru, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli splnené zákonné podmienky, o uplatnenie sankčnej moderácie podľa §

198 a žiadal o upustenie od uloženia sankcie v celom rozsahu v zmysle . Alternatívne žalobca žiadal, aby bolo rozhodnuté o zmene výšky sankcie z dôvodu jej neprimeranosti, ako aj z dôvodu, že sankcia má pre žalobcu likvidačný charakter.

41. Žalobca taktiež namietal, že postup MŠVVaM SR ako riadiaceho orgánu v rámci výkonu kontroly na mieste v období od 27. januára 2020 do 28. januára 2020, z ktorej bola spracovaná Správa z kontroly na mieste, bol v celom rozsahu nezákonný a na jeho základe došlo k vydaniu nezákonných správnych aktov. MŠVVaM SR konalo nad rámec právomocí, ktoré mu zákon zveruje. Napriek tomu, že v tej istej veci už bola vykonaná riadna administratívna kontrola Projektu, opätovným výkonom kontroly došlo podľa žalobcu k nezákonnému postupu zo strany riadiaceho orgánu a k prekročeniu jeho právomocí. O nezákonnosti vykonanej kontroly podľa žalobcu nasvedčuje aj absencia legitímneho poverenia na výkon kontroly v zmysle v spojení s

42. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal správny súd v bode 1. žalobného návrhu, aby rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca ďalej v bode 2. žalobného návrhu žiadal správny súd, aby Správu z kontroly na mieste č. OM26220220185008 zo dňa 2. marca 2020 vydanú Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, oznámenú žalobcovi prípisom č. 2020/2350:3-A1460 zo dňa 3. marca 2020 zrušil. Žalobca v bode 3. žalobného návrhu žiadal, aby správny súd zrušil aj Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220185/Z02 zo dňa 21. apríla 2020 a Správu o zistenej nezrovnalosti č. N22000133/S01 zo dňa 21. apríla 2020 vydané Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, oznámené žalobcovi prípisom č. 2020/7653:13-A1410 zo dňa 21. apríla 2020. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

43. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17. júna 2022 k správnej žalobe žalobcu zhrnul obsah správnej žaloby a uviedol, že žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom spočíva nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Zo strany žalobcu došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia stanoveného v článku 14 bod 1. písm. j) VZP ako prílohy č. 1 k Zmluve, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verených prostriedkov, a teda k porušeniu finančnej disciplíny podľa , pretože prístroje,zakúpené z verejných prostriedkov žalobca umiestnil bez zmluvného základu do priestorov Sanatória, ktoré nie je partnerom Projektu podľa Zmluvy o partnerstve, a adresa, na ktorú boli prístroje umiestnené, nie je podľa Zmluvy miestom realizácie Projektu. Keďže neboli dodržané podmienky Zmluvy, nemohli byť verejné prostriedky použité ani v súlade s ustanovením Zo strany žalobcu došlo taktiež k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynakladaniu verejných prostriedkov tým že, žalobca použil verejné prostriedky na vypracovanie analýz, ktoré mali byť použité od júla 2013 do decembra 2015, avšak prevádzka UVP sa začala v roku 2018, webová stránka UVP bola aktivovaná v roku 2019, pracovné pozície, opísané v analýzach boli už dlhodobo etablované na rôznych pracoviskách žalobcu, procesná analýza len jednoducho popisovala proces pre pracovné pozície, štatút UVP, jeho organizačná štruktúra, organizačný poriadok, pravidlá pre jeho každodennú prevádzku neboli vydané v čase realizácie Projektu, a preto v čase realizácie Projektu neboli analýzy využívané v plnom rozsahu. Žalovaný aj preskúmali celý spisový materiál, vyhodnotili všetky dôkazy jednotlivo a každý vo vzájomnej súvislosti, vysporiadali sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, spoľahlivo zistili skutkový stav veci, a preto žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalobca počas celého správneho konania nepredložil taký dôkaz, ktorý by vyvrátil skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona. Žalobca porušil zákon tým, že verejné prostriedky použil nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalovaný trval na zisteniach uvedených v napadnutom rozhodnutí.

44. Žalovaný uviedol, že žalobca bol oprávnený použiť poskytnutý finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Oprávnené výdavky boli špecifikované v čl. 14 VZP. Rámec oprávnenia bol v danom prípade umiestnenie a využívanie zakúpených prístrojov podľa Predmetu podpory NFP, bod 2. a Zmluvy o partnerstve uzatvorenej s cieľom zabezpečiť realizáciu Projektu.

45. Podľa žalovaného je Správa z kontroly na mieste správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Nejde o rozhodnutie, ale len o výzvu, podľa ktorej žalobca môže dobrovoľne plniť. Ak k dobrovoľnému plneniu nedôjde, oprávnená osoba, resp. kontrolný orgán zašle správu z kontroly spolu so spisovým materiálom na správne konanie. Kontrolný orgán vykonáva kontrolu podľa , pričom výsledok kontroly zaznamenáva v správe, v ktorej navrhuje uloženie sankcie. a žalovaný ako odvolací správny orgán počas správneho konania vyhodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospeli k záveru, že konaním žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa Žalovaný nie je viazaný návrhom na uloženie sankcie uvedenom v Správe z kontroly na mieste. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak by počas správneho konania dospel k inému názoru ohľadom porušenia zákona ako stanovila oprávnená osoba (kontrolný orgán) v Správe z kontroly na mieste a aj napriek tomu by dané porušenie kvalifikoval tak, ako je uvedené v Správe z kontroly na mieste, práve vtedy by došlo k porušeniu zákona zo strany orgánu verejnej správy a k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. Orgán verejnej správy je povinný dôsledne preskúmavať skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny aj s ohľadom na to, či vôbec došlo k porušeniu zákona. Správny orgán je povinný skúmať celý spisový materiál, zhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a na základe toho vydať rozhodnutie. Z výroku rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny podľa Z preberacích/inštalačných/zaškoľovacích protokolov zo dňa 3. novembra 2015 a 10. novembra 2015 je nepochybné, že žalobca umiestnil prístroje v Sanatóriu od novembra 2015 do septembra 2018, pričom adresa, na ktorú žalobca prístroje umiestnil, nebola miestom realizácie projektu dohodnutým v Zmluve a Sanatórium nebolo podľa čl. 5. bod 5.3 Zmluvy partnerom na základe Zmluvy o partnerstve. Žalobca prístroje umiestnil na adrese Sanatória bez zmluvne a presne vymedzeného cieľa, rozsahu spolupráce a rozdelenia úloh v súvislosti s realizáciou Projektu, pričom zmena miesta realizácie a zmena partnerov Projektu nebola predmetom žiadneho uzatvoreného dodatku k Zmluve. Žalobca až dňa 6. decembra 2017 zaslal MŠVVaM SR žiadosť o schválenie návrhu Zmluvy o výpožičke majetku UPJŠ medzi žalobcom a Sanatóriom, avšak daný návrh nebol MŠVVaM SR schválený. Poskytnuté finančné prostriedky, z ktorých žalobca zakúpil prístroje, boli použité nad rámec oprávnenia stanoveného v čl. 14 bod 1. písm. j) VZP a čl. 2 bod 2.4 v spojení s čl. 3 bod 3.2 Zmluvy. Žalobca sa zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve a aktivity Projektu, na ktorý mu bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít uvedeného Projektu, t. j. do 31. decembra 2015, a tiež sa zaviazal použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou. Uvedeným konaním žalobca porušil Tým, že žalobca použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia stanoveného v Zmluve, došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa 31 ods. 1 písm. b)

46. Žalovaný ďalej uviedol, že prekvalifikovanie porušenia finančnej disciplíny je logické v prípadoch, ak orgán verejnej správy dospeje na základe dôkazov k inému záveru, aký mal kontrolný orgán, pričom daná situácia nie je výnimočná. Žalobcovi bolo listom č. MF/004688/2022-243 zo dňa 13. januára 2022 oznámené, čo je predmetom odvolacieho správneho konania a tiež skutočnosť, že sa jedná o porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia , pričom bola žalobcovi zároveň daná možnosť sa podľa Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vo Vyjadrení zo dňa 20. januára. 2022 a ani v ďalších vyjadreniach žalobca prekvalifikovanie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny nenamietal. Žalovaný v jeho rozhodnutí nemal dôvod odôvodňovať prekvalifikovanie porušenia finančnej disciplíny z na citovaného zákona, keďže odvolacie správne konanie bolo od začiatku vedené za porušenie finančnej disciplíny podľa a argumenty o prekvalifikovaní by v rozhodnutí spôsobovali zmätočnosť a nejasnosť rozhodnutia. K argumentu žalobcu, že dané porušenie podľa malo byť podľa jeho názoru kvalifikované iba ako porušenie zmluvnej povinnosti, žalovaný poukázal na skutočnosť, že za porušenie citovaného zákona, tzn. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, sa podľa citovaného zákona uplatní pri porušení týchto podmienok rovnaký postup, vrátane sankcie, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) citovaného zákona, tzn. rovnaký postih, aký bol žalobcovi uložený.

47. K námietke žalobcu, že o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, svedčí aj nezabezpečenie aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti, žalovaný uviedol, že vypracoval dňa 23. septembra 2021 a dňa 21. marca 2022 v ITMS aktualizované správy o zistenej nezrovnalosti č. N22000133/S03 (z dôvodu začatia správneho konania v danej veci) a č. N22000133/R05 (z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny). Do systému ITMS boli taktiež vložené rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného ako prílohy, v ktorých je presne odôvodnené, na základe čoho orgán verejnej správy posudzoval konanie žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny podľa a Aktualizácie nezrovnalostí v systéme ITMS nemajú vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí v správnom konaní, pretože majú len informatívny charakter a podobne ako Správa z kontroly na mieste nie sú záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci porušenia finančnej disciplíny, keďže žalovaný mal ešte možnosť sa počas správneho konania vyjadriť k zisteným skutočnostiam, predkladať dôkazy alebo meniť skutkové zistenia uvedené v Správe z kontroly na mieste.

48. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie v znení účinnom od 1. januára 2016 pri sankcionovaní postupu žalovaného pri využívaní analýz, žalovaný uviedol, že a žalovaný postupovali podľa platných a účinných právnych predpisov a pri uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa správne uložili podľa citovaného zákona odvod vo výške 334 492,35 Eur. Prihliadali pritom na ustanovenie , podľa ktorého sa za porušenie finančnej disciplíny podľa citovaného zákona pri nakladaní s prostriedkami EÚ a prostriedkami štátnej rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, uloží sankcia podľa ; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia podľa v znení účinnom od 1. januára 2016. Žalobca použil časť poskytnutého finančného príspevku vo výške 334 492, Eur na analýzy, ktoré boli počas realizácie Projektu, t. j do 31. decembra 2015 využívané len v minimálnej miere, pretože v rámci realizácie Projektu na základe analýz nebol vypracovaný štatút UVP, jeho organizačná štruktúra, organizačný poriadok, pravidlá pre jeho každodennú prevádzku, nedošlo ani k definovaniu jeho dlhodobého strategického výskumného plánu a prevádzka UVP začala až v roku 2018. V danom prípade neboli použitím poskytnutých finančných prostriedkov dosiahnuté požadované výsledky v zmysle aktivity 1.1. Projektu, čím nedošlo k splneniu určených cieľov tejto aktivity Projektu. Týmto konaním žalobca porušil ustanovenie , podľa ktorého verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov a subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia, a preto sa dané konanie žalobcu posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa , t. j. nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov vo výške 334 492,35 Eur. Podľa ustanovenia za nesplnenie povinností ustanovených v môže uložiť pokutu orgán verejnej správy až do výšky 500 000, Eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Konaním žalobcu došlo k porušeniu pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré žalovaný považoval za vysoko závažné vzhľadom na závažnosť porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Pri uložení sankcie podľa by tak pristúpil k uloženiu pokuty v maximálnej výške, t.j. 500 000,00 Eur. Žalovaný preto nepovažoval vzhľadom na výšku odvodu uloženú napadnutým rozhodnutím podľa vo výške 334 492,35 Eur uloženie pokuty podľa za priaznivejšie pre žalobcu.

49. K námietke žalobcu ohľadom vád výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že požiadavky na výrok rozhodnutia primárne závisia od predmetu konania, pričom v danom prípade sa rozhodovalo o porušení finančnej disciplíny v rámci nakladania s verejnými prostriedkami, pri ktorom sú fyzické a právnické osoby povinné zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Výrok rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny musí obsahovať popis skutku s takou špecifikáciou, ktorá vylúči jeho zameniteľnosť s iným skutkom, čím sa zabráni opakovanému uloženiu sankcie za ten istý skutok. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje konkrétny skutok, za ktorý sa žalobcovi uložil odvod, s ustanovením právnych predpisov a článkov Zmluvy, ktoré boli žalobcom porušené a ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, pričom obsahuje aj výšku neoprávnene použitých finančných prostriedkov na Projekt. Výrok obsahuje dostatočný popis skutočností rozhodujúcich pre

posúdenie o porušení finančnej disciplíny. Žalovaný dodal, že uložením odvodu nemalo dôjsť k potrestaniu žalobcu, ale mu bola uložená povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré použil nad rámec oprávnenia tak, aby sa dosiahol stav súladný so zákonom, čím do žalobcovej vlastnej majetkovej sféry nebolo zasiahnuté, a preto nie je možné považovať napadnuté rozhodnutie za výsledok správneho trestania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného obsahovali podľa žalovaného všetky zákonné náležitosti rozhodnutia, bol v nich uvedený predmet konania s podrobným opísaním skutku, uvedením času, spôsobu a miesta spáchania skutku, boli v nich uvedené právne predpisy a zmluvné podmienky, ktoré boli žalobcom porušené, podrobne rozpísané konanie, ktoré sa žalobcovi kladie za vinu, povinnosť, ktorú žalobca porušil, sankcia a tiež lehota na plnenie. Výrok rozhodnutia žalovaného spĺňa požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a identifikácie skutku takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným skutkom, aj keď v danom prípade nejde o správny delikt. Orgány verejnej správy postupovali v súlade s § 47 Správneho poriadku, keďže v prípade ukladania odvodu nejde o správne trestanie.

50. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom naplnenia účelu Zmluvy pri využití prístrojov žalovaný uviedol, že v správnom konaní nešlo o konanie v rozpore s určeným účelom, ale o použitie verejných prostriedkov žalobcom nad rámec oprávnenia. Keďže neboli dodržané podmienky Zmluvy, nemohli byť verejné prostriedky použité ani v súlade s ustanovením Zmluvou ako dvojstranným právnym úkonom bol založený právny vzťah medzi poskytovateľom a žalobcom, ktorým sa určili všetky právne predpisy a úkony, ktorými je žalobca viazaný. Účelom Zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného Projektu, pričom sa žalobca zaviazal prijať poskytnutý nenávratný finančný príspevok a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v Zmluve a aktivity Projektu realizovať riadne a včas, najneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít Projektu, t.j. do 31. decembra 2015. Žalobca sa zaviazal dodržiavať všetky podmienky Zmluvy a tým ustanovenia zákonov, na ktoré Zmluva odkazuje. Nedodržaním ustanovení Zmluvy došlo k porušeniu zákonov, na ktoré Zmluva odkazuje. Súhlas poskytovateľa s umiestnením prístrojov v priestoroch Sanatória, na ktorý žalobca poukazoval, nebol v spisovej dokumentácii, pričom by musel byť aj súčasťou zmeny miesta realizácie Projektu prostredníctvom dodatku k Zmluve. Žalobca zaslal poskytovateľovi žiadosť o schválenie návrhu Zmluvy o výpožičke majetku univerzity (žalobcu) nadobudnutého z nenávratného finančného príspevku až dňa 6. decembra 2017, pričom návrh nebol poskytovateľom schválený. Prístroje boli umiestnené v priestoroch Sanatória od roku 2015 do 2018, tzn. ešte predtým, ako bol poskytovateľ žalobcom požiadaný o schválenie návrhu Zmluvy o výpožičke. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o praktickej výučbe, na ktorú žalobca poukazoval, nevyplýva, že výučbové zdravotnícke pracovisko zriadené podľa článku IV. Zmluvy o praktickej výučbe je miestom realizácie Projektu a taktiež ani skutočnosť, že sa toto výučbové pracovisko bude podieľať na implementácii Projektu. Nie je postačujúce uzavrieť zmluvu medzi žalobcom a Sanatóriom, nakoľko nenávratný finančný príspevok, z ktorého boli prístroje zakúpené, poskytol poskytovateľ (MŠVVaM SR). Nie je postačujúci ani argument, že prístroje boli využívané, nakoľko neboli využívané v rozsahu stanovenom Zmluvou. Keďže Zmluvou boli stanovené podmienky použitia nenávratného finančného príspevku, nie je možné, aby žalobca svojvoľne prístroje umiestnil podľa vlastného uváženia na ním ľubovoľné miesto a aby ich poskytol jemu vybranej spoločnosti. Žalobca podľa žalovaného vytrhol z kontextu konštatovanie žalovaného, že publikačná činnosť môže dokazovať, že boli prístroje riadne využívané, čo žalovaný nerozporoval, avšak dodal, že dané konštatovanie nemá vplyv na skutočnosť, že prístroje boli umiestnené na adrese Sanatória v rozpore so Zmluvou. Žalovaný tiež podrobne zdôvodnil okolnosti, na základe ktorých rozhodol a podrobne v napadnutom rozhodnutí rozpísal, na základe čoho došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

51. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom naplnenia účelu Zmluvy pri využití analýz žalovaný uviedol, že v čase realizácie Projektu neboli analýzy využívané v plnom rozsahu. V dôsledku toho, že verejné prostriedky (teda analýzy z nich kúpené) boli využívané iba čiastočne, žalobca nemohol postupovať v súlade s . Vynaložením verejných prostriedkov, ktoré je preukázateľne nehospodárne, neefektívne a neúčinné je porušením finančnej disciplíny podľa Analýzy boli žalobcom obstarané za účelom realizácie aktivity 1.1. Projektu „Zavedenie zásad kvalitného vedeckého manažmentu MediPark s využitím skúseností zo zahraničia,“ ktorá mala byť ukončená v decembri 2015 (Predmet podpory NFP, časť 6.). Všetky aktivity v zmysle analýz, ktoré žalobca uviedol, boli realizované až v čase udržateľnosti Projektu a prvé aktivity v UVP (prednášky, semináre, konferencie) sa uskutočnili až v roku 2018. V rámci aktivity 1.1. Projektu malo dôjsť k vyhotoveniu dokumentov obsahujúcich najmä definovanie pravidiel spolupráce medzi kooperujúcimi organizáciami, ako aj s externými partnermi pre potreby zabezpečenia

dlhodobej udržateľnosti existencie UVP, vypracovanie organizačného poriadku UVP, štatútu UVP a jeho organizačnej štruktúry, vytvorenie jednotlivých orgánov UVP a pravidiel pre každodennú prevádzku UVP. Podľa analýz nebol počas realizácie Projektu vytvorený žiaden z vyššie uvedených dokumentov. Nehospodárne, neefektívne a neúčinné použitie poskytnutých verejných prostriedkov spočíva v tom, že neboli dosiahnuté požadované výsledky a nedošlo k splneniu určených cieľov v zmysle aktivity 1.1. Projektu. Zmluva o združení, na ktorú žalobca poukázal v súvislosti s využitím analýz, bola uzatvorená až dňa 14. decembra 2018 a jej predmetom bolo založenie, organizácia, vymedzenie cieľov a pravidiel spolupráce združenia „Medipark.“ Z jej ustanovení nevyplývalo vytvorenie štatútu UVP a ani jeho organizačnej štruktúry. Dňa 26. septembra 2018 bolo vydané Rozhodnutie rektora č. 20/2018 o organizácii vedeckých parkov a výskumného centra na univerzite (žalobcu) a jej súčastiach, ktorým bola určená štruktúra riadiacich orgánov pre zabezpečenie funkčnosti združenia Medipark a nie UVP. UVP vznikol realizovaním dvoch projektov, ktoré formou fázovania na seba nadväzovali. V správnom konaní žalovaný a posudzovali prvú fázu, v ktorej sa žalobca zaviazal použiť nenávratný finančný príspevok v súlade s podmienkami Zmluvy a aktivity podľa Zmluvy uskutočniť najneskôr do 31. decembra 2015. Žalobca tak v žalobe ako aj počas správneho konania zdôvodňoval potrebu analýz a ich využitia, avšak v žiadnom z jeho podaní nedodal dôkazy o tom, že boli analýzy využívané v súlade so Zmluvou do 31. decembra 2015.

52. K námietke žalobcu, že orgány verejnej správy v správnom konaní nenariadili ústne pojednávanie, žalovaný uviedol, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Na nariadenie ústneho pojednávania nemá žalobca právny nárok. V danom prípade nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, nakoľko skutkový stav bol preukázaný listinnými dôkazmi, ktorými sa žalovaný zaoberal, preveril ich opodstatnenosť a vplyv na právne posúdenie veci. Orgány verejnej správy dali žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a tým obhájiť svoje práva a záujmy. Žalobca mal tiež možnosť nahliadať do spisu, čím sa v konaní postupovalo v úzkej súčinnosti so žalobcom. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 5. februára 2014 a na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 zo dňa 26. januára 2021.

53. Podľa žalovaného žalobca pri námietke nezákonnosti a neprimeranosti finančného postihu neuviedol, čím bol porušený princíp primeranosti a legality zo strany žalovaného. Počas celého správneho konania boli zachované všetky zásady a princípy správneho konania. Námietky žalobcu týkajúce sa nesplnenia zákonných podmienok pri ukladaní odvodu, formálny charakter vytýkaného porušenia a neprimeraný finančný postih žalobcu neboli v správnej žalobe bližšie špecifikované.

54. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikovania zásad správneho trestania žalovaný uviedol, že v správnom konaní boli posudzované porušenia povinností žalobcu upravené v Zmluve v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Zákonodarca upravil v ustanovení a ustanovení osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takéhoto postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúceho vo vrátení verejných prostriedkov. Zákon stanovuje presnú výšku sankcie, ktorá nezávisí od rozhodnutia orgánu verenej správy. Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Žalobca nebol rozhodnutím žalovaného trestaný, ale mu bola uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom. Tým, že žalobca ako príjemca finančných prostriedkov použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia porušil , a tým, že vynaložil časť verejných prostriedkov nehospodárne, neefektívne a neúčinne, čím porušil citovaného zákona, vznikla žalobcovi povinnosť odvodu, čiže vrátenia neoprávnene použitých prostriedkov a nehospodárne, neefektívne a neúčinne vynaložených prostriedkov.

55. K výpočtu, na ktorý poukázal v správnej žalobe žalobca, žalovaný uviedol, že Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nemá povahu záväzného rozhodnutia vo veci. Z dôvodu, že žalobca na základe danej žiadosti dobrovoľne nevrátil požadovanú výšku finančných prostriedkov, postúpil poskytovateľ podľa štvrtá veta v spojení s

vec na správne konanie spolu s kompletným spisovým materiálom. a žalovaný počas správneho konania zisťovali skutočný stav veci, pričom podľa spisovej dokumentácie dospeli k záveru uvedenému v napadnutých rozhodnutiach.

56. Ohľadom žalobcom namietaného porušenia povinností riadiaceho orgánu a nezákonnosti kontroly na mieste žalovaný uviedol, že predmetom správneho konania v danom prípade nebol postup riadiaceho orgánu pri posudzovaní plnenia podmienok na poskytnutie prostriedkov podľa Zmluvy, a preto nie je oprávnený posudzovať zákonnosť Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti.

57. K námietke žalobcu, že v danej veci došlo k nezákonnému uloženiu finančnej sankcie v rozpore s , žalovaný uviedol, že podľa možno odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Pre určenie začiatku plynutia päťročnej prekluzívnej lehoty na uloženie odvodu je rozhodujúci deň preukázaného zistenia porušenia povinností ustanovených Zmluvou. Rozhodujúci deň sa odvíja odo dňa doručenia Správy z kontroly na mieste žalobcovi, čo bolo v danom prípade dňa 9. marca 2020. Lehota pre uloženie odvodu a penále v danej veci začala plynúť od 1. januára nasledujúceho roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny.

58. Keďže žalovaný bol toho názoru, že žalobca podal nesprávnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. , žiadal správny súd, aby správnu žalobu podľa odmietol z dôvodu jej neprípustnosti, pretože proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy o uložení odvodu a penále sa podáva všeobecná správna žaloba. Žalovaný zároveň poukázal na to, že MŠVVaM SR nemá právne postavenie ďalšieho účastníka konania podľa , nakoľko nespĺňa žiadnu z podmienok v ňom uvedených. Zároveň však žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie MŠVVaM SR

59. MŠVVaM SR vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16. júna 2022 uviedlo, že nie je ďalším účastníkom konania podľa (v spojení s ). MŠVVaM SR tvrdilo, že nespôsobilo žalobcovi ukrátenie na jeho právach a právom chránených záujmoch a správna žaloba je vo vzťahu k nemu zmätočná. MŠVVaM SR popísalo jeho procesný postup pred, počas a po vykonaní kontroly na mieste u žalobcu v dňoch 27. a 28. januára 2020 a aj jednotlivé kontrolné zistenia. K dôvodom správnej žaloby uviedlo, že kontrolu bol žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku povinný strpieť v zmysle Zmluvy. Vykonanie kontroly na mieste bolo žalobcovi riadne oznámené listom č. 2020/2350:1-A1460 zo dňa 20. januára 2020, v ktorom bol žalobcovi oznámený predmet a čas kontroly, ako aj kto bude členom kontrolnej skupiny spolu s príslušnými povereniami. Správa z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti majú len predbežnú povahu a nedošlo nimi k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Navyše, predmetné správne akty sú už aktualizované (nezrovnalosť zistená orgánom verejnej správy prvého stupňa pod č. N22000133/R05), a preto MŠVVaM SR malo za to, že žalobou napadnuté správne akty už neexistujú. Žalobca sa podľa MŠVVaM SR nemôže zbaviť objektívnej zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny, ktoré bolo zistené a potvrdené orgánmi verejnej správy. MŠVVaM SR preto žiadalo správny súd, aby správnu žalobu odmietol podľa , resp. aby správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

60. Žalobca v replike zo dňa 3. augusta 2022 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že konanie žalobcu nenapĺňa definičné znaky skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa Podstata vytýkaného konania žalobcu nespočíva vo vyššom čerpaní verejných prostriedkov nad rámec stanoveného oprávnenia, ale v porušení zmluvných podmienok vzťahujúcich sa k využívaniu prístrojov zakúpených z prostriedkov nenávratného finančného príspevku, konkrétne v umiestnení prístrojov na mieste výslovne neuvedenom v Zmluve. Takéto konanie

nemožno kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny podľa , ale nanajvýš ako porušenie Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí vytýkané konanie nesprávne právne kvalifikoval a zároveň záver o porušení dostatočne neodôvodnil. Keďže vytýkané konanie žalobcu nepredstavuje porušenie finančnej disciplíny podľa , ale nanajvýš sa môže jednať o porušenie , žalobcovi nemohla byť za takéto porušenie legitímne uložená povinnosť odvodu finančných prostriedkov a penále podľa

61. Orgán verejnej správy rozhodujúci vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa v nadväznosti na sa podľa žalobcu nemôže sám svojvoľne odchýliť od záverov riadiaceho orgánu a právnej kvalifikácie, ktorú tento orgán k veci zaujal. O výške oprávnených výdavkov, ako aj dôvodoch krátenia výdavkov, rozhoduje v zmysle Zmluvy poskytovateľ nenávratného finančného príspevku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu v priamom rozpore so zisteniami a závermi riadiaceho orgánu, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Ani z vyjadrenia žalovaného nemožno podľa žalobcu zistiť, z akých dôvodov má konanie žalobcu predstavovať práve porušenie , a nie

62. Žalobca tvrdil, že aktualizácie Správy o zistenej nezrovnalosti v systéme ITMS dňa 23. septembra 2021 a dňa 21. marca2022 neobsahovali zmenu právnej kvalifikácie identifikovanej nezrovnalosti a v prípade nezrovnalosti z 21. marca 2022 boli vyhotovené až po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo podľa žalobcu svedčí o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo.

63. K namietanej nesprávnej aplikácii v znení účinnom od 1. januára 2016 vo vzťahu k sankcionovaniu skutku pod bodom 2. výroku napadnutého rozhodnutia (analýzy) žalobca uviedol, že výška pokuty za porušenie povinností podľa bola v stanovená vo výške 40 000,00 Eur kontinuálne v období od 1. marca 2012 do 31. decembra 2020. Až na základe novelizácie účinnej od 1. januára 2021 bola zavedená možnosť rozhodnúť o uložení pokuty až do výšky 500 000,00 Eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich zo a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Keďže žalobca sa mal dopustiť vytýkaného konania v zmysle bodu 2 výroku napadnutého rozhodnutia v období do 31. decembra 2015, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu zákona v znení účinnom od 1. marca 2012 do 31. decembra 2020, podľa ktorej maximálna výška pokuty predstavovala 40 000,00 Eur. V súlade so zásadou zákazu retroaktivity žalobcu nemožno postihovať za konanie na základe neskoršej prísnejšej (nepriaznivejšej) právnej úpravy. V Rozsudku sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že konanie správneho orgánu, ktorý uložil sankciu za nesplnenie povinnosti, ktorú mu zákonná úprava v čase spáchania skutku neukladala, nemá oporu v zákone a predstavuje neprípustné priznanie retroaktívneho účinku hmotnoprávnemu pravidlu, ktoré v čase spáchania skutku neexistovalo. Žalovaný podľa žalobcu aplikoval nesprávnu právnu normu a nepriaznivejšiu úpravu pre žalobcu v rozpore s prechodnými ustanoveniami , čím sa dopustil porušenia zákazu retroaktivity. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu vôbec nevyplýva úvaha žalovaného pri uplatnení prechodných ustanovení a úvaha, ktorá úprava je pre žalobcu priaznivejšia.

64. K uplatneniu zásad správneho trestania v predmetnej veci žalobca uviedol, že ich je potrebné primerane aplikovať, nakoľko sa jedná o vyvodzovanie sankčnej zodpovednosti za spáchanie správnych deliktov, a to vrátane zásad vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Podľa žalobcu odvod a penále majú nepochybne povahu sankcie, čomu nasvedčuje aj legislatívne znenie Aj z dôvodovej správy k a z prechodných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že opatrenia ukladané za porušenie finančnej disciplíny podľa pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu, majú povahu sankcie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o pokutu uloženú podľa alebo odvod uložený podľa Uvedenému podľa žalobcu nebráni ani právna úprava Nariadenia Rady ES č. 2988/95. Skutočnosť, že penále vznikajú zo zákona, na ich sankčnej povahe nič nemení. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

65. Žalobca v replike v plnom rozsahu zotrval aj na ďalších žalobných dôvodoch, v ktorých namietal najmä vady výroku napadnutého rozhodnutia, nedostatočný, neurčitý a zameniteľný popis skutku, ako aj nesprávne závery o porušení žalobcom v súvislosti s umiestnením prístrojov a využitím interných analýz.

66. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe a žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

67. Žalobca v replike zotrval aj v názore, že MŠVVaM SR má postavenie ďalšieho účastníka podľa v spojení s , a to z dôvodu, že Správa z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti boli podkladom pre vydanie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca taktiež trval na tvrdení, že Oznámenie o vykonaní kontroly na mieste zo dňa 20. januára 2020 nemožno považovať za doklad preukazujúci oprávnenie poverených zamestnancov MŠVVaM SR na výkon kontroly podľa Žalobca sa v replike vyjadril aj k argumentácii MŠVVaM SR ako ďalšieho účastníka v jeho vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16. júna 2022, ktorú považoval za nedôvodnú.

Duplika žalovaného

68. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 18. augusta 2022 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu v replike sa rozsiahlym spôsobom vysporiadal už v príslušných častiach jeho vyjadrenia k správnej žalobe, na ktoré odkázal a dodal, že skutková podstata porušenia finančnej disciplíny podľa spočíva v poskytnutí alebo použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a nie, ako žalobca nesprávne uvádza, v použití nad rámec výšky (maximálnej hranice) stanovenej v oprávnení. Rámec oprávnenia v predmetnom prípade nie je daný maximálnou hranicou v zmysle Zmluvy, ale čl. 2. bod 2.4 v spojení s čl. 3. bod 3.2 Zmluvy a článkom 14 bod 1. písm. j) VZP. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný podľa jeho tvrdenia dôkladne vysporiadal so skutkovou podstatou porušenia finančnej disciplíny a dostatočným spôsobom odôvodnil závery o porušení finančnej disciplíny podľa K žalobnej námietke prekvalifikovania porušenia finančnej disciplíny sa žalovaný nevyjadril v napadnutom rozhodnutí, nakoľko odvolacie správne konanie bolo od začiatku vedené v I. bode výroku rozhodnutia za porušenie finančnej disciplíny podľa

69. K argumentácii žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v priamom rozpore so zisteniami a závermi riadiaceho orgánu, žalovaný uviedol, že opodstatnená zmena právnej kvalifikácie z na by nemala podstatný dopad na právne postavenie prijímateľa nenávratného finančného príspevku. V takomto prípade sa uplatní rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa

70. Žalovaný ďalej uviedol, že aktualizácie nezrovnalostí v systéme ITMS majú len informatívny charakter a podobne ako Správa z kontroly na mieste nie sú záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci porušenia finančnej disciplíny.

71. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že za porušenie finančnej disciplíny podľa nemožno za žiadnych okolností uložiť sankciu podľa Porušenie finančnej disciplíny podľa spravidla býva podmienené povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov v prípade, ak nie sú dodržané podmienky ich poskytnutia, čo odôvodňuje postup podľa Žalovaný postupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi normami, nakoľko ustanovenie , ktoré umožňuje uložiť pokutu až do výšky 500 000,00 Eur, je účinné od 1. januára 2021, pričom podľa prechodného ustanovenia konanie o uložení pokuty podľa v znení účinnom do 31. decembra 2020, právoplatne neukončené do 31. decembra 2020, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020. V predmetnom prípade konanie vo veci uloženia sankcie začalo dňa 22. septembra 2021, teda v čase, keď

obsahoval možnosť uloženia pokuty až do výšky 500 000,00 Eur a vzhľadom na prechodné ustanovenie bolo potrebné posudzovať uvedené konanie už podľa zákona v znení účinnom od 1. januára 2021.

72. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že sa jedná o vec správneho trestania, uviedol, že argumentácia tým, že samotný , dôvodová správa k , resp. zákon používajú termín „sankcia,“ ešte neodôvodňuje záver, že ide o vec, na ktorú je potrebné aplikovať zásady správneho trestania. Pojem sankcia je možné vykladať v jej užšom význame ako sankcia trestnej povahy alebo v jej širšom význame ako akýkoľvek nepriaznivý následok, ktorý právo spája s porušením stanovenej povinnosti. Preto aj v prípade, keď sa hovorí o sankčnom charaktere, neznamená tento prívlastok bez ďalšieho, že ide o sankciu, na ktorú je potrebné aplikovať zásady správneho trestania. Základné zásady správneho trestania vrátane zásad vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je možné aplikovať na predmetný prípad. Žalovaný ďalej uviedol, že penále sú bezprostredne spojené s odvodom za porušenie finančnej disciplíny podľa a majú akcesorickú povahu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa ukladajú vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Povinnosť uloženia penále vyplýva z kogentnej právnej úpravy v , a preto nie je možné zo strany orgánu verejnej správy aplikovať voľnú úvahu o výške penále.

73. K argumentácii žalobcu ohľadom využitia prístrojov a analýz žalovaný uviedol, že všetky námietky žalobcu v tomto smere pokladá za nedôvodné, pričom sa s nimi rozsiahlym a dôsledným spôsobom vysporiadal vo vyjadrení k správnej žalobe.

74. Žalovaný opätovne uviedol, že MŠVVaM SR nemá právne postavenie ďalšieho účastníka konania podľa , nakoľko nespĺňa žiadnu z podmienok v ňom uvedených. V prípade Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti nejde o záväzné podklady pre vydanie rozhodnutia vo veci porušenia finančnej disciplíny, ale o súbor zistení, ktorých vecná správnosť a v nich identifikované porušenia právnych predpisov sú predmetom konania o porušení finančnej disciplíny. Podklady vydané MŠVVaM SR nemajú povahu záväzného skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani povahu záväzného opatrenia orgánu verejnej správy.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

75. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

76. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 15. februára 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s . Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobe správny súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

77. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých skutočností, dôvodov a argumentácie tak, ako boli uvedené v správnej žalobe, pričom zvýraznila, že je sporné, či došlo k neúčelnému použitiu finančných prostriedkov vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1 výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a mala za to, že v prípade porušenia pravidiel a podmienok Zmluvy ide o delikt podľa , a teda nemala byť použitá kvalifikácia podľa daného zákona. Taktiež zotrvala na návrhu na sankčnú moderáciu tak, ako je uvedené v správnej žalobe a navrhla, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v bodoch I., II., III. a IV. žalobného petitu.

78. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých dôvodov tak, ako sú uvedené vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe a v duplike, pričom zdôraznila podstatný obsah argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí a v predložených podaniach. Poverená

zástupkyňa žalovaného navrhla, aby správny súd správnu žalobu v časti preskúmania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zamietol a v časti preskúmania zákonnosti Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti odmietol žalobu ako neprípustnú v zmysle . Zároveň žiadala, aby správny súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

79. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

80. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa .

82. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

83. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

84. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

85. Podľa porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

86. Podľa porušením finančnej disciplíny je nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov.

87. Podľa prvá veta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

87. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2016 subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

88. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2016 Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis; penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa . Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie sa neuplatní.

89. Podľa v znení účinnom od 1. januára 2016 za porušenie finančnej disciplíny podľa pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, sa uloží sankcia podľa ; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia podľa v znení účinnom od 1. januára 2016.

90. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v správnej žalobe uplatnené. Výnimku z tohto pravidla predstavujú ustanovenia a , avšak v preskúmavanej veci správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

91. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verenej správy prvého stupňa, vrátane preskúmania zákonnosti Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti vydaných MŠVVaM SR, ktoré žalobca žiadal preskúmať podľa , pričom mal za to, že MŠVVaM SR je podľa v spojení s ďalším účastníkom konania.

92. Vzhľadom na žalobný návrh, ktorý v rámci svojho dispozičného oprávnenia vymedzil žalobca, správny súd považoval za potrebné najskôr určiť rozsah súdneho prieskumu a ustáliť otázku účastníctva v konaní pred správnym súdom. Preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v konaní pred správnym súdom je zrejmá a jednoznačne vyplýva z § 6 ods. 1, podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť predovšetkým rozhodnutí orgánov verejnej správy. V prípade rozhodnutia žalovaného ide o rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, konkrétne o sankcii za protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení v spojení s a daného zákona, pričom bolo vydané žalovaným ako orgánom verejnej správy príslušným na konanie podľa Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je tiež predmetom súdneho prieskumu, keďže podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobca navrhol v správnej žalobe zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto správny súd je oprávnený preskúmať jeho zákonnosť a v prípade dôvodnosti správnej žaloby v danom ohľade ho zrušiť. V prípade Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti sa však jedná o opatrenia orgánu verejnej správy, konkrétne MŠVVaM SR, ktoré nie je žalovaným v konaní o správnej žalobe žalobcu a rovnako nie je ani orgánom verejnej správy nižšieho stupňa, ktorého správne akty by boli predmetom odvolacieho konania vedeného žalovaným. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj opatrenia iného orgánu verejnej správy, avšak len

za splnenia podmienok podľa , v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Z uvedeného vyplýva, že na spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom musia byť súčasne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom.

93. V prípade Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti je prvá podmienka splnená, keďže žalobca navrhol ich preskúmanie správnym súdom. Rovnako je splnená aj druhá podmienka, keďže predmetné správne akty MŠVVaM SR boli podkladmi, z ktorých (a následne v odvolacom konaní aj žalovaný) vychádzal. Správa z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti boli súčasťou spisového materiálu, ktorý MŠVVaM SR predložilo orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa štvrtá veta v spojení s na začatie správneho konania o porušení finančnej disciplíny a o uložení sankcie.

94. Podmienka, že opatrenie orgánu verejnej správy nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, je splnená pri Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, Správe o zistenej nezrovnalosti a čiastočne aj pri Správe z kontroly na mieste. Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správu o zistenej nezrovnalosti vypracúva riadiaci orgán v zmysle v rámci vysporiadania finančných vzťahov, ak je zistená nezrovnalosť, pričom účelom tohto postupu je dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku z verejných rozpočtov. Riadiaci orgán v danom prípade nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, ktorý by viedol konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach prijímateľa finančného príspevku. Rovnako Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti podľa nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu ako prijímateľa finančného príspevku. Ide o opatrenia, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklarovanie práv, právom chránených záujmov alebo povinností prijímateľa finančného príspevku a ani sa ich priamo nedotýkajú. V prípade, ak k dobrovoľnému finančnému vyrovnaniu zo strany prijímateľa finančného príspevku nedôjde, riadiaci orgán nemá oprávnenie uložiť prijímateľovi rozhodnutím v správnom konaní povinnosť vrátiť finančné prostriedky, v súvislosti s ktorými došlo k zistenej nezrovnalosti. V takom prípade podľa podá podnet príslušnému orgánu na základe osobitného zákona (v danom prípade orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý je orgánom verejnej správy príslušným na konanie podľa ). Správa o zistenej nezrovnalosti a rovnako aj Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov sú teda len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. februára 2017 „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.“ Rovnako podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. júla 2018 „Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom pre ďalšie administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy nie je ešte začaté. Tieto akty preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu súdu osvedčiť ako procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti.“ Keďže podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych účastníka konania, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti nie sú samostatne preskúmateľné v správnom súdnictve. Rovnako Správa z kontroly na mieste ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu ako prijímateľa finančného príspevku. Riadiaci orgán ju vypracuje vo vzťahu ku kontrolným zisteniam kontroly na mieste podľa

Z. z., pričom sa nejedná o autoritatívne rozhodovanie orgánu verejnej správy v správnom konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach prijímateľa finančného príspevku, čo vyplýva aj zo znenia , podľa ktorého „ak sa na základe kontroly na mieste má začať konanie podľa osobitného predpisu, k správe sa priložia doklady a iné písomnosti vzťahujúce sa k predmetu kontroly na mieste.“ Správnym konaním, v ktorom príslušný orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach prijímateľa finančného príspevku v súvislosti s porušením finančnej disciplíny, je až konanie začaté orgánom verejnej správy prvého stupňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a následne v odvolacom konaní rozhodnutie žalovaného. Až tieto rozhodnutia orgánov verejnej správy sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, pričom žalobca ich aj napadol predmetnou správnou žalobou.

95. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Správa z kontroly na mieste v časti I. „Návrhy opatrení na nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku“ navrhuje „oboznámiť zodpovedných zamestnancov UPJŠ s kontrolnými zisteniami v súvislosti s nedodržaním postupov vykonávania základnej finančnej kontroly a upozorniť ich na dôsledne doržiavania o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Podľa časti K. Správy z kontroly na mieste je prijímateľ povinný prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku do 30 dní od doručenia správy z kontroly. Zároveň Správa z kontroly na mieste v časti L. obsahuje „Povinnosť prijímateľa predložiť RO informáciu o splnení opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku“ s tým, že žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku splní uloženú povinnosť listom prijímateľa s preukázaním splnenia nápravných opatrení. Skutočnosť, že Správa z kontroly na mieste má obsahovať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov spolu s lehotou na ich vykonanie a určenie spôsobu preukázania ich splnenia, vyplýva z úpravy Z uvedeného vyplýva, že Správa z kontroly na mieste sa môže týkať subjektívnych práv žalobcu v rozsahu uložených opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Keďže ako bolo uvedené vyššie, Správa z kontroly na mieste má predbežnú povahu, je správnym aktom, ktorý v zásade nepodlieha súdnemu prieskumu, pričom výnimkou je len rozsah, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv žalobcu. Správa z kontroly na mieste teda podlieha súdnemu prieskumu v rozsahu uložených opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

96. Podmienka, že skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné, nie je splnená pri žiadnom z predmetných opatrení MŠVVaM SR. Orgánom verejnej správy oprávneným rozhodovať o porušení finančnej disciplíny a ukladať sankcie je v danom prípade (a žalovaný ako odvolací orgán verenej správy), ktorý vedie samostatne konanie o porušení finančnej disciplíny, v ktorom však nie je viazaný závermi a obsahom podkladovej dokumentácie, ktorá mu bola predložená riadiacim orgánom, resp. poskytovateľom nenávratného finančného príspevku (MŠVVaM SR), nakoľko to z právnej úpravy nevyplýva. Správa z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správa o zistenej nezrovnalosti sú podkladmi pre rozhodovanie orgánov verejnej správy v konaní o porušení finančnej disciplíny, avšak nie jedinými. Orgány verejnej správy v konaní o porušení finančnej disciplíny samostatne zisťujú skutkový stav a vedú dokazovanie, pričom žalobcovi ako dotknutému subjektu prináležia všetky procesné práva podľa Správneho poriadku, najmä má právo predkladať vlastné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a tieto vyvracať. Nie je preto vylúčená situácia, že orgán verejnej správy rozhodujúci v konaní o porušení finančnej disciplíny dospeje po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa Správneho poriadku) k inému záveru ako riadiaci orgán, resp. poskytovateľ nenávratného finančného príspevku. V predmetnom prípade z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tak , ako aj žalovaný, umožnili žalobcovi predložiť vlastné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a aj žalobcu na predloženie takýchto dokladov vyzvali a taktiež umožnili žalobcovi sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Navyše, žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadny argument na podporu svojho tvrdenia o záväznosti Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti pre rozhodovanie orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného.

97. Z uvedeného vyplýva záver, že Správu z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správu o zistenej nezrovnalosti nie je možné preskúmať správnym súdom podľa , keďže nie sú splnené zákonné podmienky podľa predmetného ustanovenia. Podmienky, že musí existovať návrh žalobcu, preskúmavané rozhodnutie musí vychádzať zo skôr vydaného opatrenia

orgánu verejnej správy a podmienka, že Správu z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správu o zistenej nezrovnalosti nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom, sú splnené (avšak v prípade Správy z kontroly na mieste to neplatí v rozsahu uložených opatrení na nápravu zistených nezrovnalostí). Keďže ale všetky zákonné podmienky podľa musia byť splnené súčasne, pričom ani jeden z predmetných správnych aktov MŠVVaM SR nie je pre preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného záväzný, správny súd nie je oprávnený preskúmať zákonnosť Správy z kontroly na mieste, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správy o zistenej nezrovnalosti, a preto správnu žalobcu v tejto časti podľa zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd sa pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby v predmetnom rozsahu musel oboznámiť s obsahom administratívneho spisu a tento vyhodnotiť, pričom sa jednalo o otázku súvisiacu s meritom veci a tak zásadnú, že podľa správneho súdu má byť vzhľadom na a rešpektovanie práva žalobcu na prístup k súdu (a v rámci neho práva na kvalifikované odôvodnenie súdneho rozhodnutia) predmetom posúdenia vo veci samej, nebol dôvod na vylúčenie veci v predmetnej časti na samostatné konanie a odmietnutie žaloby podľa ako neprípustnej.

98. Žalobca mal za to, že MŠVVaM SR má postavenie ďalšieho účastníka konania, a to podľa v nadväznosti na . Keďže Správu z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a Správu o zistenej nezrovnalosti nie je možné preskúmať správnym súdom podľa , MŠVVaM SR nemá postavenie ďalšieho účastníka konania pred správnym súdom. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku tejto žaloby však správny súd s MŠVVaM SR konal ako s ďalším účastníkom konania, čím MŠVVaM SR poskytol väčší rozsah procesných práv.

99. Správny súd ďalej pokladal za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok žalobcu ustáliť druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť má zásadný vplyv na procesný postup a rozhodovanie správneho súdu. Navyše, druh správnej žaloby bol medzi žalobcom a žalovaným sporný, keďže žalobca bol toho názoru, že v predmetnej veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania ( a nasl. ), pričom žalovaný tvrdil, že ide o všeobecnú správnu žalobu ( a nasl. ). Keďže však podľa správny súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu, správny súd bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania (naviac v kontexte zásady curia novit iura, lat. „súd pozná právo“) je povinný samostatne ustáliť druh predmetnej správnej žaloby žalobcu.

100. Všeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení , podľa ktorého Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh správnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh ( až j) ). Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa , ktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie a daného zákona a jednotlivé konkrétne skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené v . Aby bolo možné správnu žalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, podľa by museli a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcom rozhodovať buď o a) priestupku, b) správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z predmetných ustanovení je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny zodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie finančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov ( a ). v ustanovení používa pre postih ukladaný ako následok porušenia finančnej disciplíny pojem „odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu zodpovedného subjektu za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).“ Zákon v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne široký, pričom vo všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako

následok nesplnenia jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom význame ako ujmu v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné podobné protiprávne konanie“ teda nemožno automaticky a bez ďalšieho usudzovať, že sa vzťahuje na akýkoľvek následok za porušenie povinností ustanovených zákonom, resp. zmluvou uzatvorenou na základe zákona. Podstatné v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. odvod“) ukladá za protiprávne konanie, ktoré je podobné postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie, ktoré má represívno-preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry prijímateľa na odradenie od ďalšieho páchania skutku.

101. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná o sankčný postih trestnej povahy a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za porušenie finančnej disciplíny podľa , resp. ods. 7 , je reparácia, teda náprava nezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. v umožňuje uložiť subjektu, ktorý porušil finančnú disciplínu za stanovených podmienok pokutu, a to až do výšky 40 000,00 Eur (do 31. decembra 2020), resp. 500 000,00 Eur (od 1. januára 2021). Účel uloženia pokuty je preventívno-represívny, t. j. má odradiť subjekt, ktorý sa protiprávneho konania dopustil, od protiprávneho konania v budúcnosti a jeho potrestanie. Preskúmavanými rozhodnutiami však nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa , teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle Zmluvy, čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté.

102. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na čl. 1 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej ako „Nariadenie“), z ktorého vyplýva, že: „nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev, alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“ Z druhej hlavy tohto Nariadenia s názvom „Správne opatrenia a sankcie“ z čl. 4 bod 1 vyplýva, že je „všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy“. Podľa bodu 4 tohto článku Nariadenia „Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“ Z uvedeného vyplýva, že aj v zmysle Nariadenia sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu trestnej povahy.

103. Správny súd ďalej poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle nie je správnym trestaním, a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. januára 2021). Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. mája 2021 „zákonodarca pre prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle ) upravil v ust. tohto zákona osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takto konštruovaného postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce vo vrátení verejných prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od sankčných mechanizmov represívno - preventívnej povahy (upravených v ust. ) výlučne reparačný charakter. ... V posudzovanom prípade tak rozhodnutie vydané podľa bez tohto, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie vo veci správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení kasačný súd neposúdil ako tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom na to, že ani samotný zákon ho normatívne za správny delikt neoznačuje.“ Správny súd ďalej poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste, v zmysle ktorého

„povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“

104. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % zo sumy 180 191,69 Eur za každý, aj začatý deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa , nemožno považovať za „sankciu za iné podobné protiprávne konanie.“ Ako už bolo vyššie uvedené, pod takou sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle totiž nemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu, a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju poriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania ani v rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu podľa

105. Námietka žalobcu, že vo svojom rozhodnutí nesprávne právne kvalifikoval konanie žalobcu pod bodom 1. výroku predmetného rozhodnutia (prístroje) ako porušenie finančnej disciplíny podľa , s čím sa stotožnil aj žalovaný v jeho žalobou napadnutom rozhodnutí, je nedôvodná. Žalobca bol ďalej toho názoru, že orgány verejnej správy sa nemohli odkloniť od právnej kvalifikácie porušenia finančnej disciplíny MŠVVaM SR ako riadiaceho orgánu v Správe z kontroly na mieste, v ktorej MŠVVaM SR kvalifikovalo porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k umiestneniu prístrojov v priestoroch Sanatória podľa Orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach uviedli, že žalobca časť poskytnutého finančného príspevku v sume 180 191,69 Eur nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu podľa podmienok stanovených v čl. 14, bod 1., písm. j) VZP, keďže prístroje zakúpené z prostriedkov nenávratného finančného príspevku žalobca umiestnil v priestoroch Sanatória bez zmluvného základu (oprávnenia). Prístroje mohli byť umiestnené len na miestach realizácie Projektu, ktoré boli zmluvne dohodnuté a boli stanovené v Predmete podpory NFP (príloha č. 2 k Zmluve). Žalobca daným konaním porušil čl. 2, bod 2.4, čl. 3, bod 3.2 Zmluvy a čl. 1, bod 1. VZP, čo orgány verejnej správy posúdili ako porušenie finančnej disciplíny podľa , t. j. použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia v sume 180 191,69 Eur. Podľa porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Správny súd uvádza, že rámcom oprávnenia je v danom prípade Zmluva, ktorá stanovila podmienky používania prístrojov zakúpených z prostriedkov nenávratného finančného príspevku. Akékoľvek použitie prístrojov (teda aj ich umiestnenie v priestoroch Sanatória a ich následné užívanie v týchto priestoroch) v rozpore so Zmluvou, je konaním nad rámec oprávnenia v zmysle Rámec oprávnenia je spravidla vymedzený priamo zákonom alebo môže byť vymedzený aj zmluvne, ak sa tak stalo na základe zákona. Predmetná Zmluva, ktorá stanovila podmienky použitia poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo vzťahu k prístrojom, má svoj právny základ v ustanovení , podľa ktorého „Pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa .“ Podľa zmluva upravuje práva a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácii pomoci a podpory. V prípade, ak žalobca porušil Zmluvu tým, že prístroje umiestnil v priestoroch Sanatória, ktoré nebolo miestom realizácie

Projektu podľa Zmluvy, prostriedky nenávratného finančného príspevku vo výške 180 191,69 Eur, za ktoré boli prístroje zakúpené, boli v celej sume použité v rozpore so Zmluvou, a teda v rozpore s rámcom oprávnenia. Nenávratný finančný príspevok v sume 180 191,69 Eur bol preto žalobcom použitý neoprávnene, teda v rozpore s podmienkami, ktoré stanovovala Zmluva, čím sa žalobca dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa , pretože žalobca použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia (určeného Zmluvou), a tým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov v sume 180 191,69 Eur, t. j. v celom rozsahu poskytnutého nenávratného finančného príspevku použitého na zakúpenie prístrojov. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom v predmetom rozsahu podľa , keďže hypotéza danej skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny bola naplnená.

106. Pokiaľ žalobca tvrdil, že skutková podstata sa vzťahuje len na tie prípady, ak subjekt, ktorému boli poskytnuté verejné prostriedky, použije tieto prostriedky nad rámec výšky, t. j. nad maximálnu hranicu stanovenú v oprávnení, takejto interpretácii nemožno prisvedčiť. Formuláciu „nad rámec oprávnenia“ v predmetnej skutkovej podstate porušenia finančnej disciplíny nemožno interpretovať striktne doslovne v tom zmysle, že subjekt sa dopustí porušenia finančnej disciplíny len v prípade, ak verejné prostriedky použije vo vyššej sume, než aká bola stanovená v oprávnení. Takáto interpretácia by viedla k absurdnému záveru, pretože prijímateľ verejných prostriedkov by sa porušenia finančnej disciplíny podľa takto interpretovanej predmetnej skutkovej podstaty dopustil len v prípade, ak by mu poskytovateľ vyplatil verejné prostriedky vo väčšej sume, než aká je stanovená v oprávnení (čo by bolo pochybenie, prípadne omyl poskytovateľa), a prijímateľ by použil „nadbytok“ verejných prostriedkov. Ak ale poskytovateľ poskytne prijímateľovi verejné prostriedky vo výške, ktorá je stanovená v oprávnení, je logicky vylúčené, aby sa prijímateľ dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa takto interpretovanej skutkovej podstaty, a to bez ohľadu na to, či poskytnuté verejné prostriedky vo výške, ktorá je „pod hranicou“ stanovenou v oprávnení, prijímateľ použije oprávnene alebo nie. Takýto záver nepochybne nezodpovedá vôli zákonodarcu, keďže účelom dodržiavania finančnej disciplíny je zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť použitia verejných prostriedkov, čo je naplnené ich použitím v súlade s oprávnením. V prípade poskytovania nenávratného finančného príspevku z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ide o poskytovanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok, a práve preto musí proces ich poskytovania zodpovedať všetkým zákonným pravidlám a postupom a v prípade, že postup alebo podmienky pre ich poskytovanie neboli dodržané, musia byť do verejných rozpočtov vrátené. Formuláciu „nad rámec“ oprávnenia je preto potrebné interpretovať ako „mimo rámca“ oprávnenia, t. j. použitie verejných prostriedkov inak, než stanovuje rámec oprávnenia. Inak povedané, rámec oprávnenia pre žalobcu predstavoval povinnosť použiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok na oprávnené výdavky, t. j. výdavky v súlade s podmienkami Zmluvy, nie maximálnu (v Zmluve číselne vyjadrenú) výšku nenávratného finančného príspevku, ako to účelovo vykladá žalobca v správnej žalobe. Keďže žalobca použil nenávratný finančný prostriedok na zakúpenie prístrojov v sume 180 191,69 Eur, pričom tieto prístroje neumiestnil na miesto realizácie Projektu v zmysle Zmluvy, ale na iné miesto, ktoré nebolo stanovené v Zmluve (oprávnení), žalobca ich použil inak, než stanovuje rámec oprávnenia, a to v celej ich sume. K vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov tak došlo práve vo výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku, keďže tento bol žalobcom použitý neoprávnene, t. j. nad rámec oprávnenia staveného Zmluvou.

107. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy mali posúdiť porušenie finančnej disciplíny žalobcom podľa skutkovej podstaty v 31 ods. 1 písm. n) , v zmysle ktorej je porušením finančnej disciplíny porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, nakoľko podľa žalobcu táto skutková podstata má ako lex specialis prednosť pred skutkovou podstatou porušenia finančnej disciplíny podľa , správny súd túto námietku neuznal za dôvodnú. Žalobca vyjadril len svoj nesúhlas s právnym posúdením porušenia finančnej disciplíny orgánmi verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach a svoje vlastné právne hodnotenie veci, čo však samo o sebe nie je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí správnym súdom. Orgány verejnej správy posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k použitiu nenávratného finančného príspevku na zakúpenie prístrojov tak, že žalobca sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa a svoje posúdenie logicky a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správny súd, ako je uvedené vyššie, nepovažoval právne posúdenie orgánmi verejnej správy za nesprávne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom, resp.

obsahom administratívnych spisov. Správny súd však na doplnenie uvádza, že zo znenia skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa (na rozdiel od skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa ) vyplýva, že sa týka prípadov, keď nedochádza k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, teda poskytnuté finančné prostriedky aj napriek porušeniu pravidiel a podmienok, za ktorých boli poskytnuté, prijímateľ čerpal v zásade oprávnene, t. j. v súlade s rámcom stanoveným zákonom alebo zmluvou uzatvorenou s poskytovateľom na základe zákona, pričom porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je menej závažného charakteru vo vzťahu k účelu dodržiavania finančnej disciplíny ( a ), čo odôvodňuje ponechanie poskytnutých verejných prostriedkov prijímateľovi, a čo sa prejavuje v tom, že zákon nespája s danou skutkovou podstatou porušenia finančnej disciplíny uloženie sankcie v podobe odvodu finančných prostriedkov.

108. Námietka žalobcu, že orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach neuviedli, z akých dôvodov sa odchýlili od právneho hodnotenia porušenia finančnej disciplíny Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky v Protokole NKÚ a MŠVVaM SR v Správe z kontroly na mieste a v Správe o zistenej nezrovnalosti, je nedôvodná. Ako správny súd uviedol vyššie v tomto rozsudku, a žalovaný posudzovali v konaní o porušení finančnej disciplíny konanie žalobcu samostatne, pričom orgány verejnej správy neboli viazané Protokolom NKÚ, Správou z kontroly na mieste, Správou o zistenej nezrovnalosti a ani v nich uvedenými skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou, keďže zákon im takúto povinnosť neukladá. a žalovaný vykonali vlastné zisťovanie skutkového stavu, pričom jednotlivé dôkazy posúdili podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Protokol NKÚ, Správa z kontroly na mieste a Správa o zistenej nezrovnalosti boli len súčasťou podkladov rozhodnutia a orgány verejnej správy neboli povinné svoje závery vyvodzovať z obsahu daných správnych aktov, a teda neboli ani povinné vo svojich rozhodnutiach uviesť argumentáciu, prečo porušenie finančnej disciplíny žalobcom posúdili inak. Tvrdenie žalobcu, že tak urobiť mali, je len vyjadrením jeho vlastného názoru a hodnotenia postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy, čo neodôvodňuje zrušenie napadnutých rozhodní pre ich tvrdenú nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v tomto ohľade.

109. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak mal byť opis zistených nedostatkov, ako aj označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli konaním žalobcu porušené, stanovené odlišne ako v Správe o zistenej nezrovnalosti, bolo povinnosťou „orgánu verejnej správy“ v súlade s pred vydaním rozhodnutia zabezpečiť aktualizáciu Správy o zistenej nezrovnalosti, k čomu nedošlo, z uvedeného tvrdenia žalobcu nevyplýva, aký vplyv mali tvrdené skutočnosti na práva a právom chránené záujmy žalobcu, resp. na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať.

110. Námietka žalobcu, že orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach vo vzťahu k sankcionovaniu konania žalobcu, ktoré je špecifikované pod bodom 2. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (využitie analýz), neuviedli ich úvahu ohľadom aplikácie prechodného ustanovenia , je dôvodná. vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca vo vzťahu k časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku v sume 334 492,35 Eur, ktorú použil na analýzy, svojím konaním porušil finančnú disciplínu podľa Podľa bol žalobca povinný odviesť finančné prostriedky v sume 334 492,35 Eur, t. j. vo výške porušenia finančnej disciplíny, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Rovnaký záver skonštatoval v žalobou napadnutom rozhodnutí aj žalovaný a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2015 nebolo možné pre porušenie finančnej disciplíny podľa , t. j. pre nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov, uložiť prijímateľovi finančných prostriedkov povinnosť odvodu týchto prostriedkov. Možnosť uloženia odvodu pre porušenie finančnej disciplíny podľa danej skutkovej podstaty bola v zavedená až novelou vykonanou s účinnosťou od 1. januára 2016. Podľa prechodného ustanovenia k predmetnej zmene právnej úpravy v 37i „Za porušenie finančnej disciplíny podľa pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky

a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, sa uloží sankcia podľa ; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia podľa v znení účinnom od 1. januára 2016.“ Podľa druhá veta v znení účinnom do 31. decembra 2020 mohol Úrad vládneho auditu za nesplnenie povinností ustanovených v a a uložiť pokutu až do výšky 40 000, Eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa . Keďže k vytýkanému porušeniu finančnej disciplíny žalobcom došlo pred 1. januárom 2016, orgány verejnej správy boli podľa citovaného ustanovenia povinné vyhodnotiť, či je pre žalobcu uloženie odvodu finančných prostriedkov podľa účinného od 1. januára 2016 výhodnejšie ako uloženie pokuty podľa daného zákona. Orgány verejnej správy tak mohli žalobcovi za vytýkané porušenie finančnej disciplíny vo vzťahu k využitiu analýz uložiť povinnosť odvodu finančných prostriedkov podľa účinného od 1. januára 2016 jedine v prípade, ak by vyhodnotili, že odvod finančných prostriedkov bude pre žalobcu priaznivejší ako pokuta podľa daného zákona. Takáto úvaha tak v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného, absentuje. Keďže oba orgány verejnej správy neodôvodnili svoje rozhodnutia vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia , zaťažili obe správnou žalobou napadnuté rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa .

111. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie sankcionovania konania žalobcu orgánmi verejnej správy, ktoré je špecifikované pod bodom 2. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa (využitie analýz), správny súd nemôže posúdiť správnosť právneho posúdenia orgánov verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach v tomto ohľade, a to vzhľadom na absenciu relevantnej úvahy orgánov verejnej správy ako je uvedené v predchádzajúcom odseku. Žalovaný síce uviedol svoju úvahu vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17. júna 2022 a následne aj v duplike zo dňa 18. augusta 2022, avšak správny súd na túto úvahu nemôže prihliadať, keďže nie je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2023 je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené správny súd nemôže hodnotiť správnosť predmetnej úvahy žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe a v duplike.

112. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú založené na nesprávnom závere o porušení , ktorého sa mal žalobca dopustiť konaním bližšie popísaným pod bodom 1. a 2. výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v súvislosti s umiestnením a využitím prístrojov a využitím analýz, pričom žalobca tvrdil, že použil nenávratný finančný príspevok plne v súlade s určeným účelom podľa Zmluvy, je len všeobecná a predstavuje vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu s napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy. Takto všeobecne formulovaná námietka bez toho, aby žalobca uviedol, v čom konkrétne sú napadnuté rozhodnutia nezákonné a aký to má vplyv na jeho práva a právom chránené záujmy, správnemu súdu neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd opätovne dáva do pozornosti žalobcu, že nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať.

113. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, keď orgány verejnej správy nezohľadnili vo vzťahu k prístrojom a k využitiu analýz skutkové okolnosti uvádzané žalobcom, správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že umiestnením prístrojov v priestoroch Sanatória naplnil účel Zmluvy, keďže Sanatórium bolo podľa Zmluvy o praktickej výučbe výučbovým zariadením žalobcu a prebiehal v ňom výskum, ktorého výsledky boli publikované, čím žalobca naplnil merateľné ukazovatele v Zmysle zmluvy na 100%, čo však orgány verejnej správy nezohľadnili, rovnako ani to, že príčinou umiestnenia prístrojov priestoroch Sanatória bola skutočnosť, že priestory UVP neboli v čase dodávky prístrojov skolaudované. Vo vzťahu k využitiu analýz žalobca tvrdil, že analýzy využil v súlade so Zmluvou, došlo k vytvoreniu organizačných štruktúr pre potreby vedeckého manažmentu MediParku, bolo vytvorené združenie bez právnej subjektivity „MediPark,“ analýzy predpokladali ich implementáciu počas obdobia nasledujúcich rokov udržateľnosti Projektu a ďalšie skutkové okolnosti. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že nie je skutkovým súdom a nie je oprávnený zisťovať skutkový stav namiesto orgánu verejnej správy a ani skutkový stav zistený orgánom verejnej správy

dopĺňať alebo modifikovať. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd podľa vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimky stanovuje v , pričom tieto nie sú dané v prípade všeobecnej správnej žaloby, akou je aj správna žaloba žalobcu. Správny súd posudzuje len to, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je dostatočné pre rozhodnutie vo veci a či je zrozumiteľné a v súlade so zásadami logického uvažovania. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie orgánov verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach je dostatočné pre vyvodenie záveru, že žalobca sa konaním v súvislosti s umiestnením prístrojov a využitím analýz dopustil porušenia finančnej disciplíny, keďže žalobca nedodržal podmienky v zmysle Zmluvy, ktoré orgány verenej správy vo svojich rozhodnutiach riadne identifikovali a konkretizovali. vo svojom rozhodnutí uviedol relevantné skutkové okolnosti vo vzťahu k umiestneniu prístrojov v priestoroch Sanatória a využitiu analýz, dostatočne určito popísal konanie žalobcu porušujúce finančnú disciplínu, rovnako uviedol aj konkrétne ustanovenia Zmluvy, ktoré žalobca svojím konaním porušil (podmienky stanovené v čl. 14, bod 1., písm. j) VZP), čím žalobca porušil ustanovenie zákona v spojení s čl. 2, bod 2.4, čl. 3, bod 3.2 Zmluvy a čl. 1, bod 1. VZP. Žalovaný odôvodnenie orgánu verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí doplnil a ďalej rozviedol, pričom sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ žalobca tvrdil v správnej žalobe opak, t. j. že napadnuté rozhodnutia nevymedzujú, aké povinnosti mal žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného prostriedku porušiť, z čoho tieto povinnosti vyplývali a akým konkrétnym konaním došlo k ich porušeniu, jeho tvrdenia sú v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Nesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutí orgánov verejnej správy a jeho subjektívne presvedčenie o správnosti svojho postupu nespôsobuje ich nezákonnosť. Správny súd považuje odôvodnenie oboch orgánov verejnej správy vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam a konaniu žalobcu porušujúcemu finančnú disciplínu za dostatočné, v súlade so zásadami formálnej logiky a v podrobnostiach na predmetné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného odkazuje.

114. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy mali za účelom dôkladného zistenia skutkového stavu nariadiť vo veci ústne pojednávanie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Orgány verejnej správy vedú dokazovanie samostatne, pričom nie sú viazané návrhmi účastníka konania. Účastník konania nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok. Pokiaľ procesný predpis nariadenie ústneho pojednávania orgánu verejnej správy výslovne neukladá, orgán verejnej správy tak urobiť nemusí, ak si to okolnosti veci nevyžadujú a skutkový stav môže zistiť v dostatočnom rozsahu pre posúdenie veci aj bez nariadenia ústneho pojednávania. Podľa správneho súdu povaha tejto veci nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala, pričom nariadenie ústneho pojednávania nebolo odôvodnené ani charakterom administratívneho konania a v ňom vydaných rozhodnutí, pretože nešlo o rozhodovanie v správnom trestaní. Navyše, žalobca bol tak orgánom verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaným, vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom žalobca nebol nijako obmedzený v možnosti predkladania svojich vyjadrení k veci a rovnako mohol doplniť podklady rozhodnutia dôkazmi podľa vlastného uváženia.

115. Námietka žalobcu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje konkrétny a nezameniteľný popis skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, najmä pokiaľ ide o miesto, čas a spôsob jeho spáchania, nie je dôvodná. Ako už správny súd vyššie uviedol, rozhodnutiami orgánov verejnej správy nedošlo k potrestaniu žalobcu, keďže mu nebola uložená sankcia trestného charakteru a nejednalo sa o administratívne trestanie, v ktorom sa kladú zvýšené nároky na výrokovú časť rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výrokové časti oboch napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy spĺňajú kritériá vyžadované v citovanom ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keďže obsahujú tak rozhodnutie vo veci samej, ako aj ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Napriek tomu, že sa nejedná o správne trestanie žalobcu, výrokové časti oboch napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy obsahujú popis skutku žalobcu, ktorým došlo k porušeniu finančnej disciplíny, s následným uložením odvodu finančných prostriedkov, a to s dostatočne podrobnou špecifikáciou a individualizáciou, ktorá vylučuje zameniteľnosť s iným skutkom, v dôsledku čoho nie je možné opakované uloženie sankcie za ten istý skutok, ďalej ustanovenia zákona

č. a Zmluvy, ktoré boli žalobcom porušené, výroky oboch napadnutých rozhodnutí ďalej obsahujú aj výšku neoprávnene použitých finančných prostriedkov na Projekt a lehotu na vrátenie finančných prostriedkov s uvedeným platobných údajov.

116. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v konaní boli porušené základné práva žalobcu na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Keďže konanie vedené orgánom verejnej správy prvého stupňa a žalovaným proti žalobcovi vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcu nebolo správnym trestaním a žalobca nebol napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy potrestaný, na konanie sa nevzťahujú záruky podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dohovor nie je aplikovateľný na rozhodovanie orgánov verejnej správy, ak administratívne konanie nemá trestný charakter (Rozsudky Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Jussila proti Fínsku z 23. novembra 2006, č. 73053/01 alebo Ferrazzini proti Taliansku z 12. júla 2001, č. 44759/98, Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 8. júna 1976 vo veci Engel a ďalší proti Holandsku). Konanie o uložení odvodu za porušenie finančnej disciplíny nie je svojou povahou konaním o trestnom obvinení v zmysle čl. 6 Dohovoru, a to s ohľadom na špeciálny subjekt tohto konania, ktorým je prijímateľ podpory z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a najmä na reparačnú povahu sankcie (odvodu), ktorej účelom je predovšetkým odobrať prijímateľovi časť poskytnutého nenávratného finančného príspevku v rozsahu jeho neoprávneného použitia. Orgány verejnej správy neboli povinné vyhodnocovať ani otázku zavinenia žalobcu, keďže skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny uvedené v nepredpokladajú zavinenie prijímateľa finančných prostriedkov z verejných zdrojov a sú postavené na objektívnej zodpovednosti.

117. Námietka žalobcu, že finančný postih žalobcu podľa napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy je neprimeraný a napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore s princípom primeranosti a princípom legality, je nedôvodná. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne konštatoval, že napadnuté rozhodnutia sú nesprávne, keďže finančný postih žalobca považuje za neprimeraný, neúmerný miere závažnosti vytýkaných porušení, napadnuté rozhodnutia vybočili z „ústavných hľadísk legality a primeranosti sledovaného účelu,“ orgány verejnej správy neposudzovali výšku „finančnej korekcie“ a nevysporiadali sa s otázkou jej zákonnosti a primeranosti. Žalobca však nešpecifikoval, v čom konkrétne sú napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy v rozpore so zákonom a ktoré ustanovenia zákona orgány verejnej správy svojím rozhodovaním porušili. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti sám vyhľadávať a za žalobcu dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne žalobcom uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad, a už vôbec nie postupovať pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. Je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. s poukazom na Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. 91 členským štátom o správnych sankciách z 13. februára 1991 (a aj ďalšie rozhodnutia súdov na viacerých miestach žaloby) bez toho, aby konkretizoval, ako sú závery uvedené v danom rozhodnutí aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, takéto poukázanie je podľa správneho súdu bezpredmetné. V správnej žalobe chýba konkretizácia dopadov záverov odkazovaných súdnych rozhodnutí na zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Nepostačovalo tak na dané rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá zďaleka nespĺňajú. Správny súd však pre úplnosť uvádza, že sankcie za porušenie finančnej disciplíny sú stanovené v pre jednotlivé skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny, pričom v prípade, ak sa za dané porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona ukladá sankcia v podobe odvodu finančných prostriedkov, orgán verejnej správy nemá možnosť povinnosť odvodu finančných prostriedkov neuložiť a ani meniť výšku odvodu a túto stanovovať podľa svojej úvahy pri zohľadnení akýchkoľvek okolností prípadu, keďže výška odvodu je daná sumou poskytnutého finančného príspevku, resp. jeho časti, vo vzťahu ku ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Keďže orgán verejnej správy neuplatňuje pri ukladaní odvodu finančných prostriedkov správnu úvahu a nestanovuje sám jeho výšku, nie je povinný v rozhodnutí ani uvádzať argumentáciu ohľadom primeranosti odvodu,

individuálnych okolností závažnosti konania prijímateľa finančného príspevku pri porušení finančnej disciplíny, následkov porušenia finančnej disciplíny a dopadov na verejné financie.

118. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného uvádzajú celkovú sumu finančných prostriedkov k vráteniu v sume 514 684,04 Eur, pričom v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a Správe o zistenej nezrovnalosti je výška neoprávnených výdavkov uvádzaná v sume 514 686,89 Eur, čo má podľa žalobcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, je nedôvodná. Ako už správny súd uviedol, Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov nie sú záväznými podkladmi pre rozhodovanie orgánov verejnej správy a tieto neboli povinné zohľadňovať výšku neoprávnených výdavkov podľa predmetných správnych aktov MŠVVaM SR. a žalovaný viedli samostatné konanie o porušení finančnej disciplíny, vykonali vlastné dokazovanie a zisťovanie skutkového stavu a rozhodli tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutých rozhodnutí.

119. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o uplynutí lehoty na uloženie sankcie. Podľa odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Argumentácia žalobcu, že riadiaci orgán o dodaní prístrojov v mieste sídla Sanatória vedel najneskôr v r. 2015 a taktiež musel mať najneskôr k 31. decembra 2015 vedomosť o skutočnosti, že analýzy v čase realizácie Projektu budú môcť byť využité len v obmedzenej miere, a teda najneskôr k 31. decembru 2020 nebolo možné viesť voči žalobcovi konanie o porušenie finančnej disciplíny a rozhodnúť o uložení odvodu finančných prostriedkov podľa a , nemá oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Podľa predmetného ustanovenia je počiatok plynutia päťročnej lehoty na uloženie odvodu za porušenie finančnej disciplíny viazaný na „deň preukázaného zistenia porušenia disciplíny“ a nie na čas, kedy sa riadiaci orgán dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že mohlo dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny, ako sa žalobca mylne domnieva. K zisteniu porušenia finančnej disciplíny žalobcom došlo kontrolou na mieste podľa a nasl. vykonanou MŠVVaM SR u žalobcu v dňoch 27. a 28 januára 2020. Podľa o kontrolných zisteniach kontroly na mieste riadiaci orgán vypracuje správu (v danom prípade Správu z kontroly na mieste), ktorá podľa obsahuje závery kontroly na mieste, opis zistených nedostatkov, označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa porušili, dokladov a písomností preukazujúcich zistené nedostatky. K preukázanému zisteniu porušenia finančnej disciplíny na účely došlo predmetnou kontrolou na mieste, pričom zistenia z nej sú uvedené v Správe z kontroly na mieste zo dňa 2. marca 2020. Subjektívna lehota päť rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny na uloženie odvodu žalobcovi tak začala plynúť od 3. marca 2020 ( Správneho poriadku). Konanie o porušení finančnej disciplíny a uložení odvodu žalobcovi bolo začaté dňa 22. septembra 2021, uložil žalobcovi povinnosť odvodu finančných prostriedkov napadnutým rozhodnutím zo dňa 16. novembra 2021, pričom žalovaný následne toto rozhodnutie potvrdil svojím rozhodnutím zo dňa 2. marca 2022. Z uvedeného je teda zrejmé, že lehota na uloženie odvodu podľa bola dodržaná. Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. novembra 2023, podľa ktorého je rozhodným dňom pre začatie plynutia lehoty podľa deň, v ktorom bol vykonaný „výstup z administratívnej kontroly, z ktorého je zrejmé, aké predpisy boli porušené a akým konaním prijímateľa.“ Pokiaľ žalobca tiež poukázal, že je potrebné vykladať v kontexte s Nariadením, ktoré v čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že premlčacia doba pre možnosť vymáhania poskytnutého nenávratného finančného príspevku je štvorročná a začína plynúť od spáchania nezrovnalosti, pričom nezrovnalosťou sa rozumie „porušenie práva,“ správny súd uvádza, že ustanovenie nie je v rozpore s Nariadením, keďže podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Nariadenia, ktoré žalobca v správnej žalobe opomína, si členské štáty „zachovávajú možnosť uplatňovať dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.“ Zákonodarca preto mohol stanoviť takú úpravu, aká je obsiahnutá v ustanovení bez toho, aby toto ustanovenie bolo v rozpore s právom Európskej únie.

120. Správny súd nemohol zohľadniť námietku žalobcu týkajúcu sa postupu MŠVVaM SR ako riadiaceho orgánu v rámci výkonu kontroly na mieste v dňoch 27. a 28. januára 2020, keďže, ako bolo uvedené

vyššie, predmetom súdneho prieskumu nie sú Správa z kontroly na mieste, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a ani Správa o zistenej nezrovnalosti, nakoľko tieto nie sú opatreniami orgánu verejnej správy preskúmateľné v konaní pred správnym súdom podľa , a teda správny súd nemohol preskúmať ani postup MŠVVaM SR, v rámci ktorého boli predmetné správne akty vydané.

121. Keďže predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, správny súd nemohol pristúpiť k sankčnej moderácii v zmysle návrhu žalobcu, keďže v konaní o všeobecne správnej žalobe, akou je správna žaloba žalobcu, vykonanie sankčnej moderácie nie je možné navrhnúť. Správny súd preto správnu žalobu v časti návrhu na sankčnú moderáciu zamietol.

122. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je v časti týkajúcej sa námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia pri ukladaní sankcie za porušenie finančnej disciplíny žalobcom dôvodná, a preto Rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/004688/2022-243/1144 zo dňa 2. marca 2022 a Rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen č. 16/10924/21/040 zo dňa 16. novembra 2021 zrušil podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

123. opätovne rozhodne vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcom, pričom sa dôsledne vysporiada, okrem iného, s aplikáciou prechodného ustanovenia a rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahovalo úvahu orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom uloženia sankcie žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny podľa Právnym názorom správneho súdu je v ďalšom konaní viazaný ( ).

124. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol úspešný v časti správnej žaloby, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a podľa aj rozhodnutia orgánu verejnej správy. V časti správnej žaloby, ktorou sa domáhal zrušenia 1. Správy z kontroly na mieste, 2. Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a 3. Správy o zistenej nezrovnalosti žalobca nebol úspešný. Keďže pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 1:3, správny súd priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 25% s tým, že žalovaný je povinný ich nahradiť žalobcovi v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

125. Podľa prvá veta ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Keďže správny súd ďalšiemu účastníkovi neuložil v konaní žiadnu povinnosť, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. 126. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

POUČENIE :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.