Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/214/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1. I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Žilina, Mudroňa 1101/5, IČO: 42 350 026, 2. R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o zaplatenie 5.362,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. marca 2019 č. k. -68 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej v 1. rade sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti kapitalizovaných úrokov v sume 357,56 eura zastavil. Súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a , , , , , , , až 4, , , , , , , , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zistil, že dňa 30. 12. 2014 uzatvoril žalobca so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom zmluvu o úvere „lepšia splátka“ č. 5680944785, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 5.700 eur, pričom výška úrokovej sadzby bola stanovená na 19,80%, výška RPMN 21,70%, priemerná RPMN 18,66%. Celková čiastka k úhrade predstavovala sumu 8.960,48 eura s tým, že boli dohodnuté splátky vo výške 162,70 eura mesačne v počte 60 splátok (9.762 eura), dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 25. 01. 2016 a dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci. Dátum končenej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 25. 12. 2019. Listom zo dňa 29. 01. 2016 žalobca upozornil žalovaných a vyzval ich na splatenie dlžnej časti úveru, s poukazom na ustanovenie boli upozornení, že ku dňu 28. 01. 2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 708,75 eura. Tiež boli upozornení, že v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť stanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným. Z

dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými tým, že prestali uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, pristúpil žalobca k predčasnému splateniu úveru a to listom zo dňa 24. 02. 2016 s dátumom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k 24. 02. 2016 s vyčíslením dlžnej sumy 5.738,96 eura, ktorá pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.511,55 eura, úrokov vo výške 222,76 eura, poplatkov za upomienky 4,65 eura. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30. 11. 2018 vyplýva, že žalovaní uhrádzali splátky, a to v celkovej výške 2.566,58 eura. Vzhľadom na to, že žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej zobral žalobu späť v časti, čo do zaplatenia sumy 357,56 eura s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti zastavil. Z dokazovania vyplýva, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, i keď bola uzatvorená podľa . Nakoľko vo veci bola vznesená námietka premlčania, súd sa najskôr zaoberal jej dôvodnosťou a na posúdenie premlčania bolo potrebné použiť ustanovenia , pretože je to v prospech spotrebiteľa, keď premlčacia doba podľa je kratšia ako podľa . Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Z ustanovenia vyplýva, že právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je ustanovená osobitná premlčacia doba, platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Z ustanovenia vyplýva, že dohoda medzi veriteľom a dlžníkom urobená na základe o splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa samostatne. Ustanovenie umožňuje veriteľovi a dlžníkovi dohodnúť, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanými uzatvoril dňa 30. 12. 2014 zmluvu o úvere „lepšia splátka“ č. 5680944785, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 5.700 eur, pričom výška úrokovej sadzby bola stanovená na 19,80%, výška RPMN 21,70%, priemerná RPMN 18,66%. Celková čiastka k úhrade predstavovala sumu 8.960,48 eura s tým, že boli dohodnuté splátky vo výške 162,70 eura mesačne v počte 60 splátok (9.762 eura), dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 25. 01. 2016 a dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 25. 12. 2019. Listom zo dňa 29. 01. 2016 žalobca upozornil žalovaných a vyzval ich na splatenie dlžnej časti úveru, s poukazom na ustanovenie boli upozornení, že ku dňu 28. 01. 2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 708,75 eura. Tiež boli upozornení, že v prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie a vyhlásiť úver predčasne splatným. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými tým, že prestali uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, pristúpil žalobca k predčasnému splateniu úveru, a to listom zo dňa 24. 02. 2016 s dátumom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru k 24. 02. 2016 s vyčíslením dlžnej sumy 5.738,96 eura, ktorá pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 5.511,55 eura, úrokov vo výške 222,76 eura a poplatkov za upomienky 4,65 eura. V danom prípade žalobca listom zo dňa 24. 02. 2016 vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú v celom rozsahu k 24. 02. 2016. Ako vyplýva z tohto listu, došlo k tomu v dôsledku omeškania žalovaných v zmysle v spojení s . Podľa k zosplatneniu dlhu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky. Pri dodržaní doby troch mesiacov je potom zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť, vzhľadom na ustanovenie najneskôr v novembri 2015 a vzhľadom na dátum splatnosti splátok k 25. dňu v mesiaci začala plynúť premlčacia doba dňom 25. 11. 2015 a uplynula (pondelok) 26. 11. 2018, pričom žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 07. 12. 2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej v . Preto súd, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , , , , a pretože žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní podstatnejší úspech, a to aj vzhľadom na to, že čiastočne žalobca zobral žalobu späť dôsledkom ich plnenia, priznal im súd náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výroku II. a výroku III. napadnutého rozsudku, odôvodniac ho tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie o premlčaní, nakoľko podľa začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru. Vyhlásenie predčasnej

splatnosti predstavuje zmenu záväzku, čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka celého úveru. Žalovaná je povinná od vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradiť celý dlh naraz. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. a to, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká. Odstúpením sa menia výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splatiť, dlžník naďalej nie je povinný splatiť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu. Výklad súdu týkajúci sa premlčania odporuje ustanoveniu , upravujúceho trojmesačnú lehotu po splatnosti splátky, preto premlčanie je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu, a nie jednotlivých splátok. Ak by mal žalobca povinnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť len do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky, musel by čakať, kým bude dlžník v omeškaní s viacerými splátkami (minimálne troma). Takýto výklad však veriteľa nadmieru znevýhodňuje. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecným ustanovením o vyhlásení predčasnej zročnosti dlhu a z tohto titulu sa vzťahuje na daný prípad aj iný výklad plynutia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo, aby súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na ustanovenie a uviedla, že žalobca svojimi argumentmi popiera dikciu ustanovenia . Ustanovenie predstavuje lex specialis voči ustanoveniu , ktoré sa vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu nepoužije. Poukázala na rozhodnutia odvolacích súdov. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil a žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedol, že sa domnieva, že zákon je potrebné vykladať v jeho kontexte, pričom výklad nesmie odporovať logike a účelu zákona. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov a uviedol, že výklad, aký prezentuje žalovaný, odporuje ustanoveniu , druhá veta, a to: ... a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Je totiž nemožné uplatniť právo zo zosplatneného úveru skôr, ako k zosplatneniu reálne dôjde. Preto ani nemožno akceptovať tak formálny výklad, ktorý by oberal veriteľa nespravodlivo o niekoľko mesiacov premlčacej doby. Veriteľ môže právo zo zosplatneného úveru uplatniť najskôr momentom zosplatnenia. A teda skutočnosť, že úver bol zosplatnený pre niektorú tomu predchádzajúcu splátku v omeškaní, nemení nič na skutočnosti začatia plynutia premlčacej doby. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje... určité napätie medzi doslovným a teleologickým, či systematickým výkladom.“

5. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že ustanovenie predstavuje lex specialis voči ustanoveniu , ktoré jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že premlčacia doba zosplatneného dlhu začína plynúť od zročnosti mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca popiera dikciu ustanovenia odkazom na judikatúru, ktorá je však v danom prípade bez právnej relevancie, nakoľko kogentné ustanovenie jasne uvádza, kedy začína plynúť premlčacia doby zosplatneného dlhu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu istinu vo výške 5.362,39 eura, dlžné úroky z istiny vo výške 1.101,13 eura, zmluvné úroky vo výške 19,80% ročne zo sumy 5.362,39 eura od 01. 12. 2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.362,39 eura od 01. 12. 2018 do zaplatenia. Podaním zo dňa 26. 02. 2019 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 357,56 eura spať. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti kapitalizovaných úrokov v sume 357,56 eura zastavil. Súd žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie v zastavujúcom výroku je už právoplatné a predmetom odvolacieho konania je zamietajúci výrok, pričom odvolacím dôvodom je nesprávne posúdenie otázky premlčania súdom prvej inštancie.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalobcu, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - posúdeniu otázky premlčania odvolací súd dodáva nasledovné.

11. Keďže v priebehu konania bola žalovanou v 1. rade vznesená námietka premlčania, súd sa správne zaoberal ňou vznesenou námietkou premlčania. V danej veci došlo k uzavretiu zmluvy o úvere vo výške 5.700 eur dňa 30. 12. 2014, pričom žalovaní v 1. a 2. rade mali poskytnutý úver zaplatiť v 60 splátkach po 162,70 eura, splatných do 25. dňa v príslušnom mesiaci a to od 25. 01. 2015 do 25. 12. 2019. Žalovaní nesplácali splátky pravidelne, preto ich žalobca dňa 29. 01. 2016 upozornil, že ku dňu 28. 01. 2016 je pohľadávka viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 708,75 eura. V prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy, žalobca je oprávnený využiť ustanovenie a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Následne výzvou zo dňa 24. 02. 2016 žalobca žalovaným oznámil, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušili ustanovenia zmluvy o úvere, stáva sa ich úverová pohľadávka k 24. 02. 2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Táto výzva bola žalovaným doručená dňa 29. 02. 2016.

12. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre premlčanie práva, keď mal za to, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 25. 11. 2015, t. j. odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu a uplynula dňa 26. 11. 2018, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 07. 12. 2018.

13. Keďže odvolací súd je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bolo jeho úlohou posúdiť správnosť začiatku plynutia premlčacej doby, a teda posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní riadne nesplácali dohodnuté splátky v zmysle uvedenej zmluvy, a preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 24. 02. 2016.

15. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia , jeho druhej vety, je zrejmé, že toto ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky.

19. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie uplatnený podanou žalobou zo dňa 07. 12. 2018 je premlčaný, čo viedlo k zamietnutiu podanej žaloby. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia druhej vety . Na rozdiel od súdu prvej inštancie však mal odvolací súd za to, že premlčacia doba v danom prípade nezačala plynúť 25. 11. 2015, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, ale dňom nasledujúcim po splatnosti nesplatenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Z obsahu spisu je pritom nesporné (výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 29. 01. 2018 a výzva na úradu dlžnej sumy z 24. 02. 2018), že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli žalovaní v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 25. 11. 2015. S touto splátkou boli žalovaní v omeškaní tri mesiace a pri aplikácii ustanovenia a , s omeškaním tejto splátky po uplynutí troch mesiacov mohol žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Potom, vychádzajúc z ustanovenia druhá veta , odvolací súd mal za to, že i keď zo spisu priamo nevyplýva, pre omeškanie ktorej splátky so zaplatením sa stala pohľadávka splatnou, trojročná premlčacia doba pre uplatnenie predčasne zosplatnenej pohľadávky žalobcu začala plynúť v zmysle druhej vety a dňa 26. 11. 2015 (nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej dňa 25. 11. 2015, s ktorou bola žalovaná pred zosplatnením pohľadávky viac ako tri mesiace v omeškaní) a uplynula dňom 26. 11. 2018. I keď sa z hľadiska počiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil (súd prvej inštancie uviedol, že začala plynúť 25. 11. 2015), na správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu uvedené nemá žiadny vplyv, čo viedlo potom odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia . Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je v súlade s jeho terajšou rozhodovacou praxou v posúdení tejto otázky, tak ako už bola vyjadrená v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalovanej v 1. rade priznal v odvolacom konaní voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. O trovách odvolacieho konania žalovaného v 2. rade vo vzťahu k žalobcovi odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2. rade síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému v 2. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).