Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-29-2019.pdf
PDF · 101.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu: A.. F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. XXX/XX, XXX XX N. E. proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19. 08. 2019 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi vydaním nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. Súčasne sa domáhal od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08. 01. 2018 podal na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a žiadal, aby správny orgán začal priestupkové konanie voči Z.. A. Č., riaditeľke M. M. B. M. K. K. N. E. a Z.. O. C., vedúcej sociálno-zdravotného úseku M. M. B. M. K. K. N. E.. Dňa 28.02.2018 doručil na Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, žiadosť o sprístupnenie informácií s nahliadnutím do spisu a umožniť robiť si kópie zo spisu vo veci oznámeného priestupku. Dňa 09.03.2018 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 07.03.2018 č. X. - N. - X. - XXXX/XXXXXX - XXX o nesprístupnení požadovaných informácií. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie. Dňa 09.04.2018 mu bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, zo dňa 28.03.2018 č. X. - C. - X. - XXXX/XXXXXX - XXX/XGM, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté, nakoľko sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom povinnej osoby. Následne podal dňa 31.10.2017 v zákonom stanovenej lehote žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 10.05. 2018, č. k. 24S/142/2017 - 43 rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti Okresného úradu Banská Bystrica Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 1Sžik/4/2018 zo dňa 30. 04. 2019 kasačnú sťažnosť Okresného úradu Banská Bystrica zamietol. Dňa 25.06.2019 sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody obrátil na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, mu bola spôsobená škoda. V tejto žiadosti požadoval titulom spôsobenej škody v podobe nemajetkovej ujmy zaplatenie sumy 1.000,- Eur. Dňa 16.08.2019 mu bola doručená odpoveď z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v ktorej mu bolo oznámené, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky má za to, že postupom správneho orgánu v uvedenej veci mu nebola spôsobená žiadna ujma, žiadny nárok na náhradu škody mu nevznikol a preto jeho žiadosť o jej priznanie neakceptuje. Ďalej žalovaný uviedol,
že pri uplatnení náhrady škody vychádzal z výsledkov vybavenia ním oznámenej priestupkovej veci v súvislosti s týraním jeho matky v zariadení pre seniorov až takým brutálnym spôsobom, že mala znaky násilia na tele. Z dôkazov zabezpečených v priestupkovom spise, je evidentné, že správne konanie bolo vedené tak, že nebol riadne zistený skutkový stav veci, v rozsahu nevyhnutnom na vecne správne rozhodnutie vo veci. K okamihu neoprávneného zásahu do jeho osobnostného práva v oblasti cti a osobnej dôstojnosti došlo v roku 2017, kedy mu bolo doručené rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií v súvislosti s týraním jeho matky, na ktorú bol citovo viazaný. Citové rozpoloženie trvalo až do doby, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím potvrdil, že správny orgán konal a rozhodol protiprávne v tak závažnej veci ako je smrť a týranie blízkej osoby, kde už nepostačuje zadosťučinenie samotným konštatovaním, že došlo k porušeniu práva. Je toho názoru, že došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých troch podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy. K žalobe žalobca pripojil rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 05. 10. 2017 č. X. - N. - X. - XXXX/XXXXXX/XXX, rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, č. X. - C. - X. - XXXX/ XXXXXX - XXX/X O. zo dňa 23. 10. 2017, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10. mája 2018, č. k. 24S/142/2017 - 43, IČS: 6017200664, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 04. 2019 pod sp. zn. 1Sžik/4/2018, odpoveď Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12. 08. 2019.
2. V doplnení žaloby, ktoré bolo súdu doručené dňa 20. 08. 2019 žalobca uviedol, že hlavná podstata spôsobenia škody nahliadnutia do spisu spočíva v tom, že odopretím jeho práva nahliadnuť do priestupkového spisu obidva úrady zasiahli do jeho emočnej oblasti v súvislosti s úmrtím jeho matky, na ktorej pitva zistila stopy násilia na tele, porušenia internej informačnej povinnosti zo strany zamestnancov Zariadenia pre seniorov vo Veľkom Krtíši v tom, že mu matka umiera, aby sa v priebehu 10 minút urýchlene dostavil a aby ju ešte mohol vidieť naposledy živú. Za akých okolností došlo k týmto skutočnostiam, chcel zistiť zo spisu pre ďalšiu jeho potrebu. To mu však zo strany správnych orgánov bolo znemožnené.
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 10. 2019 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Nemajetková ujma v peniazoch sa nahrádza až vtedy, ak iba samotné konštatovanie - porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca hodnoverne nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť záver, že práve v dôsledku odopretia jeho práva nahliadnuť do spisu došlo k zásahu do jeho emočnej oblasti. Len subjektívne pocity poškodenej osoby nie sú spôsobilé na konštatovanie vzniku nemajetkovej ujmy, ak nie sú dostatočne preukázané. Tiež nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Dôkazné bremeno je v tomto prípade výlučne na žalobcovi.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 12. 2019 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že náhradu škody žiada z toho dôvodu, že ako poškodený bol šikanovaný štátnymi orgánmi, odmietaním predloženia administratívneho spisu v tak citlivej, emočnej oblasti ako je úmrtie jeho matky, ktorej pitvou bolo zistené, že má stopy násilia na tele. Opodstatnená právna šikana spojená so stavom právnej neistoty vo veci samej trvala skoro jeden a pol roka. Odopretím prístupu do priestupkového spisu orgány verejnej moci hrubo a bezprecedentne zasiahli do jeho emočnej oblasti v súvislosti s úmrtím jeho matky. Tým mu spôsobili nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatňuje v peniazoch.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 12. 2019 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že žalovaný dňa 02. 07. 2019 umožnil žalobcovi nahliadnuť do predmetného priestupkového spisu, preto prípadná ujma, ak bola žalobcovi spôsobená, bola týmto uspokojená. K vyjadreniu predložil úradný záznam Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 02. 07. 2019, rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, č. k. X. - N. - X. - XXXX/XXXXXX zo dňa 02. 07. 2019 o vyhovení žiadosti o sprístupnenie informácií zápisom v spise.
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09. 01. 2020. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania sporové strany. Dôkaz výsluchom sporových strán súd nevykonal, nakoľko takýto návrh na vykonania dôkazu v zmysle § 195 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) nebol podaný.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
9. Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2017, č. X. - N. - X. - XXXX/XXXXXX-XXX rozhodol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, požadované informácie žiadateľovi (žalobcovi) uvedené v žiadosti, týkajúce sa nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia zhotoviť si kópie zo spisu vo veci priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení - obvinená Z.. O. C., vedúca sociálno - zdravotného úseku M. M. B. M. K. K. N. E. a obvinená Z.. A. Č., riaditeľka M. M. B. M. K.F. K. N. E., nesprístupní. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 23.10.2017 č. X. - C. - X.
- XXXX/XXXXXX - XXX/X O., odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy, potvrdil. Žalobca s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica nebol spokojný a preto v zákonnej lehote podal na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonností rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/142/2017 - 43, IČS: 6017200664, zo dňa 10. mája 2018, rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, č. X. - C. - X. - XXXX/XXXXXX - XXX/X O., zo dňa 23.10. 2017, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd skonštatoval, že dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, podal v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžik/4/2018, zo dňa 10.04.2019, ktorým kasačnú sťažnosť zamietol. So žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.06.2019 si žalobca na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky uplatnil titulom zrušeného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- Eur. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 12. 08. 2019 žalobcovi oznámilo, že postupom správneho orgánu v uvedenej veci mu nebola spôsobená žiadna ujma a žiadny nárok na náhradu škody mu nevznikol, preto jeho žiadosť o jej priznanie neakceptujú. Z uvedeného dôvodu preto žalobca podal predmetnú žalobu. Okresný úrad Veľký Krtíš rozhodnutím o vyhovení žiadosti o sprístupnenie informácií zápisom v spise, rozhodnutím X. - N. - X. - XXXX/XXXXXX zo dňa 02. 07. 2019, vyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nahliadnutím do priestupkového spisu X. - N. - X. - XXXXX/XXXXXX zo dňa 19. 08. 2017 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a súčasne mu umožnil si robiť kópie z vyššie uvedeného priestupkového spisu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje úradný záznam Okresného úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 02. 07. 2019. Žalobca do predmetného spisu nahliadol a vyhotovil z neho fotokópie listín v ňom sa nachádzajúcich.
10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.); štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
11. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z.; vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.; ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1.
16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.; v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
17. Podľa § 137 písm. c) CSP; žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Konanie o priestupkoch je vo svojej podstate osobitným druhom správneho konania. Správny orgán v konaní o priestupku primárne musí vychádzať z procesných ustanovení zákona o priestupkoch a tam, kde osobitná procesná úprava chýba, využijú sa podporne príslušné ustanovenia zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“). S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko nezákonné rozhodnutie bolo vydané v konaní na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní (§ 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). 19. Súd sa tiež zaoberal tým, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu v predmetnom spore. Žalobca v žalobe označil za žalovaného Slovenskú republiku s tým, že oprávneným za ňu konať je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nemajetková ujma mala vzniknúť tým, že žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do priestupkového spisu. Na priestupkovom úseku sa zabezpečuje výkon štátnej správy podľa zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). S poukazom na ustanovenie § 89 zákona o priestupkoch je pasívne legitimovaným v tomto spore Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko štátna správa na úseku priestupkov patrí do pôsobnosti tohto ministerstva.
20. Žalobca preukázal, že predtým ako podal žalobu na súd, podal žiadosť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím, čím splnil povinnosť ustanovenú zákonom o predbežnom prerokovaní svojho nároku na náhradu škody. Žalovaný nárok žalobcu neuspokojil ani ho neuznal, preto sa žalobca uspokojenia svojho nároku domáha na súde.
21. Pokiaľ sa žalobca domáhal, aby súd samostatným výrokom určil, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, tak súd musel žalobu v tejto časti zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko otázku, kto zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súd skúma ako predbežnú v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a preto žalobca v zmysle § 137 písm. c) nemá naliehavý právny záujem na takomto určení práva samostatným výrokom.
22. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci za podmienok stanovených zákonom bolo zavedené zákonom č. 514/2003 Z.z. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postup je nevyhnuté, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú: 1. nezákonné rozhodnutie orgánov verejne moci alebo nesprávny úradný postup, 2. existencia nemajetkovej ujmy, 3. kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. V prípade nemajetkovej ujmy musí byť navyše zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostatočné.
23. V predmetnej veci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia (rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, č. X. - C. - X. - XXXX/XXXXXX - XXX/X O., zo dňa 23.10. 2017), ktoré bolo z tohto dôvodu zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/142/2017
- 43, zo dňa 10. mája 2018. Nezákonnosť rozhodnutia potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sžik/4/2018, zo dňa 10.04.2019, ktorý v odôvodnení uviedol, že keďže žalobca oprel svoju žiadosť o zákon o slobode informácií, mala povinná osoba i žalovaný v konaní postupovať v režime tohto zákona. Pri vybavovaní žiadosti o informáciu podľa zákona o slobode informácií, je treba mať vždy na zreteli účel tohto zákona, ktorým je okrem iného umožnenie čo najširšej verejnej kontroly orgánov verejnej moci a interpretovať ho v duchu široko koncipovanej ústavnej zásady práva na informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Z nej vyplýva potreba sprístupniť každú informáciu, ktorú majú povinné osoby k dispozícií, pokiaľ tomu nebráni zákon. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu (nezákonné rozhodnutie) je daná. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáha, je však nutné preukázať. Súd mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku zrušeného nezákonného rozhodnutia. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu nezákonným rozhodnutím mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy, zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku nezákonného rozhodnutia bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych ním uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu. Samotné konštatovanie žalobcu, že v dôsledku odopretia jeho práva nahliadnuť do priestupkového spisu došlo k zásahu do jeho emočnej oblasti, bez uvedenia konkrétneho dôkazu, nemá vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu právnu relevanciu. Na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 1/2012-38 z 12. 1. 2012, v ktorom bolo vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. skonštatované, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, stíha výlučne poškodeného.“ Súd je toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu je postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcu nastali. Žalovaná dňa 02.07.2019 umožnila žalobcovi nahliadnuť do predmetného priestupkového spisu, preto ak aj nejaká ujma bola žalobcovi spôsobená, bola týmto uspokojená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd potom žalobu žalobcu zamietol aj v tejto časti.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).