Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-144-2014.pdf
PDF · 190.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/144/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: V. S., rod. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. R. XXX, C. R., štátnej občianke Slovenskej republiky, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47256371, proti žalovanému: M. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :
- poličkovú skriňu na oblečenie;
- nástennú skrinku dvojdverovú na knihy;
- písací stôl malý so zásuvkou;
- vešiakovú skriňu na oblečenie;
- obývačkový stolík oválny;
- stojan ratanový na kvety;
- ratanovú skrinku;
- komodu zo spálne;
- vešiakovú skriňu so 4-mi háčikmi;
- luster v obývačke,
všetky hnuteľné veci v hodnote 42,- eur.
II. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e :
- miešačku, oranžovej farby, 120 litrov;
- posteľ v spálni z drevotriesky + 2 nočné stolíky z drevotriesky;
- skriňu v spálni, farba buka, so zrkadlami v prednej časti a 3-mi zásuvkami;
- nábytok v obývačke z drevotriesky, bledohnedej farby, vrátane sklenených vitrín, otváracích skriniek, zásuviek a vešiakovej skrine;
- sedačku v obývačke, čalúnenú látkou, červenej farby;
- skriňu v chodbe z drevotrieska, bledohnedej farby, využívaná ako skriňa na topánky;
- sporák zn. GORENJE, bielej farby, so 4-mi horákmi a elektrickou rúrou, všetky hnuteľné veci v hodnote 260,- eur.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 689,68 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 22,76 %
V. P r i z n á v a štátu náhradu výdavkov spojených s dokazovaním proti žalobkyni v rozsahu 61,38 %.
VI. P r i z n á v a štátu náhradu výdavkov spojených s dokazovaním proti žalovanému v rozsahu 38,62 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 3.2.2014, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 7.2.2014, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctvo so žalovaným, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“). Veci bola pridelená spisová značka 14C/30/2014.
2. V žalobe navrhla vyporiadať hnuteľné veci ich prikázaním do výlučného vlastníctva stranám sporu s konkretizáciou vecí, ktoré žiadala prikázať do jej výlučného vlastníctva, a vecí, ktoré žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Zároveň žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 10.926,87 eura žalobkyni titulom vyporiadania BSM po zohľadnení investícií z prostriedkov v BSM strán sporu do oddeleného majetku vo vlastníctve žalovaného, konkrétne do rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku s parc. č. XXX v kat. úz.. H., v ktorom strany sporu za trvania manželstva bývali. Predmetnú nehnuteľnosť vlastní žalovaný spolu s jeho matkou, obaja v podiele po 1/2 z celku. O nadobudnutie spoločného majetku žalobkyňa prispievala starostlivosťou o dve maloleté deti a finančne podľa výšky je mzdy.
3. Okresný súd Trnava dňa 9.7.2014 postúpil vec Okresnému súdu Piešťany súdu ako miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci.
4. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému súdu Piešťany dňa 16.7.2014, kedy bola veci pridelená nová spisová značka: 14C/144/2014.
5. Žalovaný namietal, že nie všetky investície do domu boli investíciami z majetku v BSM strán sporu, pretože išlo o investície jeho matky ako podielovej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností. Rekonštrukciu domu financovala jeho matka, on jej prispieval len svojou prácou. Jeho matka dokázala hospodáriť s peňažnými prostriedkami, na rozdiel od žalobkyne, a matka zo svojich úspor a príjmu uhrádzala všetky náklady na rekonštrukciu, t. j. za materiál aj práce. Žalovaný od začiatku konania tvrdil, že ich BSM bolo fakticky vyporiadané, keďže masu BSM tvorili len hnuteľné veci, a každá zo strán sporu užívala veci približne v rovnakej celkovej hodnote. Preto navrhoval vyporiadanie podľa existujúceho statusu quo, teda, že každý subjekt sporu si ponechá veci, ktoré dlhodobo užíva, a to bez povinnosti vzájomnej výplaty. Pokiaľ žalobkyňa bude naďalej trvať na vyporiadaní BSM súdom, žalovaný bude mať za to, že vznik konania zapríčinila výlučne žalobkyňa. Bol presvedčený, že súd rozhodne diametrálne odlišne od žalobného návrhu, a že žalobkyňa bude neúspešná, preto zároveň navrhol súdu, aby mu priznal náhradu trov konania.
6. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s rozsudkom o rozvode manželstva subjektov sporu, predžalobnou písomnou korešpondenciou medzi stranami sporu, informatívnymi výpismi z listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX pre kat. úz. H., osvedčením o dedičstve o prejednaní dedičstva po T. N., čestnými vyhláseniami O. S., faktúrami spoločnosti Kerametal, a.s., internetovým prehľadom cien ojazdených áut zn. Renault Twingo, fotografiami hnuteľných vecí a domu, oznámeniami bánk, výpismi z účtu na meno žalovaného v Tatra banke, a.s., listinami predloženými svedkyňou O. S.Č. súdu na pojednávaní, znaleckým posudkom č. 139/2018 podaným znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ďalej výsluchmi svedkov, výsluchmi a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, ako aj ďalším spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
7. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č. k. 7C/113/2011-65 zo dňa 3.4.2012 rozviedol manželstvo strán sporu uzavreté dňa 24.5.1997. Zároveň rozhodol o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, S. a W., na čas po rozvode, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2012.
8. Z informatívnych výpisov z LV č. XXX pre kat. úz. H., obec H., okres C., zo dňa 28.5.2018 a zo dňa 5.6.2019, súd zistil, že žalovaný a O. S., rod. N., nar. XX.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako pozemok s parc. č XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 917 m2, ako rodinný dom so súp. č. XX postavený na pozemku s parc. č. XXX, obaja v podiele po 1/2 k celku. Žalovaný sa stal spoluvlastníkom titulom darovacej zmluvy zo dňa 18.8.2003, O. S. titulom dedenia na základe dedičského rozhodnutia D 1959/03, zápis jej vlastníckeho práva vykonaný pod Z 424/04 a tej istej darovacej zmluvy, ktoré je uvedená pri žalovanom. Ako titul nadobudnutia je v poznámkach uvedené aj dedičské rozhodnutie D 3007/92, Dnot 351/93 a PKV č. XXXX.
9. Z predžalobnej písomnej korešpondencie medzi stranami sporu súd zistil, že žalobkyňa dňa 29.10.2013 zaslala žalovanému návrh na vyporiadanie BSM, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 5.11.2013 s tým, že z návrhu nevyplýva jasný spôsob vyporiadania hnuteľných vecí, pretože obsahoval iba súpis vecí a investícií bez návrhu spôsobu vyporiadania, pričom žalovanému nebol jasný mechanizmus výpočtu požadovanej náhrady 10.000,- eur za úplné finančné vyporiadanie. Žalovaný poprel akékoľvek investície z BSM do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaného a jeho matky, ktoré hradila, podľa jeho vyjadrenia, iba jeho matka. Žalobkyňa listom z 15.1.2014 napísala súpis hnuteľných vecí, ich hodnotu, so špecifikáciou, ktoré z nich navrhla prikázať do výlučného vlastníctva jej a ktoré žalovanému. Opätovne žiadala, aby jej žalovaný vyplatil titulom vyporiadania BSM sumu 10.000,- Sk.
10. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Kerametal, a.s., adresovanej žalovanému, súd zistil, že na základe objednávky zo dňa 12.5.2009 vyúčtovala žalovanému solárny systém v počte 1ks, pozostávajúci z plochého podtlakového CPC kolektora a pevného úchytného systému pre 1 kolektor, v sume 709,24 eura + 19 % DPH v zodpovedajúcej výške 844,- eur vrátane PDH. Súčasťou faktúry je informácia, že tovar už bol zaplatený vopred dňa 3.6.2009.
11. Z prehľadu cien ojazdených áut zn. Renult Twingo z internetovej stránky www.autoazar.sk súd zistil, že k 19.10.2015 sa pohybovali cenové ponuky ojazdených áut tohto typu z roku výroby 1998 až 2001 v rozmedzí od 700,- eur do 1.300,- eur.
12. Z výpisov z účtu na meno žalovaného vedeného v Tatra banke, a.s. za obdobie od 1.10.2006 do 13.9.2011 súd zistil, že na predmetnom účte boli vykonávané debetné aj kreditné pohyby, vrátane výberov v hotovosti. Z debetných operácií však nie je možné priradiť konkrétne pohyby ku konkrétnym investíciám do rekonštrukcie nehnuteľnosti v Trebaticiach.
13. Z potvrdenia o odobratí tabuliek s evidenčným číslom a osvedčenia o evidencii vozidla vystaveného dňa 22.4.2015 Okresným riaditeľstvom Policajného boru SR v Trnave, Okresným dopravným inšpektorátom, súd zistil, že príslušný orgán OR PZ v Hlohovci odobral dňa 22.4.2015 z motorového vozidla zn. Renult Twingo tabuľky s evidenčným číslom aj osvedčenie o evidencii vozidla č. SB XXXXXX od žalovaného ako držiteľa vozidla. Dôvodom odobratia bolo dočasné vyradenie vozidla na žiadosť prevádzkovateľa vozidla, ktoré bolo dočasne vyradené do 21.4.2017. Z potvrdenia zo dňa 29.7.2016 o prevzatí starého vozidla vystaveného spoločnosťou Autovraky s.r.o. súd zistil, že vozidlo typu M1 RENAULT TWINGO, EVČ: C. XXXAV, roku výroby 1999, vo vlastníctve žalovaného, bolo dňa 29.7.2016 odovzdané na spracovanie za kúpnu cenu 0,01 eura. Vozidlo bolo v danom čase už vyradené z evidencie na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Hlohovci.
14. Z potvrdenia Mesta Piešťany súd zistil, že žalovaný dňa 11.2.2014 odovzdal kombinovaný sporák zn. Gorenje.
15. Z výsluchu svedkyne O. S., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní dňa 14.10.2016, súd zistil, že je matkou žalovaného a niekdajšou svokrou žalobkyne. So žalovaným má dobrý vzťah, so žalobkyňou má zlé vzťahy. Keď mala jej vnučka W. krstiny, dala (darovala) žalovanému vkladnú knižku, na ktorej bolo 100.000,- Sk. Svedkyňa bola v rozhodnom čase vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XX v H. v 1/2, ktorý spolu s ňou v 1 vlastní žalovaný. Celé nové kúrenie v dome hradila svedkyňa. Strany sporu sa do domu nasťahovali, keď ich dcéra bola prváčka, asi v roku 2005. Materiál na rekonštrukciu domu nakúpila svedkyňa, pričom pri nákupoch materiálu bol prítomný žalovaný. Hneď po smrti jej matky nakúpili polystyrén v stavebninách v Trnave, a teda zateplenie domu zaplatila ona. V obchode Atrium v Piešťanoch kúpila aj obklad na stenu ktorý sa použil na stenu so susedom. Zaplatila ústredné kúrenie,
zatepľovanie, všetky nové dvere, zaplatila aj okná, ako aj fasádu z dvora. Zaplatila aj lexan, ktorým je zakrytá chodba do dvora. Dala si urobiť novú kúpeľňu, aby ju mohla užívať sama. Strany sporu užívali pôvodnú kúpeľňu, kde sa na staré kachličky nalepili nové kachličky. Premiestnila sa WC-misa, zaplatila rebríkový radiátor v kúpeľni, ktorý mal byť použitý do jej kúpeľne, čo sa nestalo. Po zbúraní steny sa z chodby odstránila „vlnovka“, a kúpila namiesto toho lexan. Na strechu inštaloval žalovaný 2 kolektory. Prvý kúpili strany sporu asi za 600,- eur až 700,- eur a druhý za 300,- eur až -350,- eur. Strany sporu si kúpili kuchynskú linku a podlahovú krytinu z PVC. Otec žalobkyne pomáhal pri prácach, keď sa robila strecha nad kuchyňou, aj keď sa upravoval dom pri susede, robil pomocnú silu pri zatepľovaní. Je možné, že otec žalobkyne sa podieľal na prácach na lexane. Svedkyňa darovala žalovanému rotavátor, ktorý kúpila vo Veľkých Kostoľanoch. Stavebný materiál svedkyňa financovala z peňazí, ktoré zdedila po matke ako jej výlučná dedička. V roku 2004 dostala vdovský a starobný dôchodok spolu vo výške 26.000,- Sk, pričom v danom čase mala dobrý príjem aj z pracovného pomeru. V roku 2005 dostala jednorazovú odmenu. Niekedy dala žalovanému peniaze vopred, keď bolo treba kúpiť materiál, on jej pomáhal ako žene, t. j. odniesť zakúpený materiál. Stavebné práce, opravy a úpravy fyzicky vykonával samotný žalovaný. Chcela, aby aj strany sporu prispeli na chodník aspoň sumou 100,- eur, na čo žalovaný na ňu „vyskočil,“ že nemajú peniaze, lebo si kúpili nábytky, peniaze jej nedajú a nemajú. Oni pritom bežne nemali peniaze. Keď sa žalobkyňa sťahovala z domu, brala si so sebou veľa vecí, ktoré boli asi v troch skriniach. Z jednej skrine pomáhala svedkyňa nakladať žalovanému veci do 7 veľkých mechov. Veľa vecí predstavovalo detské oblečenie. Žalobkyňa si ďalej vzala so sebou taburetku, detskú postieľku, luster zo spálne, taniere, hrnce, elektroniku zo špajze, počítač, hračky, ratanové skrinky, koberec z obývačky.
16. Z listín predložených svedkyňou O. S. súdu k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 14.10.2016 súd zistil, že v roku 2005 dostala jednorazovú odmenu v sume 57.272,57 Sk, čo súd zistil z listiny označenej ako motivačný systém 2005, na ktorej bolo rukou dopísané meno pracovníčky - svedkyne. Z výplatných pások súd zistil, že za február 2007 bola svedkyni od zamestnávateľa Satro Travel, a.s. poukázaná na jej účet suma 48.640,- Sk, pričom čistá mzda bola 49.256,- Sk, z toho odmeny boli 54.523,- Sk. Za júl 2007 mala od zamestnávateľa ten istý príjem, 31.452,- Sk a odmenu 30.000,- Sk. Za február 2008 jej bola od zamestnávateľa na jej účet poukázaná suma 23.796,- Sk, z toho odmeny ostatné 28.108,- Sk. Za február 2010 mala čistý príjem zo zamestnania 1.770,84 eura, z toho odmeny 2.013,- eur. Sociálna poisťovňa jej dňa 7.6.2004 priznala vdovský dôchodok vo výške 4.312,- Sk mesačne. Doplatok k dôchodku od 24.1.2004 do 23.7.2004 bol v sume 25.835,- Sk.
17. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1959/2003, Dnot 233/2003 vydaného dňa 5.4.2004 notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou poverenou úkonmi súdneho komisára Okresným súdom Trnave na prejednanie dedičstva po poručiteľke T.G. N., rod. M., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej dňa 1.10.2003, súd zistil, že je výlučnou dedičkou bola jej dcéra, O. S., rod. N.Á., nar. XX.X.XXXX, ktorá zdedila majetok s čistou hodnotou 489.695,- Sk, vrátane rodinného domu so súp. č. XX v H. v 1, majetkových práv z kupónovej knižky v hodnote 600,- Sk a majetkového podielu v poľnohospodárskom družstve vo výške 22.369,- Sk, ako aj iné nehnuteľnosti.
18. Z výsluchu svedkyne W. S., nar. X.X.XXXX na pojednávaní dňa 14.10.2016 súd zistil, že je dcérou subjektov sporu. V čase výsluchu mala 18 rokov, bola študentkou 4. ročníka na strednej škole a bývala so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, s ktorou má dobrý vzťah. So žalovaným nemá blízky vzťah, nezaujímal sa o ňu ani za trvania manželstva jej rodičov. Keď chceli (pozn. zrejme dcéry) niekedy prísť, nemal záujem, hovoril, že dáva peniaze len na ňu. Keď sa prisťahovali do domu, mala asi 6 rokov. Svedkyňa v predmetnom dome bývala, keď sa prerábal, videla, kto ho prerábal. Rekonštrukciu financovali rodičia, lebo babka, t. j. matka žalovaného, stále rozprávala, že dom aj tak raz bude ich, že ona peniaze nemá, že si to majú prerobiť oni. Svedkyňa vedela, že všetko platili rodiča, lebo bola s nimi, keď boli kupovať materiál v obchode, nebola vtedy s nimi babka. Prerábala sa celá jej detská izba, všade bol prach, prerábali sa okná, vymieňali sa dvere. Keď si niečo objednali, prišlo auto, objednaný tovar im vyložili, a potom išli preč. Kupoval sa koberec, prerábala sa kuchyňa, robil sa sprchový kút, dával sa rebríkový radiátor. Niekedy prišiel pomôcť jej dedko, keď sa robila chodba, pri prerábaní kúpeľne aj kuchyne, kam sa dávala na podlahu nejaká guma. Otec (žalovaný) raz povedal: „Načo budeme dávať nové dvere do vnútra? Stačia staré.“ Preto ich napokon kúpila žalobkyňa. Dlaždičky kúpili rodičia, kúpili aj radiátory, ktoré osadzovali, aj bojler a WC financovali rodičia, lebo predtým tam bol iba vchod na strechu. Videla rodičov, keď išli všetko kupovať spolu, ako vyberajú kartu a svoje peniaze. Nevidela babku, že by prišla, a povedala, že im dáva peniaze. Väčšinou fyzicky platil jej otec. Dvere bola kúpiť svedkyňa
osobne iba so žalobkyňou za jej peniaze. Nábytok do detskej izby jej kúpila žalobkyňa. Počula babku, ako vravela rodičom, že si majú zafinancovať rekonštrukciu sami, keďže to raz bude aj tak ich. Všade sa kupovali okná, kupoval sa aj ďalší nábytok. Bola s otcom na Agrokomplexe v Nitre, kde sa žalovaný vtedy dohodol s majiteľom, že si zoberie a zaplatí kolektor. Bola s rodičmi pritom, ako kupovali a platili polystyrén na zateplenie, a videla, ako to platili, polystyrén im neskôr priviezla väčšia dodávka, lebo toho bolo veľa, celé auto. Rodičia mali aj auto, červený Renault Twingo, v čase, keď sa s matkou sťahovala z domu, fungovalo. Pri jednej z návštev jej otec raz povedal, že auto už nefunguje. Počas výsluchu konkretizovala aj niektoré hnuteľné veci v dome, ako skrine, posteľ, stolíky, luster, televízor, sporák.
19. Z čestných vyhlásení O. S., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 31.7.2000 a zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že je synom svedkyne O. S., a teda súčasne bratom žalovaného, ktorých pravidelne navštevuje. Bol viackrát prítomný pri rozhovoroch matky s bratom o rekonštrukciách domu, kedy mu matka aj fyzicky odovzdávala peniaze na opravu domu, pričom išlo o veľké sumy, vždy o niekoľko tisíc slovenských korún. Žalovaný bežne nemal peniaze, lebo žalobkyňa všetky peniaze minula, a potom nemal peniaze na opravu, čo povedal matke, a tá zareagovala tak, že peniaze na opravy mu dá s tým, že nech on zariadi všetko potrebné. Od žalovaného si prevzal stavebné sporenie v PSS, a. s. s cieľovou sumou 250.000,- Sk, s nasporenou hotovosťou 13.000,- Sk s tým, že ak mu bude umožnené čerpať úver, nebude od žalovaného požadovať výplatu z rodičovského domu. Ak by však žalovaný od neho žiadal vrátiť prevedenú nasporenú sumu, v takom prípade si bude nárokovať na svoj podiel z rodičovského domu.
20. Z výsluchu svedka M. O., nar. XX.X.XXXX na pojednávaní dňa 14.11.2016 súd zistil, že je otcom žalobkyne a bývalým svokrom žalovaného. S dcérou má dobrý vzťah, so žalovaným zlý. Subjekty sporu uzavreli manželstvo v roku 1997, spočiatku žili 6 rokov u tohto svedka, na adrese C. R. XXX. Za bývanie mu nič neplatili. Potom sa odsťahovali do domu so súp. č. XX S. H., ktorý vtedy vlastnila matka žalovaného a jej matka, ktorý bol v dezolátnom stave, všetko plesnivelo, museli sa meniť podlahy priamo v hale, kúrenie sa prerábalo, vysekávali sa kovové trubky, ktoré sa menili za plastové. Prerábalo za hlavne v zadnej časti domu, pri pohľade od vstupných dverí do domu, kde bývala babka žalovaného so žalobkyňou. Izba, v ktorej kedysi spával brat žalovaného s manželkou, sa taktiež prerábala. V prednej časti domu sa neprerábalo nič. V hale sa robila plávajúca podlaha, zať prerábal kúpeľňu, dával tam obkladačky, z WC v kúpeľni urobil sprchový kúta na mieste, kde bol predtým vchod na povalu, spravil WC. Svedok pomáhal meniť okno v kuchyni. Z počutia vie, že žalobkyňa musela vymeniť dvere, ktoré ona kúpila. Na týchto dverách svedok opravoval pánty. Ďalej pomáhal zatepľovať zadnú časť domu, pri výmene strešnej krytiny, pri stavbe prístrešku nad hydinu a usádzaní nových žľabov, ktoré tam celé roky vôbec neboli, v dôsledku čoho bol zvlhnutý celý dom. Pomáhal pri betónovaní časti pozemku pod bazénom, a čo svedok požičal žalovanému miešačku. Po čase si žalovaný kúpil vlastnú za 5.000,- Sk a rotavátor asi za 45.000,- Sk na obrábanie záhrady, čo mu povedal sám žalovaný, pretože vtedy vychádzali spolu dobre. Všetko si žalovaný zaznamenával do počítača, všetky investície až po klince. Kúpeľňu muroval svedok, pretože je murár. Žalovaný kúpil lexan, ktorý použili ako prístrešok na chodbu. V spálni upravovali aj strop. Robili sa aj podlahy, v kúpeľni menil obkladačky samotný žalovaný. Na mieste, kde bol pôvodne záchod, žalovaný urobil sprchovací kút, dal tak zasúvacie dvere, aby sa tam mohli sprchovať. Do kuchyne nakúpili mrazničku, digestor, kuchynskú linku, mali tam stolík aj počítač. Nakúpilo sa vybavenie do dvoch detských izieb. Na kúpu auta stranám sporu daroval svedok s manželkou sumu 10.000 Sk. Zať kúpil príklepové kladivo Bosh za 10.000,- Sk, kúpil solárne panely, bojler. Vymieňali sa aj radiátory. Svedok bol raz kúpiť cement, keď im chýbal betón. Inak za stavebný materiál platil žalovaný kartou, videl ho, že mal v ruke kartu. Svedok sa nikdy nezaujímal o to, aké sumy žalovaný platil. Strany pri platbách v obchode bežne používali vždy len platobnú kartu. Raz svedok vo svojom dome v pivnici, v skrini s náradím našiel doklad, že žalovaný požičal bratovi 130.000,- Sk v roku 2000, ktoré nevie, odkiaľ nabral, a zrejme ho tam žalovaný uschoval, aby to žalobkyňa nezistila.
21. Z výsluchu a z vyjadrení žalobkyne na pojednávaniach vo veci súd zistil, že manželstvo so žalovaným uzavrela v roku 1997. Do roku 2003 bývali u jej rodičov, ktorým neprispievali na bývanie žiadnou sumou. V rokoch 2004-2005 sa nasťahovali do domu žalovaného, jej otec pomáhal pri výmene nového kúrenia aj pri ďalších prácach. Strany sporu mali spoločný účet, avšak raz náhodou našla v peňaženke žalovaného aj inú platobnú kartu. O rekonštrukcii domu sa dohadoval iba so svojou matkou, pričom investície do domu financoval z oboch účtov. Jej výplata bola poukazovaná na spoločný účet, jeho výplata raz na spoločný účet, inokedy na druhý účet, ku ktorému žalobkyňa nemala prístup. Na nákup stavebného materiálu brával žalovaný so sebou matku, a ak ona nemohla, až potom s ním išla žalobkyňa. Platby
žalovaný uskutočňoval kartou, nevedela však, ktorou, t. j. z ktorého účtu. Žalobkyňa pred uzavretím manželstva dostala do daru od rodiny 100.000,- Sk, ktoré potom žalobkyňa vložila na vkladnú knižku. Túto sumu použili potom na kúpu auta zn. Renault Twingo. Jej rodičia im darovali sumu 10.000,- Sk, ale svokra trvala na vrátení každej koruny. Rekonštrukcia domu prebiehala od roku 2003 do roku 2008-2009. Žalovaný pracoval v SPP, no po celú dobu nemala vedomosť o jeho príjmoch, o ktorých však vedela jeho matka. S výnimkou materskej dovolenky žalobkyňa zarábala cca 400,- eur, neskôr 300,- eur. Keď žalobkyňa dostala výpoveď z pracovného pomeru zo Slovakfarmy, dostala odstupné vo výške 100.000,- Sk, ktorá suma bola použitá do domácnosti a na prerobenie kúpeľne, WC, novej strechy nad obývačkou a kuchyňou, zateplenie steny od susedy, výmenu okien a podlahy v spálni. Spoločnú domácnosť opustila dňa 16.7.2011, kedy ju žalovaný vyhnal aj s deťmi. Žalobkyňa vzala so sebou nábytok z detskej izby, koberec, oblečenie a ďalšie hnuteľné veci. O tom, že investície do nehnuteľnosti boli hradené z ich BSM, vedela preto, lebo videla žalovaného, ako si tieto veci značil do počítača, a vie, že platil ich kartou, šeky si schovával v kuchyni. Svedok sa o príjmy žalobkyne nezaujímal. Keď strany sporu potrebovali peniaze, tak im svedok s manželkou požičal, ale nemuseli im nič vrátiť. Svedok s manželkou si neznačili, koľko peňazí im kedy dali, a koľko im vrátili. Svedok od samotnej matky žalovaného vie, že ona im finančne nevypomáhala, tvrdila, že žalovaný je doma, nech sa starajú, že dom bude raz ich.
22. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach vo veci samej súd zistil, že subjekty sporu žili za trvania manželstva v dome v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho matky, pričom obývali zadnú časť domu. Keďže rekonštruovaná bola presne tá časť domu, ktorú strany sporu užívali, žalobkyňa navrhovala zohľadnenie všetkých investícií z majetku v BSM do predmetného domu tak, ako keby boli vynaložené na nehnuteľnosť v oddelenom vlastníctve žalovaného v celosti, keďže nebola rekonštruovaná tá časť domu, ktorú užívala matka žalovaného ako druhá spoluvlastníčka. Na podporu tohto tvrdenia predložil súdu rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C/140/2010 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/34/2012. Z osvedčenia o dedičstve po zomrelej starej matke žalovaného, t.j. neb. matke matky žalovaného síce vyplýva, že matka žalovaného nadobudla dedením po svojej matke dedičstvo v čistej hodnote 485.000,-Sk, z toho bola však 1 predmetného domu v hodnote 300.000,- Sk, ako aj ďalšie nehnuteľnosti, z hotovostných peňazí „iba“ nejakých 28.000,- Sk, čo bolo málo na financovanie rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný navyše 3 roky po uzavretí manželstva požičal 130.000,- Sk svojmu bratovi, čo iba nasvedčuje tomu, že žalovaný a jeho matka nemali dostatok peňazí na financovanie rekonštrukcie domu. Z výsluchu svedkyne (pozn. zrejme W. S.Č.) vyplýva, že práve žalobkyňa financovala nákupy hnuteľných vecí, rotavátor a všetky investície.
23. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C/140/2010 zo dňa 27.10.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/34/2012 zo dňa 2.5.2013 súd zistil, že v inej veci medzi inými subjektami sporu iný súd pri vyporiadaní BSM mal za to, že zohľadnil investície do oddeleného majetku strany sporu, a to nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom bol žalovaný s jeho matkou, obaja po 1. Súd prvej inštancie nezohľadnil iba polovicu investícií do tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že investície boli vynaložené výlučne do tej časti domu, ktorú reálne užíval žalovaný.
24. Z vyjadrení právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach vo veci samej a z písomných podaní zaslaných súdu v priebehu sporu súd zistil, že masu BSM tvoria len hnuteľné veci, do ktorej ku dňu zániku BSM patrilo aj motorové vozidlo zn. Renult Twingo, a užíval ho žalovaný. Do spoločného majetku žalovaný investoval výlučne vlastné finančné prostriedky, ktoré nadobudol darom od matky, ktoré mal uložené na vkladnej knižke so zostatkom vkladu vo výške 100.000,- Sk, ktoré po svadbe vybral, vkladnú knižku zrušil, a vybrané peniaze investoval do BSM. Považoval za nevyhnutné preukázať, či niektoré investície do predmetnej nehnuteľnosti boli vykonané z finančných prostriedkov z BSM strán sporu, a až potom znaleckým dokazovaním zisťovať cenu týchto investícií. Inštaláciu a montáž solárneho systému svojpomocne realizoval žalovaný. Manželia mali nízke príjmy, žalobkyňa dlhodobo nepracovala, ich príjmy sa použili na bežný chod domácnosti, stravu oblečenie a nezostalo už na investície. Nakoľko predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho matky, pričom sú spoluvlastníkmi ideálnych podielov k tejto nehnuteľnosti, obaja po 1/2, a nie reálnych podielov nehnuteľnosti, a preto predmetnými investíciami bola zhodnotená vec vo vlastníctve žalovaného v rozsahu 50 %, a nie celá vec vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Osobné motorové vozidlo z masy BSM v priebehu sporu bolo zlikvidované, pričom práve ono malo najväčšiu hodnotu zo všetkých hnuteľných vecí patriacich do BSM. Žalovaný požičal bratovi sumu 130.000,- Sk, ktorú mu brat neskôr vrátil, pričom prevažnú časť tejto sumy, to 100.000,- Sk žalovaný nešťastne investoval do BMG Invest, ktorá
skrachovala, a prišiel o peniaze. Jediné, čo žalovaný investoval do nehnuteľnosti, bola jeho vlastná práca.
25. Nakoľko medzi stranami sporu boli sporné predovšetkým investície do nehnuteľnosti v oddelenom spoluvlastníctve žalovaného a jeho matky, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, z odvetvia odhad stavebných práv, a to za účelom určenia všeobecnej hodnoty investícií do stavebných úprav a rekonštrukcie predmetného rodinného domu v období od 24.5.1998 do 3.4.2012 podľa cien platných v čase realizácie investícií so zameraním na konkrétne oblasti konkretizované v znaleckej úlohe určenej súdom v uznesení, a takto zistenú hodnotu rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to hodnotu stavebných práv a hodnotu materiálu. Na podanie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. Júliusa Ratulovského, ktorý podal vo veci znalecký posudok č. 139/2018 zo dňa 22.10.2018. Znalec určil, že všeobecná hodnota stavebných úprav a rekonštrukcie predmetného rodinného domu v rozhodnom čase podľa cien v čase ich realizácie bola celkom 11.368,68 eura (342.492,78 eura). Súčasťou príloh znaleckého posudku (ďalej aj ako len „ZP“) je položkový rozpočet, z ktorého vychádzal súd, ako aj strany sporu, za účelom zistenia, ktoré konkrétne investície boli zrealizované v rozhodnom čase do predmetnej nehnuteľnosti.
26. Na pojednávaní dňa 6.6.2019 a dňa 10.12.2019 strany sporu dospeli k dohode o mase hnuteľných vecí patriacich do BSM, ktoré existovali ku dňu pojednávania, ako aj o spôsobe ich vyporiadania, tak ako sú uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku s tým, že hodnota všetkých hnuteľných vecí je 302,- eur, z toho veci v celkovej hodnote 42,- eur by mali byť prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že zvyšné hnuteľné veci v celkovej hodnote 260,- eur by mali byť prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť na hodnotu osobného motorového vozidla existujúceho v čase zániku BSM, ktoré už neexistovalo v čase vyporiadania BSM, pričom predmetné vozidlo užíval žalovaný, v čase jeho vyradenia z evidencie mohlo mať zostatkovú hodnotu, keďže bolo nefunkčné, v sume 500,- eur. Preto titulom vyporiadania hnuteľných vecí z majetku BSM by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni sumu vypočítanú ako: [hodnota všetkých vecí (302,- eur) + zostatková hodnota auta zn. Renault Twingo v čase jeho vyradenia vo výške 500,- eur, ktoré užíval, a odhlásil práve žalovaný] vydelená dvomi, mínus hodnota vecí, ktoré by mali byť prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne (42,- eur), teda (302,- eur +500,- eur) / 2 mínus 42,- eur, t. j. 359, - eur.
27. Žalobkyňa aj po vykonaní dokazovania listinami, výsluchmi strán sporu, ako aj po vykonaní znaleckého dokazovania, zotrvala na tom, že všetok stavebný materiál bol zaplatený z prostriedkov z BSM v sume 5.707,26 eura. Preto z investícií do tohto domu by mal žalovaný vyplatiť žalobkyni sumu 1.426,81 eura, vypočítanú ako 1 z 1, t.j. 1 z investícií, po zohľadnení, že išlo o investície do nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný spoluvlastníkom v 1. Žalovaný by mal teda byť zaviazaný na zaplatenie sumy žalobkyni vo výške vypočítanej ako 359,- eur + 1.426,81 eura, t. j. spolu 1.785,81 eura.
28. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.12.2019 uviedla, že suma investícií 5.707,26 eura pozostáva z jednotlivých dielčich investícií podľa položkového rozpočtu, ktorý tvorí prílohu ZP č. 139/2018, konkrétne za tento materiál:
- polystyrén penový v sume 3.399,61 Sk, uvedený v položke č. 2 položkového rozpočtu ZP,
- podkladná lata vo výške 758,91 Sk, uvedená pod položkou č. 6. ZP,
- materiál - položka č. 8 v sume 8.608,71 Sk;
- položka solar - položka č. 15 v sume 21.366,56 Sk;
- čerpadlo Star - položka č. 17 v sume 3.657,-Sk;
- potrubie medené mäkké - položka č. 19 v sume 4.557,60 Sk;
- zatepľovací systém v sume 2.426,54 Sk - položka č. 22;
- omietka vnútorná stropov BAUMIT - položka č. 23 v sume 665,27 Sk;
- dvere plastové v sume 16.300,- Sk - položka č. 26;
- vykurovacie telesá v sume 135,- Sk - položka č. 28;
- radiátor oceľový KORAD v sume 6.735,60 Sk - položka č. 30;
- zatepľovací systém polystyrén v sume 1.908,47 Sk - položka č. 32;
- omietka vnútorná stropov v sume 523,23 Sk - položka č. 33;
- umývadlo štandardná kvalita vo výške 1.260,- Sk - položka č. 38;
- batéria umývadlová, štandardná kvalita G1/2 v sume 1.120 Sk - položka č. 41;
- obkladačka keramická v sume 5.839, 19 Sk - položka č. 44;
- teleso vykurovacie rúrkové v sume 8.140 Sk - položka číslo 48;
- polystyrénové kazety v sume 302,33 Sk - položka číslo 56;
- obkladačka keramická v sume 1.446,24 Sk - položka číslo 59;
- dlaždice keramické v sume 196,65 Sk - položka číslo 62;
- potrubie plastové PPr v sume 784,- Sk - položka číslo 65;
- kohút guľový plastový v sume 559,80 Sk - položka číslo 67;
- vykurovacie telesá v sume 270,- Sk - položka číslo 69;
- radiátor panelový oceľový v sume 9.732,10.-Sk - položka číslo 71;
- podložka pod plávajúcu podlahu v sume 414,- Sk - položka číslo 78;
- parkety laminátové KRONOSPAN v sume 4.820,90 Sk - položka číslo 79;
- lišta 5cm parketová v sume 1.290,24 Sk - položka číslo 80;
- polystyrénové kazety v sume 1.228,54 Sk - položka číslo 83;
- kľučka štít dverový v sume 106,- Sk - položka číslo 87;
- dvere drevené v sume 3.133,10 Sk - položka číslo 88;
- okno plastové v sume 11.700,- Sk - položka číslo 95;
- obkladačka keramická v sume 590,55 Sk - položka číslo 98;
- batéria drezová v sume 960,- Sk - položka číslo 101;
- potrubie plastové v sume 392,- Sk - položka číslo 103;
- vykurovacie telesá v sume 135,- Sk - položka číslo 106;
- radiátor panelový v sume 4.866,05 Sk - položka číslo 108;
- krytina ONDULINE v sume 12.838,50 Sk - položka číslo 114;
- odkvap ONDULINE v sume 3.033,- Sk - položka číslo 115;
- krytina ONDULINE v sume 1.462,50 Sk - položka číslo 116;
- podlahovina PVC štandard v sume 1.575,- Sk - položka číslo 123;
- Sokel 2/4 v sume 169,49 Sk - položka číslo 124;
- okno plastové v sume 11.700,- Sk - položka číslo 131;
- vykurovacie telesá v sume 135,- Sk - položka číslo 134;
- radiátor panelový oceľový v sume 4.866,05 Sk - položka číslo 136;
- okno plastové v sume 11.700,- Sk - položka číslo 143;
- krytina z polykarbonátových komôrkových dosiek rovných v sume 18.154,50 Sk uvedená v položke číslo 149;
- odkvapkový systém žľab pododkvapkový v sume 2.752,75 Sk - položka číslo 151;
- odkvapkový systém žľabové čelo v sume 212,60 Sk - položka číslo 152;
- odkvapkový systém spojka v sume 350,70 Sk - položka číslo 153;
- odkvapkový systém žľabové hrdlo v sume 235,60 Sk - položka číslo 154;
- odkvapkový systém odpadná rúra v sume 1.328,40 Sk - položka číslo 155;
- murivo základových pásov v sume 97,- Sk - položka číslo 156;
- odkvapkový systém koleno v sume 1.165,20 Sk - položka číslo 158.
29. Žalobkyňa mala za to, že výpoveďami žalobkyne, svedka M. O. zo dňa 16.11.2016, výpoveďou dcéry strán sporu W. S., z výpisov z Tatra banky, a.s., ktorý bol doložený v tomto konaní, ako aj z ostatných listinných dôkazov, napríklad z blokov od zakúpenia materiálov atď., bolo preukázané, že investície boli hradené z finančných prostriedkov z BSM strán sporu. Tvrdenie svedkyne O. S., t.j. matky žalovaného, tak, ako bolo uvedené na pojednávaní dňa 14.10.2016, je, podľa názoru žalobkyne, vyvrátené tým, že ako zdroj finančných prostriedkov uvádzala dedičstvo po jej matke, neb. T. N., rod. M., vo výške 489.695,- Sk, ale po jeho preštudovaní vyplýva, že hodnota 300.000,- Sk je hodnota rodinného domu v H. XX, zvyšok vo výške 166.726,- Sk predstavujú ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase údajných investícií svedkyne boli vo vlastníctve tejto svedkyne, a hotovostné finančné prostriedky mohlo predstavovať len speňaženie 20-tich akcií vo výške 600,-Sk, ako aj majetkový podiel v Poľnohospodárskom družstve Trakovice vo výške 22.369,- Sk, ktoré však podľa vedomosti žalobkyne neboli nikdy vyplatené z dôvodu, že družstvo bolo od roku 2008 v konkurze, a následne vymazané z obchodného registra. Je síce pravdou, že pri výsluchu matky žalovaného boli súdu predložené k nahliadnutiu nejaké výplatné pásky, ale po zohľadnení všetkých investícií, matka žalovaného prakticky nemala žiadne prostriedky na svoje živobytie, čo sa zdá byť žalobkyni krajne nepravdepodobné.
30. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.12.2019 predniesol súdu, že fakticky nie je sporným vyporiadanie BSM vo vzťahu k hnuteľným veciam, žalovaný sa k hnuteľným veciam chcel dohodnúť od začiatku, pričom žalobkyňou navrhované vyporiadanie hnuteľných vecí je v podstate identické so spôsobom vyporiadania, ktorý žalovaný odsúhlasil, čiže v tomto rozsahu spor bol úplne zbytočný. Sporným v
konaní zostala len otázka investícií, ktoré údajne strany sporu počas trvania manželstva vynaložili do nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom v 1 je žalovaný. Žalobkyňa v časti investícií neuniesla dôkazné bremeno, a jej skutkové tvrdenia v konaní neboli preukázané. Svedok M. O. sa nevedel vyjadriť k otázke, koho peňažné prostriedky boli použité na kúpu stavebných materiálov, tento bol prítomný iba pri realizácii niektorých stavebných prác. Do financovania prác nebol zainteresovaný, a ak mal informácie o ich financovaní, boli to informácie iba od žalobkyne, teda informácie sprostredkované, a nie tie, ktoré by vnímal vlastnými zmyslami ako svedok. Výpoveď svedkyne W. S. je úplne nepoužiteľná, ako z hľadiska schopnosti reprodukovať vnímané fakty, tak i z hľadiska jej objektívnosti a nezaujatosti. Svedkyňa v dobe realizovania prác mala asi 10-15 rokov, vzhľadom na daný vek asi ťažko mohla vnímať a zaujímať sa o financovanie stavebných prác, naviac táto osoba ako svedok je neobjektívna, zaujatá, keďže so žalovaným má veľmi zlé vzťahy, viedli navzájom proti sebe niekoľko súdnych sporov, a teda svedkyňa nie je objektívna s poukazom na tento nepriateľský vzťah so žalovaným. Naopak, tvrdenia žalovaného, že investície financovala výlučne jeho matka, O. S., ako svedkyňa potvrdila samotná O. S., ktorá hodnoverným spôsobom vysvetlila dôvody financovania stavebných prác, a preukázala aj finančnú spôsobilosť. Svedkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti financovala práce na dome, v ktorom sama býva, a ktorého je spoluvlastníčkou, pričom sama uviedla, že nakoľko nevie prispieť svojou osobnou prácou, tieto práce financovala. Práce realizoval osobne žalovaný, ktorého príspevok na rekonštrukciu spočíval práve v osobnom výkone prác. Čo sa týka finančnej schopnosti svedkyne hradiť stavebné práce, bolo preukázané, že jej príjem prevyšoval príjem sporových strán. Keď dosahoval až cca 1000,- eur mesačne, zatiaľ čo žalobkyňa po prevažnú časť doby, v ktorej sa rekonštrukcia vykonávala, bola na materskej a rodičovskej dovolenke s minimálnym príjmom, a všetky výdavky 4-člennej domácnosti financoval žalovaný, z ktorého príjmu už nezostávali žiadne prostriedky na investície do domu. Ďalej tvrdenia žalovaného potvrdil vo svojom čestnom vyhlásení O. S., ktorý rovnako jednoznačne potvrdil, že to bola práve O. S., ktorá financovala stavebné práce, a ak aj strany sporu samy kupovali stavebné materiály, na túto kúpu im dala peniaze O.F. S.. S poukazom na uvedené dôkazy mal žalovaný za to, že tvrdenia žalobkyne o financovaní rekonštrukcie domu neboli preukázané, a naopak, boli preukázané tvrdenia žalovaného, že tieto investície financovala tretia osoba. S poukazom na nepreukázanie investícií na majetok žalovaného nie je preto možné takéto nedokázané investície vyporiadavať v rámci vyporiadania BSM. Ak by súd z nejakého dôvodu mal tieto investície za preukázané, nie je dostatočne preukázaná ich výška, keďže znalec nezodpovedal na otázky, ktoré mu položil súd. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM strán sporu, ktoré je tvorené iba hnuteľnými vecami, a o ktorých sa strany sporu fakticky dohodli. Súčasne navrhol, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania, pretože podanie žaloby nebolo potrebné, strany sporu sa dohodli o vyporiadanie hnuteľných vecí spôsobom, ktorý žalovaný navrhoval pred podaním žaloby, a takisto aj z dôvodu, že žalobkyňa v pôvodnej žalobe žiadala titulom vyporiadania BSM vyplatiť sumu cca 10.900,- eur, ktorá je mnohonásobne vyššia ako suma, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania.
31. Súd vec právne posúdil nasledovne:
32. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
33. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
34. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
35. Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
36. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
37. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
38. Práca jedného manžela vynaložená počas trvania manželstva pri rekonštrukcii domu druhého manžela nepredstavuje investície vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok (uznesenie NS ČR zo dňa 15.10.2013, sp. zn. 22Cdo/44/2012). Pre určenie výšky investícií je v takom prípade rozhodujúca cena týchto vecí a prác v dobe, kedy boli vynaložené (rozsudok NS ČR zo dňa 20.12.2020, sp. zn. 22Cdo/2655/1998).
39. V prípade, že jeden z manželov tvrdí, že v zmysle § 150 OZ boli vynaložené spoločné prostriedky na ostatný majetok druhého manžela, je na ňom, aby preukázal, že k investíciám do ostatného majetku manžela počas manželstva skutočne došlo (Fekete, I.: Občiansky zákonník, 2. zväzok /Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie/, Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie Bratislava: Eurokódex 2015, str. 402).
40. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
41. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
42. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
43. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
44. Vykonaným dokazovaním listinami, a to oboznámením sa s rozsudkom o rozvode manželstva subjektov sporu, predžalobnou písomnou korešpondenciou medzi stranami sporu, informatívnymi výpismi z LV č. XXX pre kat. úz.. H., osvedčením o dedičstve o prejednaní dedičstva po T. N., čestnými vyhláseniami O. S.B., faktúrami spoločnosti Kerametal, a.s., internetovým prehľadom cien ojazdených áut zn. Renault Twingo 1,2 , fotografiami hnuteľných vecí a domu, oznámeniami bánk, výpismi z účtu na meno žalovaného v Tatra banke, a.s., listinami predloženými svedkyňou O. S. súdu na pojednávaní, ZP č 139/2018 podaným znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ako aj výsluchmi svedkov, výsluchmi a vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, a ďalším spisovým materiálom, súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 24.5.1997 manželstvo, pričom spočiatku bývali u rodičov žalobkyne. V roku 2003, príp. 2004 sa presťahovali do domu so súp. č. XX v H., postaveného na pozemku s parc. č. XXX v kat. úz.. H., zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz.. H., ktorý je v spoluvlastníctve žalovaného 1 a jeho matky v 1. Od roku 2003 boli na predmetnom dome vykonávané rozsiahle rekonštrukcie a opravy, pričom pri ich realizácii sa osobnou prácou podieľal predovšetkým žalovaný, prácami osobne pomáhal aj otec žalobkyne, žalovaný s matkou zabezpečovali materiál. Predmetom dokazovania zostal pôvod finančných prostriedkov investovaných do rekonštrukcie a úpravy tohto domu počas trvania manželstva strán sporu.
45. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť aj s deťmi dňa 16.7.2011, kedy si odniesla z domu v H. niektoré hnuteľné veci. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/113/2011-65 z 3.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2012, ku ktorému dátumu spolu so zánikom manželstva zaniklo aj BSM strán sporu. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 7.2.2014, bola podaná v zákonnej 3-ročnej lehote § 149 ods. 4 OZ, t. j. včas.
46. Z manželstva strán sporu pochádzali vtedy dve maloleté deti, a to S., nar. X.X.XXXX a W., nar. X.X.XXXX, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky, t. j. žalobkyne, ktorá sa s nimi odsťahovala do domu k jej rodičom. Do masy zaniknutého BSM patrili, a ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku aj existovali, iba hnuteľné veci tak, ako sú uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku, na čom sa strany sporu v priebehu konania zhodli, a súd nemal pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania. Do masy zaniknutého BSM nepatrili žiadne nehnuteľnosti.
47. Podmienkou vyporiadania vecí v konaní o vyporiadanie BSM je to, že existujú v čase rozhodnutia súdu a že tvorili súčasť BSM v čase zániku BSM, v danom prípade ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov, a že tento majetok zároveň existuje ku dňu rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní. Ak jeden z manželov nakladal s vecou v rozpore so zákonom, nemožno na tento protiprávny úkon prihliadať a vec je potrebné zahrnúť do vysporiadania a jemu prikázať. Ak však tento manžel vec zničil, nemožno mu ju síce prikázať, ale jeho vyrovnací podiel sa o hodnotu tejto veci zníži. Ak vec do rozhodnutia súdu odcudzil neznámy páchateľ, takúto vec už do vysporiadania zahrnúť nemožno (R 42/1972, Ro NS ČR z 22.8.2011, sp. zn. 22 Cdo 3110/2010).
48. Do zaniknutého BSM patrilo spočiatku aj osobné motorové vozidlo zn. Renault Twingo, ktoré po rozvode manželstva užíval výlučne žalovaný, ktoré sa sám rozhodol vyradiť z evidencie, a predať ho „na súčiastky.“ Z dôvodov uvedených v odseku 47. tohto odôvodnenia súd prihliadol na hodnotu vozidla, za ktorú by ho bolo možné predať v čase vyhlásenia tohto rozsudku, za predpokladu, že bolo výrazne opotrebované, príp. nespĺňajúce základné technické predpoklady bezpečnej jazdy, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že by mohlo mať hodnotu 500,- eur.
49. Medzi stranami sporu tak zostalo nesporné vyporiadanie hnuteľných vecí z BSM ich prikázaním do výlučného vlastníctva strán sporu tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. pri zohľadnení hodnoty neexistujúceho vozidla vo výške 500,- eur v neprospech žalovaného tak, ako keby mu malo byť prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Preto titulom vyporiadania BSM by súd mal zaviazať žalovaného na zaplatenie finančného vyrovnania v sume 359,- eur vypočítanej spôsobom uvedeným v odseku 26. tohto odôvodnenia.
50. Keďže žalobkyňa tvrdila, že investície do oddeleného majetku žalovaného, t. j. do predmetného domu, boli hradené z finančných prostriedkov v BSM, bolo na nej, aby preukázala, že k investíciám do ostatného majetku manžela počas manželstva skutočne došlo (viac odsek 39. odôvodnenia).
51. Z výpisov z účtu na meno žalovaného vedeného v Tatra banke, a.s. za obdobie od 1.10.2006 do 13.9.2011 súd zistil, že na predmetnom účte boli vykonávané debetné aj kreditné pohyby, vrátane výberov v hotovosti. Z debetných operácií však nie je možné priradiť konkrétne pohyby ku konkrétnym investíciám do rekonštrukcie nehnuteľnosti v H.. Pokiaľ niektoré platby boli aj použité na financovanie konkrétnych stavebných a rekonštrukčných prác, je povinnosťou strany, ktorá takéto použitie prostriedkov na účte tvrdí, poukázať na konkrétne položky výpisu z účtu s upozornením na označenie prijímajúceho subjektu, príp. číslo účtu s dôkazom o majiteľovi účtu príjemcu. Žalobkyňa v priebehu sporu však neupozornila súd na žiadnu konkrétnu položku výpisov z účtu žalovaného, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu.
52. Pri vyporiadaní BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu (§ 216 ods. 2 CSP), konkrétne z ust. § 150 OZ, a preto súd nerozhodoval samostatným rozhodnutím o zmenách žaloby uskutočnených v priebehu sporu. To však neznamená, že by súd bol oprávnený či dokonca povinný z vlastnej iniciatívy skúmať položku po položke rozsiahlych výpisov z účtu v banke, na ktoré žiadna strana sporu neupozornila, iba preto, aby si overil všetkých príjemcov bezhotovostných platieb z predmetného účtu za obdobie niekoľkých rokov.
53. Vykonaným dokazovaním výsluchmi svedkov, predovšetkým výsluchom svedkyne O. S., matky žalovaného, ako aj faktúrou spoločnosti Kerametal,a.s. súd mal za preukázané, že z finančných prostriedkov z BSM boli zaplatené 2 kolektory, pretože samotná matka žalovaného výslovne počas svedeckej výpovede uviedla, že strany sporu si kúpili 2 kolektory, z toho prvý stál 600,- eur až 700,- eur a druhý 300,- eur až 350,- eur. Z faktúry spoločnosti Kerametal, a.s. pritom vyplýva cena kolektora bez DPH v sume 709,24 eur. Matka žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedla, že strany
sporu si kúpili aj podlahovú krytinu z PVC. Výška investície prvého solárneho kolektora bola preukázaná faktúrou spoločnosti Kerametal, a.s. v sume 844,- eur s DPH. Cena kolektoru bez DPH vo výške 709,24 bez DPH vyplýva aj z položky por. č. 15 položkového rozpočtu, tvoriaceho prílohu č. ZP č 139/2018 podaného znalcom Ing. Júliusom Ratulovským. Ako cenu prvého kolektora svedkyňa uviedla rozmedzie medzi dvomi sumami, z toho vyššia suma zodpovedala realite, aj to bez DPH. Aj zo ZP vyplýva cena bez DPH. Preto súd mal za to, že za druhý kolektor mohli strany sporu zaplatiť 416,50 eura vrátane DPH., t.j. 350,- eur + 19 % DPH. Osadenie druhého kolektora na predmetnú nehnuteľnosť sa súdu nepodarilo vyčítať z rozsiahleho položkového rozpočtu, ktorý je prílohou ZP, avšak kúpa, existencia a osadenie 2 solárnych kolektorov na predmetnú nehnuteľnosť nebola sporná ani medzi stranami sporu, ani nebola vyvrátená svedeckými výpoveďami, pretože sporný bol v danom prípade zdroj financovania. Súd ustálil, že aj tento druhý kolektor bol platený z prostriedkov v BSM.
54. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného nepripúšťajúcou zohľadnenie výsledkov predmetného ZP z dôvodu, že tento ZP nepreukazuje skutočne vynaložené investície. Súd v súlade s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP) mal za to, že ak bolo preukázané, že došlo k investíciám z prostriedkov z BSM, a ich skutočnú výšku nie je možné zodpovedne zistiť inak, práve ZP je jedným z najlepších možných dôkazných prostriedkov, z ktorého môže súd vychádzať pri určovaní predpokladanej sumy skutočne vynaložených investícií. V opačnom prípade by bolo rozhodnutie súdu neprimerane nespravodlivé. V danom prípade nebola preukázaná cena skutočných výdavkov na podlahovú krytinu z PVC, pričom samotná matka žalovaného ako svedok výslovne uviedla, že strany sporu si kúpili podlahovú krytinu. Cena reálne použitej podlahovej krytiny z PVC v čase jej použitia bola podľa ZP vo výške 52,28 eura + 19 % DPH, keďže súd zistil, že investície podľa ZP boli uvedené bez DPH, t. j. 62,21 eura vrátane DPH (položka por. č. 123 položkového rozpočtu ZP).
55. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, na ktoré odkázal právny zástupca žalobcu (odseky 22. a 23. odôvodnenia), sa súd pri dokazovaní viac nezaoberal, nakoľko nie je nimi viazaný, nestotožňuje sa s ich právnym posúdením v časti vynaložených investícii z BSM do oddeleného majetku jedného z bývalých manželov, ktorého je iba podielovým spoluvlastníkom. Na druhej strane, konajúci súd si dovoľuje poznamenať, že v týchto rozhodnutiach súdy využili disparitu podielov z dôvodu, že žalovaná sa výrazným spôsobom pričinila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a vo výrazne vyššej miere sa starala o rodinu a spoločnú domácnosť, pričom žalobca devastoval veci v BSM, správal sa agresívne a požíval alkohol, čo však nie je daný prípad.
56. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť aj s deťmi dňa 16.7.2011, pričom už 15.5.2012 bolo manželstvo strán sporu právoplatne rozvedené. Žalobkyni nevznikli žiadne zvýšené výdavky spojené s tým, že sa musela odsťahovať, pretože odišla bývať aj s deťmi k jej rodičom. V priebehu sporu netvrdila, že by jej žalovaný vôbec neprispieval finančne na výživu ich detí, a preto súd mal za to, že kritérium potrieb maloletých detí v danom prípade nemohlo mať za následok disparitu podielov na účely vyporiadania BSM podľa § 150 OZ. Súd nezistil ani žiadne ďalšie iné zákonné kritérium odôvodňujúce disparitu podielov.
57. Pokiaľ ide o ďalšie investície zo spoločného majetku do predmetného domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaného, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že by tieto investície boli hradené z finančných prostriedkov v BSM. Výpismi z účtu žalovaného neboli preukázané žiadne konkrétne investície do predmetného domu, pričom žiadna strana sporu neupozornila súd na konkrétne pohyby na účte, ktoré by preukazovali financovanie rekonštrukčných prác domu. Skutočnosť, že žalovaný aj otec žalobkyne sa vlastnou fyzickou prácou podieľali na rekonštrukcii domu, nemala vplyv na účely zisťovania pôvodu investícií, keďže samotnú prácu manžela, príp. iného rodinného príbuzného, ktorou sa podieľal na rekonštrukcii, nemožno považovať za investíciu. Nedostatočná bola aj svedecká výpoveď dcéry strán sporu, W., ktorá vnímala priebeh rekonštrukčných prác ako 6 až 11- ročná, bola iba reprodukciou okolností, ktoré vnímala ako maloleté dieťa, ktorého vo všeobecnosti nezaujíma, kto je vlastníkom finančných prostriedkov, za ktoré kupuje tovar, pričom je veľmi málo pravdepodobné, že ako školopovinné dieťa bola s otcom kupovať všetok stavebný materiál. Jej výpoveď bola opisom rekonštrukčných prác, nebola však dostatočná na preukázanie toho, z akých finančných prostriedkov boli hradené jednotlivé použité materiály. Tvrdenie svedkyne W. S., že sama počula babku, ako vravela stranám sporu, že si majú zafinancovať rekonštrukciu sami, keďže to raz bude aj tak ich, nepostačuje, pretože aj túto vetu vnímala ako malé dieťa, navyše, z dokazovania vyplynulo, že matka žalovaného bola osoba, ktorá bola šporovlivá, nerozhadzovala peniaze, mala relatívne vysoký príjem a financovala kúpu
stavebného materiálu, odmietala však platiť za výkon stavebných prác, a tieto zrejme aj z toho dôvodu vykonával osobne žalovaný s otcom žalobkyne. Svedkyňa W. S. zrejme nerozlišovala medzi pojmami: prerobiť dom a financovať materiál určený na jeho prerábanie. Aj keď svedkyňa W. S. videla otca v predajni niečo platiť, nevedela však, ktorú kartu ku ktorému účtu použil, či finančné prostriedky ktorými platil, boli jeho alebo či mu ich dala jeho mama. Navyše, všetok stavebný materiál zvykol byť privážaný k domu až autami na základe objednávok, a to už W. S. nevedela vysvetliť, kým bol materiál zaplatený a z akých peňazí. W. S. ďalej vravela, že mama zaplatila vnútorné dvere, nebola však konkrétna, či všetky alebo iba niektoré. O reálnom zaplatení ceny dverí nebol súdu doručený žiadny doklad, a žalobkyňa neuviedla, ktorá konkrétna položka z výpisu z účtu žalovaného preukazuje kúpu vnútorných dverí. Z obsahu výpovede svedkyne W. S. možno dospieť k záveru, že vypovedala aj o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela od matky a od dedka, t. j. a teda nevypovedala o všetkých skutočnostiach tak, ako ich vnímala vlastnými zmyslami.
58. Samotná žalobkyňa uviedla, že žalovaný mal dva účty, z toho iba jeden bol spoločným, pričom žalobkyňa nemala k druhému prístup, a nikdy nevedela, kartou ku ktorému z účtov žalovaný platil. Neskôr svoju výpoveď zmenila, že videla žalovaného, ako si zapisuje do počítača všetky investície za materiál do domu, čo však, žiaľ, zostalo iba vo veľmi všeobecnej rovine, a ani svedecká výpoveď M. O., teda jej otca, zostala v tejto všeobecnej, nekonkrétnej, rovine. Aj tento svedok tvrdil, že počul matku žalovaného, ako odmietla prispievať na dom s tým, že si ho majú zrekonštruovať strany sporu, čo však nevylučuje, že matka žalovaného občas zmenila názor, a poskytla peniaze žalovanému, teda synovi, možno tak, aby o tom žalobkyňa nevedela a ani nikto z príbuzných žalobkyne. Žalobkyňa pritom sama uviedla, že žalovaný sa s jeho matkou dohadovali o rekonštrukcii za jej chrbtom. Tomuto záveru nasvedčuje aj čestné vyhlásenie brata žalovaného, O. S., podľa ktorého mama žalovaného mu viackrát odovzdala veľkú finančnú hotovosť na kúpu materiálu na rekonštrukciu domu.
59. Nedostatočná je argumentácia žalujúcej strany o tom, že matka žalovaného nemohla zdediť peniaze v hotovosti v takom rozsahu, ktorý by postačoval na financovanie materiálu. Súd konštatuje, že matka žalovaného mohla disponovať veľkou finančnou hotovosťou, ktorú jej matka nechala v dome, a neboli prejednané v dedičom konaní. Ďalej, aj keby tomu tak naozaj nebolo, mala dostatočne vysoký príjem na to, aby v období rokov 2003-2009 mohla postupne kupovať stavebný a rekonštrukčný materiál, čo bolo preukázané jej výplatnými páskami, rozhodnutím sociálnej poisťovne a tzv. motivačným systémom 2005, keďže jej boli vyplácané aj odmeny, vdovský a starobný dôchodok.
60. Súd si dovoľuje poznamenať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že všetky investície do nehnuteľnosti boli hradené z prostriedkov z BSM. Aby uniesla dôkazné bremeno, nepostačilo by preukázanie, že investície nehradila matka žalovaného. Na druhej strane, samotná žalobkyňa, otec žalobkyne aj matka žalovaného uviedli, že žalobkyňa so žalovaným bežne nemali peniaze, že príjem žalobkyne bol nízky, že dlho bola na materskej dovolenke a že bola aj nezamestnaná. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nemal peniaze, neobstojí, lebo priznala, že vôbec nemala prehľad o jeho príjmoch za trvania ich manželstva, vedela, že disponoval aj s iným účtoch banke, ku ktorému ona nemala prístup. Ďalej, nikto v konaní ani netvrdil, ani to nebolo predmetom dokazovania, koľko peňazí investovala do kúpy materiálu matka žalovaného a koľko žalovaný z jeho výlučného, t. j. oddeleného majetku. Akokoľvek, matka žalovaného mala vyšší príjem a vyššie úspory, než žalobkyňa so žalovaným za trvania ich manželstva.
61. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že z majetku v BSM strán sporu boli uhradené niektoré investície do rekonštrukcie domu v oddelenom vlastníctve žalovaného, ktorého je podielovým spoluvlastníkom spolu s jeho matkou vo veľkosti po 1. Preukázateľne z majetku v BSM boli zaplatené 2 solárne kolektory v súdom ustálenej cene 844,- eur vrátane DPH za prvý kolektor, 416,50 eura vrátane DPH sa druhý kolektor a za podlahovú krytinu z PVC v cene 62,21 eura vrátane DPH, všetky spolu v cene 1.322,71 eura vrátane DPH. Pri vyporiadaní BSM súd musel zohľadniť, že investície z prostriedkov v BSM boli vynaložené na vec v oddelenom majetku žalovaného, ktorého je spoluvlastníkom v 1, pričom ďalším spoluvlastníkom v podiele 1 je matka žalovaného. Práve preto súd považoval za spravodlivé zaviazať žalovaného v súlade § 150 OZ na náhradu týchto investícií žalobkyni v rozsahu 1 z 1, keďže predmetnú nehnuteľnosť vlastní žalovaný iba v ideálnom podiele vo veľkosti 1, a na účely vyporiadania nepovažoval za relevantné, že investície boli vynaložené iba do časti nehnuteľnosti užívanej žalovaným. Preto súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni investície do rodinného
domu v H. preukázateľne financované z prostriedkov v BSM, vo výške vypočítanej ako 1 z 1, t. j. 1 z ceny investícií sumy 1.322,71 eura, t. j, v sume 330,78 eura.
62. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd vykonal vyporiadanie hnuteľných vecí patriacich do masy BSM tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku. Za účelom vyrovnania podielov v rámci vyporiadania BSM súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 689,68 eura (výrok III.), ktorá pozostáva 1.) zo sumy 359,- eura titulom vyporiadania hnuteľných vecí (viac odsek 26. odôvodenia), vychádzajúc zo zásady rovnakej veľkosti podielov oboch bývalých manželov podľa § 150 prvej vety OZ; a 2.) zo sumy 330,78 eura, ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni z toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok žalovaného, ktorého je spoluvlastníkom v 1, ďalším spoluvlastníkom ktorého nie je žalobkyňa (viac odsek 60. odôvodnenia).
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Súd sa nestotožnil sa argumentáciami o zavinení zapríčinenia vzniku sporu žalobkyňou alebo žalovaným, ktorí príčinu vzniku sporu videli v dôvodoch, pre ktoré druhá strana nesúhlasila s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, čo viedlo k podaniu žaloby žalobkyňou, od čoho odvodzovali svoj nárok na náhradu trov konania od protistrany. Nesprávnosť tohto prístupu spočíva v skutočnosti, že žiadneho účastníka hmotnoprávneho vzťahu v zásade nemožno spravodlivo sankcionovať v súdnom konaní iba preto, že neuzavrel súkromnoprávnu dohodu, ktorú mohol, avšak nemusel zo zákona uzavrieť, čo by bolo inak v rozpore so zásadou zmluvnej slobody. Žalobu o vyporiadanie BSM nemožno v celosti vyhodnotiť ako nedôvodnú iba preto, že strany nedospeli k dohode o vyporiadaní BSM, do uzavretia ktorej nemožno bývalých manželov nútiť. Práve naopak, ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou z akéhokoľvek dôvodu, ktorýkoľvek z bývalých manželov môže podať žalobu na súd o vyporiadanie BSM, a toto právo obom bývalým manželom výslovne priznáva ust. § 149 ods. 3 OZ. Nie je pritom rozhodujúce, či strany sporu mohli uzavrieť dohodu o čiastočnom vyporiadaní BSM. Žaloba o vyporiadanie BSM nie je ako celom nedôvodná iba preto, že ju podal niektorý z bývalých manželov v zákonnej 3-ročnej lehote po zániku BSM, ak BSM nebolo vyporiadané dohodou, za predpokladu, že ku dňu zániku BSM existoval akýkoľvek majetok patriaci do BSM, príp. pohľadávky alebo záväzky bývalých manželov, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania v rámci širšieho vyporiadania BSM.
67. V konaní o vyporiadaní BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu, nakoľko spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu (§ 216 ods. 2 CSP), konkrétne z ust. § 150 OZ, preto súd nerozhodoval samostatným rozhodnutím o viacerých zmenách žaloby uskutočnených v priebehu sporu. Súd nie je povinný ani samostatnými výrokmi zamietať žalobu v rozsahu vecí, o ktorých zistil, že nepatria do masy BSM. Súd nezamieta samostatným výrokom ani žalobu v nepriznanej časti požadovanej sumy za účelom vyrovnania podielov. Z týchto dôvodov súd aplikoval zásadu úspechu na predmet vyporiadania, tak ako bol naposledy požadovaný stranami sporu, čo obe strany urobili na pojednávaní dňa 10.12.2019, a nie ku dňu začatia konania. Žalobkyňa požadovala od žalovaného vyplatenie sumy 1.785,81 eura na vyrovnanie podielov, z ktorej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 689,68 eura. Prihliadnuc na povahu sporu a na okolnosti prípadu, na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd mal za to, že hodnota sporu bola 1.785,81 eura, čo predstavuje 100 %, z toho žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 689,68 eura, čo zodpovedá 38,62 % predmetu sporu. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie sumy 1.096,13 eura bol úspešný žalovaný, čo predstavuje 61,38 % predmetu sporu.
68. Nakoľko žalovaný mal vo veci väčší úspech než žalobkyňa a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov konania podľa § 257 CSP, súd podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vypočítaný ako rozdiel medzi pomerom jeho úspechu (61,38 %) a pomerom úspechu žalobkyne (38,62 %) v zodpovedajúcom rozsahu 22,76 % (IV. výrok).
69. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
70. Podľa čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
71. V tomto spore vznikli štátu trovy spojené s dokazovaním, ktoré pozostávali z náhrady vecných nákladov v sume 4,90 eura Tatra banke, a.s. za poskytnutú súčinnosť.
72. Vychádzajúc z čl. 4 CSP a ust. § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s dokazovaním, a to náhradou vecných nákladov banke na podanie správy, pričom tento nárok priznal štátu podľa pomeru úspechu strán sporu, a to vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 61,38 % a vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 38,62 % (výroky V. a VI.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.