Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/34/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa P. M., bytom D. F. XXX, zastúpeného JUDr. T. T., advokátom spol.s.r.o. Q. XXX/X, F. W. proti odporkyni Mgr. H. M., bytom C. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. T. O., advokátkou, Y. N. XX/XX, F. W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. októbra 2012, č.k. -220, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, A. X..XXX, F. k bytu č.XX, na 10 poschodí v obytnom dome č. XXXX,vo vchode č.XX na A. X., F. vo výške 50.100 eur a hnuteľné veci: kreslo, komodu, knižnicu, zariadenie detskej izby, magnetofón, automatickú práčku, spolu v hodnote 100 eur. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd prikázal stôl, stoličky, sklokeramický sporák, digestor, chladničku, hrncovú súpravu, mikrovlnnú rúru, kanvicu, hodiny, luster, sedačku, vitríny, stolík pod TV, konferenčný stolík, TV Sony a Orava, DVD prehrávač, digitálne hodiny, lustre, stojacu lampu, koberec, ohrievač, fén, koberčeky v kúpeľni a toalete, magnetofón, spolu v hodnote 1.200 eur, kuchynskú linku Rustikál v hodnote 200 eur. Odporkyni uložil povinnosť vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu 10.588,86 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že každému z účastníkov bola prikázaná časť spoločného majetku a tým boli vyporiadané ich spoločné majetkové právo, na vyporiadaní ktorých mali obaja záujem. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 455 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle o súdnych poplatkoch. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -36 zo dňa 8.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2010. Predmetným rozsudkom bola maloletá P., dieťa účastníkov konania, zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť na ňu výživné matke vo výške 60 eur mesačne. Konštatoval, že navrhovateľ s odporkyňou sa v priebehu konania dohodli na mase BSM ohľadom hnuteľných vecí tak, že do BSM patria všetky veci, ktoré sú vo výroku tohto rozsudku vyporiadavané s tým, že navrhovateľovi, podľa dohody účastníkov, do jeho vlastníctva pripadnú hnuteľné veci v hodnote 1.200 eur a kuchynská linka Rustikál v zostatkovej hodnote 200 eur, ktorú má navrhovateľ umiestnenú v kuchyni vo svojom rodinnom dome v D. F., ktorého je polovičným spoluvlastníkom. Do výlučného vlastníctva odporkyne

podľa dohody zase pripadnú hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 100 eur, ktoré ona aj užíva a sú uvedené vo výroku rozsudku. Sporná medzi účastníkmi zostala okolnosť nadobudnutia vozidla Peugeot, investície do rodinného domu v T. a vklad na stavebné sporenie z prostriedkov patriacich výlučne odporkyni, ktoré mala získať darom od svojho otca. Na uvedenom sa účastníci nedohodli. V danom prípade súd pri vyporiadavaní BSM dôsledne zvážil, či je spravodlivé, aby majetok z BSM bol medzi bývalých manželov delený v ideálnej polovici, a dospel k záveru, že takéto delenie by bolo vzhľadom na správanie sa navrhovateľa počas trvania manželstva nespravodlivé. Z dôkazov v spise bol jednoznačne preukázaný sklon navrhovateľa požívať alkohol, jeho agresívne správanie, ktoré viedlo až k jeho vylúčeniu z užívania spoločného družstevného bytu v F., ako aj skutočnosť, že sa riadne, resp. vôbec nestará o spoločnú dcéru, neplní si riadne vyživovaciu povinnosť. Ďalej tiež bolo preukázané, že pred odchodom z bytu, po tom, čo navrhovateľka s dieťaťom bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, družstevný byt zdevastoval a spôsobil tak nutnosť ďalších zvýšených investícií k tomu, aby predmetný byt mohla odporkyňa s dcérou neskôr užívať. Okrem toho preukázateľne, hoci stavebný úver si zobrali obaja účastníci konania, tento stále spláca a aj vždy splácala výlučne odporkyňa, pričom tento úver bol použitý na kúpu družstevného bytu, a teda možno konštatovať, že navrhovateľ sa omnoho menej zaslúžil o nadobudnutie bytu, ako aj udržanie spoločných vecí. Uvedené súd preto zhodnotil tak, že by bolo nespravodlivé delenie majetku patriaceho do BSM v polovici, ale ustálil deľbu 70 % v prospech odporkyne a 30 % v prospech navrhovateľa. Hodnota vyporiadavaného majetku podľa znaleckého posudku je 50.568 eur, t.j. hodnota členského podielu 50.100 eur anuita 1.032 eur + hodnota všetkých hnuteľných vecí, na ktorých sa účastníci dohodli 1.500 eur, ale z dôvodu, že súd podiely oboch manželov neurčil ako rovnaké, ale podiel navrhovateľa určil 30 % a podiel odporkyne 70 %, z masy BSM 50.568 eur by pripadala na odporkyňu hodnota majetku, vyčíslená v peniazoch vo výške 35.397,60 eur a hodnota, ktorá má pripadnúť navrhovateľovi, je 15.170,40 eur. Hodnotu členského podielu súd prikázal odporkyni, ktorá po odpočítaní anuity 1.032 eur predstavuje sumu 49.068 eur. Hnuteľné veci, ktoré súd prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne, boli ustálené účastníkmi konania v hodnote 100 eur. Spolu tak odporkyňa získala sumu 49.168 eur. Znamená to teda, že odporkyňa pri delení majetku BSM 70 % : 30 % získala o 13.770,40 eur viac, než je jej podiel 70 %. Navrhovateľ získal hnuteľné veci v hodnote 1.400 eur, pričom z masy BSM jeho podiel 30 % predstavuje sumu 15.170,40 eur, teda získal o 13.770,40 eur menej. Rozdiel by mu preto mala vyplatiť odporkyňa. Súd však pri vypočítavaní vyrovnávacieho podielu zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ ešte počas trvania manželstva predal spoločné auto Peugeot, pričom na jeho zostatkovej cene sa účastníci konania dohodli, t.j. 2.000 eur. Súd neuveril navrhovateľovi, ani jeho matke ako svedkyni, že vozidlo bolo zakúpené z peňazí, ktoré matka mala dať navrhovateľovi, pretože jednoznačne výber z vkladnej knižky, ktorým to navrhovateľ preukazoval, bol realizovaný v roku 1993. a motorové vozidlo Peugeot bolo účastníkmi konania kupované až v roku 2007. Tento časový rozdiel je podľa názoru súdu príliš veľký na to, aby tvrdenia navrhovateľa a jeho matky boli preukazné a presvedčivé. Preto súd dospel k záveru, že vozidlo Peugeot v zostatkovej hodnote 2.000 eur bolo nutné radiť do BSM, a keďže kúpnu cenu z predaja tohto vozidla užil pre svoju výlučnú potrebu navrhovateľ, bolo nutné polovicu z nej, t.j. 1.000 eur od vyrovnávacieho podielu odpočítať. Súd pri vypočítavaní vyrovnávacieho podielu nezohľadnil sumu 3.299 eur, t.j. sumu 99.400,- Sk, ktorú preukázateľne otec odporkyne poukázal na jej účet, a táto suma bola aj súčasťou dokladov, ktoré súdu predložila stavebná sporiteľňa, a preto je zrejmé, že tieto peniaze boli použité na stavebné sporenie. Je však nesporné, že v uvedenom čase úver bol poskytnutý obom účastníkom konania, a to na zakúpenie spoločného bytu, o čom rozhodne aj otec odporkyne vedel, a pokiaľ mienil uvedenú sumu darovať výlučne dcére, mal to urobiť jednoznačne. Je zrejmé, že v tom čase obaja účastníci chceli spoločne v predmetnom byte bývať, čo sa neskôr aj stalo, a preto súd uvedenú sumu vyhodnotil ako dar manželom, a z tohto dôvodu ju pri vypočítavaní vyrovnávacieho podielu nezohľadnil. Súd zohľadnil ďalej investície, ktoré boli vynaložené podľa znaleckého posudku znalca Ing. U. vo výške 4.363,07 eur na rekonštrukciu rodinného domu v D. F. ktorého polovičným spoluvlastníkom je navrhovateľ. Tento žiadal, aby súd zohľadňoval len polovicu zo znalcom zistených investícií, a to po ich amortizácii, teda polovicu zo sumy 3.752,23 eur, z čoho polovica predstavuje sumu 1.876,11 eur. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že z týchto investícií treba ako investície započítavané v rámci BSM zohľadniť len ich polovicu, pretože preukázateľne pri ohliadke na mieste samom bolo jednoznačne zistené, že rekonštrukcia sa týkala podkrovia, ktoré fakticky navrhovateľ aj stále užíva, a hoci podkrovie nemá samostatné súp. číslo, preukázateľne ho ako svoje vlastníctvo navrhovateľ užíva, pričom investície sa týkali len podkrovia, a nie ostatných priestorov v dome, ktoré užíva jeho matka. Súd pri započítavaní investícií vychádzal z ich celovej hodnoty, bez amortizácie, vypočítanej znalcom, a túto rozdelil medzi oboch účastníkov, čo znamená, že od vyrovnávacieho podielu odpočítal sumu 2.181,54 eur. Čo sa týka skutočnosti, že preukázateľne odporkyňa splácala stavebný úver, a to aj po rozvode, súd už túto sumu,

vzhľadom na nerovnaký podiel rozdeľovania a tiež vzhľadom na skutočnosť, že hodnotu členského podielu v SBD súd prikázal odporkyni, nezohľadňoval pri vypočítavaní výšky vyrovnávacieho podielu. Takisto súd nezohľadnil ani sumu na účtoch navrhovateľky v celkovej výške 314,51 eur vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ preukázateľne sa nepodieľa na výžive spoločnej dcéry, a teda prostriedky súd zhodnotil ako prostriedky nutné na výživu maloletej, a bolo by nespravodlivé, aby polovicu z nich súd prikázal odporkyni vyplatiť navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto uložil odporkyni titulom vyrovnávacieho podielu vyplatiť navrhovateľovi sumu 10.588,86 eur, teda rozdiel medzi sumou 13.770,40 eur, ktoré by mu mala podľa súdom realizovaného delenia odporkyňa vyplatiť a súčtom súm 1.000 eur z auta a 2.181,54 eur z investícií. (13.770,40 - 1.000 - 2.181,54 = 10.588,86). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporkyňa.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a odporkyňu zaviazať vyplatiť mu jeho vyrovnávajúci podiel v sume 25.800 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že odporkyňa zavinila vznik tohto sporu, preto by mala znášať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil tú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo Peugeot 206 bolo zakúpené 30.08.2007 za 160.000,- Sk, pričom celá kúpna cena na toto vozidlo bola použitá z matkiných peňazí, ktorá mu celkom dala sumu 170.000,- Sk. Túto skutočnosť nesporne potvrdila ako svedkyňa aj jeho matka Y. M., ktorá bola poučená o následkoch krivej výpovede, avšak súd prvého stupňa túto svedeckú výpoveď nesprávne vyhodnotil. Je pravdou, že vozidlo bolo predané za zostatkovú cenu 2.000 eur a preto v prospech odporkyne namietal započítanie sumy 1.000 eur na vyrovnanie jej podielu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v rozpore s ust. a nasl. vyložil rekonštrukciu podkrovných miestností na rodinnom dome v D. F., ktorej je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici a jeho matka v 1-ici. Obaja spoluvlastníci sa rozhodli v zmysle , že vykonajú rekonštrukciu podkrovia pre obytné účely, čo sa realizovalo ešte za života otca a následne po jeho smrti. Keďže podielové spoluvlastníctvo vyjadruje mieru, ako sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, rekonštrukcia bola realizovaná obidvoma spoluvlastníkmi, a preto jeho podiel nemôže byť v žiadnom prípade väčší ako 1-ica aj na vykonaných investíciách. Hodnota týchto investícií jeho a jeho matky bola vyjadrená v znaleckom posudku Ing. F. U., ktorý uviedol, že všeobecná hodnota stavebných práv vykonaných na rekonštrukcii predmetného rodinného domu je 4.363,07 eur a v prípade zohľadnenia opotrebovania vybudovaných položiek vo výške 14 % technických stavieb 3.752,23 eur. Preto aj žiadal, že do BSM možno radiť len polovicu z tejto čiastky 1.876,11 eur a podiel pripadajúci žalovanej predstavuje potom 938,05 eur. Nesprávny bol potom právny záver súdu prvého stupňa, že bolo jednoznačne zistené, že rekonštrukcia sa týkala podkrovia, a že toto fakticky on stále užíva, a že keď podkrovie nemá samostatné súpisné číslo, preukázateľne ho ako svoje vlastníctvo užíva. Toto zdôvodnenie súdu prvého stupňa nemá podľa jeho názoru právne opodstatnenie, súd skonštatoval, že vychádzal z celkovej hodnoty bez amortizácie a že odpočítal od vyrovnávajúceho podielu 2.181,54 eur. Rozhodne popieral, že sa nepodieľal na výžive spoločnej dcéry, veď inak by bol trestne stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Nakoniec namietal rozhodnutie súdu, ktorý ustálil bez akejkoľvek možnosti preskúmania jeho názoru, že podiel žalovanej predstavuje 70 % a jeho podiel 30 %, čo je v rozpore s ust. . Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že jeho zárobky oproti zárobkom jeho manželky najmä, keď pracoval v Taliansku boli päťnásobne vyššie. Tieto použil v prospech rodiny a v súvislosti so zabezpečením bytu a jeho zariadenia a na výživu rodiny.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že aj ona voči rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie, ktorého sa pridržiava. Pokiaľ sa týka dôvodov odvolania navrhovateľa uviedla, že nie je pravdou, že výživné navrhovateľ platí, opätovne má dlh na výživnom hoci sa zamestnal, vie že aj v pekárni, kde pracoval ho prepustili. Trestné oznámenie na neho nepodala. Ohľadne auta zotrvala na to, že auto bolo skutočne kúpené zo spoločných prostriedkov, matka navrhovateľa im nikdy nič nedala, ešte aj peniaze, ktoré stratil jej syn, jej museli vrátiť. Ani pokiaľ sa týka rekonštrukcie nikdy im matka navrhovateľa nič nedala. Keď chceli u nej bývať tak si prestavbu museli financovať sami. Pri ohliadke bolo preukázané, že všetky veci, ktoré navrhovateľ z jej bytu bez vedomia a súhlasu odviezol má v tejto časti, ktorú si prerobili a ktorú doposiaľ navrhovateľ užíva. Pokiaľ sa týka rozdelenia majetku pomerom 70 % a 30 %, verila, že nepomer bude vyšší, no aj pri takomto rozdelení zastáva názor, že nie je pravdou,

že navrhovateľov príjem bol päťnásobne vyšší. Navrhovateľ vie ako dlho pracoval dlho v Taliansku, koľko zarobil, prečo sa vracal ďaleko skôr ako jeho kolegovia, pre aké problémy ho už nezamestnali a čo s peniazmi robil, ako sa správal voči nej a dcére, ako sa staral o byt, ako prerábal podkrovie, čo korigovala ona, to bolo urobené, bez nej sa už v prácach nepokračovalo. Nesúhlasila so znášaním trov konania, keď mala záujem sa s navrhovateľom dohodnúť mimosúdne.

Odporkyňa v odvolaní navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že bude povinná navrhovateľovi vyplatiť sumu 7.289,86 eur v lehote 60 dní. Uplatnila si náhradu trov konania. Mala za to, že v konaní bolo preukázané, že jej otec skutočne si zobral pôžičku vo výške vtedy 100.000,- Sk, ktorú sumu vložil na jej stavebné sporenie, doposiaľ ju spláca len preto, že by ona s navrhovateľom pôžičku nedostali v takej výške, ako potrebovali. Súd prvého stupňa mal preto túto sumu zohľadniť v jej prospech, a o to mala byť jej výplata navrhovateľovi znížená. V ostatnom mala za to, že súd prvého stupňa správne všetky dôkazy vyhodnotil a správne potom o spoločnom majetku rozhodol. Poukázala na to, že bolo preukázané a nepochybné, že navrhovateľ požíval a doposiaľ požíva alkoholické nápoje, musela u nich zasahovať polícia, napadol a týral ich dcéru aj ju, vec bola riešená na polícii, pred navrhovateľovým správaním, jeho alkoholom a jeho agresivitou museli ujsť, bolo to vtedy, keď vytiahol na dcéru nôž, táto sa pocikala a viac do bytu nechcela ísť dokedy tam bude otec. Hoci navrhovateľ v byte býval sám, za nič neplatil, byt zdevastoval, nechal na byte dlhy a až keď ho súd z bytu vylúčil, ona začala do bytu investovať, aby v ňom mala aspoň základné veci, nakoľko navrhovateľ veci vymontoval a byt spravil nefunkčným. Trvala na to, že peniaze na auto mu nikdy matka nedala, vedela, že pije. Navrhovateľ si napožičiaval rôzne čiastky peňazí, ona ich potom ľuďom vyplácala. Keď prichádzal z Talianska, kde pracoval štyri roky, ale spolu ročne cca 3 mesiace, posledný rok to bolo len pár týždňov, stávalo sa, že tvrdil, že ho okradli vo vlaku a podobne. Nezodpovednosť navrhovateľa a jeho alkoholizmus ich veľmi zaťažovali, keď nechcela, aby susedia vedeli, že zasa vyvádza, neraz sa musela podvoliť čomukoľvek len, aby bolo ticho. Poukázala na to, že sa snažila doma deti vyučovať angličtinu, navrhovateľ chodil opitý, vykrikoval aj pred žiakmi a pre jeho správanie musela tieto aktivity, ktoré pomáhali ich rodinným financiám zanechať. K týmto skutočnostiam sa vyjadrila sama dcéra a preto, keď súd rovnako nepodelil majetok, len vyjadril skutočný podiel na zabezpečenie majetku, jeho zveľaďovaní, staraní sa oň, to určite nebola navrhovateľova zásluha, ale jej. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ bývali u jej rodičov, nič neprispievali, snažila sa šetriť, aby si mohli kúpiť auto, byt, zariadiť ho vkusne, navrhovateľ nikdy netvrdil, že na auto prispela jeho matka, samej jej jeho alkoholizmus prekážal, navrhovateľ nič neocenil, len alkohol mal pre neho cenu.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a odporkyne nie sú dôvodné.

Odvolací súd sa podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli v odvolaniach vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na základe toho si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v (viď ). Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výsluchu svedkyne Y. M., matky navrhovateľa, a tvrdil, že z výsluchu tejto svedkyne vyplynulo, že suma 160.000,- Sk (5.311 eur) bola darovaná výlučne jemu na kúpu osobného motorového vozidla Peugeot 206. Taktiež namietal, že súd

prvého stupňa v rozpore s ust. a nasl. vyložil rekonštrukciu podkrovných miestností v rodinnom dome v D. F., ktorej podielovým spoluvlastníkom je on v 1-ici a jeho matka v 1-ici, keď sa rozhodli, že ako spoluvlastníci v zmysle , že vykonajú rekonštrukciu podkrovia pre obytné účely, čo sa realizovalo ešte za života otca a následne po jeho smrti. Preto jeho podiel nemôže byť v žiadnom prípade väčší ako polovica, aj na vykonaných investíciách. Hodnota týchto investícií jeho aj jeho matky bola vyjadrená v znaleckom posudku Ing. F. U., ktorý uviedol, že všeobecná hodnota stavebných prác, vykonaných na rekonštrukcii rodinného domu č. XXX v D. F., je 4.363,07 eur a v prípade zohľadnenia opotrebovania vybudovaných položiek vo výške 14 % technický stav je v hodnote 3.752,23 eur, a preto žiadal, aby do BSM bolo možné radiť len polovicu tejto čiastky, 1.876,11 eur, a podiel pripadajúci odporkyni potom predstavuje sumu 938,05 eur. Taktiež sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď ustálil, že podiel žalovanej predstavuje 70 % a jeho podiel 30 %.

V danej veci možno konštatovať, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení vierohodnosti výpovede navrhovateľa a svedkyne Y. M. neodchýlil od hodnotenia skutočností, ktoré sa podľa všeobecnej skúsenosti k vierohodnosti výpovede vzťahujú, keď prihliadol k tomu, že peniaze, ktoré matka navrhovateľa mala dať navrhovateľovi na zakúpenie osobného motorového vozidla, boli jednoznačne vybraté z vkladnej knižky matky v roku 1993, a motorové vozidlo Peugeot bolo účastníkmi konania kupované až v roku 2007. Tento časový rozdiel je aj podľa názoru odvolacieho súdu príliš veľký na to, aby tvrdenia navrhovateľa a uvedenej svedkyne boli preukazné a presvedčivé. Vierohodnosť výpovede svedkyne Y. M. spochybnila aj tá skutočnosť, že na pojednávaní dňa 19.01.2011 rozhodne poprela, že peniaze, ktoré dala synovi (asi 20.000,- Sk), tento stratil, tvrdila, že navrhovateľ vymenil všetky peniaze, ktoré mu dala, za eurá. Na uvedenom pojednávaní však navrhovateľ sám uviedol, že je pravdou, že nahlásil na polícii, že mu ukradli peniaze, prišiel na to, keď išiel v krčme platiť. Bolo to nejak cez 20.000,- Sk, vymenené na eurá, a matke to povedal. Poprel však, že by peniaze vrátila jeho matke odporkyňa prostredníctvom svojej dcéry. Z výsluchu svedkyne P. M., dcéry účastníkov, na pojednávaní dňa 16.02.2011 vyplýva, že má vedomosť o tom, že babka (Y. M.) dala navrhovateľovi asi 30.000,- Sk, aby jej ich vymenil za eurá, navrhovateľovi peniaze v krčme ukradli, pamätala si však, že odporkyňa vybrala túto sumu peňazí, aby ich navrhovateľ svojej matke dal. Ona išla s navrhovateľom ako dozor, aby skontrolovala, aby zase peniaze nestratil, babka si peniaze zobrala. Za danej situácie aj odvolací súd výpoveď svedkyne Y. M. ohľadne darovania sumy 160.000,- Sk navrhovateľovi na zakúpenie auta považuje za nevierohodnú. Ani ďalšia námietka navrhovateľa, uvádzaná v odvolaní a týkajúca sa investícií na vybudovanie podkrovných miestností na rodinnom dome v D. F., ktorej podielovým spoluvlastníkom je navrhovateľ v 1-ici a jeho matka v 1-ici, nebola dôvodná. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o rodinu a chod spoločnej domácnosti. Z citovaných ustanovení pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady. Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod.). Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. V danej veci účastníci investovali do rodinného domu, aby si mohli zabezpečiť bývanie v dome, v ktorom je navrhovateľ spoluvlastníkom v podieli 1-ice a matka navrhovateľa spoluvlastníkom taktiež v 1-ici. Ak navrhovateľ tvrdil, že išlo o spoločné investície do predmetného domu s jeho matkou, toto v konaní nebolo preukázané, keď nebola preukázaná dohoda o spoločných investíciách matky s účastníkmi konania. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo preto o spoločnú investíciu manželov do nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve jedného z manželov - navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje na rozpornosť tvrdení navrhovateľa, ako i jeho matky, týkajúce sa investícií do predmetného rodinného domu. Už v samotnom návrhu navrhovateľ uviedol, že do rodinného domu účastníci nevložili ani korunu, všetko investovala matka. Z výpovede svedkyne Y. M. na pojednávaní dňa 19.01.20112 vyplýva, že v rodinnom dome súp. č. XXX v D. F. nebolo prerábané nič, odporkyňa do prerábky nedala ani korunu, podkrovie robil navrhovateľ s jej nebohým manželom, a ku dňu smrti manžela bolo všetko hotové. Z dedičského spisu po poručiteľovi D. M., otcovi

navrhovateľa, zomrelom dňa 27.10.1990 vyplýva, že predmetný rodinný dom mal v čase smrti poručiteľa prvé podlažie. Navrhovateľ na ohliadke, konanej na mieste samom dňa 18.08.2011, vypovedal tak, že keď sa s odporkyňou zobrali, nemali nič, podkrovie rodinného domu bolo holé, bola vymurovaná len kúpeľňa, nič viac. Odporkyňa tvrdila, že v čase, keď sa zobrali, kúpeľňa nebola hotová, jednalo sa len o otvorený povalový priestor. Zo znaleckého posudku znalca Ing. F. U., č. 165/2011 vyplýva, že hodnotené stavebné práce na predmetnom rodinnom dome boli vykonané podľa údajov účastníkov v roku 2004. Pri miestnom šetrení bolo zistené, že rekonštrukčné práce sa týkali troch miestností podkrovia, a to kuchyne, kúpeľne a izby. Z rekonštrukčných prác boli vylúčené položky, pri ktorých je z vizuálnej ohliadky zrejmé, že sú obstarané zjavne pred rokom 2004 (oceľové rebrové radiátory, hladké biele dvere). Z tvrdení účastníkov boli vybrané tie, ktoré neodporujú chronológii výstavby a technologickým postupom (je pravdepodobné, že v podkroví bol oddelený povalový priestor od obytnej časti a k zobytneniu časti podkrovia bolo potrebné napríklad v kúpeľni vybudovať len bočné priečky). Všeobecnú hodnotu stavebných prác, vykonaných na rekonštrukcii podkrovných miestností rodinného domu súp. č. XXX, znalec určil na hodnotu 4.363,07 eur. Pokiaľ ide o náhradu investícií, vynaložených zo spoločných prostriedkov účastníkov konania do rodinného domu odporcu, v ktorom je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici, odvolací súd poukazuje na to, že v rámci súdnej praxe pri náhrade investícií nemožno prihliadať k tomu, že nimi došlo k zhodnoteniu rodinného domu odporcu, keď z ust. bezpečne vyplýva, že ide o náhradu, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov v dobe minulej, a jej výška ku dňu zániku manželstva, ani ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná, a tieto investície nemožno zhodnotiť ani amortizovať, nahrádzajú sa len v skutočnej výške, v akej boli vynaložené. Preto ani námietka navrhovateľa, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa mal zohľadňovať len polovicu zo znalcom zistených investícií, a to po ich amortizácii, teda polovicu zo sumy 3.752,23 eur, nebola dôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri ohliadke na mieste samom bolo jednoznačne zistené, že rekonštrukcia sa týkala podkrovia, ktoré fakticky navrhovateľ stále užíva, a hoci podkrovie nemá samostatné súpisné číslo, preukázateľne ho ako svoje vlastníctvo navrhovateľ užíva, pričom investície sa týkali len tohto podkrovia, a nie ostatných priestorov v dome, ktoré užíva jeho matka. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. , ktoré vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, keď v danej veci pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôsledne zvážil, či je spravodlivé, aby majetok z BSM bol medzi bývalých manželov delený ideálne v polovici a v súlade so záverom súdu prvého stupňa má za to, že takéto delenie by bolo vzhľadom na správanie sa navrhovateľa počas manželstva nespravodlivé. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.03.2010 č. k. , ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, vyplýva, že odporca (v danej veci navrhovateľ) najmenej od roku 2005 nadmerne požíva alkohol a pod vplyvom alkoholu sa vulgárne správa k navrhovateľke, aj k dcére účastníkov. Pretože odporca vytiahol na dcéru nôž, za čo je trestne stíhaný, musela navrhovateľka opustiť spoločnú domácnosť a v súčasnosti bývajú u navrhovateľkiných rodičov. Ďalej z tohto odôvodnenia vyplýva, že podľa vyjadrenia všeobecnej lekárky pre deti a dorast MUDr. P. P. je mal. P. M. dlhšiu dobu pod psychickým stresom, vyplývajúcim z pretrvávania nezhôd medzi jej rodičmi. Je emočne labilná, vystrašená, v noci zle spáva a máva nočný des. Správanie odporcu k navrhovateľke a k dcére účastníkov je také, že navrhovateľka stratila k odporcovi citový vzťah a nie je ochotná s ním v manželstve zotrvať. Z dôkazov v spise bol jednoznačne preukázaný sklon navrhovateľa požívať alkohol, jeho agresívne správanie, ktoré viedlo až k jeho vylúčeniu z užívania spoločného družstevného bytu v F. (konanie vedené na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. ). Taktiež bolo preukázané, že pred odchodom z bytu, po tom, čo navrhovateľka s dieťaťom bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, družstevný byt zdevastoval, a spôsobil tak nutnosť ďalších zvýšených investícií k tomu, aby predmetný byt mohla odporkyňa s dcérou neskôr užívať. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že odporkyňa sa zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, vo väčšej miere sa starala o rodinu, chod spoločnej domácnosti a zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax v rámci úvah podľa prihliada vždy k takýmto javom, a vychádza z pojmu dobrých mravov a z určitej miery spoločenskej tolerancie niektorých javov, a čo túto mieru prekročí, môže sa už hodnotiť ako faktor zvážiteľný pre výsledok vyporiadania. Práve tak súdna prax neprehliada ani okolnosti rozvodu a starostlivo zváži, či pri nich nevznikli nejaké momenty, morálne tak silné, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby k nim nebolo pri vyporiadaní primerane prihliadnuté. V danom prípade preto súd prvého stupňa správne postupoval, v súlade so zásadami súdnej praxe a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania tak, že ustálil deľbu 70 % v prospech odporkyne a 30 % v prospech navrhovateľa.

Napokon nebola dôvodná ani námietka odporkyne, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa pri vypočítaní vyrovnávacieho podielu nezohľadnil sumu 3.299 eur, t. j. sumu 99.400,- Sk, ktorú mal otec odporkyne ako dar poukázať na jej účet. V konaní bolo preukázané, že otec odporkyne poukázal na jej účet uvedenú sumu, a táto suma bola aj súčasťou dokladu, ktoré súdu predložila Stavebná sporiteľňa, a preto je zrejmé, že tieto peniaze boli použité na stavebné sporenie. Je však nesporné, že v uvedenom čase úver bol poskytnutý obom účastníkom konania, a to na zakúpenie spoločného bytu, o čom rozhodne aj otec odporkyne vedel, a pokiaľ mienil uvedenú sumu darovať výlučne dcére, mal to urobiť jednoznačne. V tom čase obaja účastníci chceli spoločne v predmetnom byte bývať, čo sa aj neskôr stalo, a preto súd prvého stupňa správne uvedenú sumu vyhodnotil ako dar manželom, a z tohto dôvodu ju pri vypočítavaní vyrovnávacieho podielu nezohľadnil.

Súd prvého stupňa správne vec posúdil po právnej stránke a odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku aj vo výroku, týkajúcom sa náhrady trov konania. Odvolací súd k námietkam navrhovateľa poznamenáva len toľko, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania vo veciach vyporiadania BSM sa prihliadne na to, že ide o iudicium duplex (t. j. o konanie, kde súd nie je viazaný návrhom účastníkov). Nedá sa preto povedať, že v zmysle má plný úspech ten, kto podal návrh na vyporiadanie. Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a v tom smere nezáleží na návrhu. Súd postupuje ex offo. Preto spravidla si každý účastník hradí vlastné trovy sám. V danej veci k dohode medzi účastníkmi konania o vyporiadaní BSM nedošlo, keďže obaja účastníci mali protichodné postoje. Vyporiadanie BSM súdnou cestou bolo jedinou možnosťou usporiadania vzájomných vzťahov účastníkov vo vzťahu k tomuto majetku po zániku ich manželstva. Vyporiadanie súdnou cestou bolo teda v záujme oboch účastníkov konania, ktorí boli povinní vyporiadanie vykonať. Aj odvolací súd preto považuje za akceptovateľné, aby vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu o usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi konania hradil si každý účastník vlastné trovy sám.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.