Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-229-2016.pdf
PDF · 145.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/229/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: W.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - T., V. XXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom v Nitre, Koceľova 2, IČO: 42 335 779, proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., C. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd n a h r á d z a prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu v nasledovnom znení:
Kúpna zmluva
podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
uzavretá medzi
Predávajúci: X. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r. č. : XXXXXX/XXXX štátny občan SR, trvale bytom XXX XX L., C. XXXX/XX, (ďalej len „predávajúci“)
Kupujúca: W.. K. K., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, r. č. : XXXXXX/XXXX štátny občan SR, trvale bytom XXX XX L., V. XXX/XX, (ďalej len „kupujúca“ a spolu s predávajúcim len „zmluvné strany“)
sa dohodli na uzatvorení tejto kúpnej zmluvy:
Článok I.
Predmet kúpnej zmluvy
Predávajúci predáva svoj 3/7-ový spoluvlastnícky podiel nehnuteľností k celku a kupujúca za dohodnutú kúpnu cenu kupuje 3/7-ový spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec Štúrovo, katastrálne územie Štúrovo, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pod B.2, v podiele 3/7-iny k celku, ako parcely registra „C“:
- parc. č. 4692 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2, 3/7-ový podiel = 339,43 m2
- parc. č. 4693 orná pôda vo výmere 2727 m2, 3/7-ový podiel = 1168,71 m2
(ďalej len „predmet kúpnej zmluvy“ alebo „nehnuteľnosti“)
Článok II.
Kupujúca vyhlasuje, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámila so stavom nehnuteľností, ich stav je jej dobre známy a v tomto stave ich kupuje.
Článok III.
Kúpna cena a platobné podmienky
1) Dohodnutá kúpna cena nehnuteľností predstavuje 1871,60 EUR (slovom: tisícosemstosedemdesiatjeden eur šesťdesiat centov)
2) Dohodnutá kúpna cena bude uhradená kupujúcou predávajúcemu, a to prostredníctvom poštovej poukážky na adresu predávajúceho uvedenú v záhlaví tejto zmluvy, a to v deň právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku, ktorým nahrádza prejav vôle predávajúceho.
Článok IV.
Právne záruky
Predávajúci sa zaručuje, že: a) nehnuteľnosti sa nachádzajú v jeho vlastníctve, b) je oprávnený s nehnuteľnosťami plne disponovať, c) na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva, akékoľvek iné ťarchy, akékoľvek práva tretích osôb, vrátane vecných bremien, nájomných práv a iných práv, nie sú a nebudú urobené žiadne opatrenia a kroky zo strany predávajúceho k zriadeniu takýchto práv k nehnuteľnostiam, d) na nehnuteľnostiach neboli uplatnené žiadne nároky podľa osobitných právnych predpisov, e) vlastníctvo predávajúceho k nehnuteľnostiam nie je nijako ovplyvnené žiadnou dohodou s treťou stranou, f) nebolo rozhodnuté o vyvlastnení nehnuteľností, odstránení nehnuteľností, alebo o zmene ich využitia, ani nebolo začaté a neprebieha žiadne súdne, správne ani iné konanie, ktorého dôsledkom by došlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu nehnuteľností, alebo ktorým by bolo inak obmedzené vlastnícke právo kupujúcej k nehnuteľnostiam, g) vykoná všetky kroky a vyvinie maximálne úsilie nevyhnutné na to, aby kupujúca nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Článok V.
Záverečné ustanovenia
1) Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej na základe tejto zmluvy podá kupujúca na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, bezodkladne po podpise tejto zmluvy.
2) Kupujúca a predávajúci sa dohodli, že správny poplatok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy bude znášať kupujúca.
3) Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
4) V prípade, ak by Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor rozhodol o zamietnutí alebo o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy v prospech kupujúcej, zmluvné strany sú povinné podpísať novú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vlastníckemu podielu nehnuteľnosti za podmienok dojednaných v tejto zmluve.
5) Ak Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy v prospech kupujúcej, zmluvné strany sú povinné poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane a odstrániť nedostatky tejto zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh.
6) Zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch, z toho dve vyhotovenia pre Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor, jedno vyhotovenie pre predávajúceho a jedno vyhotovenie pre kupujúcu.
7) Predávajúci týmto splnomocňuje kupujúcu na opravu chýb a iných nesprávností obsiahnutých v tejto zmluve, najmä zrejmých chýb v písaní, počítaní a tiež na doplnenie údajov, pokiaľ sú tieto potrebné na účely konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy a inými osobami vo veciach súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Kupujúca takto udelené plnomocenstvo prijíma.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2016 domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného na kúpnej zmluve ohľadom nehnuteľností vykazovaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, kat. územie Štúrovo, na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného pod B2 v podiele 3/7. Žalobu odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na LV č. XXXX v kat. území Štúrovo titulom osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 16D/863/2012, Dnot 145/2012 zo dňa 09.12.2013. Predávajúca, podielová spoluvlastníčka C. P. neponúkla žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie a previedla ho na žalovaného Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2015. Žalovaný následne previedol svoj spoluvlastnícky podiel v podiele 3/7 Darovacou zmluvou zo dňa 06.07.2015 na svoju matku R. T. a následne Darovacou zmluvou zo dňa 11.04.2016 bol spoluvlastnícky podiel v podiele 3/7 opätovne prevedený do vlastníctva žalovaného. Žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel tak, že nebolo rešpektované predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. Sporný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nebol žalobkyni ako spoluvlastníkovi ponúknutý, či už predávajúcou alebo kupujúcim, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalovaného bola uzatvorená v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka. Predkupné právo má vecnú povahu a pôsobí teda aj voči tretím osobám. S ohľadom na vecnú povahu predkupného práva prechádzajú povinnosti z tohto predkupného práva aj na ďalších právnych nástupcov povinnej osoby. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka ponuka urobená v rámci predkupného práva musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých predávajúci predáva svoj podiel ku kúpe, pričom musí byť dodržaná písomná forma právneho úkonu. Ponuka povinného, do kedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať uvedené ustanovenie. Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie dvojmesačnej lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS156/2005). Už len s prihliadnutím na rýchlosť prevodov spoluvlastníckeho podielu na základe dedičského konania kúpnej zmluvy a následnej darovacej zmluvy, ktoré boli zapísané do príslušného katastra nehnuteľností zrýchleným vkladom je zrejmé, že predkupné právo žalobkyne nebolo a ani nemohlo byť dodržané. Ak povinná osoba poruší predkupné právo, oprávnený má okrem možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti aj možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 Občianskeho zákonníka. Na základe výzvy vzniká žalovanému právna povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na kúpu za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba. Ak nesplní žalovaný takúto povinnosť, môže sa domáhať žalobkyňa na súde, aby jeho prejav vôle bol v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím. Zákonné predkupné právo ako vecné právo pôsobí voči právnym nástupcom zaviazanej osoby.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení (č. l. 162) uviedol, že skutkový a právny stav opísaný žalobkyňou je nepravdivý a s ustanovenia § 140 OZ nevyplýva, že by žalovaný ako jedna zo zmluvných strán uzavretej zmluvy dňa 15.06.2015 porušil zákon. Zároveň si je vedomý toho, že v prípade, ak by predkupné právo žalobkyne bolo v danom prípade zo strany ďalšej účastníčky zmluvného vzťahu, t. j. predávajúcej C. P. porušené, potom žiaľ dôsledky tohto porušenia bude primárne znášať on. Tvrdenie žalobkyne, že ak by jej bol ponúknutý spoluvlastnícky podiel, tak by ho odkúpila, je účelové a nezhoduje sa so skutočnosťou a skutkovým stavom. Na Veľkonočný pondelok v roku 2015 žalobkyňa vedela o tom, že spoločná príbuzná W.. V. zomrela a povedal jej, že sa skončilo dedičské konanie a dedičkou je C. P., ktorá zdedila sporné nehnuteľnosti. Vzhľadom na užívacie vzťahy, ktoré sa vytvorili pred viac ako 50-timi rokmi mal záujem o odkúpenie nehnuteľnosti od C. P. a žalobkyňa mu oznámila, že túto informáciu berie na vedomie, lebo ona nemá záujem ako spoluvlastníčka ich odkúpiť od pani P., vzhľadom na užívací stav, ktorý v tom čase pretrvával. Predávajúcu C. P. s obsahom „veľkonočného“ rozhovoru so žalobkyňou informoval a povedal jej, že žalobkyňa nemá záujem o odkúpenie zdedených spoluvlastníckych podielov. Predávajúcej vysvetlil motív svojho konania. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, ako došlo k deleniu nehnuteľností medzi ich rodinami, resp. ako a kedy sa vytvoril ten užívací stav, ktorý v prírode aj dnes existuje. Predávajúca C. P. pri rokovaniach o uzavretí kúpnej zmluvy mu potvrdila, že aj jej žalobkyňa mala potvrdiť, že nemá záujem o odkúpenie sporných nehnuteľností, a preto nemal dôvod o tom pochybovať. Prekvapilo ho, keď následne žalobkyňa začala tieto skutočnosti spochybňovať a dožadovať sa svojho domnele porušeného predkupného práva.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením predložených listinných dôkazov: listinný dôkaz v maďarskom jazyku nečitateľný, návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky o nariadení predbežného opatrenia č. k. 5C/195/2016-20 zo dňa 10.06.2016, kde žalovanou bola R. T., návrh o vydanie predbežného opatrenia zo dňa 22.06.2016, výzva na zdržanie sa zásahov do vlastníctva žalobkyni zo dňa 12.04.2016 adresovaná R. T., uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia 16C/229/2016-76 zo dňa 12.07.2016, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/715/2016-118 zo dňa 23.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.02.2017, voči ktorému podal dovolanie žalovaný a uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/154/2017-154 zo dňa 25.10.2017 bolo dovolanie odmietnuté, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. List vlastníctva č. XXXX, kat. územie Štúrovo, parcela registra „C“ č. 4692, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 792 m2, parcela registra „C“ č. 4693, orná pôda o výmere 2727 m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/7 titulom osvedčenia o dedičstve 16D/863/2012, Dnot145/2012 a žalovaného v podiele 3/7 titulom Darovacej zmluvy zo dňa 11.04.2016.
4.1 LV č. č. XXXX, kat. územie Štúrovo, parcela registra „C“ č. 4692, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 792 m2, parcela registra „C“ č. 4693, orná pôda o výmere 2727 m2 zo dňa 19.04.2016, z ktorého mal súd preukázané, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/7 titulom osvedčenia o dedičstve 16D/863/2012, Dnot145/2012 a R. T., rod. D. v podiele 3/7 titulom Darovacej zmluvy zo dňa 06.07.2015.
4.2 Výzva žalobkyne adresovaná C. P. na usporiadanie vlastníckych práv bez dátumu a podací lístok zo dňa 26.05.2015 a zo dňa 19.05.2015 preukazujúce doručovanie výzvy.
4.3 Kúpna zmluva uzavretá dňa 15.06.2015 medzi predávajúcou C. P. a žalovaným ohľadne i spornej nehnuteľnosti v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX podľa čl. I Zmluvy. Dohodnutá kúpna cena je 5 000 eur, ktorá bola uhradená predávajúcej pri podpise Kúpnej zmluvy, čo potvrdzuje svojim podpisom podľa čl. III Zmluvy.
4.4 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu po poručiteľovi I. T. pod sp. zn. 16D/863/2012, mal súd preukázané, že ako dedičia v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa P. T. a žalobkyňa. V zmysle osvedčenia o dedičstve pod sp. zn.16D/863/2012 Dnot 145/2012-22 zo dňa 09.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.12.2013 podľa čl. IV majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností v kat. území Štúrovo na LV č. XXX nadobudli dedičia do podielového spoluvlastníctva každý v 1/8, poľnohospodárske nehnuteľnosti na LV č. XXXX, par. č. 4691 nadobudol P. T. a nehnuteľnosti na LV č. XXXX parc. č. 4692 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 4693 orná pôda nadobudla žalobkyňa.
4.5 Navrhovaná svedkyňa žalovaným, C. P. bola vypočutá dožiadaným súdom Okresný súd Bratislava III dňa 02.08.2019. Vo svojej výpovedi upresnila, že sporné nehnuteľnosti nadobudla riadne dedičským konaním po poručiteľke W.. W. V., ktorá zomrela 24.02.2014 a ona bola jedinou dedičkou. Sporné nehnuteľnosti sa rozhodla predať, pretože ani nevedela, kde sa nachádzajú a považovala ich za zbytočné. Nechcela nič vlastniť v kat. území Štúrovo. Na list žalobkyne nereagovala, pretože nemala záujem o rozdelenie pozemkov, ale chcela ich predať. Telefonicky kontaktovala žalobkyňu, ktorá sa vyjadrila, že trvá na rozdelení pozemkov. Nevedela uviesť, kto bol jej spoločným predkom a žalovaného, bola rada, keď žalovaný zistil, že majú spoločných predkov niekoľko generácií dozadu. Žalovaný ju vyhľadala a prišiel za ňou do Bratislavy v čase, keď bola uzavretá kúpna zmluva a predtým ju kontaktoval telefonicky. Žalovaného videla pred uzavretím kúpnej zmluvy. Stretli sa asi trikrát. Žalovaný ju počas sviatkov nenavštevuje. Pred rokom 2015 sa nestretávali. Nebola na svadbe žalovaného, nevie, čo robí žalovaný ani nevie koľko má detí. Na list, ktorý obdržala od žalobkyne dňa 29.05.2015 neodpovedala. Čestné vyhlásenie o príbuzenstve bolo pravdivé. Predtým, ako kontaktoval svedkyňu žalovaný ohľadne kúpnej zmluvy, sa nikdy nestretli a nepoznala ho.
4.6 Výzvou zo dňa 20.06.2016 podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu jej predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Predávajúca C. P. nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D468/2014 Dnot 34/2014 zo dňa 10.03.2015. K zápisu vlastníckych práv došlo 18.05.2015. Žalobkyňa kontaktovala predávajúcu listami zo dňa 19.05.2015 a 27.05.2015. Na základe týchto skutočností, žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu výzvy. Zároveň mu oznámila, že ak svoju zákonnú povinnosť odmietne dobrovoľne splniť, bude nútená postupovať v zmysle platných právnych predpisov a požiadať súd, aby rozhodol o náhrade prejavu vôle v zmysle § 229 CSP. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 25.07.2016. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 27.07.2016, v ktorom uviedol, že zobral výzvu na vedomie a rozhodol sa dať protinávrh ohľadne predmetných nehnuteľností, keďže je zrejmé, že v budúcnosti podielové spoluvlastníctvo nebude fungovať v zmysle zákona, vzťahy sú narušené a pre každého by bolo lepšie, keby nehnuteľnosť vlastnil ako celok. Navrhol uzavrieť príslušnú kúpnu zmluvu alebo dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že odkúpi podiel žalobkyne v pomere 4/7 za kúpnu cenu rovnajúcu sa sume 5 eur za 1 m2 s tým, že výška podielu žalobkyne, ktorú je ochotný žalovaný vyplatiť je 10 000 eur. Žalobkyňa na uvedenú ponuku reagovala podaním zo dňa 03.08.2016 a oznámila, že v súčasnosti neuvažuje nad predajom svojho spoluvlastníckeho podielu, o čom je súčasný spoluvlastník oboznámený. Z uvedených dôvodov ponuku odmietla a trvala na uzatvorení kúpnej zmluvy v zmysle výzvy podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
4.7 Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor v správe zo dňa 09.11.2018 oznámil súdu, že parcely registra C-KN č. 4692 a 4693 z kat. územia Štúrovo, ktoré sú k dnešnému dňu evidované v LV č. XXXX vznikli z pôvodnej PK parcely č. 2709/8. Uvedená parcela bola evidovaná v PK vložke č. 2072 ako parcela č. 2709/8 pasienok o výmere 12 347 m2 vo vlastníctve I. L. v podiele 4/7 a C. V., rod. L. v podiele 3/7. V zmysle dedičských rozhodnutí po I. L. a I. L. bol založený LV č. XXXX, do ktorého boli zapísané parcely EN č. 2709/28, 2709/27, 2709/24, 2709/42, ktoré vznikli z PK parcely č. 2709/8 do spoluvlastníctva P. Y., rod. Kósovej v podiele X/X a C. V., rod. L. v podiele 3/7. V roku 1987 bola v kat. území Štúrovo ukončená tvorba základnej mapy veľkej mierky, v rámci ktorej boli uvedené parcely prečíslované. Parcela č. 2709/28 na parcelu 4693 - orná pôda o výmere 2727 m2, parcela č. 2709/27 na parcelu 4691 - orná pôda o výmere 2971 m2, parcela č. 2709/24 na parcelu 4694 - zastavaná plocha o výmere 496 m2, parcela č. 2709/42 na parcelu 4692 - zastavaná plocha o výmere 792 m2. Darovacou zmluvou č. I-1165/90-6 P. Y., rod. T. ako darkyňa obdarovala I. T. nehnuteľnosťami na LV č. XXXX v podiele 4/7. Na základe dedičských rozhodnutí bol ako spoluvlastník zapísaný C. V. po C. V. v podiele 3/7. Spoluvlastnícky podiel C. V. v roku 2001 nadobudla W.. W. V. na základe osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 22D869/00 Dnot 23/00. Dňa 09.06.2006 bola doručená žiadosť podielovej spoluvlastníčky o zápis zmeny tvaru priezviska W.. W. V.. Na základe osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 16D863/2012 Dnot 145/2012 v dedičskej veci po I. T. nadobudla spoluvlastnícky podiel 4/7 W.. K. T.. V zmysle osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 30D468/2014-194 Dnot 34/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.03.2015 po poručiteľke W.. W. V., rod. V. spoluvlastnícky podiel nadobudla C. P., rod. T. v podiele 3/7. Uvedený podiel bol prevedený Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2015 ovkladovanou pod č. V3304/15 na kupujúceho X. I..
Účastníci požiadali o urýchlený vklad. K zmluve boli predložené Čestné vyhlásenia zo dňa 15.06.2015, ktorými účastníci zmluvy prehlásili, že sú v príbuzenskom vzťahu podľa § 117 Občianskeho zákonníka. X. I. Darovacou zmluvou zo dňa 06.07.2015 spoluvlastnícky podiel 3/7 daroval svojej matke R. T., rod. D. pod č. V3804/15. Obdarovaná R. T., rod. D. Darovacou zmluvou zo dňa 11.04.2016 darovala svoj podiel 3/7 X. I. pod č. V2984/16.
4.8 Žalovaný predložil rodné listy v slovenskom a maďarskom jazyku, ako aj rodokmeň (č. l. 373 a nasl.), ku ktorým uviedol, že R. T. je jeho matka, W. D. je jeho stará matka, C. C. je prastará matka, E. W. bol otcom C. C., J. W. je matka E. W., J. J. bola dcérou I. (I.) D., nar. XX.XX.XXXX. Ďalšími príbuznými boli právni predchodcovia uvedených ľudí, a to pod č. 12 vedený S. E., pod č. 14 vedený V. P. a pod č. 16 vedená D. P., rod. D.. I. D. a D. P. boli brat a sestra a ich spoločnými právnymi predchodcami boli ich rodičia, a to otec st. I. (I.) D. a matka R. D., rod. C..
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že dňa 21.05.2012 zomrel jej otec I. T., bytom E., a titulom dedenia nadobudla dve sporné nehnuteľnosti a ďalšie dve jej brat. Na uvedené nehnuteľnosti chodili a prejavila záujem o odkúpenie a ich vyporiadanie od ďalšej podielovej spoluvlastníčky. Na katastri zistila, že podielovou spoluvlastníčkou je pani V.. Nevedela presne opísať príbuzenský vzťah pani V. a jej otca, asi sa jednalo o vzdialenejšiu príbuznú. Sporné nehnuteľnosti jej otec užíval min. 30 rokov od jej narodenia a mal všetky listinné dôkazy, i ohľadne chatky, chodili tam každý deň. V podstate sa jednalo o veľký pozemok, ktorý bol na mene otca v podiele 4/7. Domáha sa usporiadania len 3/7, pretože len tie boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy. Na tomto pozemku bolo 7 chatiek, ktoré neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti. Užívala to rodina so súhlasom otca s tým, že otec rozpočítal daň ostatným užívateľom. Otec bol podielovým spoluvlastníkom 4/7 a pani V. 3/7. Pani V. nepoznala, asi sa jednalo o staršiu pani, nikdy ju tam nevidela, podľa nej bývala niekde v Bratislave. Ostatné chatky užívali buď kamaráti jej otca alebo širšia rodina. Jednu chatku mal pán I., ktorá predtým patrila jeho babke. Po smrti otca chcela sporné nehnuteľnosti vysporiadať tak, aby každý z nich vlastnil nejakú nehnuteľnosť, aby neboli podielovými spoluvlastníkmi, tak aby im zostala ich chatka. V prípade, že by to podielová spoluvlastníčka nechcela, chcela to odkúpiť. Z týchto dôvodov adresovala list podielovej spoluvlastníčke pani V. dňa 10.12.2014, keďže na katastrálnom portáli zistila jej údaje a vlastníctvo, avšak zásielka sa vrátila s tým, že adresát zomrel. Na katastrálnom portáli sledovala zmenu vlastníka po dedičskom konaní a dňa 18.05.2015 bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka titulom dedenia pani C. P.. V tom roku počas Veľkej noci prišiel k nim žalovaný a informovala ho o tom, že má záujem vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, prípadne ho odkúpiť. Žalovaný dovtedy ani nevedel, že vlastníčkou sa stala pani P., až potom sa začal o to zaujímať. Hneď na druhý deň po vykonaní záznamu vlastníctva v prospech pani P. dňa 19.05.2015 zaslala podielovej spoluvlastníčke list, v ktorom ju vyzvala na vysporiadanie nehnuteľnosti s tým, že by mala záujem aj o odkúpenie. Uvedený list sa stratil, čo na pošte reklamovala a bola jej vyplatená i určitá náhrada. Ďalší list adresovala podielovej spoluvlastníčke dňa 27.05.2015 a zásielka bola prevzatá 29.05.2015, tak ako to vyplýva z oznámenia o pohybe zásielky. Žalovaný uzavrel s podielovou spoluvlastníčkou dňa 15.06.2015 Kúpnu zmluvu s tým, že podielová spoluvlastníčka na jej list neodpovedala, ani nebola zachovaná dvojmesačná lehota. Od tohto obdobia začali medzi nimi konflikty a preto boli podané návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, najprv voči matke žalovaného a v tomto spore voči žalovanému. Potom za ňou prišiel žalovaný v čase, keď sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho matky, že jeho matka si to predstavuje tak, že časť nehnuteľnosti budú vlastniť jej deti, t. j. žalovaný so súrodencom s tým, že uvedená záhradka nikdy nebude jej. Na ich záhradu a chatku rodina žalovaného nikdy nechodila. Nepoprela, že určitú chatku mohol vlastniť dedko žalovaného, ale oni tam nechodili. Žalobkyňa je sesternicou žalovaného z druhého kolena. Na základe týchto skutočností po vykonanom dokazovaní žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5.1 PZ žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že žaloba žalobkyne je dôvodná a žiada rozhodnúť v zmysle petitu žaloby a predloženej kúpnej zmluvy krátkou cestou doručenou na pojednávaní dňa 24.09.2018, kde bola vykonaná len zmena ohľadne vyplatenia kúpnej ceny.
6. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že sa jedná o dávnu rodinnú ujmu. Na spornej nehnuteľnosti je 6 víkendových domov. Jeden z nich patrí jeho matke R. T., ktorý postavil jej otec I. D. v roku 1974 a riadne platil i dane z nadstavby. P. Y. bola podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, pretože bola dvojčaťom jeho prababky pani V.. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré neboli usporiadané. Z týchto
nehnuteľností P. Y. darovala 300 m2 pánovi I. D., jeho dedkovi. E. D. bol otcom T. D., ktorý zomrel ako 40-ročný pri páde zo stromu, keď došlo ku kanadskému žartíku otcom žalobkyne, ktorý mu zobral rebrík, keď vyšiel na strom. E. D. P. Y. darovala 1 400 m2 a tieto nehnuteľnosti následne po smrti E. D. v roku 1989 začal užívať otec žalobkyne, ktorý nadobudol vlastnícke právo v roku 1990 podpisom od starej pani Y.. Bola podpísaná Darovacia zmluva. Chatku na spornej nehnuteľnosti postavil E. D., otec T. D.. Jeho matka rovnako nemá vysporiadané vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. V roku 2015 na Veľkú noc bol polievať u rodiny žalobkyne, kedy mu žalobkyňa povedala, že W. V. zomrela a nevedela kto je dedičom. Na katastrálnom úrade zistil, že dedičom je C. P.. Hneď sa pýtal počas sviatkov žalobkyne, čo by povedala na to, keby on odkúpil 3/7 spornej nehnuteľnosti, na čo ona odpovedala, že ona nehnuteľnosť odkúpiť nechce, chce, aby sa rozdelila. Hovoril o podiele 3/7 preto, že ona nemá záujem odkúpiť tento podiel, to mu povedala. Tieto skutočnosti potvrdila i pani C. P., pretože mu ukázala i návrh žalobkyne, ktorý navrhoval rozdelenie sporných nehnuteľností a nehovoril nič o kúpe. Ak žalobkyňa chcela, mala možnosť sporné nehnuteľnosti odkúpiť. Predávajúca naťahovala čas, pretože chcela získať čím viac peňazí a ona sama mu povedala, že žalobkyňa nechce odkúpiť nehnuteľnosti, chce iba plochu rozdeliť. S návrhom na rozdelenie podielová spoluvlastníčka nesúhlasila, pretože žalobkyňa jej navrhovala prenechať tú časť nehnuteľnosti, ktorá už bola odpredaná o výmere 1 500 m2. 4/7 zo spornej nehnuteľnosti patrili do vlastníctva P. Y., ktorá bola dvojčaťom jeho prababky R. D., rod. T., ktorá bola i krstnou matkou jeho dedka, ktorý sa volal I. D.. V tomto čase uvedené nehnuteľnosti nebolo možné previesť na rodinných príslušníkov, t. j. na jeho dedka I. D.. V tom čase to zákony neumožňovali a nebolo možné vysporiadať vlastnícke vzťahy ani s ostatnými užívateľmi. Ani s tými, ktorí časť nehnuteľnosti odkúpili. Uvedené 4/7 užívali viacerí, tak je tomu do dnešného dňa. Keďže nebolo možné tieto vzťahy vysporiadať, dohodla sa rodina, že nehnuteľnosti budú patriť do vlastníctva brata jeho dedka E. D.. K. sa na tom celá rodina niekedy v 80-tych rokoch, P. Y., jeho starý otec. Žiadny listinný dôkaz o tom neexistuje, pretože náhle zomrel E. D. a nehnuteľnosti zdedil otec žalobkyne, I. T.. V roku 1971 boli odpredané časti nehnuteľnosti právnou predchodkyňou P. Y. I. L., rod. E., čoho dôkazom sú prehlásenia. Uvedené nehnuteľnosti mali byť odpredané V. T., rodine D. a J.. Žalobkyňa túto odpredanú časť nehnuteľnosti po rozdelení chcela dať C. P., s čím ona nesúhlasila. V tom čase uvedené zákony neumožňovali drobiť poľnohospodársku pôdu podľa § 490 ods. 2 OZ pred novelizáciou, pretože sa jednalo o extravilán. C. P. bola v telefonickom kontakte so žalobkyňou, ktorej žalobkyňa povedala, že ona nechce odkúpiť nehnuteľnosti. Pani P. ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti telefonovala so žalobkyňou, pretože sa rozhodla predať svoj podiel a najprv ho ponúkala podielovej spoluvlastníčke, t. j. žalobkyni, ktorá ju odkúpiť nechcela. Bolo to v máji 2015. Na Veľkú noc v roku 2015 pred tým, ako sa rozhodol odkúpiť podiel spoluvlastníčky C. P., o tom informoval žalobkyňu, ktorá mu povedala, že nemá námietky voči odkúpeniu. Komunikovali spolu aj na Veľkú noc v roku 2016 za prítomnosti žalobkyne a G. K., bolo to už v čase, keď bol podielovým spoluvlastníkom a nevedeli sa dohodnúť. Nevedeli sa dohodnúť preto, že žalobkyňa mu ponúkala tú časť nehnuteľnosti, ktorá už z jej podielu bola predaná. Od C. P. mohol odkúpiť nehnuteľnosť, pretože boli v príbuzenskom vzťahu podľa § 117 Občianskeho zákonníka. Podľa zákona č. 140/2014 bolo možné nehnuteľnosti prevádzať len medzi rodinnými príslušníkmi. Ak sa jedná o výmeru nad 2 000 m2. Zmluvu s predávajúcou, pani P. uzavrel v dobrej viere, pretože mu jednoznačne povedala, že pani žalobkyňa nechce spornú nehnuteľnosť od nej kúpiť, chce ju len rozdeliť. Stále mu to hovorila. Ona sa kontaktovala telefonicky so žalobkyňou. Žalovaný jednoznačne žiadal, aby súd rozhodol v jeho prospech, lebo nehnuteľnosti užívajú viac ako 50 rokov. Jeho rodina má k nim vzťah.
6.1 PZ žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože sa nestotožňuje s právnym záverom a predbežným právnym posúdením súdu, že bola porušená litera zákona ohľadne predkupného práva vo vzťahu k žalobkyni. Tieto tvrdenia vyplývajú i z vyjadrenia svedkyne na strane 3 prvý odsek, kde je uvedené, že žalobkyňa má záujem len o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v žiadnom prípade nie o nadobudnutie spornej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej. Tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa i v telefonickom rozhovore s predávajúcou - svedkyňou, a preto svedkyňa nijakým spôsobom nereagovala ani na list žalobkyne, keďže poznala jej názor. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa si bola vedomá toho, že svedkyňa chce predať svoj podiel, ale nejavila oň záujem. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že týmto spôsobom žalobkyňa prejavila svoju vôľu, že nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu predávajúcej a preto predávajúca následne svoj podiel odpredala. Mala za to, že postupovala v súlade so zákonom a bolo dodržané zákonné ustanovenie týkajúce sa zachovania predkupného práva. Čestné prehlásenie
bolo predložené ku katastrálnemu konaniu, pretože sa jedná o nehnuteľnosti v extraviláne, na ktoré sa vzťahujú i iné zákony a vyhlášky, nielen Občiansky zákonník. Vo vzťahu žalovaného a predávajúcej nedošlo k uvedeniu nepravdy v čestných prehláseniach.
7. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
8. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
9. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
10. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
11. Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
12. Podľa § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
13. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
14. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
15. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
16. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. území Štúrovo na LV č. XXXX, ktoré nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi I. T. v podiele 4/7. Nehnuteľnosti v podiele 3/7 vlastnila C. P., ktorá ich nadobudla titulom dedenia po W.. W. V.. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke W.. W. V. č. k. 30D468/2014-194 zo dňa 10.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.03.2015 vyplýva, že ako jediná dedička zo závetu prichádza do úvahy C. P.. C. P. ako podielová spoluvlastníčka sa rozhodla uvedené nehnuteľnosti predať, pretože nemala o ne záujem a ani nevedela kde sa nachádzajú. I napriek tomu, že vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že rozumie tomu, čo znamená predkupné právo, neoslovila podielovú spoluvlastníčku, t. j. žalobkyňu, či nemá záujem o odkúpenie jej podielu v súlade so zákonom. S poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka bola podielová spoluvlastníčka povinná ponúknuť svoj podiel žalobkyni. Podľa § 605 OZ ponuka urobená v rámci predkupného práva musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená oznámením podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet zmluvy, kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prevodu (splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena a pod.). Ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu musí povinný spoluvlastník urobiť voči všetkým ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú oprávnení ponúknutý podiel za podmienok určených v ponuke kúpiť, pričom lehota na prijatie ponuky plynie pre každého podielového spoluvlastníka samostatne. Riadnou je pritom len taká ponuka, v ktorej je stanovená lehota 2 mesiace, pokiaľ ide o nehnuteľnú vec. Nič nebráni povinnému spoluvlastníkovi určiť dlhšiu ako zákonnú lehotu na prijatie
ponuky. V čase splnenia ponukovej povinnosti ešte vôbec nemusí existovať konkrétny záujemca o spoluvlastnícky podiel pre prípad, že oprávnený spoluvlastník ponuku neprijme. Formu ponuky vo vzťahu k nehnuteľnostiam upravuje § 605 OZ a táto musí byť urobená v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť ponuky podľa § 40 ods. 1 OZ. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že svedkyňa, podielová spoluvlastníčka si nesplnila zákonné povinnosti vyplývajúce jej z § 140 Občianskeho zákonníka, t. j. nedoručila podielovej spoluvlastníčke, t. j. žalobkyni písomnú ponuku na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenia svedkyne C. P., že tak neurobila preto, že jej bola doručená výzva zo strany žalobkyne na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením, prípadne, že tak urobila telefonicky, súd považuje za irelevantné, ničím nepreukázané a v podstate bezpredmetné vzhľadom na jednoznačné stanovisko zákonného ustanovenia, že ponuku je treba urobiť v písomnej forme vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v opačnom prípade je tento právny úkon neplatný.
17. Žalovaný sa následne bránil tým, že nebolo potrebné doručovať ponuku žalovanej na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo strany podielovej spoluvlastníčky, pretože prevod, t. j. Kúpna zmluva zo dňa 15.06.2015 ovkladovaná pod č. V3304/2015 bola uzavretá medzi blízkymi osobami podľa § 117 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že ani jedna zo zúčastnených strán zmluvy nevedela súdu ozrejmiť, o aký príbuzenský vzťah by sa malo jednať. Žalovaný predložil do spisu rodokmeň, z ktorého malo byť súdu zrejmé, že sa jedná o príbuzenský vzťah, keďže osoby označené (č. l. 373) pod bodom 15 vo vzťahu k žalovanému a pod bodom 16 vo vzťahu k podielovej spoluvlastníčke, t. j. predávajúcej boli súrodencami narodenými v rokoch 1802 a 1785 a ich rodičmi boli osoby uvedené pod por. č. 17 a 18 I. D. a R. D.. Z predloženého rodokmeňu vo vetve P. jednoznačne nevyplýva, o aké príbuzenské vzťahy sa jedná, k čomu sa bližšie nevyjadril ani žalovaný a v podstate ani žalovaný ani podielová spoluvlastníčka nevedeli ozrejmiť ich príbuzenský pomer. Súd mal za to, že zákon nemal v úmysle poukazovať na príbuzenský pomer a odvodzovať ho až zo spoločných zrodení, ktoré jednoznačne súdu preukázané neboli, dozadu približne viac ako 200 rokov. Je nepochybné, že takéto časové obdobie nie je možné považovať za príbuzenstvo v pobočnej línii, ktorú už nie je možné nijakým spôsobom ozrejmiť. Súd opätovne zdôrazňuje, že C. P. bola závetnou dedičkou po podielovej spoluvlastníčke W.. W. V. a v podstate ani svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi nevedela ozrejmiť, o aký príbuzenský vzťah sa jedná a ani nepoukázala na to, že by mala mať akýkoľvek vzťah k predchádzajúcej podielovej spoluvlastníčke. Nemožnosť zistenia a určenia príbuzenstva vyplýva i zo samotného vyjadrenia účastníkov spornej zmluvy, kedy žalovaný vôbec nevedel ozrejmiť príbuzenský pomer. O skutočnosti, že svedkyňa C. P. nadobudla podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zistil z katastra nehnuteľností, to znamená, že nebol s ňou v žiadnom kontakte, ani sa nikdy predtým nestýkali. Svedkyňa potvrdila, že ju kontaktoval kupujúci telefonicky a stretli sa pred podpisom zmluvy asi trikrát. Nemala žiadne vedomosti o jeho rodine a rodinnom zázemí, jednoznačne uviedla, že bola rada, keď žalovaný zistil, že majú nejakých spoločných predkov a že to bolo niekoľko generácií dozadu. Blízkymi osobami podľa § 116 OZ sú manžel, osoby, ktoré sú s ním alebo s jeho manželom príbuzné buď v pokolení priamom alebo v pokolení pobočnom, včítane až do bratranca (sesternice) a iné osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny. Blízka osoba môže zo svojho postavenia zákonným spôsobom profitovať napr. pri prevode spoluvlastníckeho podielu, keďže zásadne majú spoluvlastníci predkupné právo, avšak to neplatí, ak ide o prevod blízkej osoby. Občiansky zákonník vytvára dve kategórie blízky osôb. V prvom rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Druhou kategóriou sú osoby vymedzené nie na základe príbuzenského či manželského pomeru k osobe, ale na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe. Pri druhej kategórii je nutné preukázať istú kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami. Právna úprava príbuzenstva - regulujúca príbuzenstvo ako kategóriu právnu - je zakotvená v § 117. Príbuzní v priamom rade sú bez obmedzenia všetci predkovia a potomkovia. Nie je pritom určujúce, že jednotlivé blízke osoby nepochádzajú priamo jedna od druhej - príbuznými v priamom rade sú tak aj prarodičia a vnuci. Blízkymi osobami sú i súrodenci bez ohľadu na to, či ide o súrodencov, ktoré majú jedného spoločného rodiča alebo oboch spoločných rodičov. Pojem „príbuzenstvo“ Občiansky zákonník nevymedzuje, nie je definované. Zrejme je to tak pre bezproblémovosť tohto pojmu, resp. pre jeho nespornú povahu. Príbuzenstvo (ako biologická kategória) existuje bez ohľadu na vôľu či vedomie človeka, ide o pokrvný vzťah. V priamom rade sa stupeň príbuzenstva určuje počtom zrodení, ktorými priamo pochádzajú od seba, resp. počtom zrodení, ktoré bolo treba, aby sa žijúci jedinec dostal do príbuzenského vzťahu s iným, avšak sa nezapočítava sa narodenie tej osoby, o ktorej v príbuzenskom vzťahu ide. V priamom rade sú príbuznými predkovia a potomkovia, teda rodičia a deti, starí rodičia a vnuci a rozhoduje počet zrodení. Pobočná línia príbuzenstva hovorí o tom, ak dve osoby majú jedného
spoločného predka, avšak zároveň nepochádzajú jedna od druhej, teda nie sú príbuzné v priamom rade. Stupeň príbuzenstva sa v tomto prípade určuje počtom narodení, ktorými pochádzajú od najbližšieho spoločného pokrvného predka, pričom narodenie spoločného predka sa nezapočítava. Sesternice a bratranci sú príbuznými v nepriamom rade v 4 stupni. V prejednávanom spore súd nijakým spôsobom vzhľadom na vyššie uvedené, nemal preukázané, o akých príbuzných v nepriamom rade a v ktorom stupni išlo, a v podstate je to i logické, vzhľadom na časové obdobie narodenia dvoch súrodencov, na ktorých poukazoval žalovaný spätne viac ako 200 rokov. Z týchto dôvodov súd mal za preukázané, že žalovaný nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by bol príbuzným s predávajúcou podielovou spoluvlastníčkou C. P. a na základe týchto skutočností je nesporné, že došlo k porušeniu predkupného práva z dôvodov vyššie uvedených vo vzťahu k žalobkyni. Ostatné tvrdenia žalovaného ohľadne spôsobu, využívania spornej nehnuteľnosti rodinnými príslušníkmi, konkrétne i jeho matkou, prípadne starými rodičmi alebo vzájomnými dohodami medzi nimi, súd považuje za irelevantné, pretože i z chronológie z Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho odboru jednoznačne vyplývajú skutočnosti týkajúce sa sporných nehnuteľností a zápisov, najprv v PKN vložke č. 2072 pre kat. územie Štúrovo, po ukončení dedičských konaní bol založený LV č. XXXX, kde boli evidované EN parcelné čísla, kde nadobudla podielové spoluvlastníctvo P. Y., ktorá platnou Darovacou zmluvou R1 1165/90 darovala nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalobkyne, ktorá ich nadobudla titulom dedenia. Uvedená zmluva nebola nikým napadnutá, ani jej platnosť a preto tvrdenia žalovaného ohľadne okolností zmluvy sú irelevantné a pre tento spor nemajú žiadny význam. Ak aj poukazoval žalovaný na rôzne listinné dôkazy ohľadne rozdelenia, prípadne spôsobu užívania, súd zdôrazňuje, že bolo v práve dotknutých strán domáhať sa svojich práv v zmysle listinných dôkazov, ktoré predkladal žalovaný, avšak v tomto spore ich súd považoval za bezpredmetné. Ak právni predchodcovia zo strany žalovaného sa domáhali, že im prináleží vlastnícke právo k časti sporných nehnuteľností, mali možnosť túto situáciu riešiť v inom konaní ako žalobcovia. Vlastnícke právo žalobkyne nijakým spôsobom doteraz spochybnené nebolo a v tomto spore súd riešil otázku porušenia predkupného práva žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd mal za to, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené konaním podielovej spoluvlastníčky C. P. a následky musí znášať žalovaný tak, ako to sám uznal a uviedol i vo svojom vyjadrení v žalobe.
18. Žalobkyňa riadne vyzvala žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, na čo žalovaný odpovedal len, že by mal záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam tak, že by sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a odkúpil by od žalobkyne jej spoluvlastnícky podiel. Ani v tejto odpovedi nijakým spôsobom sa bližšie nevyjadroval ku skutočnostiam týkajúcich sa porušenia predkupného práva, prípadne neporušenia z dôvodov blízkeho príbuzenského pomeru s predávajúcou. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Ak výroková časť súdneho rozhodnutia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu, len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa takáto zmluva za uzavretú.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.