Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-93-2020.pdf
PDF · 113.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: W.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - T., V. XXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom v Nitre, Koceľova 2, IČO: 42 335 779, proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., C. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Botkom, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/229/2016-614 zo dňa 9. januára 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni a nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu v nasledovnom znení: Kúpna zmluva, podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, uzavretá medzi Predávajúci: X. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX štátny občan D., trvale bytom XXX XX L., C. XXXX/ XX, (ďalej len „predávajúci") Kupujúca: W.. K. K., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, r.č. : XXXXXX/XXXX, štátny občan D., trvale bytom XXX XX L., V. XXX/XX, (ďalej len „kupujúca" a spolu s predávajúcim len „zmluvné strany"), sa dohodli na uzatvorení tejto kúpnej zmluvy: Článok I. Predmet kúpnej zmluvy: Predávajúci predáva svoj 3/7-ový spoluvlastnícky podiel nehnuteľností k celku a kupujúca za dohodnutú kúpnu cenu kupuje 3/7-ový spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade L. X., katastrálny odbor, okres L. X., obec E., katastrálne územie E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pod J..X, v podiele 3/7-iny k celku, ako parcely registra „C": - parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 792 m2, 3/7-ový podiel = 339,43 m2, - parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 2727 m2, 3/7- ový podiel = 1168,71 m2 (ďalej len „predmet kúpnej zmluvy" alebo „nehnuteľnosti"). Článok II. Kupujúca vyhlasuje, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámila so stavom nehnuteľností, ich stav je jej dobre známy a v tomto stave ich kupuje. Článok III. Kúpna cena a platobné podmienky 1) Dohodnutá kúpna cena nehnuteľností predstavuje 1871,60 EUR (slovom: tisícosemstosedemdesiatjeden eur šesťdesiat centov), 2) Dohodnutá kúpna cena bude uhradená kupujúcou predávajúcemu, a to prostredníctvom poštovej poukážky na adresu predávajúceho uvedenú v záhlaví tejto zmluvy, a to v deň právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku, ktorým nahrádza prejav vôle predávajúceho. Článok IV. Právne záruky Predávajúci sa zaručuje, že: a) nehnuteľnosti sa nachádzajú v jeho vlastníctve, b) je oprávnený s nehnuteľnosťami plne disponovať,
c) na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne záložné práva, akékoľvek iné ťarchy, akékoľvek práva tretích osôb, vrátane vecných bremien, nájomných práv a iných práv, nie sú a nebudú urobené žiadne opatrenia a kroky zo strany predávajúceho k zriadeniu takýchto práv k nehnuteľnostiam, d) na nehnuteľnostiach neboli uplatnené žiadne nároky podľa osobitných právnych predpisov, e) vlastníctvo predávajúceho k nehnuteľnostiam nie je nijako ovplyvnené žiadnou dohodou s treťou stranou, f) nebolo rozhodnuté o vyvlastnení nehnuteľností, odstránení nehnuteľností, alebo o zmene ich využitia, ani nebolo začaté a neprebieha žiadne súdne, správne ani iné konanie, ktorého dôsledkom by došlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu nehnuteľností, alebo ktorým by bolo inak obmedzené vlastnícke právo kupujúcej k nehnuteľnostiam, g) vykoná všetky kroky a vyvinie maximálne úsilie nevyhnutné na to, aby kupujúca nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Článok V. Záverečné ustanovenia 1) Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcej na základe tejto zmluvy podá kupujúca na Okresnom úrade L. X., katastrálny odbor, bezodkladne po podpise tejto zmluvy. 2) Kupujúca a predávajúci sa dohodli, že správny poplatok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy bude znášať kupujúca. 3) Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu L. X., katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 4) V prípade, ak by Okresný úrad L. X., katastrálny odbor rozhodol o zamietnutí alebo o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy v prospech kupujúcej, zmluvné strany sú povinné podpísať novú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vlastníckemu podielu nehnuteľnosti za podmienok dojednaných v tejto zmluve. 5) Ak Okresný úrad L. X., katastrálny odbor preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy v prospech kupujúcej, zmluvné strany sú povinné poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane a odstrániť nedostatky tejto zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh. 6) Zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch, z toho dve vyhotovenia pre Okresný úrad L. X., katastrálny odbor, jedno vyhotovenie pre predávajúceho a jedno vyhotovenie pre kupujúcu. 7) Predávajúci týmto splnomocňuje kupujúcu na opravu chýb a iných nesprávností obsiahnutých v tejto zmluve, najmä zrejmých chýb v písaní, počítaní a tiež na doplnenie údajov, pokiaľ sú tieto potrebné na účely konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy a inými osobami vo veciach súvisiacich s vkladom vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Kupujúca takto udelené plnomocenstvo prijíma. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby doručenej súdu dňa 21.06.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného ku kúpnej zmluve ohľadom nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade L. X., katastrálny odbor, kat. územie E., na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného pod J. v podiele 3/7 s tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na LV č. XXXX v kat. území E. titulom osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. XXD/ XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 09.12.2013. V podanej žalobe tvrdila, že predávajúca, podielová spoluvlastníčka C. P. neponúkla žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie a previedla ho na žalovaného Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný následne previedol svoj spoluvlastnícky podiel v podiele 3/7 Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na svoju matku R. T. a následne Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX bol spoluvlastnícky podiel v podiele 3/7 opätovne prevedený do vlastníctva žalovaného. V žalobe tiež uviedla, že žalovaný nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel tak, že nebolo rešpektované predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalovaného bola uzatvorená v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že s ohľadom na vecnú povahu predkupného práva prechádzajú povinnosti z tohto predkupného práva aj na ďalších právnych nástupcov povinnej osoby. Poukázala na ust. § 605 Občianskeho zákonníka s tým, že ponuka urobená v rámci predkupného práva musí obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých predávajúci predáva
svoj podiel ku kúpe, pričom musí byť dodržaná písomná forma právneho úkonu. V žalobe ďalej uviedla, že už len s prihliadnutím na rýchlosť prevodov spoluvlastníckeho podielu na základe dedičského konania kúpnej zmluvy a následnej darovacej zmluvy, ktoré boli zapísané do príslušného katastra nehnuteľností zrýchleným vkladom je zrejmé, že predkupné právo žalobkyne nebolo a ani nemohlo byť dodržané. Ak povinná osoba poruší predkupné právo, oprávnený má okrem možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti aj možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 Občianskeho zákonníka. Na základe výzvy vzniká žalovanému právna povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na kúpu za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba. Ak nesplní žalovaný takúto povinnosť, môže sa domáhať žalobkyňa na súde, aby jeho prejav vôle bol v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 40 ods. 1, § 116, § 117, § 140, § 603 ods. 1,2, 3, § 605 Občianskeho zákonníka, § 229 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Považoval za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. území E. na LV č. XXXX, ktoré nadobudla titulom dedenia po svojom otcovi I. T. v podiele 4/7. Nehnuteľnosti v podiele 3/7 vlastnila C. P., ktorá ich nadobudla titulom dedenia po W.. W. V.. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke W.. W. V. č. k. XXDXXX/ XXXX-XXX zo dňa 10.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.03.2015 vyplýva, že ako jediná dedička zo závetu prichádza do úvahy C. P.. C. P. ako podielová spoluvlastníčka sa rozhodla uvedené nehnuteľnosti predať, pričom neoslovila podielovú spoluvlastníčku, t. j. žalobkyňu, či nemá záujem o odkúpenie jej podielu v súlade so zákonom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podielová spoluvlastníčka si nesplnila zákonné povinnosti vyplývajúce jej z § 140 Občianskeho zákonníka, t. j. nedoručila podielovej spoluvlastníčke, t. j. žalobkyni písomnú ponuku na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenia svedkyne C. P., že tak neurobila preto, že jej bola doručená výzva zo strany žalobkyne na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením, prípadne, že tak urobila telefonicky, súd považoval za irelevantné, ničím nepreukázané a v podstate bezpredmetné vzhľadom na jednoznačné stanovisko zákonného ustanovenia, že ponuku je treba urobiť v písomnej forme vo vzťahu k nehnuteľnostiam, v opačnom prípade je tento právny úkon neplatný.
4. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že nebolo potrebné doručovať ponuku žalovanej na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo strany podielovej spoluvlastníčky, pretože prevod, t. j. Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. E./XXXX bola uzavretá medzi blízkymi osobami podľa § 117 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že ani jedna zo zúčastnených strán zmluvy nevedela súdu ozrejmiť, o aký príbuzenský vzťah by sa malo jednať. Žalovaným predložený rodokmeň nepovažoval za dôkaz o existencii príbuzenského vzťahu, keďže vo vetve P. jednoznačne nevyplýva, o aké príbuzenské vzťahy sa jedná, k čomu sa bližšie nevyjadril ani žalovaný a v podstate ani žalovaný ani podielová spoluvlastníčka C. P. nevedeli ozrejmiť ich príbuzenský pomer. Zdôraznil, že zákon nemal v úmysle poukazovať na príbuzenský pomer a odvodzovať ho zo spoločných zrodení, ktoré jednoznačne súdu preukázané neboli, dozadu približne viac ako XXX rokov. Konštatoval, že nemožnosť zistenia a určenia príbuzenstva vyplýva i zo samotného vyjadrenia účastníkov spornej zmluvy, kedy žalovaný vôbec nevedel ozrejmiť príbuzenský pomer. Zdôraznil, že o skutočnosti, že svedkyňa C. P. nadobudla podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam žalovaný zistil z katastra nehnuteľností, to znamená, že nebol s ňou v žiadnom kontakte, ani sa nikdy predtým nestýkali. Svedkyňa potvrdila, že ju kontaktoval kupujúci telefonicky a stretli sa pred podpisom zmluvy asi trikrát, pričom nemala žiadne vedomosti o jeho rodine . Vzhľadom k týmto zisteniam prijal záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by bol príbuzným s predávajúcou podielovou spoluvlastníčkou C. P., preto došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k žalobkyni. Ostatné tvrdenia žalovaného ohľadne spôsobu, využívania spornej nehnuteľnosti rodinnými príslušníkmi považoval za irelevantné, pretože i z chronológie z Okresného úradu L. X., katastrálneho odboru vyplývajú skutočnosti týkajúce sa sporných nehnuteľností a zápisov, najprv v G. vložke č. XXXX pre kat. územie E., po ukončení dedičských konaní bol založený LV č. XXXX, kde boli evidované R. parcelné čísla, kde nadobudla podielové spoluvlastníctvo P. Y., ktorá platnou Darovacou zmluvou O. XXXX/XX darovala nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalobkyne, ktorá ich nadobudla titulom dedenia. Uvedená zmluva nebola nikým napadnutá, ani jej platnosť a preto tvrdenia žalovaného ohľadne okolností zmluvy sú irelevantné a pre tento spor nemajú žiadny význam. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd preveril všetky jeho dôkazy o príbuzenstve s predávajúcou C. P. a rozhodol v jeho prospech, keďže vie jasne dokázať, že on pozemok kúpil ako príbuzný predávajúcej presnejšie siedma sesternica v rade podľa predkov žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že žalobkyňa v roku XXXX kedy jej bolo ponúknuté predkupné právo sa jasne vyjadrila, že o kúpu daného pozemku odpredávajúcej C. P. nemá záujem iba o rozdelenie, s čím predávajúca C. P. nesúhlasila, nakoľko ako sa vyjadrila na súde, nechcela nič vlastniť v E. jednoznačne to chcela predať. Poukázal na to, že sa v roku XXXX pohádal so žalobkyňou a takmer rok po odkúpení daného pozemku udala žalovaného na súde. Začalo to tým, že sa nevedel so žalobkyňou dohodnúť na rozdelení pozemku. Žalovaný ho kúpil v dobrej viere od predávajúcej C. P. a na základe príbuzenstva podľa Občianskeho zákonníka § 117, ktorý nešpecifikuje či je daná osoba blízka alebo ďaleká rodina. Je to len tak, že dvaja ľudia musia mať spoločných predkov. Tým pádom to môže byť súrodenec alebo aj 15. bratranec a nie je v zákone či o sebe niečo vedia alebo nič nevedia, či sú v dobrom alebo v zlom konečnom dôsledku, ide o to, aby mali spoločných predkov. Nakoniec ani správa katastra by im nepovolila vklad a neprepísal daný pozemok na jeho meno, ak by boli strany sporu v príbuzenskom vzťahu s predávajúcou a práve preto spísali aj čestné vyhlásenie o ich príbuzenstve. Čestné vyhlásenie je pravdivé, vyjadrenie aj zo strany žalovaného, aj zo strany predávajúcej, keďže majú spoločných predkov.
6. Žalovaný písomným podaním zo dňa 25.02.2020 doplnil odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade zmeny rozsudku v žalovaného prospech žiadal rozhodnúť o trovách konania tak, že súd zaviaže žalobkyňu na úhradu trov celého konania v rozsahu 100%. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne a nedostatočne skúmal a vzhľadom na to aj nesprávne vyhodnotil po právnej stránke, či žalovaný a svedkyňa P. inými osobami v zmysle ust. § 116 za bodkočiarkou OZ. Je zrejmé, že blízkou osobou v tzv. I. kategórii so svedkyňou P. nie je. Žalovaný s ňou ani nie je príbuzný v priamom rade, nie je ani súrodenec, ani manžel. Na druhej strane sú si môžu byť blízke aj osoby, ktoré sú v pomere rodinnom alebo v obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa jeho názoru preukázal, že so svedkyňou P. v pomere rodinnom tak, ako kto má na mysli ust. § 116 za bodkočiarkou OZ. Podľa veľkého komentára k tomuto zákonníku sa k ust. § 116 na str. 725 pod bodom 2. okrem iného píše a vykladá, že tzv. druhá kategória blízkych osôb nie sú blízkymi osobami automaticky. Ich blízkosť by mal súd skúmať. Táto blízkosť je podmienená dvomi faktormi a skutočnosťami. V prvom rade musí medzi takýmito osobami jestvovať rodinný alebo obdobný pomer. V prípade, že sa takýto pomer preukáže, potom je potrebné skúmať a preukazovať, či ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa tohto komentára rodinným pomerom sa rozumie príbuzenský vzťah, ktorý sa nezaraďuje medzi osoby blízke v zmysle § 116 pred bodkočiarkou OZ. Podľa komentára pôjde teda najmä o príbuzných v nepriamom, t. j. v pobočnom rade a ako príklade komentár uvádza tetu, strýka, sesternicu alebo bratranca. Ani Občiansky zákonník, ani komentár v žiadnom prípade tento pobočný rad nijako neobmedzuje, ani čo do šírky, ani čo do hĺbky. To znamená, že takýto rodinný vzťah môže byť a môže existovať aj medzi potomkami v siedmom rade tak, ako to žalovaný hodnoverne a jednoznačne preukázal. Tento rodinný vzťah medzi stranami sporu nepoprela ani svedkyňa P.. Takže žalovaného tvrdenie o tom, že so svedkyňou P. v rodinnom pomere, hodnoverne vyvrátené neboli a úvahy žalobkyne, resp. súdu o dĺžke obdobia, ktoré uplynulo medzi spoločným predkom žalovaného a žalobkyne a ďalšími pobočnými zrodeniami až doteraz, neboli spochybnené. Súd prvej inštancie mal túto skutočnosť brať do úvahy a preto mal súd skúmať ďalšiu kumulatívnu podmienku, či by aspoň jedna z osôb v tomto rodinnom pomere, t. j. žalovaný alebo svedkyňa pociťovala ujmu, ktorú by utrpela tá druhá tak, že by ju dôvodne pociťovala, ako svoju vlastnú. Zo strany žalovaného je to jednoznačne tak a je toho názoru, že aj zo strany svedkyne P.. Toto žalovaný pri uzatváraní zmluvy so svedkyňou prekonzultoval, a preto bola táto otázka riešená a začlenená aj do príslušnej kúpnej zmluvy s tým, že obaja uviedli, že sa cítia osobami blízkymi v zmysle § 116, resp. § 117 OZ.
7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd zamietol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a aby súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. Žalobkyňa je toho názoru, že bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný a p. P. nemajú a ani v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemali taký vzťah, že by ujmu , ktorou trpí druhá osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú. Ich vzájomný vzťah teda jednoznačne nemohol mať takú intenzitu a kvalitu, aby mohli byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení považovaný za blízke osoby. Poukázala na to, že súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalovaného o príbuzenskom
vzťahu s p. P. zaoberal a v napadnutom rozsudku aj riadne vysporiadal. Po výpovedi p. P., ktorá jednoznačne uviedla, že pred podpisom kúpnej zmluvy žalovaného nepoznala, ako aj to, že žalovaný až neskôr údajne zistil, že sú príbuzní, nebol právny dôvod ďalej sa zaoberať skúmaním intenzity vzťahu medzi svedkyňou a žalovaným, keďže žiaden vzťah pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi nimi neexistoval. Súd prvej inštancie teda nemal právny dôvod sa ďalej zaoberať skúmaním blízkosti vzťahu medzi týmito osobami, keďže žiaden vzťah medzi nimi nebol.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Napokon súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil a v dôvodoch rozhodnutia uviedol, akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil.
10. Odvolací súd navyše považuje za potrebnú uviesť, že žaloby na nahradenie prejavu vôle sa vždy považovali za žaloby na plnenie (porovnaj napríklad R 42/1965, 3Cz 53/73, uznesenie NS ČR 20Cdo/541/2005 z 27.10.2005). Podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z § 229 CSP. Skutočným zmyslom takéhoto petitu je, aby rozsudky nahradzujúce prejav vôle sa mohli po právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušného katastra a mali za následok zmenu vlastníckeho práva. Ak by úprava podľa § 229 CSP neexistovala, rozsudky len upravujúce povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá by nebola súčasťou petitu žaloby alebo súčasťou rozsudku by bolo potrebné exekučne vykonať prostredníctvom ukladania pokút, čo by bolo nehospodárne a zbytočné. Pri rozsudkoch podľa § 229 CSP žiadna exekúcia neprebieha. Právoplatnosťou rozsudku je uložená povinnosť nahradená samotným rozsudkom, t.j. okamihom právoplatnosti sa povinnosť považuje za splnenú.
11. Z ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch, vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym.
12. Z ust. § 229 CSP vyplýva, že právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je však možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 CSP len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov - ďalej v texte aj „ZVB"), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a OZ). Obchodný zákonník takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270 a ďalej v § 290 a v § 292.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza , že každý zo spoluvlastníkov má k svojmu spoluvlastníckemu podielu dispozičné oprávnenie, ktoré však zákon obmedzuje predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je povinný , ak nejde o prevod blízkej osobe, podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom, bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov (§ 140 OZ). Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (R 58/2005 - Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 102/2005 zo dňa 25.10.2005). Spoluvlastník však nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. V tomto smere sa súd prvej
inštancie správne zaoberal tým, či v prípade žalovaného a podielovej spoluvlastníčky C. P. ide o osoby blízke podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že blízkou osobou v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka sú jednak osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t.j. iné osoby). To znamená, že iné osoby sú blízkymi osobami za splnenia dvoch podmienok, a to že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že blízkymi osobami môžu byť jednak príbuzní, ktorí nie sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva, t.j. príbuzní v bočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa (strýc, teta, bratranci, atď.) a jednak osoby žijúce v spoločnej domácnosti , ktoré s ním nie sú príbuzné , ale ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti vzťah obdobný rodinnému vzťahu. Vzájomný pomer medzi uvedenými osobami musí byť osobne, najmä citovo natoľko intenzívny, aby bolo možné urobiť záver, že by ujmu jednej z týchto osôb druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Skutočnosť, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V tomto smere môžu byť relevantné napríklad okolnosti, aký vzájomný styk majú osoby, o ktoré ide, či žijú v spoločnej domácnosti ( hoci to samo o sebe nie je určujúce ), aké sú v takej domácnosti pomery, aký majú tieto osoby o seba záujem a ako si pomáhajú vzájomne v závažných prípadoch, v núdzi, v chorobe či v starobe a pod. Keďže ust. § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v časti v ktorej viaže hodnotenie vzájomného vzťahu iných osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom ako osôb sebe navzájom blízkych na podmienku, že ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, tj k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, je ponechané súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. 14. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými závermi a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru v tom, že žalovaný a podielová spoluvlastníčka C. P. nie sú príbuzní v priamom rade, a nejde ani o súrodenca alebo manžela. Žalobcom vyhotovená a opakovane predložená listina nazvaná ako odôvodnenie rodokmeňa nepreukazuje existenciu príbuzenského pomeru s C. P. v priamo rade. Tento dôkaz súd prvej inštancie správne vyhodnotil a aj podľa názoru odvolacieho súdu ho nie je možné považovať za listinu preukazujúcu existenciu priameho príbuzenského vzťahu medzi žalovaným a C. P.. Ide o ničím nepodložené subjektívne tvrdenie žalovaného, ktoré napokon nepotvrdila ani C. P.. Ak by aj bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, samotná existencia spoločných predkov z roku XXXX a XXXX nezakladá existenciu príbuzenského pomeru v priamom rade medzi stranami zmluvy v zmysle ust. § 116 OZ v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou došlo k nerešpektovaniu zákonného predkupného práva. 15. Následne sa správne súd prvej inštancie zaoberal tým, či ide o osoby blízke a či by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich druhá osoba dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Na tieto okolnosti súd prvej inštancie podrobne vypočul svedkyňu C. P., ktorá potvrdila, že žalovaného videla prvý krát v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom žalovaný ju nikdy nenavštevoval a ani sa s ňou nestretával (č.l. 504 spisu). Na základe týchto tvrdení svedkyne potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný a podielová spoluvlastníčka C. P. nie sú osobami blízkymi v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka, pretože medzi nimi pred uzatvorením zmluvy neexistoval žiaden vzťah. Napokon súd prvej inštancie prijal správny právny záver aj v tom, že podielová spoluvlastníčka porušila predkupné právo žalobkyne, keď jej písomne s ohlásením všetkých podmienok nevykonala ponuku tak, ako jej to ukladá ust. § 605 OZ, preto odvolací súd nepovažoval tento dôvod žalovaného v písomnom odvolaní za neopodstatnený. 16. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovaný v podanom odvolaní ani jeho doplnení neuviedol žiadne skutočnosti a dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. So všetkými námietkami uvedenými v podanom odvolaní sa súd prvej inštancie v konaní podrobne zaoberal a aj sa s nimi v napadnutom rozsudku vyporiadal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v celom rozsahu. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).