Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-157-2017.pdf
PDF · 120.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.870 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.870 eur od 23.4.2015 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, a to tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 20.10.2017 v jej úprave pripustenej uznesením súdu zo dňa 2.7.2019 č.k. 5Csp 157/2017-55 domáhala na žalovanom vrátenia istiny poskytnutého úveru vo výške 5.000 eur, zaplatenia kapitalizovaných zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do 30.9.2017 v sume 5.107,16 eur, zmluvných úrokov vo výške 27,67 % ročne z nevrátenej istiny úveru 5.000 eur od 1.10.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne z nevrátenej istiny úveru 5.000 eur od 1.10.2017 do zaplatenia, bankových poplatkov 54,51 eur, a náhrady trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 12.6.2014 Poštová banka a.s. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzavreli zmluvu o úvere č.1436959227, ktorej súčasťou sú o.i. všeobecné obchodné podmienky banky, obchodné podmienky banky pre spotrebiteľské úvery a sadzobník banky. Na základe tejto zmluvy o úvere Poštová banka a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný peňažné plnenia neplnil riadne a včas. V dôsledku omeškania s peňažnými plneniami Poštová banka a.s. vyhlásila v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 30.3.2015 poskytnutý úver za predčasne splatný. Žalovaný svoj peňažný dlh po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru ani čiastočne nezaplatil. Pohľadávku z titulu predčasne zosplatneného úveru voči žalovanému žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018.
3. V žalobe zástupca žalobkyne ako dôkazy označil a v prílohe predložil listiny označené ako: „Zmluva o úvere dobrá pôžička“ č. 1436959227, „Všeobecné obchodné podmienky“, „Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička“, „Sadzobník poplatkov“, „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ datované dňom 16.3.2015, poštový podací hárok, „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ datovaná dňom 30.3.2015, poštovú doručenku, a „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.09.2017„.
4. Uznesením zo dňa 2.7.2019 č.k. 5Csp 157/2017-57 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 22.8.2019. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadril.
5. V podaní doručenom súdu dňa 5.12.2019 zástupca žalobkyne ako reakciu na predbežné právne posúdenie sporu súdom, podľa ktorého v spore nebola predbežne preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobkyne argumentoval, že žalobkyňa dostatočne preukázala svoju aktívnu legitimáciu v spore. Tvrdil, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje (okrem 90 dní trvajúceho omeškania klienta so splnením peňažného záväzku) písomnú výzvu banky klientovi, aby pohľadávku splnil. Zákon pritom nevyžaduje dve rozličné písomné výzvy (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017). Listom zo dňa 13.3.2015 Poštová banka a.s. žalovaného upozornila, že pohľadávka banky je ku dňu 13.3.2015 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, a vyzvala ho na zaplatenie sumy 921,01 eur s tým, že ak do 15 dní nedôjde k úhrade, je oprávnená využiť ust. § 565 Občianskeho zákonník a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, banka dňa 1.4.2015 zaslala žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy a súčasne vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru. Dňa 4.10.2018 banka odoslala žalovaného oznámenie o postúpení pohľadávky, čím si splnila zákonnú povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu vyplývajúcu jej z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prílohe predložil písomné oznámenie o postúpení pohľadávky datované dňom 3.10.2018. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2011 sp.zn. 5Cdo 129/2010, podľa ktorého kategorickú požiadavku prevzatia listu adresátom nemožno považovať za správnu. Ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky obsahujúceho prejavu vôle bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Súd podanie doručil žalovanému dňa 12.12.2019.
6. Spor súd prejednal na pojednávaní konanom dňa 13.12.2019 za prítomnosti iba žalovaného. Zástupca žalobkyne svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 5.12.2019 dôvodom hospodárnosti konania a požiadal, aby súd v spore konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je si vedomý, že na úver zaplatil asi len dve splátky. Bol prepustený z práce, nemal z čoho platiť. Bližšie rozviedol svoje celkové pomery. S odôvodnením, že pokiaľ nebude zamestnaný, za pomoci matky je schopný na úver platiť maximálne 25 eur mesačne, požiadal súd o povolenie splátok úveru. Uviedol, že ak sa zamestná, bude môcť platiť aj viac.
7. Žalovaný v spore nepoprel a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za vážnejšie spochybnené tvrdenie žalobkyne, že na základe písomnej zmluvy o úvere č. 1436959227, predloženej žalobkyňou spolu so žalobou, uzavretej dňa 12.6.2014 medzi žalovaným a Poštovou bankou a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Poštová banka a.s.“), žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Tieto skutočnosti vyplývajú z listín predložených žalobkyňou označených ako „Zmluva o úvere dobrá pôžička“, číslo zmluvy: 1436959227, a „ Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.9.2017“. Listina „Zmluva o úvere dobrá pôžička“, ktorej pravosť a pravdivosť žalovaný v spore nespochybnil, obsahuje o.i. nasledujúce údaje: „Celková čiastka Úveru: 14 702,50 eur, „Počet mesačných splátok 120 mes.“ , „Výška mesačnej úhrady 130 eur/mes.“, „z toho - výška mesačnej anuitnej splátky (úroky+ istina Úveru) 125 eur/mes.“, z toho - náklady spojené s poistením schopnosti splácať Úver 5,00 eur/mes“, „Úroková sadzba 27,67 % p.a.“, „RPMN Poštovky 31,44 % p.a.“, „Priemerná RPMN na trhu 17,94% p.a.“ , „Dátum prvej platby do 25.7.2014“, „ Dátum konečnej splatnosti úveru 25.6.2024“ a „Splácanie mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci“.
8. Žalovaný tiež nepoprel a súd vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov v spise nepovažoval za sporné ani skutkové tvrdenie žalobkyne, že žalovaný peňažné plnenia, na ktoré sa v zmluve o úvere zaviazal, riadne a včas neplatil. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že na úver zaplatil len asi 2 splátky. Nesplácanie peňažného plnenia riadne a včas žalovaným preukazujú listiny predložené žalobkyňou, a to „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.9.2017“, „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru „ datovaná dňom 16.3.2015, a „Výzva na úhradu dlžnej sumy„ datovaná dňom 30.3.2015. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu: 30.9.2017“, ktorej pravosť a pravdivosť žalovaný v priebehu sporu taktiež nijako nespochybnil, žalovaný zaplatil prvú splátku splatnú dňa 25.7.2014 vo výške 130 eur a od 25.8.2014 bol nepretržite v omeškaní s ďalšími splátkami. Podľa listiny „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej
časti úveru„ datovanej dňom 16.3.2015, ku dňu 13.3.2015 žalovaný bol viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti so splátkami a na omeškaných splátkach dlhoval celkom 926,01 eur .
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 12.6.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Vychádzajúc z cit. ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Zmluva o úvere, ktorú ako zmluvný typ upravuje cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, tzn. že v zásade by sa mala vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka). Nie je pritom v zásade rozhodujúci subjekt ani objekt záväzkového vzťahu, teda ani povaha účastníkov zmluvného vzťahu z hľadiska, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Avšak v prípade, ak účastníkom takéhoto obchodného úverového vzťahu je spotrebiteľ, obchodný vzťah založený zmluvou o úvere nadobúda aj spotrebiteľský charakter. V takomto prípade vzťah má zmiešaný spotrebiteľsko - obchodný charakter, ktorý sa prejaví v tom, že sa naň budú aplikovať aj normy spotrebiteľského práva ako lex špecialis.
15. Súd nemal vážnejšie pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanom spore má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva jednak z označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, zo žalobkyňou predložených obchodných podmienok Poštovej banky a.s. pre poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ako aj z tvrdení žalobkyne, ktorá sama v žalobe poukazuje na ustanovenia spotrebiteľského práva (napr. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pod.). Veriteľom, s ktorým žalovaný zmluvu o úvere uzavrel, bola banka, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti podľa obchodného registra bolo a je poskytovanie úverov.
16. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere v prejednávanom spore upravoval špeciálny zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý vo vzťahu k Obchodnému zákonníku a k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanému v danom prípade na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods.1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Základom právnej ochrany spotrebiteľa vo všeobecnosti je názor, podľa ktorého spotrebiteľ sa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku vzájomnej kontraktácii, ocitá vo faktickom a nerovnom postavení, a to z dôvodu vyššej profesionálnej skúsenosti dodávateľa, jeho lepšej znalosti práva a lepšej dostupnosti právnych služieb, a jeho možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné rokovanie pripravený. Pri kontraktácii je využitý moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je tak absolútna. V spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný, skutkový stav.
23. Z uvedenej právneho základu koncepcie spotrebiteľského práva vychádza aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý ustanovuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ určitým spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej zmluve o úvere posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho zo zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa preferuje až do takej miery, že ich neuvedenie v písomne forme sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v takýchto prípadoch považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Ide o sankciu úveru pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým vystavuje spotrebiteľa značne nerovnému postaveniu.
24. Podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o.i. ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa cit. ust .§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, o.i. aj podľa písm. j), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
25. Z citovaného ustanovení teda vyplýva, že neuvedenie RPMN alebo nesprávny údaj o výške RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval tým, že takýto spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. RPMN bola podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie v písomnej forme v zmluve sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. RPMN je jedným zo základných údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý má slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní o návrhu zmluvy, pretože vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ročným percentom z celkovej výšky úveru. Aby spotrebiteľ mohol vyhodnotiť výhodnosť resp. nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými porovnateľnými úvermi na trhu, musí mať už v čase uzatvárania zmluvy presnú informáciu o výške RPMN.
26. Súd po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že v zmluve je výška RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považoval za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len istinu úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 5.000 eur. Žalovaný nespochybnil pravdivosť listiny predloženej žalobkyňou, že na úverový účet zaplatil len jednu mesačnú splátku vo výške 130 eur. Žalovaný je teda povinný vrátiť veriteľovi ešte 4.870 eur (5.000 eur - 130 eur), nie 5.000 eur, ako to žalobou žalobkyňa žiadala. Súd preto nárok na zaplatenie časti istiny, a to čo do výšky 130 eur, považoval za nedôvodný, a žalobu v tejto časti zamietol.
27. K záveru o nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere súd udáva, že v zmluve je uvedený údaj o RPMN 31,44%. Tento údaj o RPMN nezodpovedá však ďalším údajom uvedeným v zmluve o úvere, a to výške úveru 5.000 eur, počtu mesačných splátok 120 mesiacov a výške mesačnej splátky 125 eur (s poistením 130 eur), nakoľko podľa kalkulačiek pre výpočet RPMN na stránke www.openiazoch <http://www.openiazoch>.zoznam.sk, a www.ekonomika.sme.sk <http:// www.ekonomika.sme.sk> (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co 27/2017) tieto údaje zodpovedajú RPMN vo výške 32,07 %. V zmluve uvedená „Celková čiastka Úveru“ 14.702,50 eur totiž nekorešponduje s údajmi o počte mesačných splátok, s dátumami splatnosti prvej a poslednej splátky a výškou splátky, nakoľko pri vynásobení výšky mesačnej splátky bez poistenia počtom mesačných splátok (120 mesiacov x 125 eur) celková čiastka, ktorú sa žalovaný v zmluve zaviazal zaplatiť nepredstavuje 14.702,50 eur, ale 15.000 eur, a pri splátke s poistením až 15.600 eur (120 mesiacov x 130 eur).
28. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy, aj bez výslovnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje neplatnosť tejto časti zmluvy, a to podľa všeobecných ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka. Použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu týchto všeobecných ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka úveru) je vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 14.702,50 eur pri údaji „Celková čiastka Úveru“, a sumou 15.000 eur (resp. 15.600 eur s poistením) získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Z údajov uvedených v článku 2.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je pritom zrejmé, že žalovaný má zaplatiť 120 mesačných splátok v rovnakej výške 125 eur (s poistením 130 eur), bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Nie je preto jasné, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 14.702,50 eur.
29. Žalovaný je teda povinný vrátiť svojmu zmluvnému veriteľovi istinu úveru vo výške 4.870 eur. Toto peňažné plnenie podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný zaplatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach počnúc splátkou splatnou dňa 25.7.2014 a končiac splátkou splatnou dňa 25.6.2024. Preto ak žalobkyňa žalobou žiadala zaplatenie celej nevrátenej istiny úveru naraz pre nesplnenie niektorej splátky, bola povinná preukázať postup podľa ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že právo veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žiadať o zaplatenie celej istiny úveru pre nesplnenie niektorej splátky bolo stranami zmluvne dohodnuté, že veriteľ toto svoje právo uplatnil najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a súčasne, že veriteľ žalovaného ako spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa cit. právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je totiž podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije, a že spotrebiteľ v stanovenej lehote omeškanú splátku nezaplatil.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa uvedené právne významné skutočnosti preukázala. Ako už súd vyššie uviedol, v spore bolo preukázané, že žalovaný zaplatil iba jedinú splátku, a to 1. splátku splatnú dňa 25.7.2014. Právo Poštovej banky a.s. žiadať zaplatenie celej istiny úveru pre nesplnenie niektorej splátky vyplýva z dojednania zmluvných strán v bode 6.9. písm. a) „Obchodných podmienok pre úver - dobrá pôžička“. Z listiny „ Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 16.3.2015, ktorej prevzatie žalovaný na pojednávaní potvrdil, vyplýva, že Poštová banka a.s. týmto listom žalovaného upozornila na omeškanie so zaplatením viacerých splátok (v tom čase bol žalovaný v omeškaní so zaplatením všetkých ďalších splátok počnúc splátkou splatnou dňa 25.8.2014), vyzvala ho na zaplatenie omeškaných splátok predstavujúcich ku dňa 13.3.2015 celkom sumu 926,01 eur do 15 dní od doručenia listu. Súčasne ho upozornila, že ak v stanovenej lehote omeškané splátky nezaplatí, má oprávnenie využiť ust. § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Právo na zaplatenie celej istiny úveru si Poštová banka a.s. následne uplatnila voči žalovanému listom zo dňa 30.3.2015, ktorý podľa predloženej poštovej doručenky bol žalovanému doručený dňa 7.4.2015. Poštovej banke a.s. ako pôvodnému zmluvnému veriteľovi tak vzniklo právo žiadať na žalovanom vrátenie celej nevrátenej istiny úveru vo výške 4.870 eur.
33. Toto právo si v spore však uplatnila žalobkyňa s tvrdením, že pohľadávka jej bola Poštovou bankou a.s. postúpená na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018, vrátane jej prílohy a potvrdenia o uhradení odplaty za postúpenie.
34. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, teda vznikol z úveru poskytnutého žalovanému Poštovou bankou a.s., z tzv. bankového úveru. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorá podlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska, a ktorej základné právne postavenie vymedzuje zákon č.483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o bankách“). Podľa § 2 zákona o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú.v. EÚ L 176, 27.6.2013), a ktorá má bankové povolenie. Inú právnu formu banky tento zákon zakazuje. Banka môže bankové činnosti vykonávať iba na základe bankového povolenia podľa osobitného predpisu (Čl. 4 ods. 1 bod 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013) a v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi (napr. § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
35. V uvedenom právnom kontexte je preto potrebné posudzovať aj činnosť banky spočívajúcu v postupovaní jej pohľadávok. Všeobecnú právnu úpravu postúpenia pohľadávky obsahuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.
36. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
37. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
38. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
39. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
40. Cit. všeobecné ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy písomnú formu, a súčasne stanovujú, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Vychádzajúc z ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať podmienky postúpenia pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Zákon o bankách ako osobitný právny predpis v cit. ust .§ 92 ods. 8 upravuje osobitné podmienky, za ktorých možno alebo nemožno postúpiť peňažnú pohľadávku patriacu banke, teda tzv. bankovú pohľadávku, buď inej banke alebo aj inému subjektu, ktorý nie je bankou. Postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je teda v rozpore so zákonom a podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je zakázané (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017).
41. Postúpenie pohľadávky v predmetnom spore súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako postúpenie, ktoré je v súlade so všeobecnými ustanoveniami o postúpení pohľadávok obsiahnutými v Občianskom zákonníku, ako aj osobitnými ustanoveniami obsiahnutými v zákone o bankách, v dôsledku čoho aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore považoval za preukázanú. Zmluvu o postúpení pohľadávky strany dňa 6.8.2018 uzavreli písomne. Prvá veta cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt definuje dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil. Druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku voči banke. Súd akceptoval argumentáciu žalobkyne, že za písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému, aby splatnú peňažnú pohľadávku splnil, možno považovať listinu „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ (celkom 6. 048,05 eur) zo dňa 30.3.2015, ktorá bola žalovanému riadne doručená dňa 7.4.2015. V konaní nebolo sporným, že žalovaný aj napriek tejto výzve banky peňažný záväzok doposiaľ nesplnil, tzn. že s peňažným plnením bol nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní.
42. Súd preto žalobkyni, ktorá v spore preukázala svoju vecnú aktívnu legitimáciu, priznal nárok na vrátenie nevrátenej istiny úveru vo výške 4.870 eur. V prevyšujúcej časti, a to ohľadne zvyšnej časti žalovanej istiny úveru, a vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj v časti zmluvných úrokov a bankových poplatkov zamietol.
43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd žalobkyni priznal aj úroky z omeškania s vrátením nevrátenej predčasne zosplatnenej istiny úveru, a to odo dňa 23.4.2015, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej žalovanému na jej zaplatenie vo výzve zo dňa 16.3.2015, do zaplatenia, a to vo výške 5,05 % ročne, ktorá zodpovedá výšku úrokov určenej citovaným predpisom občianskeho hmotného práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania zamietol.
47. Žalovaný požiadal súd o povolenie vykonať žalobkyni priznané peňažné plnenia v splátkach vo výške maximálne po 25 eur mesačne s tým, že keď sa zamestná, bude platiť aj vyššie splátky. Súd žiadosť žalovaného preskúmal a využijúc právo vyplývajúce súdu z ust. § 232 ods. 3 a ods. 4 Civilného sporového poriadku a rešpektujúc zásadu uvedenú v čl. 6 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému zaplatiť žalobkyni priznané peňažné plnenie spolu s jeho prísl. v splátkach vo výške po 30 eur, a to za súčasného určenia, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Žalovaný je t.č. bez zamestnania, spolu s rodinou (manželkou a tromi deťmi) sú riešený dávkou v hmotnej núdzi. Je nemajetný, rodina žije v byte matky žalovaného. Povolením splátok nebude výraznejšie dotknutá majetková sféra žalobkyne, ktorá o.i. spotrebiteľské úvery poskytuje hromadne v rámci predmetu svojho podnikania.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Strany boli v spore úspešné čiastočne. Vzhľadom na vcelku vyrovnaný pomer úspechu a neúspechu oboch strán súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania .
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.