Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-54-2018.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom v trestnej veci obžalovanej N. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na hlavom pojednávaní dňa 09.01.2020
rozhodol:
Obžalovaná:
N. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Za poštou XXXX/XD, XXX XX Hlohovec
sa uznáva za vinnú, že
dňa 23.06.2017 v čase asi o 23.40 hod. viedla v smere z mesta V. na obec J. O. osobné motorové vozidlo značky P. U., evidenčného čísla L pričom v 5. kilometri cesty č. II/514 zišla zo svojho jazdného pruhu na pravú stranu na odstavné miesto, kde sa nachádzalo odstavené osobné motorové vozidlo značky C. C., evidenčného čísla T toto vozidlo obchádzala bez prispôsobenia rýchlosti, nereagovala na prítomnosť tam sa nachádzajúceho chodca O. K., do ktorého narazila predným pravým nárazníkom a čelným oknom ňou vedeného vozidla, v dôsledku čoho bol O. K. odhodený do jarku mimo cesty, pričom utrpel pri tejto dopravnej nehode otvorenú zlomeninu horného konca pravej píšťaly s posunom úlomkov, tržno - zmliaždenú ranu hornej pery, tržno - zmliaždenú ranu v oblasti ryhy medzi nosom a hornou perou vľavo, tržno - hryznú ranu špičky jazyka, krvnú podliatinu v oblasti čela, odreninu tváre a nosa, podvrtnutie krčnej chrbtice, odreniny brušnej steny v oblasti pupka, hlbokú odreninu ľavého ramena, odreninu pravého ramena, odreniny ľavého stehna a predkolenia, odreniny pravého predkolenia, s dobou liečenia od 23.06.2017 až doposiaľ, pričom obžalovaná uvedeným konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,
čím spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. b), písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného D. zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom X. XX/A, Bratislava N.: XX 284 831 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedka-poškodeného O. K., svedka K. Z. a postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. por. prečítal súd výpovede svedka-poškodeného X. U. a svedkov T. X. a T. V. z prípravného konania. Ďalej súd k znaleckým posudkom č. 68/2017 a č. 18/2017 vypočul znalcov N.. P. S. a T.. T. B. a postupom podľa § 270 ods. X Tr. por. oboznámil obrazové a zvukové záznamy (č.l. 215 a 223). Následne sa súd postupom podľa § 269 Tr. por. oboznámil so záznamom dopravnej nehody (č.l. 183-213), so záznamom o hospitalizácii (č.l. 224) a so správami na obžalovanú vrátane jej evidenčnej karty vodiča.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a dopustila sa ho obžalovaná X., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.
C. X. spáchanie skutku ako takého ani nepopierala. Jej obrana v podstate spočívala v spochybňovaní existencie jej zavinenia na dopravnej nehode. Tvrdila, že ako vyšla zo zákruty, tak zbadala oproti sebe asi 100 metrov vzdialené motorové vozidlo, ktoré malo zapnuté diaľkové svetlá, ktoré ju oslepovali, pričom subjektívne nadobudla dojem, že uvedené vozidlo ide oproti nej v protismere a hrozí jej čelná zrážka. Na vzniknutú situáciu teda zareagovala tak, že sa svojim motorovým vozidlom dala čo najviac doprava ku krajnici a snažila sa mu týmto spôsobom vyhnúť. Že vozidlo oproti nej v skutočnosti stojí si uvedomila, až keď bola od neho vzdialená asi 5-10 metrov. V tom, ako ho obchádzala jej poškodený K., ktorého vôbec neviedla, z ničoho nič vošiel pred jej motorové vozidlo, v čoho dôsledku ho zrazila. Po celý čas bola presvedčená o tom, že vozidlo vedie vo svojom jazdnom pruhu a že vozidlo oproti nej ide v protismere. Čo sa týka rýchlosti, tak dala nohu dolu z plynu a motorové vozidlo poškodeného obchádzala rýchlosťou najviac asi 30 km/h.
S obranou obžalovanej sa súd nestotožnil, pretože táto bola bez rozumných pochybností úplne vyvrátená procesom dokazovania.
Z výsluchu svedka-poškodeného Feju vyplynulo, že svedok zo svojho jazdného pruhu odbočil doľava a cez protismerný jazdný pruh prešiel na odstavnú plochu, kde svoje motorové vozidlo odstavil a ponechal naštartované so zapnutými svetlami mieriacimi v smere príchodu vozidla obžalovanej. Z vozidla následne vystúpil, zapálil si cigaretu a pri ľavom zadnom blatníku vykonával potrebu. Na odstavnú plochu počas toho vošlo vozidlo obžalovanej, na ktoré on zareagoval tak, že sa snažil prejsť do jarku za odstavnou plochou, pričom obžalovaná ho v tom momente zrazila.
Výpoveď svedka-poškodeného potvrdzuje a celkovú situáciu na mieste činu dokumentuje jednak fotodokumentácia z miesta činu ako i kamerová nahrávka zo systému U. zo služobného policajného
vozidla, ktoré na miesto nehody dorazilo. Z fotodokumentácie a kamerovej nahrávky je zrejmé, že v smere jazdy obžalovanej sa z pravej strany jej jazdného pruhu v jednom úseku nachádzala odstavná plocha s čelne postaveným a rozsvieteným vozidlom poškodeného. Odstavná plocha tvorila v podstate ako keby rozšírenú krajnicu a bola od jazdného pruhu, v ktorom viedla vozidlo obžalovaná, oddelená viditeľnou vodorovnou prerušovanou bielou čiarou. G. zreteľne viditeľná bola i stredová čiara medzi jazdnými pruhmi. Vozidlo poškodeného pritom do jazdného pruhu obžalovanej nijako nezasahovalo, čo potvrdili vo svojich výpovediach i svedkovia V. a X., ktorí na mieste činu ako policajti zasahovali.
Svedok K. Z. ako osoba, ktorá bola v čase skutku s obžalovanou v aute, vypovedal, že obžalovaná ako vodička čerstvo po skončení autoškoly zrejme naozaj vyhodnotila situáciu tak, že vozidlo poškodeného išlo v protismere a preto sa mu snažila vyhnúť manévrom doprava, pričom pri obchádzaní vozidla poškodeného došlo k jeho zrazeniu. Podľa názoru svedka musela byť obžalovaná oslepená diaľkovými svetlami z vozidla poškodeného. Dodal však, že na mieste obžalovanej by na danú situáciu reagoval inak a na odstavné parkovisko by neodbočil.
Zo znaleckého posudku č. 68/2017 N.. P. S., znalca z odboru doprava cestná a jeho výpovede na hlavom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná do poškodeného narazila v rýchlosti 48 až 50,2 km/h, pričom na poškodeného začala reagovať až po zrážke. Jej vozidlo do poškodeného narazilo pravým predným rohom nárazníka, pravým svetlometom, krytom motora a následne poškodený dopadol na čelné sklo v dolnej oblasti a bol odhodený do lesného porastu. Obžalovaná mohla zrážke zabrániť spomalením jazdy alebo zastavením vozidla z pôvodnej rýchlosti, ktorou sa pohybovala, t.j. 50,2 km/h, keby reagovala o 2,03s skôr vo vzdialenosti 27m pred zrážkou. Vtedy by s vozidlom zastavila pred vozidlom poškodeného a taktiež pred poškodeným. Z výpočtu možností zabránenia zrážke obžalovanou v čase ešte pred vjazdom na parkovisko a to nenáhlym brzdením vyplýva, že obžalovaná bola schopná zo vzdialenosti 57,3 m od vozidla poškodeného z rýchlosti 50,2 km/h v priebehu zmeny smeru jazdy vpravo na parkovisko nenáhlym spôsobom zastaviť ešte pred úrovňou vozidla poškodeného. Poškodený, ktorý vykonával potrebu a fajčil na úrovni ľavého zadného blatníka svojho motorového vozidla bol príjazdom motorového vozidla obžalovanej ohrozený, lebo bočný odstup vozidiel (počas obiehania) cca 0,1 až 0,15m nevytváral priestor k tomu, aby nedošlo ku kontaktu medzi ním a prichádzajúcim vozidlom. Z uvedeného dôvodu sa poškodený rozhodol prejsť na druhú stranu odstavnej plochy, keď do neho prichádzajúce vozidlo narazilo nezmenenou rýchlosťou. V prípade i minimálneho zníženia rýchlosti jazdy obžalovanou, by k zrážke nedošlo. Poškodený mal možnosť prejsť na druhú stranu odstavnej plochy (ako to i urobil), alebo prejsť za svoje vozidlo. Pochyb za svoje vozidlo je však nutné hodnotiť z pohľadu poškodeného, ktorý nevedel ako sa bude vozidlo obžalovanej pohybovať a či nedôjde k čelnej zrážke s jeho vozidlom. Po technickej stránke preto nie je možné rozhodnutie poškodeného prejsť za odstavnú plochu považovať za nesprávne. Technickou príčinou dopravnej nehody bol spôsob, akým obžalovaná po odstavnej ploche viedla svoje vozidlo, keď nereagovala na tom stojace vozidlo poškodeného a neznížila rýchlosť jazdy, čo spôsobilo jej neskorú reakciu na poškodeného. Technickou príčinou nehody preto bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy daným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa vyjadrenia znalca nemohlo u obžalovanej dôjsť k zámene stredovej deliacej čiary s čiarou, ktorá oddeľovala jej jazdný pruh od odstavnej plochy. Ak by v skutočnosti k takejto zámene došlo, obžalovaná by vjazd mimo vozovku uskutočnila skôr, tzn. ešte pred samotným vjazdom na odstavnú plochu. Z uvedeného preto vyplýva, že musela vidieť, že na odstavnú plochu je možné odbočiť. Z meraní vykonaných na mieste nehody vyplynulo, že minimálne už zo vzdialenosti 57m musela vidieť, že vozidlo poškodeného stojí.
Tvrdenia obžalovanej, že v danej situácii neporušila žiadne povinnosti vodiča a zrážke s poškodeným sa objektívne zabrániť nedalo boli procesom dokazovania spoľahlivo vyvrátené. Už len z fotodokumentácie miesta nehody a kamerového záznamu z policajného vozidla je zrejmé, že obžalovaná X. mohla vidieť, že odstavná plocha je od jej jazdného pruhu oddelená vodorovným dopravným značením, pričom zároveň bola bez problémov viditeľná i stredová čiara. Za daných okolností malo byť preto obžalovanej zrejmé, že odbočením vpravo vstupuje na odstavnú plochu. Uvedené skutkové zistenia spoľahlivo vylúčili tvrdenia obžalovanej, že v danom prípade mohlo objektívne dôjsť k zámene jej jazdného pruhu s odstavnou plochou. Znaleckým dokazovaním bolo zároveň ustálené, že minimálne už zo vzdialenosti 57 metrov mohla obžalovaná podľa toho, že svetla vozidla poškodeného sa nehýbali, vyhodnotiť, že vozidlo oproti nej stojí. Napriek týmto skutočnostiam obžalovaná vošla na odstavnú plochu. Samotným vjazdom
na odstavnú plochu sa obžalovaná ešte nedopustila žiadneho porušenia pravidiel cestnej premávky. K porušeniu pravidiel cestnej premávky došlo až tým, že na stojace vozidlo nezareagovala primerane, resp. sa ho rozhodla obísť z pravej strany odstavnej plochy. V rámci manévru, ktorý zvolila, obchádzala vozidlo poškodeného v tesnej blízkosti, kedy medzi vozidlami ostal priestor iba 10 - 15cm, pričom ho obchádzala rýchlosťou minimálne 48 km/h, kedy už nestihla zareagovať na prítomnosť poškodeného mimo svojho vozidla a v takejto rýchlosti do neho narazila.
Z uvedeného skutkového deja je zrejmé, že obžalovaná zjavne nedostatočne sledovala situáciu v cestnej premávke, keď vôbec spôsobom ďalšej jazdy nezareagovala na to, že vošla na odstavnú plochu a ani na tam sa nachádzajúce vozidlo poškodeného, ktoré stálo, čo mohla v dostatočnej vzdialenosti rozpoznať. Už len z podstaty odstavnej plochy je pritom zrejmé, že počas prejazdu takýmto miestom je vodič vždy a za všetkých okolností povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, keďže ich výskyt sa tam vyslovene predpokladá. Uvedené obžalovaná jednoznačne porušila, keď rýchlosť svojej jazdy neprispôsobila daným podmienkam a svojim schopnostiam a stojace vozidlo poškodeného obiehala rýchlosťou najmenej 48 km/h. Práve v dôsledku porušenia týchto povinností vodiča obžalovaná už potom nestihla zareagovať na osobu poškodeného, ktorý sa v danej situácii pri zjavne hroziacom riziku zrážky snažil tejto vyhnúť prejdením mimo odstavnú plochu do jarku. Obžalovaná ako vodič motorového vozidla teda jednoznačne podľa názoru súdu spôsobom svojej jazdy porušila dôležitú povinnosť ako kombináciu povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. V príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej došlo následne k trestnoprávne relevantnému následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví, keď poškodenému boli spôsobené zranenia špecifikované v skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré boli objektivizované znaleckým posudkom č. 18/2017 T.. B., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia.
Čo sa týka zavinenia obžalovanej, toto súd vyhodnotil ako tzv. vedomú nedbanlivosť, kedy obžalovaná vedela, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie nespôsobí.
Čo sa týka argumentácie obžalovanej o oslepení diaľkovými svetlami, k tomuto súd považuje za vhodné obžalovanej uviesť, že sama vypovedala, že motorové vozidlo poškodeného zbadala už zo vzdialenosti asi 100 metrov. Nič teda obžalovanej nebránilo, aby svoje motorové vozidlo v danej situácii včas výrazne spomalila, resp. zastavila na krajnici tak, ako to uviedol aj znalec Ing. S.. Už len z prehraného kamerového záznamu zo systému Soitron predmetná dopravná nehoda svedčí nedostatku skúseností obžalovanej ako vodičky, keď úplne zjavne na vzniknutú dopravnú situáciu reagovala priam nepochopiteľným spôsobom a zjavne skratovo. Nedostatok jej skúseností možno odvodiť aj z údaju z jej evidenčnej karty vodiča, že vodičské oprávnenie jej bolo udelené len 10 mesiacov pred skutkom.
Súd odmietol vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody, ako to navrhovala obžalovaná, pretože navrhovaný dôkazný prostriedok sa týkal okolnosti, ktorú bolo možné zistiť už skôr navrhnutými dôkaznými prostriedkami.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu neúmyselným konaním obžalovanej, ktorého sa dopustila ako vodička motorového vozidla, následok jej konania v podobe závažnej poruchy na objekte chránenom Trestným zákonom, zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti, existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. b), písm. j) Tr. zák., absenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., pričom súd prihliadol i na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy vo vzťahu k posúdeniu čoho majú význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jej registra trestov a evidenčnej karty vodiča.
Pri ukladaní trestu sa súd dôsledne riadil základnými zásadami trestania, ktoré sú vyjadrené v § 34 Tr. zák., pričom po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie trestu je na obžalovanú, ktorá doposiaľ viedla riadny život a ktorá sa skutku dopustila z nedbanlivosti a zjavne aj v príčinnej súvislosti s nedostatkom jej skúseností ako vodičky, je dostatočné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku a jeho následok uložil súd obžalovanej i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu
vo výmere 2 roky. Takto uložený trest zákazu činnosti považuje súd za dostatočne represívny tak na dosiahnutie ochrany spoločnosti na úseku cestnej premávky ako i na nápravu samotnej obžalovanej, ktorá v rámci individuálnej prevencie trestu musí ujmu z tohto trestu vyplývajúcu na dosiahnutie účelu trestu aj reálne pocítiť.
V rámci adhézneho konania súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože nárok na náhradu škody bude mať svoj základ aj v závislosti od poskytnutých poistných plnení z povinného zmluvného poistenia, pričom dokazovanie v tomto smere by trestné konanie predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.