Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-49-2020.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovanej N. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.1.2020, č.k. 6T/54/2018-341, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.12.2020 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná N. X., nar. XX.X.XXXX
odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. b), písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 9.1.2020, č.k. 6T/54/2018-341 uznal obžalovanú N. X. za vinnú, že dňa 23.06.2017 v čase asi o 23.40 hod. viedla v smere z mesta Hlohovec na obec Dolné Trhovište osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb, evidenčného čísla PE485CB, pričom v 5. kilometri cesty č. II/514 zišla zo svojho jazdného pruhu na pravú stranu na odstavné miesto, kde sa nachádzalo odstavené osobné motorové vozidlo značky Opel Omega, evidenčného čísla MT676DZ, toto vozidlo obchádzala bez prispôsobenia rýchlosti, nereagovala na prítomnosť tam sa nachádzajúceho chodca O. K., do ktorého narazila predným pravým nárazníkom a čelným oknom ňou vedeného vozidla, v dôsledku čoho bol O. K. odhodený do jarku mimo cesty, pričom utrpel pri tejto dopravnej nehode otvorenú zlomeninu horného konca pravej píšťaly s posunom úlomkov, tržno - zmliaždenú ranu hornej pery, tržno - zmliaždenú ranu v oblasti ryhy medzi nosom a hornou perou vľavo, tržno - hryznú ranu špičky jazyka, krvnú podliatinu v oblasti čela, odreninu tváre a nosa, podvrtnutie krčnej chrbtice, odreniny brušnej steny v oblasti pupka, hlbokú odreninu ľavého ramena, odreninu pravého ramena, odreniny
ľavého stehna a predkolenia, odreniny pravého predkolenia, s dobou liečenia od 23.06.2017 až doposiaľ, pričom obžalovaná uvedeným konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. Za to bola odsúdená podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. b), písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Bajkalská 29/ A, Bratislava IČO: 36 284 831 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. 2. Obžalovaná v zákonnej lehote podala proti tomuto rozsudku odvolanie proti všetkým výrokom a proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. 3. Svoje odvolanie odôvodnila obžalovaná v písomnom podaní jej obhajcu zo dňa 23.1.2020, v ktorom uviedol, že súd sa nevysporiadal dostatočne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Nedostatočne sa vysporiadla s otázkou závažného porušenia povinnosti obžalovanou, ako aj s otázkou porušenia povinností poškodeného ako účastníka cestnej premávky a mierou zavinenia z jeho strany. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu, obhajca obžalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu sa opiera o ZP, kde sú uvádzané rôzne termíny na označenie tej istej veci. Jednak uvádza, že nehoda sa stala mimo komunikácie, potom uvádza, že to bolo na parkovisku a potom zase uvádza, že to bolo odpočívadlo. Z hľadiska laika nie je jednoznačné a vyvoláva to pochybnosti, či sa jedná o tie isté okolnosti dopravnej nehody a či sa na ne vzťahuje rovnaký právny režim. Rozsudok OS sa opiera v zásade o znalecký posudok. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že dopravné značenie bolo jasne viditeľné, pričom v znaleckom posudkusa uvádza, že dopravné značenie bolo nevýrazné. To je taktiež podstatná skutočnosť, ktorou sa bráni obžalovaná, že dopravné značenie nevnímala. K tomu miestu nehody by som uviedol, že okrem toho, že ho rôzne označuje znalec, v skutočnosti je toto miesto autobusovou zastávkou. Na toto miesto sa vzťahuje iný právny režim účastníkov cestnej premávky. Poškodený jednoznačne vytvoril nebezpečnú situáciu a to tým, že zastavil na mieste, na ktorom na to nebol oprávnený v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke. Taktiež poškodený porušil ust. zákona o cestnej premávke, ktoré mu zakazujú použiť svetlomety vozidla v prípade, že by protiidúce vozidlo mohlo byť takto oslnené. Porušením týchto ustanovení vytvoril nebezpečnú situáciu, na ktorú obžalovaná reagovala tak, ako to popísala vo svojich výpovediach. Pokiaľ ide o tvrdenie poškodeného, že nemusel mať na tomto mieste, kde stál, reflexné prvky, poukazujem na to, že i keby to nebolo povinnosťou podľa zákona o cestnej premávke, tak podľa občianskeho zákonníka sa má každý správať tak, by nevznikla škoda. Poukazujem tiež na to, že hoci znalec uvádza, že obžalovaná mohla zabrániť dopravnej nehode, keby o 2 sekundy skôr spomalila rýchlosť jazdy svojho vozidla, dôležitá je tiež otázka, prečo poškodený prechádzal cez cestu, keď videl oproti idúce vozidlo obžalovanej a nezostal stáť za svojim motorovým vozidlom, čím by sa vyhol vzniku stretu a zranenia. Z týchto dôvodov a z dôvodov odvolania navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu ho na nové konanie a rozhodnutie. 4. Obžalovaná sama uviedla, že pred zrážkou znížila rýchlosť na 20-30 km/hod, po zrážke si myslela, že to bolo zviera alebo vták, čo zrazila a tak pridala na rýchlosť okolo 50 km/hod. Podľa nej poškodený nemal prechádzať cez cestu, resp. v priestoroch, kde sa k nemu približovalo jej vozidlo. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine, o treste a proti konaniu, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 7. Po preskúmaní napadnutého výroku o vine a treste, v rozsahu podaného, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že jej odvolanie je čiastočne dôvodné, pokiaľ ide o uložený trest. 8. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bola obžalovaný uznaná za vinnú zo spáchania tam citovaného prečinu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode, ktorej aktérmi bola obžalovaná a poškodený O. K.. 9. Priebeh nehodového deja nebol v prevažnej miere pre strany sporný. 10. Sporné je, prečo obžalovaná prešla zo svojho jazdného pruhu na odstavné miesto, kde sa nachádzalo stojace vozidlo poškodeného a mimo tohto vozidla aj sám poškodený. 11. Prvostupňový súd uviedol, že odstavná plocha je od jej jazdného pruhu oddelená vodorovným dopravným značením, pričom zároveň bola bez problémov viditeľná i stredová čiara. Za daných okolností malo byť preto obžalovanej zrejmé, že odbočením vpravo vstupuje na odstavnú plochu. Obžalovaná rozporuje, že podľa znaleckého posudku bolo dopravné značenie nevýrazné, preto ho obžalovaná nevnímala. Podľa názoru odvolacieho súdu táto okolnosť (odbočenie obžalovanej z jej jazdného pruhu na odstavnú plochu) nebola významná pre vznik dopravnej nehody. 12. Rovnako ani ďalšia odvolacia námietka obžalovanej, že poškodený so svojim vozidlom zastal na mieste, ktoré nie je odstavný pruh, ale autobusová zastávka a vytvoril tým nebezpečnú situáciu, nie je relevantná. Z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, zo záznamu dopravnej nehody, vyhotovenom policajnou hliadkou, ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by toto miesto bolo
autobusovou zastávkou, na ktorej nemal poškodený zo svojim vozidlo čo stáť. Tak policajti preverujúci dopravnú nehodu, ako i znalec opísali miesto jej vzniku tak, že išlo o odstavné miesto. 13. Odvolací súd považuje v otázke, či obžalovaná svojim spôsobom jazdy porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej zákonom o cestnej premávke, za rozhodujúce zistenia o tom, ako sa správala po tom, ako vošla na odstavnú plochu a prečo tam došlo k zrážke motorového vozidla, ktoré viedla s osobou poškodeného. 14. Nie je teda rozhodujúce, či vozidlo poškodeného malo zapnuté stretávacie alebo diaľkové svetlá a či bola obžalovaná nimi oslnená. S touto námietkou sa správne vysporiadal prvostupňový súd, keď uviedol, že pokiaľ sama poškodeného uviedla, že zbadala svetlá vozidla poškodeného už zo vzdialenosti asi 100 metrov, nič jej nebránilo, aby svoje motorové vozidlo v danej situácii včas výrazne spomalila, resp. zastavila na krajnici tak, ako to uviedol aj znalec z odvetvia dopravy Ing. Cirbus, ktorý vo veci podal znalecký posudok. 15. Na kľúčovú otázku, uvedenú v odseku 13, možno spoľahlivým spôsobom nájsť odpoveď v dôkazoch vykonaných v prvostupňovom konaní. 16. Rovnako ako prvostupňový súd, i odvolací súd je toho názoru, že k porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovanej došlo tým, že po vjazde na odstavnú plochu, nezareagovala na stojace vozidlo poškodeného primerane, resp. sa ho rozhodla obísť z pravej strany odstavnej plochy. V rámci manévru, ktorý zvolila, obchádzala vozidlo poškodeného v tesnej blízkosti, kedy medzi vozidlami ostal priestor iba 10 - 15 cm, pričom ho obchádzala rýchlosťou minimálne 48 km/h, kedy už nestihla zareagovať na prítomnosť poškodeného mimo svojho vozidla a v takejto rýchlosti do neho narazila. Pokiaľ obžalovaná mala možnosť už zo vzdialenosti 57 metrov od vozidla poškodeného vyhodnotiť, že ide o stojace vozidlo (čo vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania), bolo jej povinnosťou prispôsobiť tejto situácii a svojim schopnostiam jazdu a znížiť rýchlosť. Zo znaleckého dokazovania bolo zistené, že ak by v tejto vzdialenosti (v ktorej mala možnosť zistiť, že sa blíži k stojacemu vozidlu) začala plynulo, nenáhle brzdiť, zastavila by svoje vozidlo ešte pred miestom, kde stálo vozidlo poškodeného. V ostatnej argumentácii ohľadne povinností obžalovanej pri vedení motorového vozidla, odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku v príslušnej časti, ktoré považuje za správne. Obžalovaná ako vodič motorového vozidla teda porušila dôležitú povinnosť ako kombináciu povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. c), písm. e), § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a v tejto a len v tejto príčinnej súvislosti došlo k zraneniu poškodeného, ktoré bolo zistené znaleckým dokazovaním. 17. Správanie poškodeného, ktorý v situácii, keď sa k nemu, nezníženou rýchlosťou, blížilo motorové vozidlo, a ktorý sa snažil pred týmto vozidlom zachrániť „útekom“ mimo cestu, do jarku, bolo normálne a prirodzené. Ťažko sa stotožniť s predstavou obžalovanej, ktorú prezentovala v odvolacom konaní, že poškodený mal stáť na mieste (a čakať na zrážku, ktorú predpokladal) a potom by ho nezrazila. Rovnako i jej vyjadrenie o tom, že si prvom momente ani nevšimla, že zrazila človeka (myslela si, že zrazila vtáka alebo zviera) svedčí o tom, že nevenovala situácii v cestnej premávke dostatočnú pozornosť. 18. Zistenie všetkých skutočností, dôležitých pre vyhodnotenie príčin dopravnej nehody a jej priebehu, vykonal prvostupňový súd správne a v dostatočnom rozsahu. Správne tiež zhodnotil konanie oboch účastníkov dopravnej nehody z pohľadu, či a akou mierou zapríčinili vznik tejto dopravnej nehody. Dôvod na vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody neboli, pretože všetky dôležité skutočnosti boli bezpečne, bez rozumných pochybností zistené. V konečnom dôsledku odvolaciemu súdu obhajoba nezdôvodnila, čo my malo byť vykonaním tohto dôkazu preukázané. 19. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovanej proti výroku o vine ako nedôvodné. 20. Pokiaľ ide o rozhodnutie o treste, toto považuje odvolací súd za dôvodné, nakoľko trest uložený obžalovanej považuje za prísny. 21. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovanej ako páchateľky trestnej činnosti, na naplnenie účelu tak individuálnej ako i generálnej prevencie, považuje odvolací súd uloženie tak trestu odňatia, skúšobnej doby podmienečného odkladu jeho výkonu, ako i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v minimálnej výške za dostačujúce. 22. Aj odvolací súd je toho názoru, že dôvodmi porušenia povinností vodiča bol u obžalovanej najmä nedostatok vodičských skúseností a z toho vyplývajúca nesprávna reakcia na situáciu v cestnej premávke. Jej správanie nemožno hodnotiť ako vysoko nebezpečné alebo bezohľadné. V prípade obžalovanej ide o jej prvé protiprávne konanie na úseku cestnej premávky, nemá záznam v evidencii priestupkov a nebola sni súdne trestaná. Všetky tieto skutočnosti vedú k záveru, že uloženie vyššieho ako minimálneho trestu nie je v jej prípade potrebné. 23. Nakoľko dokazovanie na rozhodnutie o treste bolo vykonané prvostupňovým súdom v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd, po zrušení výrokov o treste, sám o nich rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.