Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/82/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Nerudova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 001 949, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 3.443,15 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. -69 zo dňa 23. januára 2019, o späťvzatí odvolania žalovaným, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná strana je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 511,98 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 511,98 eura od 15.12.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu priznanej istiny na účet právneho zástupcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná strana je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 150,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , , , , , položka 1 písm. a) o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami bola dňa 07.03.2011 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 3.500,- Eur, s dátumom prvej splátky 07.04.2011 a dátumom konečnej splatnosti dňa 07.01.2017, zmluva bola písaná malým písmom vrátane obchodných podmienok, ťažko čitateľná. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo dňa 16.12.2016

označeným ako odpoveď na žiadosť adresovaným žalobcovi, okrem iného poukázalo na ust. o spotrebiteľských úveroch, , ako aj rozhodnutia krajských súdov a ust. a ďalšie. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 21.12.2017 vyplýva, že vyčerpaná bola suma 3.500,- Eur, splatená bola suma 3.476,23 Eur, nezaplatené splátky 28,76 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s prihliadnutím na obsah spisu - listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku a žalobnému návrhu žalobcu vyhovel len v časti a žalovanému uložil povinnosť vydať (zaplatiť) žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.511,98 Eur s prísl.. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.443,15 Eur, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobca podal žalobný návrh na súd 08.08.2017, preto je možné v prejednávanej veci rozhodovať len o vydaní bezdôvodného obohatenia tých platieb, ktoré žalobca vykonal od 07.08.2015, teda za daného stavu je suma 931,17 Eur premlčaná, súd na túto prihliadol a v tejto intencii rozhodol. Ďalej posúdil, že na predmetný vzťah strán sporu z úverovej zmluvy je potrebné aplikovať ust. o spotrebiteľských úveroch, nie ustanovenia obchodného práva. Predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca plnil viac ako mal a toto má za následok, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 2.511,98 Eur už po prihliadnutí na vznesenú námietku premlčania, inak toto predstavuje žalobcom uplatnenú istinu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, nakoľko predmetný úver nemá označenie spotrebiteľský úver, pričom slovo dostupná pôžička toto nevystihuje pre priemerného spotrebiteľa a v štádiu tohto konania už nemá význam žalobcu, resp. súd presviedčať, že dostupná pôžička vyjadruje spotrebiteľský úver, nakoľko dikcia zákona je jasná a tomu bolo potrebné prispôsobiť podmienky uzatvorenia spotrebiteľského úveru. Taktiež bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že predmetná zmluva je písaná malým písmom a veľmi ťažko čitateľná, a už toto má samo o sebe výpovednú hodnotu, pričom vo veci je potrebné vychádzať aj z ust. . Okrem toho priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.511,98 Eur od 15.12.2017 do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej strane v rozsahu priznanej istiny na účet právneho zástupcu žalobcu o výške, ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I., III. a IV.. Odvolanie právne odôvodnil ust. , a (ďalej len „“). K druhu spotrebiteľského úveru uviedol, že zmluva preukázateľne obsahuje označenie druhu úveru, ako už objasnil vo vyjadrení k žalobe, pričom pri prečítaní zmluvy je zjavné, že žalobca poznal druh úveru a vedel, že ide o úver dostupná pôžička, ktorý je spotrebiteľským úverom a že aj sám oň požiadal. Vo vzťahu k veľkosti písma uviedol, že táto bola spísaná v bežnej a legálnej veľkosti písma, pričom právna úprava neurčovala konkrétnu veľkosť písma. Napokon namietal, že výrok o trovách konania nie je preskúmateľný, nakoľko z predmetného výroku nie je zrejmé, ako percentuálne je potrebné vyčísliť trovy konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie, alebo aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, a to proti výroku II.. Odvolanie právne odôvodnil ust. až h) . Namietal, že skutočnosť, že žalovaný ignoroval zákonnú povinnosť uviesť údaje podľa , a zákona o spotrebiteľských úveroch sa nedá vyhodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V dôsledku uvedeného sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo, že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Uviedol, že otázku premlčania je teda možné uzavrieť tak, že ku skutočnej vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu došlo na základe odpovede Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a keďže podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 08.08.2017 a k vedomosti o bezdôvodnom obohatení došlo dňa 16.12.2016, subjektívna premlčacia doba bola zachovaná. Záverom uviedol, že tak ako subjektívna, tak aj objektívna premlčacia doba bola v tomto prípade zachovaná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak,

že napadnutý výrok zmení a prizná mu nárok zamietnutý vo výroku II. a priznal mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje informáciu o tom, že žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a tiež sa stotožnil so záverom súdu, že predmetný úver nemá označenie spotrebiteľský úver a pre priemerného spotrebiteľa to slovo dostupná pôžička nevystihuje. Ďalej sa stotožnil so záverom súdu, že zmluva je písaná malým písmom a veľmi ťažko čitateľným, a už toto má samo o sebe výpovednú hodnotu, pričom vo veci je potrebné vychádzať aj z ustanovení . Mal za to, že tvrdenia žalovaného sú účelové, nedôvodné a zavadzajúce za účelom dosiahnutia bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca zakladá svoju právnu argumentáciu na veľkosti písma, ktoré žiadna právna úprava neupravovala a toto nezodpovedalo bežným štandardom uzatváraných zmlúv v čase uzatvorenia žalovanej Zmluvy o úvere. Okrem toho zmluva predstavovala veľmi jednoduchý právny úkon krátkeho rozsahu. Poukázal na to, že žalobca v konaní nespochybnil, že by text úverovej zmluvy čítal a tiež nespochybnil ani to, že by ho sám osobne prečítať nevedel. V ostatnom zotrval na skutočnostiach v podanom odvolaní.

10. Podaním zo dňa 16.05.2019 vzal žalovaný podané odvolanie v celom rozsahu späť. Navrhol odvolacie konanie zastaviť a stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznať.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní iba formálne citoval v zákone uvedené odvolacie dôvody bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu.

14. Z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu (, ).

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to vo vzťahu k posúdeniu začatia plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

18. Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

19. Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

20. Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

21. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo dňa 16.05.2019 k späťvzatiu odvolania, o ktorom nebolo rozhodnuté, odvolací súd v súlade s odvolacie konanie o odvolaní žalovaného zastavil.

22. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu odvolanie nebolo vzaté späť, odvolací súd sa musel zaoberať odvolaním žalobcu proti výroku II. rozsudku v spojení so súvisiacom výrokom III. a o týchto rozhodnúť.

23. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. a nasl. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v , avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v predmetnom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, preto mal súd prvej inštancie aplikovať na predmetný prípad 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, nie 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Z uvedeného dôvodu bolo preto najprv potrebné zaoberať sa otázkou, či v danom prípade išlo zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie alebo nie a v rade druhom, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

25. V prípade bezdôvodného obohatenia upravuje tak subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Oprávnený sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna

premlčacia doba je upravená v tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v tak, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. tak v rozlišuje dve rôzne dĺžky lehôt vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pričom to, ktorá z nich bude aplikovaná na ten-ktorý prípad bude závisieť od toho, akým spôsobom bolo získané bezdôvodné obohatenie. síce v uvedenom ustanovení hovorí o bezdôvodnom obohatení získanom úmyselne, avšak v uvedenom a ani v inom ďalšom ustanovení nevymedzuje podstatu úmyselného konania. Z uvedeného dôvodu preto treba z hľadiska právnej teórie vychádzať z právnej úpravy úmyselného zavinenia podľa definície úmyselného zavinenia upravenom v . O priamy úmysel tak ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Pre oba prípady je rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria. Odvolací súd však konštatuje, že o takýto prípad v predmetnej veci nejde.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že pre úspech žalobcu v predmetnom konaní, a teda pre aplikovanie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby by tento musel preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy mal vedomosť o tom, že existovali proti žalovanému súdne rozhodnutia, ktoré by určovali rozpornosť takto uzatvorených zmlúv so zákonom a tiež, že v danom čase žalovaný už vedel o tom, že jeho dohodnutý postup je nezákonný, resp. že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pre aplikovanie dlhšej objektívnej premlčacej lehoty tak bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu vedomostí alebo minimálne uzrozumenie s tým, že prijatím peňažného plnenia dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu a že tento bol s uvedeným následkom svojho konania uzrozumený. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetný prípad 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

28. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (pozri rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007, sp. zn. ). V predmetnom prípade k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného došlo prijatím prvej platby, ktorou žalobca prvý krát „preplatil“ poskytnutý úver, t.j. platbou zo dňa 29.10.2014, kedy doposiaľ vykonanými platbami žalobca zaplatil žalovanému na anuitných splátkach sumu 3.545,87 Eur. Z uvedeného vyplýva, že až od uvedeného dňa možno považovať za začiatok plynutia objektívnej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba by tak v predmetnom prípade uplynula dňa 29.10.2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 08.08.2017, teda žalobca podal žalobu v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby.

29. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe je pre začatie jej plynutia potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , R 25/1986).

30. Odvolací súd ďalej poukazuje na to zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.

31. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.

32. Pre začatie plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade tak bola určujúcou skutočnosť obdŕžanie odpovede zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz, bolo potrebné pri určení začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzať z datovania listu Ministerstva spravodlivosti, a to dňa 16.12.2016 a keďže žaloba bola podaná dňa 08.08.2017, možno konštatovať, že bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca podal žalobcu za súčasného plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, preto námietka premlčania vznesená žalovaným bola nedôvodná. Odvolací súd naviac poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len prevzal tvrdenia žalovaného, pričom neuviedol na základe akých skutočností mal za to, že v prípade žalobcu došlo k uplynutiu jednej z premlčacích lehôt a prečo priznal žalobcovi len plnenie 2 roky spätne od podania žaloby na súd. Uvedeným konaním tak súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutom výroku II. vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne preskúmať dôvodnosť žaloby v zamietnutej časti a na základe výsledkov znaleckého dokazovania opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby a žalobcom požadovanej výšky sumy ako plnenia z bezdôvodného obohatenia.

36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania ( ).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).