Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/793/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BRS, a.s., so sídlom: Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 721 243, právne zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom: Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, proti povinnému LASON SYSTEM, spol. s r.o., Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 45 283 184, právne zast.: JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o vymoženie 108 127,80 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miriam Mešová, so sídlom exekútorského úradu Tehelná 4, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 133, pod sp. zn. 356 EX 237/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. apríla 2019 a o návrhu povinného na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 2. apríla 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 395,16 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané v tomto exekučnom konaní na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

III. Návrh povinného na prerušenie konania zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 2. apríla 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.05.2018 domáhal od povinného vymoženia 108 127,80 EUR s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.: -411 zo dňa 24.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018 a vykonateľnosť dňa 04.04.2018 v časti výroku I. a dňa 08.04.2018 v časti výrokov II., III. Poverením zo dňa 04.06.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Miriam Mešovú, so sídlom exekútorského úradu Tehelná 4, 960 01 Zvolen (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 356 EX 237/18.

3. Dňa 21.06.2018 podal povinný u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) z dôvodu podľa ust. Exekučného poriadku, teda z dôvodu existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku. Svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný v súdnom konaní podľa ust. ako tzv. kontumačný rozsudok, pričom vydanie uvedeného rozsudku bolo v rozpore so zákonom, preto povinný podal dňa 21.6.2018 na Okresný súd Bratislava II v zákonnej 15 - dňovej lehote od momentu, kedy sa o tomto rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na jeho zrušenie a odvolanie proti nemu (toto podanie tvorí prílohu návrhu na zastavenie exekúcie), čo považuje za „inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu“. Zároveň povinný poukázal na to, že plnenia povinností, ktoré sú v exekučnom konaní vymáhané,

nezodpovedajú výroku exekučného titulu a sú s ním v rozpore. Povinný ďalej uviedol, že v zákonnej lehote podáva proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. - 411 zo dňa 24.1.2018 ústavnú sťažnosť za porušenie jeho práv, a to práva na spravodlivý súdny proces, práva na prístup k súdu a zároveň podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu neexistencie žiadneho dôvodu na zastavenie exekúcie a navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.

5. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. V danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11.05.2018 domáha od povinného vymoženia pohľadávky 108 127,80 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.: -411, zo dňa 24.01.2018, právoplatného dňa 04.04.2018 a vykonateľného dňa 04.04.2018 v časti výroku I. a dňa 08.04.2018 v časti výrokov II., III. Vo vzťahu k argumentácii povinného, že podal návrh na zrušenie exekučného titulu a zároveň odvolanie proti nemu súd dôvodil, že exekučný súd samotné dôvody, uvádzané v opravných prostriedkoch proti exekučnému titulu (v danom prípade návrhu na jeho zrušenie a odvolania), posudzovať nemôže, pretože by to znamenalo neprípustnú „nápravu“ vykonávaného rozhodnutia, navyše exekučný súd nie je ďalšou opravnou inštanciou proti postupu a rozhodnutiam prijatým v základnom súdnom konaní. To znamená, že do exekučného konania sa neprenášajú ani prípadné vady základného konania. Preto v prípade, že exekučným titulom je rozhodnutie súdu tak, ako je to v tomto prípade, súdu v exekučnom konaní už neprislúcha zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný súd požiadal Okresný súd Bratislava II o oznámenie, či doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu - rozsudku pre zmeškanie, Okresného súdu Bratislava II č.k.: -411, zo dňa 24.01.2018, ktorá bola vytvorená dňa 27.04.2018, a podľa ktorej exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018, vykonateľnosť dňa 04.04.2018 v časti výroku I. a dňa 08.04.2018 v časti výrokov II., III., nebola zrušená a teda či uvedený exekučný titul je ku dňu vydania rozhodnutia súdu naďalej právoplatný a vykonateľný. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava II doručeného exekučnému súdu dňa 05.03.2019 exekučný súd zistil, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na rozsudku zo dňa 24.01.2018, č.k. -411 zatiaľ nebola zrušená. Súd preto uzavrel, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučný súd sa nezaoberal tvrdením povinného, že exekúcia je vedená v rozpore s výrokom exekučného titulu, keďže povinný nevysvetlil v čom plnenie povinností, ktoré sú v exekučnom konaní vymáhané, nezodpovedá výroku exekučného titulu a je s ním v rozpore. K tvrdeniu povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku „podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora“ a taktiež „ústavnej sťažnosti za porušenie jeho práv“ súd uviedol, že podanie dovolania a ústavnej sťažnosti nemá na priebeh exekúcie vplyv, keďže nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia je vedná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorého právne účinky sú naďalej zachované. Na základe doposiaľ osvedčených skutočností súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne, keďže rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.: -411 zo dňa 24.01.2018 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z tvrdených skutočností na strane účastníkov konania súčasne podľa záverov súdu vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, čím boli splnené všetky zákonné predpoklady vedenia exekučného konania. 6. Voči konštatovaného rozhodnutiu súdu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že konajúci súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyhovie a exekúciu zastaví. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že exekučný súd pri svojom rozhodovaní porušil zásadu rovnosti zbraní, keď oprávnenému síce zaslal na vyjadrenie jeho návrh na zastavenie exekúcie, ale povinnému neumožnil sa s vyjadrením oprávneného oboznámiť. Ani z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, čo konkrétne oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol. Ďalej povinný namietal, že sa súd nezaoberal jeho dôvodmi na zastavenie exekúcie, najmä jeho tvrdením, že o hmotnoprávnom nároku oprávneného bolo v základnom konaní rozhodnuté kontumačným rozsudkom, teda rozsudkom, ktorý je vydaný len na základe tvrdení jednej strany (v danom prípade oprávneného ako žalobcu), ako sankcia za zmeškanie a neospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Povinný vydanie kontumačného rozsudku, ktorý je exekučným titulom, napadol, a to návrhom na jeho zrušenie a odvolanie voči nemu. Tieto skutočnosti podľa povinného zakladajú možnosť zastavenia exekučného konania podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd sa k týmto dôvodom vyjadril

len tak, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia exekučný titul spĺňal všetky formálne a aj materiálne náležitosti exekučného titulu. Vzhľadom na tieto skutočnosti trpí napadnuté rozhodnutia nedostatkom odôvodnenia, čo spôsobuje porušenie práva povinného na spravodlivý súdny proces, odňatie jeho možnosti konať pred súdom a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povinný v tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že ak by v rámci exekučného konania došlo k vymoženiu exekvovanej čiastky a následne k zrušeniu exekučného titulu na základe podaní oprávneného, vzniklo by oprávnenému bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania by sa musel domáhať súdnou cestou. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby súd starostlivo posudzoval dôvody povinného, ktoré ho viedli k podaniu takéhoto návrhu. Z porovnania výroku exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -411 zo dňa 24. 01. 208, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a upovedomenia o začatí exekúcie je podľa povinného zrejmý aj rozpor vymáhaného plnenia s exekučným titulom. Povinný bol vo výroku III. exekučného titulu zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 32,25 eur spolu s príslušnou DPH za každý začatý kalendárny deň neoprávneného užívania pozemkov od 02. 06. 2010 až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 32,25 EUR spolu s príslušnou DPH od 03. 06. 2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučné konanie je vedené na sumu 108 127,80 eur s príslušenstvom, teda na úplne iné peňažné plnenie, než na aké bol povinný rozsudkom súdu zaviazaný. Na viac podľa o dani z pridanej hodnoty bezdôvodné obohatenie tejto dani nepodlieha. Z uvedeného dôvodu preto návrh oprávneného mohol znieť len na vymoženie 32,25 eur za každý začatý kalendárny deň, keďže DPH je 0%, keďže sa nejedná o zdaniteľné plnenie. Doplnil, že materiálne vykonateľným môže byť len exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Exekučný titul nemôže byť zdrojom sporov o správnej výške plnenia zo strany povinného, čo platí aj pre exekučný titul predložený oprávneným v tomto exekučnom konaní. Pokiaľ exekučný titul trpí takouto vadou, mal sa ňou exekučný súd zaoberať. S poukazom na obsah podaného návrhu na zastavenie konania navrhol povinný exekučnému súdu konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. o odvolaní proti exekučnému titulu a o návrhu na jeho zrušenie.

7. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal podanú sťažnosť zamietnuť a zaviazať povinného na náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením povinného o porušení práva na spravodlivý proces, keďže podľa jeho mienky súd v danej veci rozhodoval na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predkladal povinný. Práve povinný je zaťažený dôkazným bremenom a bremenom tvrdenia a preto povinný zodpovedá aj za jeho neunesenie. Skutočnosť, že povinnému nebolo doručené vyjadrenie oprávneného preto nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia. Zdôraznil, že exekučný titul bol vydaný v súlade s ustanoveniami , v čase začatie exekučného konania bol právoplatný a vykonateľný a doposiaľ sa tento stav nezmenil. Exekučný súd nemá dôvod sa zaoberať skutkovými tvrdeniami povinného v opravnom prostriedku proti exekučnému titulu, týmito dôvodmi je oprávnený zaoberať sa príslušný súd. Vyslovil názor, že exekučný titul netrpí žiadnymi vadami a je zrejmé, akého plnenia sa na jeho podklade oprávnený domáha. Ku dňu podania návrhu mal povinný uviesť argumentáciu týkajúcu sa DPH, na neskoršie tvrdenia povinného preto exekučný súd nemôže prihliadať. Ďalej doplnil, že zákon o DPH neuvádza taxatívny výpočet tovarov a služieb, ktoré podliehajú zákonu o DPH. Za užívanie pozemkov vo vlastníctve oprávneného by v obchodnom styku povinný musel platiť nájom, ktorá odplata podlieha zákonu o DPH. K návrhu povinného na prerušenie konania sa oprávnený nevyjadril.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

15. Pravidlá núteného výkonu súdnych rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorom je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Nútený výkon rozhodnutia o obsahu súkromnoprávneho vzťahu je k dispozícii oprávnenému. Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle , inak by záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, stratili svoj dôvod na existenciu v . Preto právo na súdnu ochranu zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (či už všeobecného alebo rozhodcovského), ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. , z 13. júla 2000). V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom.

16. Zásadnou sťažnostnou námietkou povinného bolo jeho tvrdenie, že súd sa v rozpore so zákonom odmietol zaoberať materiálnou stránkou vykonateľnosti exekučného titulu.

17. Je nutné prisvedči názoru povinného, že základným procesným predpokladom oprávňujúcim oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a následného vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi zo strany súdu, je existencia vykonateľného rozhodnutia. Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jeho stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Aby bolo možné predložený exekučný titul považovať za materiálne vykonateľný, musí v ňom byť vymedzený rozsah a obsah povinnosti, ku ktorých splneniu smeruje aj následný výkon rozhodnutia. Je tomu tak preto, aby vykonávajúci orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené, a aby nemusel iba v priebehu exekúcie zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. Exekučnému súdu teda prináleží posúdiť, či exekučný titul ukladá povinnému povinnosti, ktoré je možné uskutočniť, a to najmä, či uložená povinnosť zodpovedá možným spôsobom exekúcie, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne určito a pod. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia vychádza súd predovšetkým z jeho

výroku (obsah rozhodnutia súd vyjadruje vo výroku rozhodnutia), prípadne i z jeho odôvodnenia, avšak len za účelom výkladu výroku. Výrok exekučného titulu nie je možné akýmkoľvek spôsobom meniť.

18. Povinný sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia 108127,80 EUR a úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 0,02 % denne zo sumy 38,70 EUR od 03.06.2010 do zaplatenia. V doplňujúcich informáciách o peňažnom nároku uviedol, že hodnota veci, t. j. výška peňažného plnenia, je určená podľa III. výroku rozsudku zo dňa 24.01.2018, sp. zn. -411, ako suma 90.106,50 EUR (t. j. suma 32,25 EUR za každý začatý deň od 02.06.2010 až do 24.01.2018 teda za 2.794 dní) + 18.021,30 EUR ( 20 % DPH) = 108.127,80 EUR titulom náhrady za neoprávnené užívanie pozemkov za obdobie od 02.06.2010 až do 24.01.2018. Pri výpočte úroku z omeškania sa k hodnote uvedenej v III. výroku rozsudku pripočíta 20 % DPH, t. j. 32,25 EUR + 20% DPH (6,45 EUR) = 38,70 EUR.

19. Výrok III. predloženého exekučného titulu znie: „Žalovaný v 1. rade (LASON SYSTEM, spol. s r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, Zvolen, IČO: 45 283 184) je povinný zaplatiť žalobcovi (BRS, a.s., so sídlom Hraničná 18, Bratislava, IČO: 35 721 243) sumu 32,25 EUR spolu s príslušnou DPH za každý začatý kalendárny deň neoprávneného užívania pozemkov od 02.06.2010 až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02% denne zo sumy 32,25 EUR spolu s príslušnou DPH od 03.06.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Rozsudok bol vyhlásený dňa 24. januára 2018.

20. Súd po preskúmaní výroku rozhodcovského rozhodnutia dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa všetky predpoklady materiálnej vykonateľnosti, je presný, určitý a zrozumiteľný, pričom nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aká povinnosť má byť na jeho základe splnená, v akej lehote, a aká osoba je na splnenie tejto povinnosti zaviazaná. Na podklade výroku exekučného titulu aj podľa názoru sťažnostného súdu bolo povinnosťou povinného zaplatiť oprávnenému v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti sumu 32,25 EUR za každý aj začatý kalendárny deň neoprávneného užívania pozemkov od 02. 06. 2010 do dňa vyhlásenia rozsudku, teda od 02. 06. 2010 do 24. 01. 2018, pričom oprávnený správne stanovil, že sa jedná spolu o 2794 (aj začatých) dní neoprávneného užívania pozemkov, pričom matematický výpočet vymáhaného plnenia je správny. Povinný neponúkol súdu žiadne vysvetlenie toho, z akých dôvodov je výpočet konkrétnej sumy judikovaného plnenia nesprávny. Vyčíslenie konkrétnej sumy súdom priznaného plnenia za presne vymedzené obdobie nie je možné považovať za vymáhanie plnenia v rozpore s exekučným titulom. Nie je možné za dôvodnú považovať ani tú argumentáciu povinného, že toto plnenie nepodlieha dani z pridanej hodnoty a preto nemalo byť navýšené o príslušnú DPH. Je zrejmé, že povinný vo svojej obrane proti exekúcii napáda právny záver Okresného súdu Bratislava II vyjadrený v exekučnom titule, že priznané plnenie podlieha DPH. Súd v reakcii na sťažnostné námietky povinného preto ďalej zdôrazňuje, že nie je možné akceptovať jeho výklad III. výroku exekučného titulu v tom smere, že keďže priznané plnenie zákonu o DPH nepodlieha, príslušná sadzba DPH je 0%. Exekučný súd je výrokom vykonávaného rozhodnutia viazaný, pokiaľ je v ňom uvedené, že plnenie je potrebné navýšiť o DPH, nie je možné bez ďalšieho z takéhoto znenia výroku vyvodiť presný opak, ako to žiada povinný. V danom prípade je vo vykonávanom výroku exekučného titulu priamo a výslovne uvedené, že povinný sa zaväzuje na zaplatenie sumy 32,25 eur za každý začatý kalendárny deň neoprávneného užívania pozemkov aj spolu s príslušnou DPH. Sťažnostný súd v tejto súvislosti preto odkazuje na argumentáciu súdu v preskúmavanom rozhodnutí, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul per se. Naopak, exekučným titulom je exekučný súd viazaný. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a vo vzťahu k predloženému exekučnému titulu nepôsobí ako opravná inštancia. Všetky námietky a dôkazy relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinným a oprávneným mali byť predložené súdu v základnom konaní, vrátane námietky povinného, že žalovaný nárok nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Exekučný súd preto tomuto tvrdeniu povinného v danom štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu, keďže je predloženým rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II. viazaný bez ohľadu na to, že sa jedná o skrátené rozhodnutie podľa . Rovnako je potrebné súhlasiť so závermi napadnutého rozhodnutia, že ani prípadné vady tohto konania (vrátane nesplnenia zákonných podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie) so do exekučného konania neprenášajú. Sťažnostný súd preto zdôrazňuje, že zákonná konštrukcia núteného výkonu

rozhodnutia podľa aktuálnej právnej úpravy ustanovujúca viazanosť exekučného súdu exekučným titulom vylučuje, aby exekučné konanie akýmkoľvek spôsobom nahrádzalo konanie nachádzacie. Na základe uvedeného výkladu sťažnostný súd dospel k záveru, že absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu povinný nepreukázal.

21. Sťažnostný súd súhlasí aj s tými závermi napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých samotné podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie či podanie odvolania po uplynutí lehoty podľa (spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie) nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu (k tomu porovnaj znenie ust. a ). Samotnému podaniu týchto návrhov zákon nepriznáva žiadne účinky vo vzťahu k samotnému exekučnému titulu, najmä vo vzťahu k nadobudnutiu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, a to až do času, kým o nich súd nerozhodne. Sťažovateľ žiadnu priliehavú argumentáciu ohľadom správnosti prijatého právneho názoru súdu nepredniesol, a ani sťažnostný súd nemá čo vytknúť obsahovo správnym záverom súdu k tejto otázke. Súd v danom prípade vychádzal z právnou praxou akceptovaného názoru, že dôvodom pre zastavenie exekúcie nemôže byť bez ďalšieho podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže podanie takéhoto návrhu zo zákona nemá odkladný (suspenzívny) účinok a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Samotné podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Tieto závery je potrebné aplikovať aj na podanie odvolania proti konštatovanému rozsudku spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie. Pokiaľ o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania nebolo rozhodnuté, podaniu odvolania nemožno pripísať ani suspenzívny (odkladný) účinok. Sťažnostný súd ku dňu vydania tohto rozhodnutia zisťoval stav konania vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a to najmä skutočnosť, či už bolo o podaniach povinného rozhodnuté. Okresný súd Bratislava II až po opakovaných urgenciách súdu oznámil, že v danej veci súd naposledy rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý slúži ako podklad pre vedenie exekúcie. Žiadne iné rozhodnutia v danej veci prijaté neboli. Skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Samotné podanie odvolania spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie takouto okolnosťou nie je, keďže súd nemusí týmto podaniam povinného vyhovieť a exekučný titul zrušiť. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní podľa zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V značnej miere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň neprihliadať na záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo na podklade spôsobilého exekučného titulu žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

22. Neobstoja ani námietky povinného, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Vyšší súdny úradník sa v konaní zaoberal každou právne významnou námietkou zo strany povinného a hodnotil jej prípadnú relevanciu z pohľadu platných právnych predpisov a dostatočným spôsobom nevyhnutým pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Súd musí dať len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Závery napadnutého uznesenia sťažnostný súd považuje za zákonné, konzistentné, logické a bez vnútorných rozporov.

23. K tvrdeniu sťažovateľa, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu exekučného súdu, ktorý mu nedoručil vyjadrenie oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, súd dáva do pozornosti, že nepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému. Vyšší súdny úradník pri vydaní rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie postupoval v súlade s Exekučného poriadku, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol bez toho, aby mu predtým zaslal vyjadrenie oprávneného. Podľa cit. zákonného ustanovenia, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. Tento záver súdu umocňuje aj koncentračná zásada upravená v Exekučného poriadku. V návrhu na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť všetky rozhodné právne skutočnosti ku dňu podania návrhu a preto ani na prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré by povinný uviedol v ďalšom vyjadrení, by už súd prihliadnuť nemohol. Aj vzhľadom na obsah vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ani nebolo možné očakávať od povinného žiadne nové skutočnosti zdôrazňujúc, že skutkové okolnosti neboli (a nie sú) medzi účastníkmi exekučného konania sporné a právne posúdenie veci je vždy vecou súdu. Súd pre úplnosť dodáva, že súdna prax či rozhodnutia vyšších súdnych autorít rovnako nevyžadujú doručenie vyjadrenia účastníka konania k sťažnosti sťažovateľovi (k tomu porovnaj nález Ústavného súdu SR z 11. 9. 2018, sp. zn. ).

24. Pre úplnosť súd dodáva, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním. Rovnako postupuje aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v konaní o sťažnosti, pokiaľ jeho činnosť spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Inštitút núteného výkonu rozhodnutia možno uplatniť až vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas a vzhľadom na svoju ochrannú a donucovaciu funkciu vo vzťahu k realizácii už judikovaného práva poskytuje oprávnenému oproti povinnému silnejšie postavenie a preto povinnosť preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie spočívajú na pleciach povinného. Povinný v konaní netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali doplnenie skutkových zistení, resp. doplnenie dokazovania a ani žiadne iné dôkazné prostriedky neoznačil a doplnenie dokazovania v žiadnom smere nežiadal. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol dostatočne zistený za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď úlohou súdu bolo posúdiť materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, vplyv podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (exekučného titulu) a ďalších podaní povinného v tejto veci na výkon exekúcie nariadenej na jeho podklade. Súd v tejto súvislosti opätovne akcentuje, že viazanosť súdu exekučným titulom vylučuje vykonanie dokazovania ohľadom správnosti záverov súdu prezentovaných v exekučnom titule a preto v tomto smere ani dokazovanie exekučným súdom nemohlo byť vedené. Rovnako je potrebné povinnému pripomenúť koncentráciu konania upravenú v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde zákon ukladá povinnému už v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania takéhoto návrhu uplatniť. Na žiadne ďalšie (oneskorené) tvrdenia povinného exekučný súd zásadne neprihliada. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby doplnenia dokazovania, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný podklad pre prijatie rozhodnutia.

25. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť ako nedôvodnú postupom bez nariadenia pojednávania podľa zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade zrušenia exekučného titulu môže povinný opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.

26. Povinný v podanej sťažnosti žiadal aj o prerušenie exekučného konania podľa a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. o odvolaní proti exekučnému titulu a o návrhu na jeho zrušenie.

27. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

28. K fakultatívnemu rozhodnutiu o prerušení konania podľa je potrebné uviesť, že využitie tohto inštitútu je na mieste v prípade, ak pôjde o otázky, ktoré by exekučný súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri ) a ktoré by mohli myť vplyv na výkon exekúcie. Sťažnostný súd na tomto mieste opätovne pripomína, že povinným podané odvolanie ani návrh na zrušenie exekučného titulu nemajú suspenzívne účinky, pretože ich podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ich dôvodnosť a prípustnosť (z hľadiska splnenia procesných podmienok) je výlučne na posúdení súdu príslušného sa nimi zaoberať. Ako správne uviedol súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 2. apríla 2019, pokiaľ by exekučný súd mal sám posúdiť dôvodnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alebo odvolania, išlo by z jeho strany o neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd ale nemá právomoc meniť či rušiť exekučný titul. V danom prípade preto súd vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, že samotné rozhodovanie o opravnom prostriedku proti exekučnému titulu zásadne nie je možné považovať za prejudiciálnu otázku vo vzťahu k exekučnému konaniu v zmysle a preto nejde o spôsobilý dôvod na prerušenie exekučného konania. V prospech tohto záveru vyznieva aj úmysel zákonodarcu v účinnom exekučnom predpise zakotviť len inštitút odkladu exekúcie s rovnakými účinkami, akými disponuje inštitút prerušenia konania, kde taxatívne vymedzuje dôvody odkladu exekúcie ( Exekučného poriadku) v záujme ochrany práv povinného. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na prerušenie konanie zamietol v súlade s účelom exekučného konania, ktorým je efektívne splnenie vymáhaného nároku.

29. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

34. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si v odpovedi na sťažnosť uplatnil voči povinnému nárok na

náhradu trov konania o sťažnosti, ktorých výšku si ku dňu rozhodnutia súdu nevyčíslil. Keďže ani neupravuje možnosť súdu vyzvať oprávneného na vyčíslenie trov konania, súd priznal oprávnenému trovy konania, ktoré vyplývajú zo spisu. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa v zastúpení advokátom vyjadril k sťažnosti povinného. V konaní mu tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby v súlade s , , , a vyhl. MS SR č. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 108 127,80 eur, ktorá je vymáhaným nárokom v tomto exekučnom konaní. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 319,50 eur a režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 eur, spolu 329,30 eur. Keďže právny zástupca oprávneného je platcom DPH, súd priznanú odmenu navýšil o daň z pridanej hodnoty v sume 65,86 eur (20% zo sumy 329,30 eur). Oprávnenému voči povinnému potom súd priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 395,16 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané v tomto exekučnom konaní na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok), proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu povinného na prerušenie konania (III. výrok) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).