Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-400-2009.pdf
PDF · 95.85 KB
No categories available
6Er/400/2009
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava,, IČO:35 792 752, proti povinnému: U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Nové Zámky, V. X, o vymoženie 4315,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. 6Er/400/2009-19 zo dňa 16.10.2017 napadnuté sťažnosťou oprávneného zo dňa 10.11.2017 sa z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.5.2009 podanou na súd 1.6.2009 spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.5.2009 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, pričom poukazoval na rozhodcovský rozsudok vydaného rozhodcom JUDr. Gustávom Retom v Bratislave, číslo konania RK-826/07/GR zo dňa 19.11.2007. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 4673,-eura s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 15,57,-eura, trovy konania 49,79,-euravšetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Povinný do podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatil oprávnenému dňa 28.4.2008 sumu 92,81 eura, dňa 27.5.2008 92,21 eura, dňa 28.7.2008 sumu 92,21 eura, dňa 9.12.2008 sumu 76,35 eura, preto na základe toho oprávnený žiadal, aby sa viedla proti povinnému exekúcia na zaplatenie 4320,03,-eura s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 15,57,-eura, trovy konania 49,79,-eura a trovy exekúcie.
2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062025, uzatvorená medzi účastníkmi dňa 9.12.2006, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 100.008 Sk, poskytol úver v sume 50.004 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 36 mesačných splátkach po 2778,-Sk pri prepokladanej RPMN 71,31 %. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahuje ustanovenia o spôsobe riešenia sporu buď prostredníctvom príslušného súdu alebo cestou rozhodcovského súdu, pričom voľba alternatívy je na žalobcovi (veriteľovi). V článku 17.2 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustáv Ret, advokát, AK Bratislava, Tomášikova 30, b) JUDr Ján Smetana, advokát, AK Banská Bystrica, Horná 51 c) JUDr. Marianna Mochnáčová, advokát, AK Košice, Tyršovo nábrežie č.11 d) JUDr Michal Krnáč, advokát, AK Žilina, Mydlárska 185 Predmetný článok ďalej obsahuje ustanovenie o tom, že ak by títo rozhodcovia nemohli prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
3. Podaním zo dňa 21.1.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.1.2016 súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, zaslal opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou ( ďalej sp. zn.) 6 Er 400/2009 a u súdneho exekútora sp.zn. EX 335/09.
4. Konajúci exekučný súd uznesením č. 6Er/400/2009-19 zo dňa 16.10.2017, ktoré vydal vyšší súdny úradník exekúciu zastavil. V uvedenom zastavujúcom uznesení poukázal na to, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).
5. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa uvádza, že z exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že v exekučnom konaní sa vymáha plnenie - zo spotrebiteľskej zmluvy, - zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), - na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, - pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, - na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie, pričom uviedol, že z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
6. V odôvodnení uvedeného uznesenia konajúci súd ďalej uviedol, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc a často takáto rozhodcovská zmluva je obsiahnutá len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Tiež, ako uvádza nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: "rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svoj osud".
7. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa taktiež uvádza, že podľa názoru súdu rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde Nové Zámky podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
8. Taktiež v odôvodnení uvedeného uznesenia exekučný súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok sa výrazne javí ako zjavne formalistický, preberajúci argumenty žalujúceho veriteľa, pričom sa nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a zároveň uviedol, že vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Poukázal pritom na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: "...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu..."
9. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť oprávnený a to dňa 10.11.2017, v ktorej uviedol, že namieta zmätočnosť a nulitnosť uvedeného uznesenia keďže ho vydal nepríslušný orgán keďže toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník pričom poukázal na ustanovenie § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a na ustanovenie § 5 ods. 1 písmeno c) a ods. 2 Zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch , podľa ktorého vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu rozhodovať v exekučnom konaní okrem schválenia príklepu súdom a to za predpokladu, že nejde o také rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie, pričom v opačnom prípade musí rozhodovať sudca.
10. Ako ďalší dôvod sťažnosti oprávnený uviedol, že exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy hoci na základe rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, a teda exekučný súd potvrdil vydaním poverenia na vykonanie exekúcie splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal tiež, že zmena postoja súdu nebola riadne zdôvodnená a nie je možné zistiť prečo súd najprv výhrady nemal a neskôr ich mal. Zároveň poukázal na ust. § 220 ods. 2 spojením s ust. § 234 CSP, ktoré vyžadujú uvedenie právneho posúdenia veci, t.j. zdôvodnenie rozhodnutia súdu. Poukázal na to, že rozhodcovské doložky sú povolené a zakazujú sa v nich len také ustanovenia, ktoré spotrebiteľa nútia k rozhodcovskému konaniu. Uvedená právna úprava mala zvýšiť štandard ochrany spotrebiteľa. Zároveň mal za to, že zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí nárokov medzi zmluvnými stranami a uviedol, že je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa aby postupoval len pred rozhodcom.
11. Oprávnený v odôvodnení sťažnosti uviedol, že žiadny zákon v čase konania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konania mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Vo svojom odôvodnení vychádzal z toho, že rozhodcovská doložka bola platne dohodnutá a preto aj poukázal na uznesenie KS Bratislava vo veci č. 21CoE/24/2012 a uviedol, že rozhodcovská doložka a podmienky rozhodcovského konania boli dohodnuté jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach. Z uvedených dôvodov preto žiadal aby exekučný súd uvedené uznesenie zrušil a aby v exekúcii pokračoval. Zároveň podal podnet na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania na základe článku 125 ods. 1 Ústavy SR pričom uviedol dôvody tohto podnetu.
12. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku ( ExP ) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písmeno a, b, f až h), k až m) je prípustné odvolanie.
Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 243 h) Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z.z., účinného ku dňu 16.10.2017, vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 5 ods. 1 písmeno c) zákona č. 549/2003 Z.z., účinného ku dňu 16.10.2017, v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z.z., účinného ku dňu 16.10.2017, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie ak to zákon pripúšťa.
Podľa ustanovenia § 239 odsek 1, 2 C.S.P., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Podľa ustanovenia § 247 C.S.P., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
Podľa ustanovenia § 248 C.S.P., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 249 C.S.P., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 250 odsek 2 C.S.P., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
13. Konajúci súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako i s obsahom predmetného rozhodcovského rozsudku ako i na základe sťažnosti oprávneného mal za to, že sťažnosť oprávneného je dôvodná keďže odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení nespĺňa kritériá uvedené v § 220 ods. 2 v spojení s ustanovením § 234 CSP a to i napriek obsiahlemu odôvodneniu. V uvedenom uznesení sa neuvádza žiadny zákonom uvádzaný konkrétny dôvod, na základe ktorého bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie a toto zákonné ustanovenie absentuje i napriek rozsiahlemu odôvodneniu. V odôvodnení uvedeného uznesenia chýba jednoznačný záver o tom, či bola medzi oprávneným a povinným platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o nároku oprávneného. S touto otázkou sa konajúci súd v odôvodnení uvedeného uznesenia vôbec
nevysporiadal. Od posúdenia uvedenej otázky je priamo závislé právne posúdenie veci, najmä záver či uvedený rozhodcovský rozsudok je riadnym exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 a ods. 2 písmeno d) Exekučného poriadku. Ak nebola riadne uzatvorená platná rozhodcovská zmluva, nebola ani daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku oprávneného na základe spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.
14. Vzhľadom na to, že v uvedenom uznesení chýba odkaz na zákonný dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavil, nie je možné ani posúdiť či bola daná právomoc vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť o zastavení exekúcie. Aj v tomto smere je preto uvedené uznesenie nepreskúmateľné.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto uvedený súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia a uznesenie vyššieho súdneho úradníka napadnuté sťažnosťou oprávneného zrušil. Následne súd rozhodne či bude pokračovať v exekúcii alebo exekúciu zastaví na základe zákonného dôvodu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.