Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-8-2019.pdf
PDF · 130.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/8/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcov: 1. J.. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W., 2. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W., obaja zastúpení: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: J.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XXXX/X, W., zastúpený: JUDr. Ján Kováčik, advokát, so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava, IČO: 42 183 171, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000 eur od 20.12.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovia majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 20.000 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že dňa XX.XX.XXXX zaplatila žalobkyňa 2. zo spoločných úspor žalobcov žalovanému sumu 20.000 eur ako preddavok kúpnej zmluvy na bankový účet žalovaného a nakoľko rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu neboli úspešné, listom zo dňa XX.XX.XXXX a e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvali žalobcovia žalovaného na vrátenie preddavku kúpnej ceny 20.000 eur, k čomu však nedošlo. Po právnej stránke žalobcovia svoj návrh odôvodnili § 498, § 451 ods. 2, § 456, § 145 ods. 2, § 513, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 05.02.2019 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne istinu vo výške 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20.12.2018 do zaplatenia.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom uplatnený nárok žalobcov neuznal a tento rozporoval v celom rozsahu. Uviedol, že tvrdenie žalobcov ohľadom vrátenia žalovanej sumy nemá právne a ekonomické opodstatnenie. Žiadny predávajúci by svoju nehnuteľnosť neblokoval v prospech záujemcu viac ako pol roka, nevynakladal by také úsilie a čas, ani by neplatil preukázaný právny servis, ak by bol nakoniec povinný podľa rozhodnutia zložiteľa kaucie mu ju v celom rozsahu vrátiť späť, pri porušení povinnosti na strane záujemcu. Žalovaný potvrdil, že po vzájomných rokovaniach ohľadom predaja jeho nehnuteľnosti žalobcovia dňa XX.XX.XXXX zložili na jeho bankový účet sumu 20.000 eur, pričom sa výslovne dohodli, že sa jedná o zálohu, ktorá má povahu prepadnej kaucie, ktorá v prípade uskutočnenia obchodu bude započítaná ako prvá časť kúpnej ceny a v prípade nerealizácie obchodu zo strany kupujúcich, bude použitá ako zmluvná pokuta pokrývajúca prípadné škody predávajúceho. Po prevode sumy 20.000 eur, žalovaný v novembri 2018 zaslal žalobcom dohodnuté konečné znenie kúpnej zmluvy v rámci zmluvy o budúcej zmluve, avšak žalobcovia bez
právneho dôvodu túto kúpnu zmluvu odmietli podpísať. Podľa názoru žalovaného zábezpeka podľa dohodnutých podmienok prepadla v prospech vlastníka nehnuteľností a toto prepadnutie sa uskutočnilo na základe dohodnutých podmienok a v súlade so zákonom. Vymáhanie zábezpeky pri existencii vynaložených nákladov, vzniku škody, pri intenzite a dobe porušovania povinností žalobcami žalovaný považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odporu popreli skutkové tvrdenia žalovaného tvrdiac, že sú nepravdivé, pretože medzi stranami nebola nikdy uzatvorená dohoda o tom, že suma 20.000 eur má povahu prepadnej kaucie. Suma 20.000 eur bola žalovanému poukázaná ako preddavok kúpnej ceny. Nikdy nebolo dohodnuté, že by suma 20.000 eur mohla v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy prepadnúť v prospech žalovaného. Dôvodom neúspešnosti rokovaní so žalovaným bola predovšetkým strata dôvery vo vzťahu k žalovanému ako k osobe, s ktorou mali vstúpiť do zmluvného vzťahu ohľadom majetku tak vysokej hodnoty. Žalobcovia ďalej uviedli, že sa ani v ústnej forme nezaviazali uzatvoriť so žalovaným v budúcnosti určitú kúpnu zmluvu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že suma 20.000 eur je záloha, právny poriadok Slovenskej republiky nepozná takýto pojem, ale len pojem záloh, čo je však predmetom záložného práva. Občiansky zákonník nepozná ani inštitút prepadnej kaucie a obrana žalovaného, že suma 20.000 eur je zmluvná pokuta nemôže obstáť, pretože dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu a zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút, ktorý má akcesorický charakter. V prípade zábezpeky žalobcovia poukázali na ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi. Aby žalovanému poskytnutá suma mohla byť zábezpekou, musela by existovať dohoda o povinnosti žalobcov zabezpečiť určitý záväzok voči žalovanému zábezpekou. Žalobcovia sa nikdy nezaviazali dať žalovanému akúkoľvek zábezpeku, a to predovšetkým preto, že sa nikdy nezaviazali uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy neboli úspešné, pričom počas týchto rokovaní nebola so žalovaným uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ani akákoľvek iná zmluva, preto žalovaný nemá právo ponechať si sumu 20.000 eur.
5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Piešťany ako miestne príslušnému súdu dňa 28.05.2019.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.06.2019 uviedol, že žalobcovia obsiahlo avšak nepresne a nepravdivo uviedli skutočnosti v rozpore nielen s jeho vyjadreniami, ale aj s vlastnými tvrdeniami, pričom od podania návrhu na začatie upomínacieho konania ani jedenkrát neustálili právny titul, na základe ktorého sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy a prezentovali štyri údajné právne tituly a to rezervačný poplatok, rezervačnú zmluvu, preddavok kúpnej ceny a záväzok z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalobcovia bližšie nešpecifikovali okolnosti plnenia na jeho účet v sume 20.000 eur. Po viac ako polroku stretávania, obhliadok a rokovaní žalobcovia sami navrhli a následne sa so žalovaným dňa 26.11.2018 dohodli, že zložia k jeho rukám sumu 20.000 eur. Výslovne sa pritom dohodli, že ide o prepadnú kauciu, ktorá v prípade uskutočnenia obchodu bude započítaná ako prvá časť kúpnej ceny a v prípade nerealizácie kúpy nehnuteľnosti z dôvodov na strane žalobcov, prepadne v prospech žalovaného. Táto dohoda má povahu nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uvádzajú, že suma 20.000 eur bola poukázaná ako preddavok kúpnej ceny, avšak za preddavok možno považovať iba to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy, pričom v danom prípade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a je teda právne vylúčené hľadieť na sumu 20.000 eur ako na preddavok. Inštitút preddavku by navyše podľa argumentácie žalobcov mal byť uvedený v uzatvorenej písomnej zmluve o budúcej zmluve, čo sa však aj podľa vlastného vyjadrenia žalobcov nestalo. Nejde ani o rezervačný poplatok, pretože žalovaný žiadnu rezervačnú zmluvu so žalobcami nepodpísal. Nejde ani o bezdôvodné obohatenie, pretože žalobcovia plnili dobrovoľne na účet žalovaného a právnym dôvodom bola ústna dohoda, pričom nikto ich k úhrade pred podpisom kúpnej zmluvy nenútil. Tvrdenie žalobcov o vratnej povahe zloženej sumy nemá ani právne ani ekonomické opodstatnenie.
7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2019 poukázali na to, že skutkový a právny základ žalobou uplatneného nároku vymedzili v podanej žalobe a to, že tento skutkový a právny stav žalovaný nechápe, resp. nechce chápať, nemá vplyv na dôvodnosť podanej žaloby a popreli tvrdenia žalovaného o dohode o prepadnej kaucii, pretože takáto dohoda nebola nikdy uzatvorená. Dohoda zmluvných strán o tom, že určitá suma prepadne (zostane druhej zmluvnej strane) v prípade porušenia povinnosti so zmluvy je dohodou o zmluvnej pokute pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu, ktorú nemožno obchádzať tým,
že zákonný pojem zmluvná pokuta je nahradený pojmom prepadná kaucia, pričom takýto pojem zákon nepozná. Popreli nepravdivé tvrdenie žalovaného, že zaplatením sumy 20.000 eur žalovanému prijali návrh zmluvy, pretože žiadny návrh zmluvy im nebol zo strany žalovaného daný a teda ani nemohol byť nimi akceptovaný.
8. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a po oboznámení sa s obsahom listín v súdnom spise zistil nasledovný skutkový stav.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX( č.l. 12 súdneho spisu) vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom W. na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre Obec W., K.. Ú.. W.Š..
10. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. o vklade hotovosti ( č.l. 13 súdneho spisu) bolo zistené, že dňa 26.11.2018 vykonala žalobkyňa 2. vklad sumy 20.000 eur na účet žalovaného. V popise transakcie je uvedená rezervačná zmluva R. X, W. a dôvodom realizácie vkladu je kúpa nehnuteľnosti.
11. Výzvou zo dňa 07.12.2018 právny zástupca žalobcov vyzval žalovaného na vrátenie preddavku kúpnej ceny vo výške 20.000 eur. Vo výzve opísal skutkový priebeh rokovaní sporových strán o uzatvorení kúpnej zmluvy a z dôvodu, že rokovania neviedli k dohode o uzatvorení kúpnej zmluvy vyzval žalovaného na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny v lehote do 5 dní od doručenia výzvy na bankový účet. Z dôvodu právnej istoty odvolal návrh na uzatvorenie rezervačnej zmluvy na rodinný dom žalovaného. Žalovaný e-mailom zo dňa 18.12.2018 oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že ho začiatkom roku 2019 bude kontaktovať právnická kancelária, ktorá ho zastupuje.
12. Žalobca v 1. rade v rámci výsluchu strany na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou mali záujem o kúpu nehnuteľnosti, preto sledovali inzerciu a na základe odporúčania realitnej kancelárie a po obhliadke predmetnej nehnuteľnosti začali rokovať so žalovaným ohľadne jej kúpy. Vzhľadom na výšku kúpnej ceny rokovania ukončili, avšak po nejakej dobe sa jeho manželka (žalovaná 2.) kontaktovala s pani M. z realitnej kancelárie, ktorá jej povedala, že cena predmetnej nehnuteľnosti sa znížila, preto obnovili jednania, stretli sa so žalovaným a začali prebiehať rokovania, počas ktorých boli obaja žalobcovia v domnení, že nehnuteľnosť, resp. dom žalovaný predáva aj so všetkých príslušenstvom a zariadením. Keďže im žalovaný povedal, že v cene nie je príslušenstvo, resp. len niektoré nie je, nadobudli dojem, že sa budú musieť o toto príslušenstvo doťahovať a preto odstúpili od ďalších rokovaní a rozhodli sa, že budú žiadať späť sumu 20.000 eur, ktorú 26.11.2018 zaplatili žalovanému na jeho účet, pričom išlo o preddavok, ktorý mal potvrdiť ich záujem o kúpu nehnuteľnosti. Po dohode s manželkou, telefonicky žalovanému oznámil, že do kúpy nehnuteľnosti nejdú. Následne žalovanému túto informáciu napísala aj jeho manželka e-mailom. V rámci rokovaní so žalovaným mali pôvodne pripravenú rezervačnú zmluvu, ktorú nakoniec nepodpísali, pretože sa dohodli, že by uzatvorili buď kúpnu zmluvu alebo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca 1. uviedol, že v tejto veci vystupoval v podstate sprostredkovane, pretože so žalovaným komunikovala hlavne jeho manželka, mali pripravené nejaké návrhy kúpnej zmluvy, ktoré žalovanému poslali, avšak tieto sa žalovanému nepáčili, nevedel si však spomenúť na konkrétne body zmluvy. Na financovaní sa so žalovaným dohodli tak, že zaplatili 20.000 eur ako preddavok, ďalšiu sumu 730.000 eur mali zaplatiť pri podpise zmluvy a zvyšných 100.000 eur mali vyplatiť po predaji ich domu, čo malo byť riešené nejakou zmenkou. Žalovanému poslali 20.000 eur z dôvodu, že chceli prejaviť, že o kúpu nehnuteľnosti mali vážny záujem a na základe dôvery túto sumu vložili na účet žalovaného ešte pred podpísaním zmluvy a boli dohodnutí, že večer podpíšu rezervačnú zmluvu.
13. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že intenzívne rokovala s p. M. z realitnej kancelárie, pretože mali s manželom dlhodobo záujem o kúpu nejakej nehnuteľnosti a po stretnutiach so žalovaným, ktorý sa im venoval, sa jej nehnuteľnosť veľmi zapáčila, avšak vzhľadom na cenu tejto nehnuteľnosti (1.000.000 eur) do kúpy nešli, pretože mali svoj finančný limit. Niekedy v októbri 2018 ju kontaktovala p. M. s tým, že je vhodný čas na vyvolanie stretnutí so žalovaným, pretože sa cena nehnuteľnosti znížila na 800.000 eur, čo bol pre ňu impulz a preto sa aj s manželom dohodli, že si pôjdu dom obhliadnuť. V rámci rokovaní si dohodli kúpnu cenu domu 850.000 eur bez príslušenstva s tým, že za ďalší inventár, resp. príslušenstvo si doplatia určitú čiastku. Dohodli sa, že žalovanému zaplatia sumu 20.000 eur a túto sumu dňa 26.11.2018 vložili na účet žalovaného a do popisu transakcie žalobkyňa 2.
uviedla rezervačnú zmluvu, nakoľko boli so žalovaným dohodnutí, že ešte v ten deň podpíšu rezervačnú zmluvu, ktorú si vypracovala sama a nakoľko sa táto zmluva žalovanému nepozdávala, odmietol ju podpísať a dohodli sa, že podpíšu kúpnu zmluvu, pričom ani návrh kúpnej zmluvy sa žalovanému nepozdával a napokon sa s manželom dohodli, že od kúpy predmetnej nehnuteľnosti odstúpia, pretože z jednaní so žalovaným nemali dobrý pocit. Návrh žalovaného zúčastniť sa rokovaní ohľadom kúpy nehnuteľnosti v advokátskej kancelárii v Bratislave odmietli. Na otázku právneho zástupcu žalovaného prečo žalobcovia zložili 20.000 eur, žalobkyňa 2. odpovedala, že z dôvodu záujmu o predmetný dom a dokonca sa dohodli aj na nejakom inventári, avšak po tejto dohode zrazu žalovaný zavolal s tým, že chce zaplatiť ešte za nejaké ďalšie veci. Žalovaný navrhol zaplatiť sumu 20.000 eur a financovanie kúpy nehnuteľnosti si dohodli v hotovosti prevodom na účet, peniaze boli nachystané, nechceli časť doplatiť neskôr, nebrali ani žiaden úver.
14. Žalovaný v rámci výsluchu strany na pojednávaní potvrdil, že nehnuteľnosť predával prostredníctvom realitnej kancelárie a s p. M. bol dohodnutý, že pod cenu 1.000.000 eur aj s vybavením domu nepôjde. Prvý kontakt so žalobcami bol prostredníctvom p. M., žalobkyňa v 2. rade prišla osobne, dom sa jej páčil, následne prišla aj s manželom a celý predaj domu začali riešiť aj s p. M., čo sa však zo dňa na deň zmenilo a bolo mu oznámené, že žalobcovia do kúpy nejdú. Po nejakom čase ho opäť kontaktovala p. M. s návrhom, aby oddelil inventár od domu, že žalobkyňa 2. má eminentný záujem o tom, že p. M. by jej rada vyšla v ústrety, že majú korektný vzťah a že by sa aj zriekla svojej provízie, nakoľko mala predávať dom žalobcov. Preto sa opäť obnovil kontakt a došlo k stretnutiu so žalobcami a k následnému dohadovaniu kúpnej ceny, pričom žalovaný trval na cene 850.000 eur za holodom aj so vstavaným nábytkom, svietidlami a inteligentnou elektroinštaláciou. Na kúpnej cene ďalšieho inventáru sa priebežne dohadovali. Sumu 20.000 eur navrhla žalobkyňa 2. sama so slovami, aby jej žalovaný veril, že má eminentný záujem o kúpu nehnuteľnosti, že je to záväzné a že v prípade, ak by od kúpy odstúpila, tak peniaze zostávajú žalovanému a v prípade, ak by odstúpil on, táto čiastka prepadne v prospech žalobcov, s čím žalovaný súhlasil. Toto sa udialo behom jednej hodiny, ráno boli žalobcovia u neho, v ten deň ešte vložili na jeho účet peniaze a do hodiny boli peniaze na účte. To, že napísali v popise transakcie, že ide o rezervačnú zmluvu bola len ich vec, nejednalo sa o klasickú rezerváciu, jednalo sa o to, že od obchodu neustúpia a ak by odstúpili, tak by táto čiastka prepadla. Po uvedenej transakcii mu žalobkyňa 2. doručila návrh zmluvy, ktorú však nebol ochotný podpísať a následne im poslal vzor inej zmluvy a po telefonickom rozhovore so žalobkyňou 2. jej dal ponuku, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorú vypracuje právnická kancelária a dohodol sa s JUDr. Kováčikom, avšak nakoniec do jeho advokátskej kancelárie neprišli z dôvodu, že žalobcovia od kúpy odstúpili a celé to padlo. Žalovaný uviedol, že s predajom domu nikdy nešpekuloval, ponúkal korektnú možnosť odkúpenia nábytku v rámci samostatnej zmluvy. Celá kúpa mala prebehnúť do troch dní a v dôsledku časovej tiesne bol nervózny, pretože vybavoval kúpu inej nehnuteľnosti a chcel vyjsť v ústrety i žalobkyni 2., ktorá chcela v dome bývať už na Vianoce. Potom, ako sa nestretli v advokátskej kancelárii, dodržal poslednú ústnu dohodu o odkladoch platieb a dodržal i termíny dokedy nemá nehnuteľnosť predať, pani M. sa ospravedlnil a nehnuteľnosť stiahol z predaja, keďže malo byť korektne dodržané to, na čom sa dohodli. Potom, ako poslal žalobkyni 2. návrh finálnej kúpnej zmluvy mu žalobkyňa 2. odpísala, že v ňom stratili istotu pre jeho nekorektnosť, čo ho prekvapilo.
15. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcov uviedol, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia finančné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu poukázali na účet žalovaného v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, teda uzavretím kúpnej zmluvy v budúcnosti. Nikdy nedošlo k uzavretiu dohody, ktorá by stanovila, že predmetná suma má povahu prepadnej kaucie a uzavretie takej dohody nebolo v rámci dokazovania preukázané. Sumu 20.000 eur, ktorá bola poukázaná na účet žalovaného, je nevyhnutné posúdiť ako preddavok kúpnej ceny v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka. Aj za hypotetickej pravdivosti tvrdení žalovaného o uzavretí nepomenovanej zmluvy bez písomnej formy, čo žalobcovia popierajú, bolo by nevyhnutné žalovaným tvrdenú prepadnú kauciu právne posúdiť podľa obsahu ako zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, inak sa jedná o neplatný právny úkon. Zákonná požiadavka na písomnú formu takéhoto zmluvného dojednania musí byť zachovaná bez ohľadu na skutočnosť či budú ustanovenia občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute aplikované priamo alebo za použitia tzv. analógie legis upravenej v § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda bez ohľadu na formálne pomenovanie zmluvnej pokuty. K uzavretiu žiadnej nepomenovanej zmluvy však nedošlo a pokiaľ by aj nepomenovaná zmluva bola uzavretá ako to tvrdí žalovaný, pre nedodržanie zákonom požadovanej formy by bolo údajne dojednania o prepadnej kaucii absolútne neplatné. Účelová snaha žalovanej strany ustálené občiansko-právne inštitúty, ako
preddavok, bezdôvodné obohatenie a zmluvná pokuta, nahradiť nepomenovanými inštitútmi nemôže obstáť, nakoľko je zjavné, že sa jedná o obchádzanie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobcovia v tomto konaní jednoznačne preukázali dôvodnosť nimi uplatneného právneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žiadne z účelových tvrdení žalovaného nebolo vykonaným dokazovaním preukázané a pre zjavný rozpor s platným právom sú bezpredmetné.
16. Právny zástupca žalovaného v záverečnom vyjadrení uviedol, že nie sú splnené podmienky na to, aby súd bezdôvodné obohatenie zistil. Pokiaľ žalobcovia odkazujú pri bezdôvodnom obohatení na právny základ v poskytnutí preddavku kúpnej ceny, žiadnym spôsobom v konaní neukázali, k akej zmluve mal byť tento preddavok zložený, žiadnym spôsobom neukázali, ktorý právny dôvod mal odpadnúť. Žalobcovia sami vyhlásili, že návrh na uzatvorenie rezervačnej zmluvy odvolávajú, teda je možné konštatovať, že keďže nebola uzatvorená kúpna zmluva, netýka sa zložený preddavok ani tejto zmluvy. Uvedenú sumu je preto nutné posudzovať podľa všeobecných noriem občianskeho práva. Občianske právo nevylučuje a nezakazuje osobám konať akýmkoľvek zákonným spôsobom. Žalovaný tvrdí, že obidve strany sa dohodli na poskytnutí sumy 20.000 eur, pričom v prípade, že dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bude táto použitá na úhradu kúpnej ceny a v prípade, že sa strany nedohodnú, príp. že žalobcovia odstúpia z dôvodov na ich strane, táto cena prepadne v prospech žalovaného. Spornú sumu vložili žalobcovia na účet žalovaného dobrovoľne na základe ich vlastného konania vo vlastnej banke a potvrdili tak reálnosť dohody. Žalobcovia v snahe dodatočne získať prostriedky späť, a to v rozpore s predtým ústne dohodnutými podmienkami, zmenili a menia, snažia sa preukázať, že nejde o zloženie zábezpeky ale o zmluvnú pokutu. Sú tu dva inštitúty, ktoré občianske právo pozná a pre rozhodnutie sporu ponúka. Zábezpeka nie je akcesorickej povahy, tak ako zmluvná pokuta. Ide o čisté a nepodmienené zabezpečenie dohody oboch zmluvných strán. Pri zmluvnej pokute opäť absentuje hlavný záväzok, chýba kúpna zmluva alebo podpísaná rezervačná zmluva. Preto nemôže ísť o zmluvnú pokutu ani pri primeranom použití noriem občianskeho práva. Všeobecne právny úkon vyvoláva také právne následky, ktoré sú v ňom vyjadrené, ako aj tie právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona, dobrých mravov, zvyklostí a praxe strán. Je bežnou praxou strán pri predaji nehnuteľnosti, že si poskytujú na potvrdenie vážneho záujmu o kúpu nehnuteľnosti preddavok, resp. zabezpečenie toho ich potvrdenia. Z dôvodov aj na strane žalobcov nedošlo k postupu so sprostredkovateľom kontraktu v podobe zmluvy o sprostredkovaní a štandardizovaným spôsobom. Žalobcovia na jednej strane vedeli, že klient je zastúpený realitnou kanceláriou - sprostredkovateľom aj v oblasti právnych služieb a napriek tomu tohto sprostredkovateľa obišli. Ako uviedla žalobkyňa 2. , chcela plniť tomuto sprostredkovateľovi po uzavretí kontraktu odmenu. Nebol teda dôvod, aby vznikol tento právny problém ak by postupovali žalobcovia predvídaným a žalovaným aj očakávaným spôsobom. Skutočnosť, že žalobcovia predložili žalovanému návrh kúpnej zmluvy, ktorá obsahovala nevyvážené zmluvné podmienky, viedla žalovaného k zvýšenej obozretnosti a k osloveniu jeho advokátskej kancelárie s tým, aby vypracoval návrh riadnej kúpnej zmluvy, avšak po príprave zmien a doplnení kúpnej zmluvy, označili žalobcovia žalovaného za nedôveryhodného. Z dôvodov na strane žalobcov sa rokovanie o kúpnej zmluve ukončilo a napriek jeho výzvam a výzvam žalovaného, žalobcovia na žiadny termín rokovania nereflektovali a o 2 týždne uviedli, že žiadajú vrátiť rezervačný poplatok. Keď druhá strana tvrdí, že inštitút prepadnej kaucie nepozná, on tvrdí opak, pretože účastníci občiansko-právnych vzťahov si môžu akýmkoľvek spôsobom upraviť vzájomné vzťahy poukazujúc na § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bez toho, aby to bolo písomne dohodnuté, bolo to dohodnuté ústne, prijal na svoj účet 20.000 eur na potvrdenie dohody, že po niekoľkých mesiacoch rokovaní pristúpia žalobcovia k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a v prípade, že k tejto dohode nedôjde, že mu táto suma zostane. Zdôraznil, že žiadna zmluva, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú a z ktorej poukazujú, že došlo k bezdôvodnému obohateniu uzatvorená nebola. Ak strana tvrdí, že ide o preddavok kúpnej ceny a toto je základ ich nároku, tak potvrdzujú tým dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, a to špecifikácia predmetu a dohoda o cene. Upozornil, že do dnešného dňa žalobcovia neodstúpili žiadnym písomným prejavom od tohto návrhu a dokonca ho potvrdzujú aj v tomto konaní tým, že si uplatňujú vrátenie časti kúpnej ceny. Výkon práv a povinností má byť v súlade s dobrými mravmi a žalobcovia sa snažia získať sumu zloženej zábezpeky späť a to aj pri zjavnom porušení ich vlastného sľubu, že nehnuteľnosť kúpia. Neuviedli žiadne relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k preukázaniu tvrdení, že stratili dôveru. Práve aj z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný bol správne opatrný a po pripomienkach k zmenám zmluvy už k ďalším rokovaniam nedošlo, pričom išlo o štandardné zmeny. Návrh prišiel zo strany žalobcov a žalovaný ho prijal. Vkladový lístok na bankovom účte obsahuje odkaz, že ide o rezervačnú zmluvu, aj žalobcovia sami uviedli, že vedeli, že význam toho termínu je potvrdením priority a vážneho záujmu, že idú kúpiť podľa dohodnutých podmienok nehnuteľnosť. K tomu zloženiu došlo z podstatného dôvodu, kedy chceli potvrdiť kúpu, keďže
niekoľko mesiacov predtým bez právneho dôvodu od rokovania odstúpili. Nikto, ani žalobcovia nemohli očakávať, že žalovaný prijme na svoj účet peniaze bez právneho dôvodu, tak ako tvrdia žalobcovia, tu ich bude udržiavať a potom na výzvu žalobcov ich vráti späť. Tvrdenie žalobcov o vratnej povahe zloženej sumy nemá ani ekonomické ani právne opodstatnenie. Žalovaný by nerokoval o predaji nehnuteľnosti viac ako pol roka, neumožňoval by opakované obhliadky nehnuteľnosti, ako aj mobiliaru a jeho oceňovanie, neplatil by si právny servis pri príprave kúpnej zmluvy resp. pripomienok, neplatil by služby realitnej kancelárie, ak by bol nakoniec povinný podľa ľubovôle žalobcov zloženú sumu vrátiť k ich rukám kedykoľvek späť. Žalobcovia si uplatňujú nárok, ktorý v konaní nepreukázali, uplatňujú si vrátenie sumy v rozpore s dohodou strán, s ustálenou praxou pri predaji nehnuteľnosti a v rozpore so zákonom, nepreukázali kedy a akým spôsobom malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nepreukázali ani jeho právny dôvod a základ, keďže chýba pri odkaze na preddavok kúpnej ceny zmluva, ktorej sa mal preddavok týkať. Uplatnený nárok preto žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho v celom rozsahu.
17. Z obsahu žaloby žalobcov je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcov na zaplatenie žalovanej sumy rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu poskytnutého žalovanému za predaj nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý mal byť predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy, na uzatvorení ktorej sa so žalovaným dohodli, avšak nakoniec rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy neboli úspešné. Žalobcovia odvolávajúc sa na ustanovenia § 498, § 451 ods. 2 a § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka tvrdia, že na strane žalovaného vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíva v povinnosti žalovaného vrátiť im sumu 20.000 eur, nakoľko k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a v budúcnosti nedôjde z dôvodu neúspešnosti rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy.
18. V konaní bolo na základe predložených listinných dôkazov, ako aj po vykonanom dokazovaní výsluchom sporových strán nesporne preukázané, že žalobcovia mali záujem o kúpu nehnuteľnosti ( rodinného domu) vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný taktiež prejavil svoj úmysel nehnuteľnosť predať a v súvislosti s prevodom vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti prebiehali medzi stranami rokovania. Nesporne bola preukázaná i skutočnosť, že dňa 26.11.2018 po predchádzajúcej dohode so žalovaným, žalobkyňa 2. vložila na bankový účet žalovaného sumu 20.000 eur. Strany sporu zhodne potvrdili, že uhradená suma 20.000 eur potvrdzovala záujem žalobcov o kúpu spornej nehnuteľnosti.
19. V súdenom prípade však zostalo sporným právne posúdenie nároku žalobcov. Žalobcovia tvrdia, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal plnením, ktorého právny dôvod odpadol ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) na tom skutkovom základe, že sumu 20.000 eur poukázali na účet žalovaného ako preddavok kúpnej ceny v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti resp. uzatvorením kúpnej zmluvy, ku ktorej napokon nedošlo. Žalovaný tvrdí, že suma 20.000 eur, ktorá bola poukázaná na jeho účet zo strany žalobcov, nebola preddavkom kúpnej ceny, pretože žiadna kúpna zmluva nebola medzi stranami uzatvorená, nebola uzatvorená ani žiadna rezervačná zmluva, ani sa nejednalo o klasickú rezerváciu. Suma 20.000 eur bola zo strany žalobcov potvrdením záväznosti zatiaľ ústnej dohody medzi stranami a vážneho záujmu žalobcov, pričom sa strany dohodli, že zložená suma ako záloha bude mať povahu prepadnej kaucie, ktorá v prípade uskutočnenia obchodu bude započítaná ako prvá časť kúpnej ceny a v prípade nerealizácie obchodu zo strany žalobcov ako kupujúcich, bude použitá ako zmluvná pokuta pokrývajúca prípadné škody žalovaného ako predávajúceho. V priebehu konania žalovaný poukázal na ust. § 51 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že medzi stranami uzatvorená dohoda o prepadnej kaucii má povahu nepomenovanej zmluvy a pri predaji nehnuteľnosti ide o štandardnú podmienku a bežnú prax. Celý úkon uzavretia nepomenovanej zmluvy sa uskutočnil v čase prebiehajúcich rokovaní pred uzatvorením kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia si uplatňujú vrátenie sumy v rozpore s dohodou strán a tiež v rozpore so zákonom.
20. Za účelom odstránenia spornosti tvrdení sporových strán a preukázania sporných skutočností vykonal súd dôkazy, ktoré navrhli sporové strany, avšak navrhnutý dôkaz - výsluch konateľa WIN-WIN, s.r.o.- J.. Q. M. nevykonal. Podľa názoru súdu by vykonanie takéto dôkazu nebolo v danom spore účelné, pretože J.. M. vystupovala ako sprostredkovateľ pri predaji spornej nehnuteľnosti a nebola osobne prítomná pri rokovaniach strán, ktoré mali viesť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ani sa nezúčastnila stretnutia strán dňa 26.11.2018, kedy došlo k zaplateniu sumy 20.000 eur zo strany žalobcov na účet žalovaného. Jej výsluchom by teda nebola preukázaná žiadna rozhodná sporná skutočnosť týkajúca
sa posúdenia sporného nároku žalobcov a navyše vykonanie takéhoto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
21. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
24. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo nie je platná ( R 43/2012). 25. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť ( rozsudok NS SR sp.zn. 5 MCdo 17/2009 zo dňa 23.11.2010). 26. Súd po vykonanom dokazovaní a po vyhodnotení dôkazov, a to každého jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého majú v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nárok proti tomu, kto ho získal, teda proti žalovanému. Obrana žalovaného súvisiaca s tvrdením, že žalobcami zložená suma bola prepadnou kauciou, ktorá mala povahu zmluvnej pokuty ( odpor žalovaného na č.l. 27 a nasl. súdneho spisu) neobstojí, pretože nárok na zmluvnú pokutu, ako následok nezrealizovania predaja, žalovanému nevznikol a ani nemohol vzniknúť, nakoľko inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov a zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Navyše zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, v opačnom prípade by sa jednalo o neplatný právny úkon. Nakoľko medzi stranami k uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo, pre absenciu tzv. hlavného záväzku, nemôže ísť ani o zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti súd dodáva, že pokiaľ by aj medzi stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy ( k čomu nedošlo), nemožno dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy zmluvnú pokutu, pretože odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale jedná sa o výkon práva vyplývajúci buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Žalovaný tvrdil na pojednávaní, že sumu 20.000 eur mu navrhla žalobkyňa 2. s tým, že ak od kúpy ustúpi, zložená suma zostane jemu a v prípade ak ustúpi on, zložená suma prepadne v prospech žalobcov, s čím súhlasil. Žalobcovia toto tvrdenie žalovaného popreli tvrdiac, že zložená suma predstavovala preddavok kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti, ktorá mala v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy predstavovať prvú časť kúpnej ceny. Aj v samotnom liste zo dňa 07.12.2018 adresovanom žalovanému, vyzývali žalovaného na vrátenie preddavku kúpnej ceny vo výške 20.000 eur. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa strany dohodli, že žalobcami zložená suma 20.000 eur mala charakter prepadnej sumy v jeho prospech, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenie preukázať, avšak žalovaný nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci toto tvrdenie, čím žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a teda nemohol byť v spore úspešnou stranou. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neexistencii bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobcovia plnili dobrovoľne, nikto ich nenútil a boli si plne vedomí skutočnosti, že v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z dôvodov na ich strane, zložená čiastka prepadne jemu bez nároku na jej vrátenie. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že žalobcovia si uplatňujú vrátenie sumy v rozpore s dohodou strán a v rozpore so zákonom, pretože žalovaný nepreukázal existenciu takejto dohody strán a nebolo preukázané ani protizákonné konanie žalobcov. Naopak žalobcovia si v súlade so zákonom nárokujú vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému, pretože dôvod, pre ktorý mu bolo plnenie poskytnuté odpadol. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že sporové strany uvažovali o kúpe a predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, netvrdili a v konaní ani nebolo preukázané, že by uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, avšak ich zámer uzatvoriť kúpnu zmluvu jednoznačne potvrdili a preukázali jednak v písomných vyjadreniach, ako aj v rámci výsluchu na pojednávaní a taktiež i predloženými návrhmi kúpnych zmlúv. Eminentný záujem o kúpu nehnuteľnosti žalobcovia preukázali i tým, že dňa 26.11.2018 poukázala žalobkyňa 2. na účet žalovaného sumu 20.000 eur. Žalobcovia teda vopred zaplatili žalovanému sumu 20.000 eur, pričom táto platba mala charakter preddavku na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Plnenie bolo teda poskytnuté žalovanému skôr, než došlo ku kúpe nehnuteľnosti a žalovaným bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom. Toto tvrdenie napokon ani žiadna zo strán nespochybnila. Na tlačive vystavenom Tatra bankou, a.s. označenom ako vklad hotovosti žalobkyňa síce uviedla v popise transakcie rezervačnú zmluvu, avšak tento údaj nie je pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcov relevantný. Tvrdenie žalovaného, že sa so žalobcami dohodol, že nimi poukázaná suma 20.000 eur je záloha, ktorá má povahu prepadnej kaucie, ktorá v prípade nezrealizovania kúpy prepadne v jeho prospech žalobcovia výslovne popreli a žalovaný, ako už súd vyššie konštatoval, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Žalobcovia zdôvodnili neúspešnosť rokovaní so žalovaným stratou dôvery vo vzťahu k nemu ako k osobe, s ktorou mali vstúpiť do zmluvného vzťahu, pričom toto tvrdenie žalovaný napokon ani nepoprel. 28. Ak teda žalobcovia v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľností poskytli žalovanému dňa 26.11.2018 preddavok v sume 20.000 eur a žalovaný túto sumu prijal ako preddavok na budúce plnenia zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v okamihu, keď žalobcovia písomne vyzvali žalovaného listom zo dňa 07.12.2018 na vrátenie preddavku kúpnej ceny a týmto jasne a zrejme prejavili svoj úmysel kúpu nehnuteľnosti nerealizovať. Týmto okamihom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobcovia ako budúci kupujúci plnili žalovanému ako budúcemu predávajúcemu. 29. Poukazujúc na vyššie uvedené súd v preskúmavanej veci vychádzal z toho, že uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku (20. 000 eur) treba považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy žalobcom spoločne a nerozdielne tak ako to vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. 30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Žalobcovia doručili žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr dňa 18.12.2018, čo preukázali predložením e-mailu žalovaného zo dňa 18.12.2018 (č.l. 16 spisu). Žalovaná pohľadávka sa teda stala splatnou najneskôr 19.12.2018 a žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy najneskôr od 20.12.2018 a teda je povinný žalobcom zaplatiť i úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe, keďže ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 % ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5 % ročne. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu žalobcovia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.