Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-93-2016.pdf
PDF · 166.02 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-16C/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne U. G.Š., O.. X.X.XXXX, Z. V. B. XXX, X., zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Košice proti žalovanému Ľ. Š., Z. V. M. P. XXX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice o zaplatenie 500,- eur s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 200,-eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,-eur od 31.7.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 20 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 500,- eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnila tým, že v auguste 2013 ústne uzavrela so žalovaným zmluvu o dielo, kde si ako objednávateľ objednala u žalovaného ako zhotoviteľa zhotovenie schodov vedúcich na medzipodlažie v dome, v ktorom býva. Konečná cena diela bola dojednaná na sumu 1.250, maximálne 1.350,-eur. Skutočná vyplatená cena za dielo predstavovala sumu 1.500,-eur. Vykonané dielo však nedosahuje dojednanú kvalitu a nevykazuje dohodnuté náležitosti a vlastnosti. V súvislosti s realizáciou prác žalovaným došlo aj ku škode na majetku žalobkyne, ato k poškodeniu muriva a rohov stĺpov v okolí schodov. Od odpadávajúceho muriva bola poškodená podlaha, poškriabané schody a odštiepená zárubňa. Žalovaný poškodil lepidlom aj rám okien v blízkosti schodov a zárubňu. Dielo vykazuje tieto vady: Doštička pod prahom začala nedoliehať, drevo medzi prvým schodom a prahom sa oddelilo a vznikla medzera. Na zhotovenie diela nebol použitý materiál zodpovedajúcej farby, keďže tento nekorešponduje s farbou ostatného dreva, a teda aj esteticky znehodnocuje celkové dielo (bolo výslovne dojednané, že schody majú byť zhotovené z dreva totožnej farby). Materiál zabezpečoval žalovaný. V spojení s odstránením vád a nedostatkov vznikli žalobkyni ďalšie náklady. Len samotná náprava schodov tak, aby zodpovedali bezpečnostným a estetickým kritériám, aké by mali mať, bola vyčíslená na sumu približne 200,-eur. S tým je spojená ešte aj úprava muriva, zárubne a ďalších škôd, ktoré jej boli neodborným postupom žalovaného spôsobené. Žalovaný porušil niekoľko ustanovení právnych predpisov, okrem toho, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ani po opakovanom upozornení na vady diela tieto neodstránil a záporne reagoval aj na list právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 24.7.2015.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobkyňa domáhala zľavy z ceny diela vo výške 500,-eur dôvodiac, že jednak dohodnutá cena bola v rozmedzí 1.250 - 1.350,-eur, pričom žalovaný dostal nakoniec sumu 1.500,-eur a zároveň žalobkyni vznikli s týmto neodborne a nekvalitne zhotoveným dielom, ktoré nezodpovedalo uzavretej zmluve o dielo, aj ďalšie náklady. Popri istine žiadala priznať úroky z omeškania v zákonnom stanovenej výške a náhradu trov konania. Žalobu právne odôvodnila ust. § 631, § 645, § 633 a § 648 Občianskeho zákonníka.
2. Tunajší súd žalobe vyhovel a vo veci vydal dňa 21.3.2016 platobný rozkaz č.k. 16C/93/2016-24. V dôsledku podaného odporu došlo zo zákona (§ 174 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016) k zrušeniu platobného rozkazu.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobkyňa žalobu opiera o vlastné skutkové tvrdenia nezodpovedajúce skutočnosti a jediným dôkazom, ktorý by mal preukazovať pravdivosť týchto tvrdení, je listina "Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady diela" zo dňa 24.7.2015, ktorá je však opätovne listinou vyhotovenou žalobkyňou resp. jej právnym zástupcom, obsahujúcou ničím nepodložené a z veľkej časti nepravdivé tvrdenia žalobkyne. Žalovaný potvrdil, že v priebehu mesiaca júl 2015 (zrejme myslené 2013) zhotovil pre žalobkyňu na jej požiadanie a podľa jej požiadaviek dielo. Pri jeho zhotovovaní postupoval v súlade s pokynmi žalobkyne, nespôsobil jej žiadnu škodu a žalobkyňa neprejavovala nespokojnosť so zhotoveným dielom, ani nevytýkala žiadnu údajne spôsobenú škodu. Až po uplynutí lehoty uvedenej v ust. § 646 ods. l Občianskeho zákonníka žalobkyňa začala uplatňovať svoje práva z údajných vád diela. Tvrdenie žalobkyne o opakovanom žiadaní o opravu údajných vád nie je pravdivé. Žalobkyňa si žiadne práva zo zodpovednosti za vady u žalovaného v zákonnej lehote ani ústne, ani iným spôsobom neuplatnila. Žalobkyňa účelovo posúva čas zhotovenia diela na august 2013, aby sa tak vyhla zániku svojich práv z údajných vád diela podľa § 649 Občianskeho zákonníka. Všetky práce, ktoré žalovaný pre žalobkyňu v roku 2013 vykonával, boli ukončené začiatkom júla 2013. Nároky žalobkyne zo zodpovednosti za vady, ak by aj dielo vady malo, zanikli. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalobkyňa si uplatňuje sumu 500 eur ako zľavu z ceny diela, keďže k odstráneniu údajných vád diela zo strany žalovaného nedošlo. Samotná žalobkyňa uvádza údajné konkrétne vady schodov, ktorých samotná náprava bola vyčíslená na sumu približne 200 eur. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj uvedené vady diela existovali, nebránia riadnemu užívaniu veci a sú odstrániteľnými vadami. V takomto prípade žalobkyňa nemá právo žiadať primeranú zľavu z ceny diela, keďže toto právo jej prislúcha len vtedy, ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky. Najabsurdnejším sa v žalobe javí tvrdenie, že farba použitého materiálu nekorešponduje s farbou ostatného dreva a esteticky znehodnocuje celé dielo. Napriek tomu žalobkyňa žalovanému, podľa jej tvrdení, vyplatila za dielo sumu vyššiu ako bola dohodnutá, a po viac než dvoch rokoch od zhotovenia diela si uvedomila rozdiely vo farbách a pochopila estetické znehodnotenie "celkového" diela. Aj tvrdenie o výške dohodnutej a zaplatenej ceny za dielo je nepravdivo uvedené s cieľom, aby sa ňou uplatňovaná zľava javila ako primeraná. Škoda údajne spôsobená žalovaným nie je nárokom zo zodpovednosti za vady, premlčuje sa v subjektívnej 2-ročnej lehote a žalobkyňa nepochybne už v čase odovzdania diela videla údajné poškodenie muriva a rohov stĺpov. Rovnako údajné poškodenie a znečistenie rámu okien a zárubne by bolo, ak by k nemu došlo, viditeľné v čase, keď k takémuto poškodeniu došlo. Vo vzťahu k tomuto nároku (náhrade škody), aj keď ho žalovaný považuje za neexistujúci, vzniesol námietku premlčania. Osobitne poukázal na to, že žalobkyňa si uplatňuje sumu 500 eur, zahŕňajúc pod túto sumu údajné vady diela, ako aj údajne spôsobenú škodu. Keďže si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní právo zo zodpovednosti za vady - primeranú zľavu, na ktorú nemá nárok, právo zo zodpovednosti za vady si neuplatnila v záručnej dobe a právo na náhradu údajnej škody si uplatnila po uplynutí premlčacej doby, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
4. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).
5. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 23.6.2016 (tzv. replika) uviedla, že vyjadrenia žalovaného o nespôsobení škody, o neprejavení nespokojnosti so zhotoveným dielom i nevytknutí vady sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s dôkazmi, ktorými disponuje. Žalobkyňa v mesiacoch jún 2014 až február 2015 opakovane telefonicky kontaktovala žalovaného a domáhala sa dokončenia diela a odstránenia vád. Dokonca žalovaný bol niekedy v mesiaci august 2014 na návšteve u nej doma, počas ktorej prerokovávali dokončenie diela. Svedkom tejto návštevy bol syn žalobkyne Martin Leško. Po neúspešnej
telefonickej komunikácii žalovanému mu zaslala dňa 1.2.2015 SMS správu, v ktorej vytkla všetky nedostatky diela a vyzvala žalovaného na vyplatenie časti sumy, ktorú od nej prevzal napriek tomu, že dielo nedokončil. Uviedla, že žalovaný nepostupoval v súlade s pokynmi žalobkyne. Pri dojednávaní podmienok vyhotovenia diela si žalovaný neurobil žiadny písomný záznam ani náčrt, že to nepotrebuje. Žalovaný nedodržal ani jednu z podmienok, na ktorých sa dohodli. Žalobkyňa si výslovne vymienila, aby nástupnú časť schodov tvoril mohutný poloblúk. Žalovaný ju presvedčil, že je nevyhnutné realizovať schody v hrúbke 4 cm namiesto plánovaných 2 cm, aby sa schod nezlomil. Mala za to, že žalovaný je odborníkom vo svojom odbore, a preto si nechala poradiť. Až neskôr zistila, že to nebolo nevyhnutné a pravdepodobne si tým len chcel uľahčiť svoju prácu. Dokonca žalovaný neprispôsobil zvyšnú časť diela použitej hrúbke schodu, čo malo za následok, že schody boli vyššie ako priľahlý parapet, ktorý sa zlomil. Zlomený parapet sa žalovaný snažil neodborne opraviť tak, že k zvyšnej časti priklincoval novú časť. Pritom musel z parapetu časť odrezať, aby vošiel vedľa schodu, ktorý z neho vyčnieva. Vzniknutá medzera medzi schodom a parapetom je neúmerne veľká a žalovaný s úmyslom zakryť ju, ju vyplnil tmelom, ktorý je značne viditeľný. Žalovaný nedôkladne zmeral priestor, resp. nedôsledne prispôsobil rozmer schodov priestoru, čo sa prejavilo tým, že prvý schod nedoliehal k podlahe a medzi prvým schodom a podlahou sa vytvorila asi centimetrová medzera. Túto sa žalovaný snažil vyplniť tmelom, ktorý po pár dňoch začal vypadávať a trhať sa, čo pôsobilo ako keby bol samotný schod rozštiepený. Preto žalobkyňa musela nechať zrealizovať technologicky náročný postup na dvihnutie podlahy pod prvým schodom, aby sa zaplnila vzniknutá medzera. Žalovaný pri zhotovovaní diela poškodil aj okolité časti, namiesto presného odstránenia časti muriva v okolí schodov, to obíjal kladivom a odpadávalo aj murivo. Posledný schod mal byť spojený s prahom, čo žalovaný nerealizoval a tvrdil, že spoj medzi schodom a prahom viditeľný nebude. Napriek tomu sa medzi prahom a schodom vytvorila asi 3 mm medzera. Pri zakladaní prahu žalovaný poškodil zárubňu, tým, že sa z nej odštiepilo. Na zárubni i oknách ostali zvyšky tzv. purpeny, po ktorej zostali viditeľné a neodstrániteľné škvrny. Žalovaný mal vyrobiť aj lištu, ktorá by bola zasunutá pod prah a ukončovala by ho, no tú ani nevyrobil a použil pôvodnú lištu - rozmerovo nevyhovujúcu, čím sa vytvorila asi 1 cm široká medzera. Celé zhotovenie diela nezodpovedá dohode, pôsobí neesteticky a bolo vykonané neprofesionálne. Niektoré poškodené okolité časti nie je možné uviesť do pôvodného stavu. Ešte v priebehu vykonávania diela sa objavovali na diele chyby, pričom žalovaný žalobkyni prisľúbil, že do úplnej finalizácie diela budú odstránené. Svedkom tohto tvrdenia bol syn žalobkyne U. G.. Dňa 2.8.2013 žalovaný založil parapety, ktorých založením spôsobil škody a ukázali sa všetky nedostatky a nepresnosti diela. Žalovaný sa zaviazal, že parapety a lišty opraví a že všetko uskutoční tak, aby sa výsledný efekt v čo najväčšej miere približoval dohodnutým podmienkam. Vypýtal si 2. časť odmeny vo výške 800 eur. Tá bola nadhodnotená o približne 250 eur oproti pôvodnej dohode. Keďže sa žalobkyňa obávala, že by nedostatky neodstránil a dielo nedokončil, uvedenú sumu mu vyplatila. Potom, čo žalobkyňa vyzvala žalovaného na odstránenie nedostatkov, začal jej tvrdiť, že schody je možné dokončiť až po osadení zárubne, na čo ju predtým neupozornil. Zárubňu si žalobkyňa nechávala zhotoviť iným stolárom - pánom Z.. Žalovaného upozornila, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bude schopná nechať zárubne zhotoviť až o rok, teda v roku 2014, s čím žalovaný súhlasil. Pán Z. jej pri prvej konzultácii v júni roku 2014 oznámil, že dokončené schody mu nebudú prekážať pri osádzaní zárubne, preto žalovaného telefonicky vyzvala, aby prišiel realizovať opravy a dokončenie diela a stanovili si termín, ktorý nedodržal. Nakoniec sa dohodli, že ak bude mať chvíľku čas, príde odstrániť nedostatky diela a dielo dokončiť. K tomu malo dôjsť do Vianoc 2014, no ani do tohto termínu žalovaný dielo neopravil a nedokončil. Keďže sa žalovaný viac neozval, vo februári 2015 mu zaslala predmetnú SMS správu. Podľa žalobkyne dielo nie je do dnešného dňa dokončené. Fotografia z 30.7.2013 preukazuje, že k tomuto termínu neboli ešte ani osadené parapety, a to nehovoriac o odstraňovaní nedostatkov, ktoré mali byt' opravené. Parapety boli osádzané až dňa 2.8.2013, čo si žalobkyňa pamätá presne, keďže v daný deň má narodeniny. Pri vyhotovovaní diela boli prítomní viacerí svedkovia - syn i dcéra žalobkyne, ako aj bývalý priateľ žalobkyne. Žalovaného žalobkyňa opakovane kontaktovala a upozorňovala na všetky nedostatky a vady a ten jej prisľúbil, že ich odstráni, no neuskutočnil tak. Žalobkyňa si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 649 Občianskeho zákonníka splnila a uplatnila práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa v záručnej dobe v zmysle § 646 Občianskeho zákonníka. Suma 200,-eur bola len predbežne vyčíslená pánom Z. na opravu a dokončenie diela. Ako uviedla aj v podanej žalobe, táto suma nezahŕňa náhradu škody spôsobenej na okolitých častiach. Okrem uvedeného musela nechať zrealizovať dvihnutie podlahy pod prvým schodom. Nie je pravdou, že by uvedené vady boli vadami odstrániteľnými. Niektoré nedostatky a škody nie je možné vrátiť do pôvodného stavu. Zároveň žalovaný nedodržal podmienky, ktoré si osobitne vymienila. Aj keď žalovaný tvrdí, že vady sú odstrániteľné, k
ich odstráneniu nikdy dobrovoľne nepristúpil, napriek tomu, že mu niekoľkokrát poskytla dodatočnú a dostatočnú lehotu na odstránenie vád a dokončenie diela, za ktoré už dostal zaplatené.
6. Listom zo dňa 24.7.2015 označeným ako „Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady diela“ žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne vyzvala žalovaného na vybavenie reklamácie vykonaného diela, ktoré vykazuje vady. Nakoľko výsledné dielo nezodpovedalo podmienkam, na ktorých sa dohodli, žalobkyňa ho upozornila na vzniknuté nedostatky a žiadala o ich odstránenie. Nielenže dielo nebolo vykonané v súlade so zadanou objednávkou, ale v súvislosti s realizáciou prác vznikli škody na majetku žalobkyne. Nepresným vymeraním, ako aj nešetrným odstraňovaním omietky došlo k poškodeniu muriva, ako aj rohov stĺpov. Od odpadávajúceho muriva bola poškodená aj podlaha, poškriabané schody, odštiepená zárubňa, a od lepidla aj rám okna a zárubňa. Začala nedoliehať doštička pod prahom, drevo medzi prvým schodom a prahom sa oddelilo a vznikla medzera. Na schody bolo použité tmelované drevo, ktoré nespĺňa stanovené kritériá, nakoľko nekorešponduje s farbou dreva a tak aj esteticky znehodnocuje celkové dielo. Za účelom odstránenia týchto nedostatkov vznikli žalobkyni ďalšie náklady. Napriek tomu, že žalobkyňa žalovaného opakovane vyzývala na opravu vzniknutých chýb, k náprave nedošlo. Žalobkyňa si uplatnila práva vyplývajúce jej zo zákona a žiadala, aby jej bola poskytnutá primeraná zľava z ceny diela 500,-eur. Citovala pritom ust. § 631, § 645 ods.1, ods.2, § 648 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, Predmetná výzva bola zaslaná žalovanému poštou dňa 28.7.2015, ako vyplýva z predloženej kópie podacieho lístka.
7. Listom zo dňa 31.7.2015, označenom ako „Uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady diela
- odpoveď“ žalovaný oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že na list zo dňa 24.7.2015 nevie kvalifikovane reagovať, pretože je všeobecný, neadresný a právne vágny. List neobsahuje údaje o diele ani uvedenie, kedy a akým spôsobom mala žalobkyňa adresovať žalovanému výzvu na odstránenie nedostatkov.
8. Ľ. Z. sa v liste zo dňa 31.5.2016 vyjadril, že v novembri 2014 vyrábal pre žalobkyňu obložkovú kryciu zárubňu v blízkosti schodov. V tom čase boli schody nedokončené. Dielo v stave, v akom bolo vykonané, vykazovalo známky neodborného spracovania. Žalobkyňa ho požiadala o dokončenie nedostatkov, avšak toto odmietol, pretože ukončil pôsobenie v oblasti Košíc.
9. Podľa SMS zo dňa 1.2.2015 adresovanej na číslo 0911 616 120, keďže žalovaný nedodržal ani jeden z dohodnutých termínov dokončenia predmetu dohody o zhotovení schodov, za zhotovenie ktorých už začiatkom augusta 2013 žalobkyňa vyplatila sumu 1.500,-eur, ktorá prevyšovala dohodnutú sumu 1.250 - 1.350,- eur, žalobkyňa odstúpila od dohody a požadovala vyplatenie vzniknutého bezdôvodného obohatenia vzhľadom na nedodržanie dohodnutého dizajnu, termínu dokončenia prác a nákladov na dokončenie schodov a odstránenie spôsobených škôd pri práci (výpravky, zárubňa, nedokončený prah) v sume 400,- eur.
10. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice-okolie reg.č. 806-2829 bol žalovaný podnikateľom v období od 18.1.1993 do 17.5.2013. Predmetom podnikania žalovaného boli okrem iného stolárske a sklenárske práce.
11. Žalobkyňa vypovedala, že žalovaného mnohými hovormi žiadala o odstránenie vád a následne mu posielala SMS. Žalovaný tvrdil, že dielo môže dokončiť, až keď bude urobená obložka, ktorá mala byť urobená iným majstrom. Na schodoch jej záležalo, pretože ide o prechodovú časť, ktorá je súčasťou kuchyne a ktorú vidno zvonku, z každého miesta z terasy, napriek tomu, že iné veci v dome zanedbala. Schody dala robiť až po čase 8 rokov za účelom, aby sa tam zdvihla estetika, aby to bolo pekné. So žalovaným sa dohodla na zhotovení schodov a že obložku si dá urobiť u iného majstra. Podľa projektu bola plánovaná výška schodov 2, avšak žalovaný ju presvedčil na výšku schodu 4 cm, že má všetky špecifické stroje na to, aby mohol byť ňou požadovaný oblúk (mohutnosť). Žalovanému vysvetlila všetky jej požiadavky. Vypýtal si 700 eur na materiál, čo mu v prítomnosti dcéry ako preddavok vyplatila. Žalovaný založil schody s tým, že ako celok to bude následne pôsobiť, že to urobia parapety, kde dá nosy, aby všetko zakryli. Žalovaný nebral do úvahy ani výčnelok a medzi prvým schodom a plávajúcou podlahou bola neakceptovateľná medzera. Pri kladení parapiet len zaoblil v malom oblúku výšku samotného dreva, parapety nesedeli a kladivom začal zo stien obúchavať omietku. Keby presne vymeral parapetu, nemuselo dôjsť k búračkám, znehodnocovaniu. Poukázala na to, že v takých prípadoch sa má
merať na milimeter až dva. Nasadená parapeta nebola podľa predstáv žalobkyne, mala ísť až cez stĺpy a mala sa spájať. Pri kladení druhej parapety žalovaný zistil, že schod je vyšší o 2 cm. V mieste, kde mala parapeta na schody dosadnúť, odrezal z parapety a ešte z nej klieštikmi vytrhával a celú ju zlomil. Dcéra žalobkyne bola vtedy v Bratislave a poslala jej fotku, ako pokročili práce a že žalovaný neurobil nos, na fotke je dátum 30.7. Žalovaný následne prišiel opäť s uvedenou parapetou, zlomené miesto spojil s ostatným kusom. Mal predrezané miesto, kde mala sadnúť, nesedelo to a klieštikmi dotváral priestor, kde schod vyčnieval a dal tam tmel. Na druhej strane urobil len dosku, nie nos, ako sa dohodli, a to tiež nedobre vymeral, keď zakladal, lebo vzniklo veľa odštiepení zo steny. Žalobkyňa to dávala v roku 2018 týždeň dokopy, nemohla sa na to pozerať. Išlo o prácu, kde človek musí dávať pozor na každom jednom milimetri. Žalovaný medzi stenu a obložku dával pomocné umelohmotné žlté materiály, aby to držalo, to tam ostalo, bála sa to odstrániť. Po osadení parapiet ostal výčnelok asi 10x7x12 mm, po upozornení tam žalovaný doplnil kus dreva a zošmirgľoval to, čo vidno. Dielo pôsobí kúskovane, niekde trčí schod, tmel, parapeta a pod. Aj po oprave v parapete chýba kus asi 15x1x7 mm. Dňa 2.8. sa so žalovaným dohodli, že urobí lištu k prahu a parapetné dosky tak, aby sedeli, aby aspoň sčasti boli dokončené nosy a ten malý kúsok (vyčnelok) urobí nový s tým, že nos parapiet, už keď to neurobil ako má byť, mal prečnievať cez ten kúsok, aby aspoň niečo to spájalo. A mal urobiť parapety, aké žiadala, aby spájali celý kus, aby to nebolo len od okna po okno, ale aby spájali aj stĺp medzi oknami. Ostala tam asi centimetrová medzera, ktorú mal odstrániť, túto len zatmelil, ale už asi po dvoch dňoch sa začal tmel odlupovať a keď tam stúpili, lietalo to. Zvonku sa dostali medzi betón, plávajúcu podlahu a miesto, kde bol schod kratší a natlačili tam purpenu. Keď sa chodí, môže sa to zlomiť, ale musela to urobiť, lebo sa nedalo na to pozerať. Pri kladení lišty, keď sa ju kladivom snažil žalovaný nabiť, praskla zárubňa, keď dával prah, došlo k odštiepeniu zo zárubne, použitá purpena ostala na okne i na zárubni a žalobkyňa to nedokázala dať dole. Žalovaný tvrdil, že nie je možné tieto práce dokončiť bez obložky, ktorú mal robiť iný majster. Lenže vedel, že vtedy nemala prostriedky na obložku, Napriek tomu si vypýtal 1500,-eur a ona sa bála, že to nepríde urobiť, tak mu túto sumu vyplatila. Po návšteve pána Z. v júni 2014, ktorý mal vyhotoviť obložku a ktorý uviedol, že to môže urobiť bez ohľadu na práce vykonávané žalovaným, volala žalovanému a ten prišiel v auguste v roku 2014. Dohodli sa na ďalšom postupe, do novembra 2014 neprišiel a žalobkyňa ho žiadala o dokončenie do Vianoc, čo neurobil. Sľúbil, že sa ozve po sviatkoch. Ak sa nedostavil ani do februára, poslala mu SMS správu, ktorá sa nachádza v spise. Dielo ako celok doteraz nebolo dokončené, chýbajú lišty okolo bočných dosiek a k prahu. Časť diela bola ukončená 2.8.2013, t.j. uloženie parapetov, kde žalobkyňa hneď vyjadrila nespokojnosť a povedala žalovanému, že to nemôže ostať tak (parapeta priklincovaná s dierou pre uloženie vyčnievajúceho schodu, nesedela šírka parapety, ktorá bola opravovaná po zlomení a je na mieste ukončenia kratšia približne o 12 mm). Žalovaný si namiesto opravy vymyslel novú zákazku v podobe novej zmluvy o dielo. Žalovaný vedel, že nie je obložka už pri dojednavaní zmluvy o dielo a vtedy nedával žiadne podmienky. Z obsahu odporu je zrejmé, že ide o jedno dielo, napriek tomu, že bolo vytýkané nielen nedokončenie schodov, ale aj vady už osadených parapetov. Žalobkyňou požadovaná náhrada škody spolu so zľavou na parapety, ktoré je potrebné odstrániť (čo znamená opäť rozbiť všetky už vyspravené rohy a omietky, vyrobiť ich a namontovať nanovo, všetko vyspraviť a maľovať) v sume 500,-eur bola len ústretová, keďže sa nechcela súdiť. Žalovaný si svojvoľne navýšil cenu diela, parapetu priklincoval, urobil na nej zubkovité diery, šírka parapety nesedí, schod vytŕča z povrchu parapety, krátky schod je svojpomocne opravovaný, stupnice schodov sú bez zaoblených nosov, medzi schodmi a prahom je medzera, sú škrabance, chýba lišta prahu, je rozštiepená zárubňa a odštiepené z nej, na zárubni a na rámoch okien sú ostatky purpeny, chýbajú lišty na bočných doskách, sú poškodené omietky a rohy stĺpov. Žalovaný bočnú dosku nenamontoval vcelku, dielo pôsobí pozlátané a na mieste pilníkom zaoblené kúsky dreva nenatrel ani lakom. Tak isto cena diela sa v odpore týka len jedného diela, nerozdeľuje túto sumu na dve položky a pri dojednávaní zmluvy o dielo bola svedkom dcéra žalobkyne. Aj z výpovede žalovaného, že „sa po ukončení prác u žalobkyne zastavil a oznámil jej, že ďalší parapet jej urobiť nemôže, že treba osadiť tam zárubňu“, vyplýva, že opravu parapetu žiadala v zákone ustanovenom čase, aj keď to žalobca posunul z času po osadení parapetov do času pred uložením zárubne (november 2014). Návšteva žalovaného bola uskutočnená po tom, čo ho žalobkyňa po rozhovore s pánom Z. zavolala. Žalovaný sám znížil výšku osadenia okien nesprávne zvolenou výškou schodov, bolo viditeľné, že parapet tam nie je, preto nebolo logické výšku schodu zvoliť nad hornú výšku drážky slúžiacej na vsunutie parapetu. Týmto zabránil, že osadiť parapet riadne už nie je možné.
12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v júni 2013 ho oslovila žalobkyňa, že potrebuje urobiť schody v dome. Dostavil sa tam a prebrali rozsah prác podľa jej požiadaviek. Dohodli sa na sume 1.200,- eur. Vypýtal si zálohu 350,-eur, ktorú mu odovzdala a v júli začal dielo vykonávať. Schody boli riadne
vymerané, vypasované do priestoru, potom boli na sucho položené (bez prilepenia) a po odsúhlasení žalobkyňou nalepené na betónový podklad. Po namontovaní schodov ho žalobkyňa požiadala, aby urobil aj parapet k oknu a prah medzi dvere, ktoré tam už boli osadené. Tu sa dojednali na sumu 300,- eur. V auguste parapet vyrobil aj osadil a žalobkyňa mu potom celú čiastku naraz vyplatila, t.j. sumu celkom 1500,-eur. Schody bola jedna zákazka v sume 1200,-eur a druhá zákazka bol prah medzi dvere a parapetu okna za 300,-eur. Riadne všetko ukončil a žalobkyňa ho vyplatila. Po odovzdaní schodov v júli 2013 žalobkyňa nemala žiadne výhrady k zhotoveným schodom. Pri prvej zákazke dodal schody - stupne, podstupnice a bočnice a pri ďalšej parapet k oknu a prah medzi staré dvere. Po ukončení týchto prác ho žalobkyňa kontaktovala, aby jej na pôvodný parapet, ktorý vyrobil, vyrobil ďalší parapet. Zastavil sa u nej, prebrali to a oznámil jej, že tento ďalší parapet robiť nemôže, že tam treba osadiť zárubňu a od tejto bude pokračovať s novým parapetom. Ešte jej oznámil, že to nie je vhodné, nakoľko okno, ktoré tam má, je strašne nízko osadené a keď tam dá nový parapet, tak voda, ktorá bude stekať z okna, nebude stekať na parapet, ale za parapet, nakoľko pôvodný parapet bol osadený do odtokovej drážky, ďalší parapet už nemal kde osadiť. So žalobkyňou komunikoval žalovaný osobne, ústne. Žalobkyňa ho oslovila telefonicky, keď zadávala zákazku, následne komunikovali výlučne osobne, ústne. Potvrdil, že jeho telefónne číslo v uvedenom čase bolo 0911 616 120. Do kontaktu s príbuznými žalobkyne neprichádzal. Ak niekoľko krát bol u žalobkyne, povedala mu, že jej syn je doma a spí. Pri práci používal živicu alebo penu. Parapety vypasoval do priestoru a na betónový podklad boli následne nalepené. Výška stupňa schodu nebránila osadzovaniu parapiet, Výšku robil podľa podkladového betónu ako bol pri stavbe. Parapet osadil tak, ako to bolo možné, vzhľadom na nízke osadenie okna. Zvonku nebol osadený parapet, okno je osadené šikmo a upozorňoval žalobkyňu, že voda zatekala z exteriéru do interiéru. O tom, či sa po obdržaní predžalobnej výzvy bol pozrieť na vykonané dielo, nemal vedomosť.
13. Z výpovede svedkyne Š. G., dcéry žalobkyne vyplynulo, že jej matka je náročná, pokiaľ ide o precíznosť a efektivitu schodov. Na odporúčanie známych kontaktovala žalovaného. Svedkyňa v uvedenom čase bývala so žalobkyňou a všetko spolu riešili. Pri dojednávaní diela bola svedkyňa prítomná, vysvetlili žalovanému, ako by to malo vyzerať. Žalovaný nemal s ničím problém, dohodli sa na cene okolo 1 250 až 1 350,-eur. Náčrty žalobkyne žalovaný nepotreboval, že on už robil iné veci, ako takéto schody, že mu môžu dôverovať, že budú spokojné. Vypýtal si zálohu 700,-eur, ktorú dostal a odišiel preč. Schody začal žalovaný realizovať niekedy v júli 2013, ona vtedy bola v Bratislave a keď schody položil, tak jej žalobkyňa poslala fotku a už vtedy to nevyzeralo ako malo, pretože žalobkyňa chcela oblé mohutné nosy. Žalovaný uvádzal, že to inak nemôže byť. Potom to mal žalovaný opraviť. Dňa 30.7.2013 jej žalobkyňa poslala fotku, z ktorej je zrejmé, že ani parapeta, ktorú nakoniec aj tak urobil zle, tam ešte nebola. Potom ešte 2.8. alebo niekedy v auguste prišiel dokončiť nejaké veci. Dokončené to nebolo, lebo že tam bude vadiť obložka z kuchyne. Predtým to však žalovaný neuviedol. Žalobkyňa mu povedala, že ona si to teraz nemôže dovoliť, ale že to ostane tak s tým, že keď sa obložka zhotoví, príde dokončiť schody. Keď sa žalobkyňa dozvedela, že pri obložke nebude prekážať dokončenie schodov, ozvala sa žalovanému, že môže prísť dokončiť schody. Nielen žalobkyňa, ale niekedy aj svedkyňa volala žalovanému, aj ona s ním komunikovala, písala správy. Začal ich naťahovať, že má veľa roboty, je na dovolenke, to už mal vyplatenú celú sumu (o vyplatení ďalšej sumy 800,-eur vie od brata, ktorý bol vtedy prítomný). Žalobkyňa žiadala dokončenie do Vianoc 2014, pred Vianocami žalovaný zavolal, že nestíha a potom už nedvíhal telefón. Žalovanému poslala SMS správu, vedeli však, že je to zbytočné, pretože žalovaný na ich výzvy, telefonáty nereagoval. Dielo nezodpovedalo dohodnutej zákazke. Schody nevyzerali tak, ako si to vymienili. Medzi podlahou a schodom sú medzery, okolo schodov malo byť obloženie, pri okne je nízka parapeta, celé to malo pôsobiť ako celok, avšak schod trčí z parapety. Okolo schodov je porozbíjané okolie, rohy i obložky sú zničené, toto už žalobkyňa upravila. V hornej časti praskla obložka. Na schodoch hore ostal pôvodný prah, avšak je tam tiež veľká medzera a obložka okolo prahu praskla. Schodisko nepôsobí pekne, esteticky. Obložky pri stenách tvoria len dosky, dielo je nedokončené. T.č. sa už jeden, či dva schody kývu. Svedkyňa bola prítomná, keď žalovaný prišiel opraviť polámanú parapetu, znovu ju išiel osádzať, ide o miesto, kde trčí schod, bolo to asi začiatkom augusta 2013. Od augusta 2013 svedkyňa komunikovala so žalovaným výlučne telefonicky. Na návštevu žalovaného, ktorá sa mala uskutočniť v auguste 2014, si nepamätá.
Zaslanou SMS zo dňa 1.2.2015 chceli docieliť vrátenie časti peňazí, nechceli mať so žalovaným nič a že si dielo nechajú dokončiť ináč. Najlepšie by bolo, ak by si to celé vedel zobrať a došlo k odstúpeniu od zmluvy, avšak vedeli, že toto nie je možné, preto žiadali časť zaplatenej sumy.
14. Svedok U. G., syn žalobkyne vypovedal, že je nemysliteľné, že niekto vezme peniaze, dokonca viac, ako je dohodnuté a svoju prácu nedokončí a čaká sa na to, že sa urobí sa obložka, pričom to ani nebolo to potrebné. Svedok bol prítomný dňa 2.8.2013, čo si pamätá, keďže v ten deň mala žalobkyňa narodeniny. Vtedy žalobkyňa odovzdala žalovanému 800,-eur. On bol hore a žalobkyňa prišla za ním, že pôvodne mu mala doplatiť 650,-eur, avšak zhotoviteľ od nej žiada 800,-eur. Bol pri odovzdávaní tejto sumy. Žalovaný odišiel s tým, že príde schody dokončiť. Pamätá si, že ešte o rok neskôr, v auguste 2014 prišiel žalovaný a vtedy sa dohodlo, že príde dokončiť dielo. K vadám diela svedok uviedol, že steny okolo sú poobíjané, parapety poškodené, pri vstupe na druhé poschodie schod praská, hýbe sa. Sú polámané parapety a celé to nevyzerá, ako malo. Schod nebol riadne dokončený, bol doplnený tmelom v rozsahu asi 0,5 až 1 cm. Pred úpravou zo strany žalobkyne to vyzeralo hrozne. Žalobkyňa žalovaného kontaktovala, aby prišiel dokončiť dielo, resp. odstrániť vady telefonicky a posielali sa mu aj SMS správy. Žalobkyňa má rada veci na milimetre presne a zrejme preto už neprišiel, lebo vedel, že ešte tam má robotu. Svedok bol raz prítomný pri telefonáte, keď sa žalovanému volalo, aby to prišiel dokončiť, bolo to pred Vianocami, asi v roku 2013. Od mamy vie, že sa žalovanému často telefonovalo.
15. Z výpovede svedka K. Č., bývalého priateľa žalobkyne vyplynulo, že so žalobkyňou určitý čas, asi jeden rok býval. V priebehu tohto obdobia žalovaný vykonával pre žalobkyňu schodisko. S vykonaným dielom bola žalobkyňa nespokojná, on to však neriešil, išlo o jej záležitosť, každý má na vec svoj uhol pohľadu. Pod schodiskom bola prehnutá podlaha, musel prevŕtať stenu, nadvihol to, vyplnil a opravil.
16. Z vyjadrenia spoločnosti DAMEL s.r.o. súd zistil, že táto bola požiadaná o opravu a dokončenie diela. Uvádza, že dielo nie je dokončené a nezodpovedá technickým požiadavkám ani požiadavkám uvedených žalobkyňou a dokončenie v súlade s týmito požiadavkami nie je možné. Spoločnosť navrhla výrobu nových schodov s parapetmi.
17. Podľa e-mailového vyjadrenia spoločnosti MT Servis Slovakia s.r.o. zo dňa 5.5.2019 by oprava diela nemusela docieliť technické a estetické vlastnosti a celkové požiadavky žalobkyne a cenovo by sa mohla dostať na úroveň ceny za nové schody. Demontovanie a následná výroba a montáž nových schodov, obložiek a parapetov by bolo jediným riešením.
18. Žalobkyňa v konaní argumentovala, že sa domáha zľavy z ceny diela, nakoľko dielo nebolo vykonané včas, v požadovanej kvalite a rozsahu. Dielo nie je doposiaľ dokončené a aj to, čo bolo zhotovené, vykazovalo veľký počet vád. Žalobkyňa si u žalovaného objednala zhotovenie schodiska s obložkami a parapety. Žalobkyňa opakovane, či už osobne, ústne alebo telefonicky uplatňovala u žalovaného, aby dielo dokončil a aby vady odstránil. Mnoho vád diela však nie je možné odstrániť, čo konštatovali aj stavebné firmy, ktoré uviedli, že vady diela je možné zhojiť len demontážou a montážou nového schodiska. Žalobkyňa si následne uplatnila nároky z vád diela aj písomnou výzvou, ktorá bola zaslaná žalovanému doporučene, na ktorú aj reagoval, kde opäť uviedol, že vady diela neuznáva. Výška nárokov žalobkyne by mohla byť ďaleko vyššia, žalobkyňa len ako ústretový krok si uplatnila sumu 500,-eur. Poukázala na ustálenú judikatúru súdov, že zľavu z ceny diela môže súd určiť na základe vlastnej úvahy. Pri vykonávaní diela žalovaným vznikla žalobkyni škoda a tento nárok si uplatňuje v rámci nároku zo zodpovednosti za vady diela.
19. Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že v prípade uplatnenej náhrady škody ide o samostatný, iný nárok ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti, ktorý je potrebné vyšpecifikovať, avšak tento nárok považuje za premlčaný. Poukazoval na skutočnosť, že nie je zrejmé, čo si žalobkyňa v sume 500,- eur uplatňuje, nakoľko žiada primeranú zľavu z ceny v dôsledku vadnosti diela a zároveň si uplatňuje náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s vykonávaním diela. Pokiaľ ide o nárok na zľavu z ceny diela, poukazoval na znenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého takýto nárok prislúcha objednávateľovi diela, len ak ide o neodstrániteľne vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu veci. Žalobkyňa dielo užívala a tvrdila, že žalovaného žiadala o odstránenie vád, z čoho možno
vyvodiť, že išlo o odstrániteľné vady. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by sa takéto vady mohli stať neodstrániteľnými a takýto nárok žalobkyni nepatrí. Zdôrazňoval, že nároky z vadného diela je potrebné uplatniť v 24 mesačnej prekluzívnej lehote. Žalovaný vykonal dielo začiatkom júla 2013. V zákonnej lehote neboli preukázateľne vytknuté vady, žalovaný nedostal žiadnu písomnú výzvu na odstránenie vád a tvrdenia žalobkyne o telefonických výzvach považoval za nepreukázateľné. O tom, že nešlo o závažné vady, svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa podľa jej tvrdenia žalovanému uhradila viac, ako sa dohodli a toto dielo užívala bez reklamovania 2 roky. Poukazoval na skutočnosť, že výzva zo dňa 24.7.2015 obsahuje len tvrdenia žalobkyne, ktoré neboli preukázané. Uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady je hmotnoprávnym úkonom a je na strane žalobkyne, aby preukázala, či a kedy sa tento úkon dostal do sféry žalovaného. Nebolo preukázané, že táto výzva bola doručená žalovanému. Obsah predmetnej výzvy pritom nezodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka o nárokoch vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Nebola tiež preukázaná skutočnosť, že k následnému odstráneniu vád napriek výzve žalobkyne žalovaným nedošlo. Tvrdil, že v danom prípade išlo o vykonanie dvoch rôznych diel - schodov a parapetu a že žalobkyňa účelovo posúva čas zhotovenia diela na august 2013. Žalovaný nebol u žalobkyni skontrolovať alebo odstrániť vady. Toto je však irelevantné, pretože vo výzve zo dňa 24.7.2015 bez ohľadu na to, že jej doručenie žalovanému nebolo preukázané, žalobkyňa neuplatňuje žiaden iný nárok ako nárok na zľavu z ceny diela. Žalobkyňa nežiadala o odstránenie vád, ale o zľavu z ceny diela, teda nárok, ktorý jej neprislúchal. Žalovaný popieral vyhotovenie listiny zo dňa 31.7.2015, ako aj že podpis na tejto listine je jeho podpisom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010, z ktorého vyplýva, že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ a správnosť, teda pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Uviedol, že žalobkyňa doteraz nepredložila súdu tvrdenia, či došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela alebo nie. Opakovane tvrdila, že dielo nebolo doposiaľ dokončené. Zhotoviteľ však zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí diela v záručnej dobe. Ak dielo nebolo dokončené a prevzaté, žalobkyňa má právo domáhať sa dokončenia diela, nárok zo zodpovednosti za vady je potom nedôvodný a predčasný. Žalobkyňa tvrdí, že si právo na odstránenie vád diela uplatnila u žalovaného, jej tvrdenia sú však spochybňované ňou samotnou, keď tvrdí, že sa dožadovala dokončenia diela. Zo žalobkyňou predložených listín nevyplýva, že by si žalobkyňa uplatnila právo, ktoré jej zodpovedá. Toto vyvracia aj tvrdenie, že vady, ktoré má údajne dielo mať, sa odstrániť nedajú a bránia riadnemu užívaniu veci, a jediný spôsob, ktorým je možné túto situáciu zhojiť, je rozmontovanie schodov a zhotovenie nového diela. Ale v tomto prípade by išlo o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu vecí a žalobkyni prislúcha právo na zrušenie zmluvy. Toto právo žalobkyňa nevyužila, napriek tomu, že tvrdí, že vady diela bránia riadnemu užívaniu a nie je možné ich odstrániť. Pokiaľ ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. V predmetnej veci však zjavne nejde o tento prípad, pretože samotná žalobkyňa tvrdí, že žalovaného vyzývala na odstránenie vád a tento vady neodstránil. Ak sa uvažuje o odstrániteľných vadách, žalobkyňa neuplatnila preukázateľným spôsobom svoje právo u žalovaného v zákonom stanovenej záručnej dobe.
20. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
21. Podľa ust. § 644 Občianskeho zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
22. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Záručná doba je 24 mesiacov (§ 645 ods.1, § 646 ods.1 Občianskeho zákonníka).
23. Podľa ust. § 648 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
24. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú (§ 649 veta prvá Občianskeho zákonníka).
25. Zodpovednosť za vady upravená vo vyššie cit. ust. § 645 a nasl. Občianskeho zákonníka je osobitnou úpravou zodpovednosti za vady pre zhotovenie veci na zákazku.
26. Predmetom konania je nárok na zľavu z ceny diela v dôsledku jeho vadnosti a náhrada škody v súvislosti s vykonávaním diela v sume spolu 500 eur.
27. V danom prípade bolo nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie schodov a parapiet žalovaným podľa zákazky žalobkyne. Žalovaný vykonával dielo pre žalovanú ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pretože v čase uzavretia zmluvy i vykonávania diela nevykonával podnikateľskú činnosť. Tvrdenie žalovaného, že došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o dielo, keď pôvodne malo byť predmetom vykonania diela schodisko a až neskôr došlo k uzavretiu zmluvy na výrobu parapety, vyvracia jeho samotné tvrdenie v odpore, keď opakovane hovorí o jednom diele. Navyše, aj v prípade tvrdenej dohody o dvoch dielach si žalovaný rozporuje, ak na jednej strane vo výpovedi uvádza, že v júni bolo dohodnuté a v júli realizované vyhotovenie schodov a následne bol požiadaný o vyhotovenie parapetu, ktorý vyrobil a osadil v auguste, a na strane druhej žalovaný tvrdil, že v júli mal osadiť nový parapet na už ním osadený parapet, k tejto zákazke však nedošlo. Súd preto uveril tvrdeniu žalobkyne, že došlo k uzavretiu jednej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie schodiska s obložkami a parapiet. Po vykonanom dokazovaní, predovšetkým vychádzajúc z výpovedí všetkých strán sporu i svedkov súd ustálil, že k vykonaniu diela došlo začiatkom augusta 2013.
28. Spornou v konaní bola otázka, či žalobkyni patrí nárok na uplatňovanie vád zo zodpovednosti za vady, ak dielo nebolo dokončené. Takéto uplatňovanie nárokov považoval žalovaný za predčasné. Žalobkyňa sama opakovane uvádzala, že dielo doposiaľ nie je dokončené. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela nastáva od okamihu prevzatia diela objednávateľom (§ 645 ods.1, § 647 Občianskeho zákonníka). V danom prípade, nakoľko dielo bolo vykonávané v dome žalobkyne, v ktorom býva, je zrejmé, že žalobkyňa toto dielo prevzala a užívala. Podľa vykonaného dokazovania nedokončenie diela spočíva v chýbajúcich lištách okolo bočných dosiek a chýbajúcom ukončení prahu. V zostávajúcom rozsahu možno považovať žalobkyňou uvedené nedostatky za vady diela. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa je oprávnená uplatňovať nároky z vád diela, pretože žalovaný ukončil práce na diele u žalobkyne a dielo prenechal do jej dispozície, okamihom ktorým jej začala plynúť lehota na uplatnenie vád.
29. Vadou sa rozumie taký nedostatok vymienených vlastností, ako aj takých vlastností, ktoré sa všeobecne očakávajú pri veciach rovnakého druhu a ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na určitý druh veci (Števček a spol.: Veľký komentár, Občiansky zákonník II, s. 2257).
30. V zmysle vyššie cit. ustanovení Občianskeho zákonníka je objednávateľ povinný vady diela uplatniť u zhotoviteľa v 24-mesačnej prekluzívnej lehote plynúcej od prevzatia diela, inak tento nárok zaniká. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaného opakovane vyzývala na odstránenie vád diela telefonicky, čo potvrdili aj svedkovia - jej dcéra i syn. Žalovaný pritom nepoprel tvrdenie o telefonátoch, takéto uplatnenie vád považoval za nepreukázateľné a zdôrazňoval, že nedostal žiadnu písomnú výzvu na odstránenie vád diela. Potvrdil, že mu patrí telefónne číslo, na ktoré bola dňa 1.2.2015 zaslaná SMS správa. Súd mal preto za preukázané, že i pred zaslaním výzvy zo dňa 24.7.2015 bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád. Tomu svedčí aj tvrdenie v uvedenej výzve, že žalobkyňa žalovaného upozornila na nedostatky diela a žiadala o ich odstránenie. Nespokojnosť s vykonaným dielom potvrdili aj všetci svedkovia vypočutí v konaní. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa neprejavila žiadnu nespokojnosť so zhotoveným dielom, súd preto považuje len za účelové a rozporné s ostatnými vykonanými dôkazmi, hlavne výpoveďami
žalobkyne i všetkých svedkov. Existenciu určitých vád diela potvrdzujú aj fotografie predložené v konaní
- medzery, nerovnosti schodov a parapety.
31. Pre riadne uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela je nevyhnutné, aby v priebehu záručnej doby objednávateľ vady vytkol tak, aby sa uplatnenie práva opieralo o konkrétnu vadu / konkrétne vady, ale aby aj zároveň uviedol, aké právo si z dôvodu reklamácie uplatňuje (viď stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp.zn. Cpj 39/1988 z 20.10.1988).
32. Vychádzajúc z uvedeného súd v rámci súdneho konania posudzoval len vady preukázateľne vytknuté (v SMS zo dňa 1.2.2015 a liste zo dňa 24.7.2015), t.j. nedoliehajúca doska pod prahom, medzera medzi prvým schodom a prahom, iná farba dreva a nedodržaný dohodnutý dizajn diela.
33. Ku výzve zo dňa 24.7.2015 súd považuje za potrebné uviesť, že pri interpretácii ust. § 649 Občianskeho zákonníka treba mať na zreteli právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov, ktoré vyplývajú z § 43a ods. 2 vety prvej a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle. Kategorická požiadavka faktického doručenia (reálneho prevzatia) uplatnených práv zo zodpovednosti za vady nemá zákonný podklad. Opačný výklad by viedol k neudržateľnému stavu, kedy by aj bezdôvodné (svojvoľné) odopretie prevzatia vyhlásenia marilo oprávnenému subjektu možnosť realizovať právo zo zodpovednosti za vady. Rozhodujúcim je objektívne hľadisko - ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil (viď rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.6.2014 sp. zn. 25Co 249/2013, porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 26.10.2006 sp. zn. 26 Cdo 625/2005, z 30.6.2008 sp.zn. 28 Cdo 2622/2006).
34. Opierajúc sa o uvedenú súdnu prax súd považuje list zo dňa 24.7.2015 za preukázateľné uplatnenie vád žalobkyňou u žalovaného. Ako však vyplýva z ods. 32 odôvodnenia, súd má za preukázané uplatnenie vád i skôr, telefonickou resp. SMS formou. Z uvedených dôvodov súd v záujme hospodárnosti konania nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom overenia pravosti podpisu žalovaného na liste zo dňa 31.7.2015
- odpoveď na list zo dňa 24.7.2015, keďže žalovaný namietal prevzatie výzvy zo dňa 24.7.2015 i vyhotovenie a podpísanie listu zo dňa 31.7.2015.
35. Vzhľadom na požiadavku žalobkyne na odstránenie vytýkaných vád diela, súd usúdil, že išlo o odstrániteľné vady diela. Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že náprava schodov bola vyčíslená na sumu 200 eur, súd v rámci žalovanej sumy 500 eur považoval za uplatnenú a aj dôvodnú titulom primeranej zľavy z ceny diela práve túto sumu.
36. Za odstrániteľné vady sa považujú také, ktoré po vykonaní opravy nespôsobia pri užívaní veci žiadne ďalšie problémy a vec sa stane spôsobilou na užívanie v rozsahu predpokladanom zmluvou. Pri odstrániteľných vadách právne následky z nesplnenia povinnosti zhotoviť vec riadne spočívajú v povinnosti zhotoviteľa odstrániť vadu riadne, bezplatne a včas. Pokiaľ zhotoviteľ neodstráni vadu v lehote bez zbytočného odkladu (t.j. čo najrýchlejšie, ako je to s prihliadnutím na všetky okolnosti možné), vada sa stáva subjektívne neodstrániteľnou. Objednávateľovi tak v súlade s ust. § 648 Občianskeho zákonníka vzniká právo na zrušenie zmluvy alebo právo na zľavu z ceny diela (viď Števček a spol.: Veľký komentár, Občiansky zákonník II, s. 2261-2262, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo 1508/2008 z 29.6.2010).
37. Ak by aj malo ísť o neodstrániteľné vady, išlo by o vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu veci. Za neodstrániteľné vady sa považujú také, ktoré nemožno odstrániť tak, aby vec nadobudla zamýšľaný účel a spôsobilosť na užívanie v pôvodne očakávanom rozsahu.
38. V oboch uvedených prípadoch žalobkyni patrí nárok na primeranú zľavu z ceny diela, čo je zľava zodpovedajúca zníženej kvalite veci s prihliadnutím na rozsah a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci vyhotovenej na objednávku (Števček a spol.: Veľký komentár, Občiansky zákonník II, s. 2261-2262).
39. Predmetná zľava zodpovedá zľave cca 13 % z ceny diela, pričom uplatnené vady diela majú prevažne estetický charakter. Súd zdôrazňuje, že ide o zníženie ceny za vady, ktoré boli preukázateľne žalovanému vytknuté a ich existencia vyplynula aj z výpovedí žalobkyne i svedkov konaní resp. predloženou fotodokumentáciou (viď ods.34 odôvodnenia). Len za takto riadne vytknuté vady možno priznať nárok na zľavu z ceny diela. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa je náročný objednávateľ, čo vyplynulo z výpovede jej samotnej i výpovede svedkov. Aj keď išlo o zhotovenie veci na zákazku, kedy zhotoviteľ zodpovedá okrem nedostatkov všeobecne považovaných za vady aj za nedostatky objednávateľom vymienených individuálnych vlastností, aj tu je potrebné pri posudzovaní vadnosti diela vychádzať z priemernej, objektívne dostatočnej kvality diela.
40. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má za to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, nakoľko k tomu nebola daná skutočná vôľa objednávateľa a takýto nárok objednávateľovi ani neprislúchal, pretože dielo nemalo neodstrániteľné vady brániace riadnemu užívaniu diela.
41. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
42. Citované zákonné ustanovenie deklaruje, že nároky zo zodpovednosti za vady a nároky zo zodpovednosti za škodu môžu obstáť súbežne popri sebe. Odstránenie vadného plnenia nemusí znamenať aj reparáciu jeho dôsledkov, ktoré môžu mať za následok vznik škody.
43. Zodpovednosť za vady treba odlišovať od zodpovednosti za škodu. Oba tieto záväzkové právne inštitúty majú iný účel, sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku. Každý má svoj právny režim, ktorý musia povinne nasledovať. Zodpovednosť za vady sleduje, aby sa objednávateľovi dostalo zmluvné plnenie bez akýchkoľvek vád. Ak tomu tak nie je, zákon upravuje presný postup uplatnenia vád a charakter vady umožňuje jej nápravu. Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vadu i zodpovednosti za škodu. Za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady. Iná (majetková) ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia (zmluvnej povinnosti), je škodou. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady poskytnutého plnenia, nejde o ujmu spočívajúcu vo vadnosti poskytnutého predmetu plnenia.
44. Podľa ust. § 420 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
45. Podľa ust. § 442 ods. 1, ods.3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
46. Z dôvodu námietky premlčania voči nároku na náhradu škody vznesenej žalovaným súd posudzoval, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody.
47. Právo žalobkyne na náhradu škody ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu v súlade s ust. 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 - § 110 Občianskeho zákonníka).
48. Podľa ust. § 106 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
49. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka).
50. Zákon pre premlčanie náhrady škody stanovuje 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zároveň je stanovená 3- ročná objektívna premlčacia lehota 3 roky, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
51. V danom prípade okamihom začatia plynutia premlčacej doby (subjektívnej i objektívnej) bolo ukončenie prác žalovaným u žalobkyne, čo bolo začiatkom augusta 2013. Žalovaná vedela, že škoda jej vznikla a aj, že túto škodu spôsobil žalovaný. Žaloba bola podaná na súde dňa 28.1.2016, t.j. po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty. Nakoľko premlčané právo veriteľovi nemožno priznať, žaloba bola v zostávajúcom rozsahu zamietnutá.
52. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie spoločného výsluchu žalovaného a svedkyne v konaní, pretože takýto dôkaz je podľa názoru súdu vzhľadom na rôzne postavenie uvedených osôb v konaní i na nesúhlas žalovaného procesne neprípustný. Nakoľko obaja boli v konaní vypočutí, tento návrh súd zároveň považoval za nedôvodný a nehospodárny.
53. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas, preto žalobkyni vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa cit. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu minimálne od 31.7.2015 ako to požadovala žalobkyňa, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že už aj pred uvedeným časom žalobkyňa žiadala od žalovaného úhradu priznanej sumy (minimálne v SMS zo dňa 1.2.2015). Výška zákonných úrokov z omeškania k 31.7.2015 činila 5,05 % ročne.
55. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods.3 CSP.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Žalobkyňa bola v konaní procesne úspešnou stranou v rozsahu 40 % žalovaného nároku (200,-eur) a žalovaný v rozsahu 60 % (zostávajúci nárok 300,-eur). V pomere vzájomnej úspešnosti tak žalovanému vzniká voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 % (60 % - 40 %).
59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
60. Súd v danom prípade nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.
61. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady úspechu, ktorá je určujúcou pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v civilnom sporovom konaní. Jej použitie prichádza do úvahy však iba celkom výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu spočívať v charaktere konkrétneho konania alebo v konkrétnej procesnej situácii. Takýmto dôvodom nie je samotné oslobodenie od súdnych poplatkov alebo rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Súd nemá v danom prípade za preukázané také výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie cit. ustanovenia. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 22.6.2015 vyplýva, že žalobkyňa k uvedenému dátumu preukázala splnenie podmienok materiálnej
núdze, pričom posudzovaným obdobím bol november 2014 - máj 2015. V konaní však ani nepreukázala existenciu resp. trvanie nepriaznivých pomerov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.