Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-8-2019.pdf
PDF · 105.51 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu: D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Š. XXX, XXX XX I. Š., právne zastúpený Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom, Metodova 331/12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Š. XXX/XX, XXX XX H.Š., právne zastúpený JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 20.750 eur, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy prevyšujúcej 10 000 eur z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.1.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 20.750 eur ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov odsúdený za zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva, pričom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom. Na základe znaleckého posudku znalca MUDr. Martina Kováča č. 144/2016 bola vyčíslená náhrada škody na zdraví žalobcu vo výške 2.059 eur, ktorú žalovaný na základe dohody o náhrade škody zo dňa 5.1.2017 uhradil. Ďalej tvrdil, že žalovaný mu spôsobil nemajetkovú ujmu v rozsahu trvalých následkov spôsobenej ublížením na zdraví, ktorá podľa názoru žalobcu predstavuje 10 000 eur. Nemajetková ujma spočíva v tom, že žalobca bol nútený absolvovať 2 operačné úkony, pričom doposiaľ znáša následky na zdraví. Zvyšnú žalovanú sumu tvorí škoda spočívajúca v ušlej mzde a nákladoch za ubytovanie v mieste výkonu činnosti v Holandsku.
3. Žalobca ako dôkazy označil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 41T/60/2016-204 a znalecký posudok znalca MUDr. Martina Kováča č. 144/2016.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca dostatočne hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu škody. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že so žiadnych žalobcom uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v osobnostnej sfére žalobu došlo v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobeného žalovaným k tak závažným negatívnym následkom, aby mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Existenciu tohto tvrdeného nároku žalobcu nemožno vyvodiť len zo samotného konštatovania, že u žalobcu došlo k zníženiu jeho ľudskej dôstojnosti. Žalobca vôbec nepreukázal, aby bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. 144/2016, ktorý sa týkal bodového ohodnotenia zranenia a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom výška odškodnenia dosahuje sumu 2.059 eur. Znalcom určená suma
odškodnenia v sebe konzumovala aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s priznať náhradu trov konania.
5. Žalovaný ako dôkazy označil znalecký posudok znalca MUDr. Martina Kováča č. 144/2016 a dohodu o náhrade škody zo dňa 5.1.2017.
6. Podaním zo dňa 4.3.2119 žalobca zobral žalobu v časti náhrady mzdy čiastočne späť a domáhal sa voči žalovanému náhrady mzdy len vo výške 6.426 eur a náhrady škody za ubytovanie vo výške 2.325 eur. Spolu s nemajetkovou ujmou tak žiadal priznať voči žalovanému sumu 18.751 eur. Podaním zo dňa 20.11.2019 žalobca zobral žalobu pokiaľ ide o náhradu škody za ubytovanie v celom rozsahu späť a voči žalovanému sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a náhrady mzdy vo výške 4.905,87 eur, spolu sa teda voči žalovanému domáhal 14.905,87 eur. Napokon na pojednávaní vzal žalobca žalobu o zaplatenie zvyšku náhrady straty na zárobku vo výške 4.905,87 eur späť. Žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Súd v súlade s ust. § 145 a 146 CSP konanie v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 10 000 eur (teda v časti náhrady škody - ušlá mzda + náklady za ubytovanie v Holandsku) zastavil.
9. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania tak zostal nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur.
10. Na prejedanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj výsluchom žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:
11. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 41T/60/2016-204 zo dňa 9.1.2017 uznal žalovaného za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 155 ods. 1, § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona pretože dňa 23.1.2016 v presne nezistenom čase asi o 01.00 hod. v obci H., okr. K. pred zábavným podnikom zv. „Maximus“ bezdôvodne fyzicky napadol D. A. tým spôsobom, že ho päsťou ruky udrel do oblasti tváre v dôsledku čoho spadol na zem. Následne ho nohou kopol do oblasti tváre, čím týmto konaním mu spôsobil, zranenia a to: pomliaždenie a krvnú podliatinu čelovej oblasti, pomliaždenie a krvnú podliatinu pod pravou očnicou, zlomeninu ramena sánky vpravo bez posunu úlomkov, zlomeninu tela sánky vľavo bez posunov úlomkov, pozdĺžne prasknutie zuba č. 36 s vytvorením hnisavej dutiny (abscesu) v dôsledku poranenia (stav po chirurgickom odstránení), ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 23.1.2016 do 31.3.2016, teda inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného, začo mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon trestu súd podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad obžalovaným. Súd zároveň určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na dobu 3 rokov a prikázal obžalovanému ospravedlniť sa poškodenému a to osobným listom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2017.
12. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. Martin Kováč, v znaleckom posudku č. 144/2016 v bode 8. určil bodové ohodnotenie zranenia a sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu tak, že pomliaždenie a krvná podliatina čelovej oblasti bola ohodnotená na 5 bodov, pomliaždenie a krvná podliatina pod pravou očnicou bola ohodnotenia na 5 bodov, zlomenina ramena
sánky vpravo bez posunu úlomkov na 50 bodov, zlomenina tela sánky vľavo bez posunu úlomkov na 50 bodov a pozdĺžne prasknutie zuba č. 36 s vytvorením hnisavej dutiny v dôsledku poranenia (stav po chirurgickom odstránení) na 10 bodov, spolu 120 bodov. Cena bodu 17,16 eura určená podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a podľa opatrenia z 13.5.2015 č. S02622-OL-2015 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015. V danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze pri 120 bodoch sumu 2.059 eur.
13. Dňa 5.1.2017 strany sporu uzatvorili dohodu o náhrade škody, ktorej predmetom bolo uznanie škody zo strany žalovaného, ktorá vznikla z titulu zodpovednosti za spôsobenú ujmu na zdraví a určenie spôsobu jej náhrady. Účastníci sa dohodli, že škoda spôsobená na zdraví v celkovej výške 2.059 eura bude uhradená v 2 splátkach (prvá splátka vo výške 1.000 eur pri podpise tejto dohody v hotovosti k rukám žalobcu a druhá splátka vo výške 1.059 eura bude uhradená do 31.1.2017 prevodom na bankový účet).
14. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka nemajetkovej ujmy, tá bola stanovená na 10.000 eur v zmysle sťaženia spoločenského uplatnenia, resp. následkov súvisiacich s týmto zranením. V rámci trestného konania bola určená pracovná neschopnosť, ktorá spôsobila to, že žalobca nebol po určitú dobu schopný vykonávať svoju činnosť, ale až do septembra 2016, resp. do konca roka 2016 bola situácia taká, že žalobca nemohol vycestovať a vykonávať svoju činnosť, pretože každých pár týždňov mal kontrolou vrámci chirurgie. Spoločenské uplatnenie bolo, že bol odkázaný na to, že musel čakať na jednotlivé kontroly a do dnešného dňa to má následky.
15. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal taký závažný zásah do svojich osobnostných práv a také sťaženie jeho fungovania spoločnosti, ktoré by odôvodňovalo takúto výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň poukázal na znalecký posudok MUDr. Kováča, kde sa vyšetrovateľ vrámci trestného konania pýtal na určenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo spôsobené protiprávnym konaním žalovaného. Sám znalec určil výšku, ktorá v sebe konzumuje aj sťaženie spoločenského uplatnenia.
16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že má problémy so sánkou, máva migrény. Taktiež má problémy s nosom, vkuse je háklivý na vzduch, má operovanú sliznicu, stále mu tečie z nosa. Migrény riešil s lekárom a bolo mu povedané, že to môže súvisieť so zlomenou sánkou a so zlomeným nosom, ktorý ešte nemá doteraz opravený. Keď ho začne bolieť hlava, nie je schopný pracovať normálne tak, ako predtým. Mal zákaz robiť v prašnom priestore, čo nebolo pre neho dobré. V súvislosti so zranením mal operáciu sánky a operáciu nosa. Dva mesiace mal výstuhy na zuboch. Do práce sa vrátil po novom roku začiatkom roka 2017. Mal ešte zákrok - opravu kosti po zalomení do strany. Bol tiež na neurológii, má tabletky. Bol dlhodobo na PN a finančne bol veľmi vyťažený. Po zdravotnej stránke mu stále tečie z nosa, prišiel o zuby, nemôže sa ani poriadne usmiať. Na otázku, z akého dôvodu si myslí, že satisfakcia vo výške 10.000 eur je práve tá, ktorá bude kompenzovať popísaný zásah do osobnostných práv, žalobca uviedol, že “Tak sa to vypočítalo, neviem sa presne vyjadriť, prečo takáto suma. Potrebujem si dať zuby do poriadku a to niečo stojí“.
17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
18. Žalobca v danom prípade požaduje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej ublížením na zdraví v peniazoch. Peňažné zadosťučinenie má miesto v prípade, ak primerané morálne zadosťučinenie (v danom prípade odsúdenie žalovaného trestným súdom, povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi listom) sa
nejaví ako dostačujúce. Zákon morálne odsúdenie nepovažuje za dostačujúce najmä v prípadoch, keď bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti. „Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/81/2011).
19. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní platia zásady dispozičná a prejednacia. Je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je už v žalobe povinný, okrem iného, uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.). Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť strán preukázaná, pretože nebola tvrdená stranou, ktorú také procesné bremeno zaťažuje. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu.
20. Povinnosťou žalobcu bolo tvrdiť a zároveň preukázať také skutočnosti, ktorými by preukázal dôvodnosť podanej žaloby na zaplatenie nemajetkovej ujmy 10 000 eur. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval v postate tým, že jeho zdravotné problémy pretrvávajú, má problémy so sánkou, tečie mu z nosa, máva migrény, bolieva ho hlava, nemôže normálne pracovať, je háklivý na vzduch, v dôsledku čoho musel opakovane navštevovať lekárov, bol operovaný a práceneschopný. Potrebuje si dať zuby do poriadku a to niečo stojí. Všetky tieto skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok, podľa názoru súdu spadajú pod režim zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2003 Z.z.“) :
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na
ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
21. Súd poukazuje na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014, v zmysle ktorého: ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života poškodeného.
22. V zmysle citovaného rozhodnutia tak ten istý skutkový dej môže zakladať zároveň nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Z uvedeného potom vyplýva, že z tohto istého skutku - v danom prípade ublíženia na zdraví žalobcu, môžu vzniknúť rôzne následky, ktoré sa aj rôzne odškodňujú. Môže ísť o sféru odškodnenia za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. (náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku podľa bodového ohodnotenia jednotlivých poškodení zdravia) ako aj o odškodnenie tzv. nemajetkovej ujmy v zmysle § 11, § 13 Občianskeho zákonníka.
23. V danom prípade sa žalobca domáhal tzv. nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v žiadnom prípade nepopiera, že zásah žalovaného do zdravia žalobcu, za ktorý bol právoplatne odsúdený, je vážnym a spoločensky nežiaducim prejavom správania sa žalovaného. Spoločnosť takéto správanie nemôže tolerovať a je potrebné ho odsúdiť. Na strane druhej súd uvádza, že skutkové okolnosti uvedené v žalobe, ktoré žalobca bližšie opísal na pojednávaní, svedčia o tom, že sa dožaduje odškodnenia následkov na zdraví majúcich charakter náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, prípade zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca popisoval, akými bolesťami trpí, prípadne aké zdravotné následky zranenie malo. Netvrdil a už vôbec nepreukázal, že konaním žalovaného došlo napr. k zníženiu jeho dôstojnosti v značnej miere a že bola znížená jeho vážnosť v spoločnosti. Netvrdil vznik závažnej ujmy. Nevysvetlil, z akého dôvodu nepostačuje morálne odsúdenie páchateľa (žalovaného) a prečo si uplatňuje nemajetkovú ujmu, prípadne akým spôsobom sa mu zmenil život v rámci spoločnosti. Všetky žalobcom tvrdené skutkové okolnosti sa týkali prežitej bolesti a súviseli so zdravotným stavom žalobcu.
24. Podľa názoru súdu tak žalobca v danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
25. Na záver súd dodáva, že aj v prípade, ak by súd právne posudzoval nárok žalobcu v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. je nutné uviesť, že žalobca ani v takom prípade neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o následkoch prejavujúcich sa na jeho zdravotnom stave).
26. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii alebo vzhľadom k pomerom strán sporu.
29. V danom prípade žalobca nebol v konaní úspešný. Týka sa to aj časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Žalobca bez uvedenia dôvodu vzal žalobu čiastočne späť a preto platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Napriek uvedenému súd rozhodol, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy konkrétne okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Nemožno opomenúť skutočnosť, že bol to práve žalovaný, ktorý sa dopustil závažného protiprávneho konania voči žalobcovi, čo malo za následok odsúdenie žalovaného trestným súdom. Išlo o úmyselné konanie. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda na zdraví bližšie popísaná v znaleckom posudku znalca MUDr. Kováča, prípadne ďalšia škoda na zdraví uvádzaná žalobcom na pojednávaní (vznik ďalších zdravotných komplikácii žalovaný nerozporoval). Preto je podľa názoru súdu spravodlivé, aby každá z procesných strán znášala trovy konania, ktoré jej vznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).